Mladí autori vytvorili zbierku sci-fi poviedok o Novembri 89. Prečítajte si úryvok jednej z nich

V zbierke poviedok Iná nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť sa autori pozreli na udalosti Novembra 89 netradične a využili pritom žánre sci-fi, urbánnej fantasy aj alternatívnej histórie.

Napadlo vám niekedy uvažovať nad tým, čo by sa stalo, ak by na námestí začali strieľať do demonštrantov? Alebo ako by vyzerali novembrové udalosti, ak by sa do centra diania postavili ľudia s dnešnými skúsenosťami? Prípadne ako by vyzerala naša spoločnosť, ak by sa Nežná revolúcia vôbec neodohrala? Autori antológie poviedok o Nežnej revolúcii, za ktorou stojí občianske združenie Force Majeure, sa pozreli na historické udalosti z netradičného uhla pohľadu.

Juraj Vaculík: Na zmenu spoločnosti nestačí prepnúť gombík, demokraciu treba opatrovať ako malé dieťa. Prečítajte si

Zborník poviedok Iná nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť, ktorého vznik podporila Férová nadácia O2, tak dokáže pomocou fiktívnych zobrazení života v minulom režime alebo znázornenia dosahov na život aktuálnej mladej generácie sprostredkovať pocit „čo ak“.

Čo ak by sme sa odrazu zobudili do alternatívnej reality, v ktorej sa November 89 nikdy neodohral? Čo ak by sme sa vďaka časopriestorovému zlomu mohli stať jeho priamou účasťou? Čo ak by sme sa na udalosti daného obdobia pozreli pomocou kulís sci-fi či nadprirodzena?

Mnohým ľuďom ponovembrovej generácie sa môžu zdať udalosti spred 30 rokov vzdialené. Prostredníctvom ôsmich poviedok antológie však majú možnosť prejsť si bojom o slobodu spoločne s ich hrdinami a hrdinkami. Príťažlivou formou sa dozvedia o reáliách daného obdobia a o tom, aké dôležité sú hodnoty slobody a demokracie.

V Sóde vám prinášame úryvok z poviedky s názvom Nie až taká nežná revolúcia.

Jej autor Marek Brenišin tvrdí, že sa o obdobie totality zaujímal vždy. „Som fanatik do armády a s ňou spojených vecí, takže o totalitu som sa spočiatku zaujímal len kvôli zbrojnému priemyslu. Neskôr som začal skúmať aj politické a spoločenské súvislosti. Šokovalo ma, ako sa dokázal taký režim tak dlho udržať pri moci,“ približuje.

Odtiaľ to potom bol už len krôčik k fantazírovaniu o tom, čo by bolo keby. Ponuka napísať poviedku do tejto zbierky tak Marekovi umožnila dať svoje predstavy na papier a podeliť sa o ne s ostatnými.

Marek sa do antológie rozhodol prispieť aj preto, že považuje za dôležité pripomínať si hodnoty Novembra 89. „Vždy sa medzi nami nájdu takí, ktorí by radi oklieštili práva ostatných.

Kým je to na úrovni krčmovej debaty po piatom pive, človek sa nad tým len pousmeje. No ak sa takíto ľudia dostanú k možnosti navrhovať a schvaľovať zákony, vtedy je potrebné spozornieť,“ vysvetľuje.

„Mnohé živly sa snažia využiť prostriedky demokracie s cieľom vlastného prospechu. Preto si musíme November 89 pripomínať. Aby sme nezabudli, že nám už raz na slobody siahli a za príhodných okolností to môžu urobiť znovu,“ dopĺňa.

Nie až taká nežná revolúcia

Hlaveň tanku T-72M sa natočila smerom k protestujúcim.
„Máme holé ruky!“ skandoval dav. „Nechajte nás prejsť!“
Čierne ústie k ľuďom vyslalo tiché varovanie. Ustúpte, ináč sa to skončí zle.
Nepočúvli.
Z davu sa oddelila dievčina. Za povzbudzovania ostatných kráčala k oceľovému netvorovi s karafi átom v rukách. Socialistická ratolesť mieru.
Ustúp, dievča, kým je čas!

