Napadlo vám niekedy uvažovať nad tým, čo by sa stalo, ak by na námestí začali strieľať do demonštrantov? Alebo ako by vyzerali novembrové udalosti, ak by sa do centra diania postavili ľudia s dnešnými skúsenosťami? Prípadne ako by vyzerala naša spoločnosť, ak by sa Nežná revolúcia vôbec neodohrala? Autori antológie poviedok o Nežnej revolúcii, za ktorou stojí občianske združenie Force Majeure, sa pozreli na historické udalosti z netradičného uhla pohľadu.
Zborník poviedok Iná nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť, ktorého vznik podporila Férová nadácia O2, tak dokáže pomocou fiktívnych zobrazení života v minulom režime alebo znázornenia dosahov na život aktuálnej mladej generácie sprostredkovať pocit „čo ak“.
Čo ak by sme sa odrazu zobudili do alternatívnej reality, v ktorej sa November 89 nikdy neodohral? Čo ak by sme sa vďaka časopriestorovému zlomu mohli stať jeho priamou účasťou? Čo ak by sme sa na udalosti daného obdobia pozreli pomocou kulís sci-fi či nadprirodzena?
Mnohým ľuďom ponovembrovej generácie sa môžu zdať udalosti spred 30 rokov vzdialené. Prostredníctvom ôsmich poviedok antológie však majú možnosť prejsť si bojom o slobodu spoločne s ich hrdinami a hrdinkami. Príťažlivou formou sa dozvedia o reáliách daného obdobia a o tom, aké dôležité sú hodnoty slobody a demokracie.
V Sóde vám prinášame úryvok z poviedky s názvom Nie až taká nežná revolúcia.
Jej autor Marek Brenišin tvrdí, že sa o obdobie totality zaujímal vždy. „Som fanatik do armády a s ňou spojených vecí, takže o totalitu som sa spočiatku zaujímal len kvôli zbrojnému priemyslu. Neskôr som začal skúmať aj politické a spoločenské súvislosti. Šokovalo ma, ako sa dokázal taký režim tak dlho udržať pri moci,“ približuje.
Odtiaľ to potom bol už len krôčik k fantazírovaniu o tom, čo by bolo keby. Ponuka napísať poviedku do tejto zbierky tak Marekovi umožnila dať svoje predstavy na papier a podeliť sa o ne s ostatnými.
Marek sa do antológie rozhodol prispieť aj preto, že považuje za dôležité pripomínať si hodnoty Novembra 89. „Vždy sa medzi nami nájdu takí, ktorí by radi oklieštili práva ostatných.
Kým je to na úrovni krčmovej debaty po piatom pive, človek sa nad tým len pousmeje. No ak sa takíto ľudia dostanú k možnosti navrhovať a schvaľovať zákony, vtedy je potrebné spozornieť,“ vysvetľuje.
„Mnohé živly sa snažia využiť prostriedky demokracie s cieľom vlastného prospechu. Preto si musíme November 89 pripomínať. Aby sme nezabudli, že nám už raz na slobody siahli a za príhodných okolností to môžu urobiť znovu,“ dopĺňa.
Nie až taká nežná revolúcia
Hlaveň tanku T-72M sa natočila smerom k protestujúcim.
„Máme holé ruky!“ skandoval dav. „Nechajte nás prejsť!“
Čierne ústie k ľuďom vyslalo tiché varovanie. Ustúpte, ináč sa to skončí zle.
Nepočúvli.
Z davu sa oddelila dievčina. Za povzbudzovania ostatných kráčala k oceľovému netvorovi s karafi átom v rukách. Socialistická ratolesť mieru.
Ustúp, dievča, kým je čas!
Na námestí stále vládla dobrá nálada. Dievčina sa otočila k davu a zamávala. „Všetko je v poriadku!“ Motor tanku zavrčal, z výfukov sa vyvalil dym.
Nestihli ju varovať. Guľomet krátko zakrákal. Útle telo dopadlo na zem so sotva badateľným žuchnutím. Celé námestie v ohromení zmrzlo.
„Bastardi, veď to bola ženská!“ vykríkol ktosi. Z davu sa oddelil muž, no zvyšní zhromaždení sa rozbehli ako veľká vlna pripravená rozdrviť stroj a jeho posádku.
Je mi to ľúto.
BUM!
Z hlavne vyšľahol oheň. Na dlažbu dopadli kúsky ľudských tiel.
***
Tá myšlienka sa jej mihla mysľou ako nejaký záblesk. Akoby jej ju tam niekto vložil a hneď nato aj vymazal. Lomcovala ňou zmes pocitov, keď si uvedomila, že na svet okolo seba hľadí mužskými očami.
Všade okolo sa nachádzali len betónové múry s ostnatým drôtom. Okolo neho stáli vojaci v uniformách.
V poslednom čase sa akosi všetci niekam ponáhľali. Rozhovory sa obmedzovali len na pár úsečných viet, nikto nechcel nič prezradiť. Obzerali sa cez rameno, kontrolovali svoj výstroj.
Vojaci okolo neho živo diskutovali. Určite sa stane niečo veľké, šepkali si medzi sebou.
Pritakal by. Ak by sa niekto zaujímal.
„Tak, keď sme všetci, ideme!“ zavelila Irena a hlúčik ľudí sa pohol za ňou.
Ľudka hľadela okolo seba s ústami dokorán. Veď pred chvíľou sa ocitla v garážach miestnych kasární a zrazu sa opäť nachádza na námestí. Videla niečo skutočné alebo sa s ňou len pohrala jej unavená myseľ?
„No tak poď, lebo to nestihneme!“
Ľudka počúvla a nasledovala svoje kamarátky na čele s Irenou.
Keď zabočili do ďalšej ulice, ten pocit sa opäť objavil. Zastala a obzerala sa okolo seba v snahe zistiť, čo sa to vlastne deje.
„Si v poriadku?“ Irena ju objala okolo pliec. Zmohla sa iba na prikývnutie. Miša viac nepotrebovala. „Ja som to vravela, niečo sa deje! Prídu vojaci!“
„Prestaň, takto jej nepomáhaš!“ okríkla ju Irena. Otočila sa k Ľudke. „Počuj, naozaj nevyzeráš dobre. Asi by sme ťa mali odprevadiť domov.“
No Ľudka iba pokrútila hlavou. Vôbec si nevedela predstaviť, že by sa tam vrátila a správala sa akoby nič.
***
Miša chcela niečo namietať, no vtedy sa jej tvár skrivila od bolesti. Skrčila sa za stánkom a škrípala zubami. Prerývane dýchala.
„Miška!!!“
Blondínke sa nejako podarilo postaviť. Zreničky sa jej rozšírili od hrôzy a pery sa jej sotva badateľne chveli.
„Mala by si sa vrátiť domov, Ľudka. Dnes to nedopadne dobre. Ľudia budú umierať,“ drmolila Miša ako v tranze. Náhle sa otočila k hlúčiku ľudí a skríkla. „Počujete? Utekajte! Dnes tu všetci umriete!!!“
Chcela jej na to odvetiť, že zbytočne panikári. Zdalo sa, že Miša už-už ujde, no vtedy ju Ľudka povzbudzujúco chytila za ruku. Jej kamarátka sa navonok upokojila, no pohľad prezrádzal strach.
Vtedy Ľudka zacítila v mysli opäť cudzie myšlienky. Pred očami sa jej zhmotnil ďalší obraz.
„Vyrážame!“ veliteľ posádky komandoval svojich podriadených. „Na miesta! Čakajte na pokyny z velenia!“ „Slúžime našej socialistickej vlasti, súdruh plukovník!“
Aj on sa pridal, hoci jeho slová nikto nepočul.
Všetky tie emócie sa v ňom hromadili. Už to nedokázal ďalej znášať, potreboval si od nich nejako uľaviť.
„Vraj sa zapoja aj Sovieti, kamarát. Jednotky špeciálnej polície sú už na pozíciách. Verejná bezpečnosť čaká na rozkazy.“
„Nevykecávaj sa s ním a poď nám pomôcť, Fero!“
„Prepáč, kamaráde,“ Fero ho potľapkal po pleci a otočil sa k vojakovi, ktorý ho volal. „Už idem!“
Predtým však šepol. „Dnes nás čaká boj s nepriateľom, kamoško.“ Vnímal, ako Fero kráča preč. Jeho slová v ňom rezonovali. Boj s nepriateľom.
Celkom sa na to tešil, no jedno mu nedalo pokoj. Odkedy sa z občanov, ktorých mali brániť, stali nepriatelia?
***
„Ty si to videla tiež!“ Miškine zreničky sa rozšírili od hrôzy. „Vieš, čo sa stane!“
Ľudka zneistela. Myslela si, že tieto predstavy sú výsledkom stresu. Výraz v očiach kamarátky ju však presviedčal, že nejde len o nejaké preludy.
„A čo si videla ty?“ odvážila sa nakoniec opýtať.
„Teba. Irenu. Našich kamarátov. Cudzích ľudí. Všetci ležali mŕtvi na námestí.“
„Ako?“
„Ja neviem,“ Miška rozhodila rukami, potom si zaborila prsty oboch rúk do vlasov. „Videla som to tak jasne, ako vidím teraz teba. Ty… to vidíš tiež?“
Oslovená pokrútila hlavou. „Nie, ja vidím len kasárne. Vojakov. Na niečo sa pripravujú.“
„Musíme varovať ostatných!“
„Nie, Miška. Teraz musíme hlavne zostať pokojné. Videla si predsa, je tu aj verejná bezpečnosť. Dobre vieš, že čakajú na akúkoľvek zámienku, aby nám vtĺkli do hlavy trochu kázne.“
„Ale…“
Ľudka ju chytila za ramená a pozrela jej do očí. „Povieme im to. Ale potichu a nenápadne.“
Aj ju stálo veľa síl nepodľahnúť panike. No životy svojim kamarátom zachránia, len ak si zachovajú chladnú hlavu.
Od 17. novembra 2019 si môžete všetky poviedky prečítať na webe scifi.sk alebo si ich stiahnuť do čítačky e-kníh.
Marek Brenišin
Narodil sa v Poprade, pôsobí v Košiciach ako učiteľ na lekárskej fakulte. S písaním začal na svojom blogu, následne publikoval v internetovom časopise scifi.sk. Za svoj najväčší úspech považuje spoluvíťazstvo v Cene Béla 2017 za najlepšiu poviedku v hororovom žánri s Marekom Slabejom s poviedkou Jazvy, láska a oceán hnisu. Vo voľnom čase rád číta, skladá modely a obľubuje prechádzky v lese.
Force Majeure/scifi.sk
Antológiu vydalo občianske združenie Force Majeure, ktorého cieľom je propagácia žánrov fantastiky. Od roku 1995 vydáva internetový časopis scifi.sk, kde nájdete poviedky začínajúcich aj ostrieľaných autorov. Vydanie antológie podporila Férová nadácia O2.
Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.
Loading...