Na námestí stále vládla dobrá nálada. Dievčina sa otočila k davu a zamávala. „Všetko je v poriadku!“ Motor tanku zavrčal, z výfukov sa vyvalil dym.
Nestihli ju varovať. Guľomet krátko zakrákal. Útle telo dopadlo na zem so sotva badateľným žuchnutím. Celé námestie v ohromení zmrzlo.
„Bastardi, veď to bola ženská!“ vykríkol ktosi. Z davu sa oddelil muž, no zvyšní zhromaždení sa rozbehli ako veľká vlna pripravená rozdrviť stroj a jeho posádku.
Je mi to ľúto.
BUM!
Z hlavne vyšľahol oheň. Na dlažbu dopadli kúsky ľudských tiel.

***

Tá myšlienka sa jej mihla mysľou ako nejaký záblesk. Akoby jej ju tam niekto vložil a hneď nato aj vymazal. Lomcovala ňou zmes pocitov, keď si uvedomila, že na svet okolo seba hľadí mužskými očami.

Všade okolo sa nachádzali len betónové múry s ostnatým drôtom. Okolo neho stáli vojaci v uniformách.

V poslednom čase sa akosi všetci niekam ponáhľali. Rozhovory sa obmedzovali len na pár úsečných viet, nikto nechcel nič prezradiť. Obzerali sa cez rameno, kontrolovali svoj výstroj.
Vojaci okolo neho živo diskutovali. Určite sa stane niečo veľké, šepkali si medzi sebou.

Pritakal by. Ak by sa niekto zaujímal.

„Tak, keď sme všetci, ideme!“ zavelila Irena a hlúčik ľudí sa pohol za ňou.

Ľudka hľadela okolo seba s ústami dokorán. Veď pred chvíľou sa ocitla v garážach miestnych kasární a zrazu sa opäť nachádza na námestí. Videla niečo skutočné alebo sa s ňou len pohrala jej unavená myseľ?

„No tak poď, lebo to nestihneme!“

Ľudka počúvla a nasledovala svoje kamarátky na čele s Irenou.

Keď zabočili do ďalšej ulice, ten pocit sa opäť objavil. Zastala a obzerala sa okolo seba v snahe zistiť, čo sa to vlastne deje.

„Si v poriadku?“ Irena ju objala okolo pliec. Zmohla sa iba na prikývnutie. Miša viac nepotrebovala. „Ja som to vravela, niečo sa deje! Prídu vojaci!“

„Prestaň, takto jej nepomáhaš!“ okríkla ju Irena. Otočila sa k Ľudke. „Počuj, naozaj nevyzeráš dobre. Asi by sme ťa mali odprevadiť domov.“

No Ľudka iba pokrútila hlavou. Vôbec si nevedela predstaviť, že by sa tam vrátila a správala sa akoby nič.

***

Miša chcela niečo namietať, no vtedy sa jej tvár skrivila od bolesti. Skrčila sa za stánkom a škrípala zubami. Prerývane dýchala.
„Miška!!!“


Blondínke sa nejako podarilo postaviť. Zreničky sa jej rozšírili od hrôzy a pery sa jej sotva badateľne chveli.
„Mala by si sa vrátiť domov, Ľudka. Dnes to nedopadne dobre. Ľudia budú umierať,“ drmolila Miša ako v tranze. Náhle sa otočila k hlúčiku ľudí a skríkla. „Počujete? Utekajte! Dnes tu všetci umriete!!!“
Chcela jej na to odvetiť, že zbytočne panikári. Zdalo sa, že Miša už-už ujde, no vtedy ju Ľudka povzbudzujúco chytila za ruku. Jej kamarátka sa navonok upokojila, no pohľad prezrádzal strach.
Vtedy Ľudka zacítila v mysli opäť cudzie myšlienky. Pred očami sa jej zhmotnil ďalší obraz.

„Vyrážame!“ veliteľ posádky komandoval svojich podriadených. „Na miesta! Čakajte na pokyny z velenia!“ „Slúžime našej socialistickej vlasti, súdruh plukovník!“
Aj on sa pridal, hoci jeho slová nikto nepočul.
Všetky tie emócie sa v ňom hromadili. Už to nedokázal ďalej znášať, potreboval si od nich nejako uľaviť.
„Vraj sa zapoja aj Sovieti, kamarát. Jednotky špeciálnej polície sú už na pozíciách. Verejná bezpečnosť čaká na rozkazy.“
„Nevykecávaj sa s ním a poď nám pomôcť, Fero!“
„Prepáč, kamaráde,“ Fero ho potľapkal po pleci a otočil sa k vojakovi, ktorý ho volal. „Už idem!“

Predtým však šepol. „Dnes nás čaká boj s nepriateľom, kamoško.“ Vnímal, ako Fero kráča preč. Jeho slová v ňom rezonovali. Boj s nepriateľom.
Celkom sa na to tešil, no jedno mu nedalo pokoj. Odkedy sa z občanov, ktorých mali brániť, stali nepriatelia?

***

„Ty si to videla tiež!“ Miškine zreničky sa rozšírili od hrôzy. „Vieš, čo sa stane!“
Ľudka zneistela. Myslela si, že tieto predstavy sú výsledkom stresu. Výraz v očiach kamarátky ju však presviedčal, že nejde len o nejaké preludy.
„A čo si videla ty?“ odvážila sa nakoniec opýtať.
„Teba. Irenu. Našich kamarátov. Cudzích ľudí. Všetci ležali mŕtvi na námestí.“
„Ako?“
„Ja neviem,“ Miška rozhodila rukami, potom si zaborila prsty oboch rúk do vlasov. „Videla som to tak jasne, ako vidím teraz teba. Ty… to vidíš tiež?“
Oslovená pokrútila hlavou. „Nie, ja vidím len kasárne. Vojakov. Na niečo sa pripravujú.“
„Musíme varovať ostatných!“
„Nie, Miška. Teraz musíme hlavne zostať pokojné. Videla si predsa, je tu aj verejná bezpečnosť. Dobre vieš, že čakajú na akúkoľvek zámienku, aby nám vtĺkli do hlavy trochu kázne.“
„Ale…“
Ľudka ju chytila za ramená a pozrela jej do očí. „Povieme im to. Ale potichu a nenápadne.“
Aj ju stálo veľa síl nepodľahnúť panike. No životy svojim kamarátom zachránia, len ak si zachovajú chladnú hlavu.

Od 17. novembra 2019 si môžete všetky poviedky prečítať na webe scifi.sk alebo si ich stiahnuť do čítačky e-kníh.


 

Marek Brenišin

Narodil sa v Poprade, pôsobí v Košiciach ako učiteľ na lekárskej fakulte. S písaním začal na svojom blogu, následne publikoval v internetovom časopise scifi.sk. Za svoj najväčší úspech považuje spoluvíťazstvo v Cene Béla 2017 za najlepšiu poviedku v hororovom žánri s Marekom Slabejom s poviedkou Jazvy, láska a oceán hnisu. Vo voľnom čase rád číta, skladá modely a obľubuje prechádzky v lese.

Force Majeure/scifi.sk

Antológiu vydalo občianske združenie Force Majeure, ktorého cieľom je propagácia žánrov fantastiky. Od roku 1995 vydáva internetový časopis scifi.sk, kde nájdete poviedky začínajúcich aj ostrieľaných autorov. Vydanie antológie podporila Férová nadácia O2.


Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac