Mladí autori vytvorili zbierku sci-fi poviedok o Novembri 89. Prečítajte si úryvok jednej z nich

V zbierke poviedok Iná nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť sa autori pozreli na udalosti Novembra 89 netradične a využili pritom žánre sci-fi, urbánnej fantasy aj alternatívnej histórie.

Napadlo vám niekedy uvažovať nad tým, čo by sa stalo, ak by na námestí začali strieľať do demonštrantov? Alebo ako by vyzerali novembrové udalosti, ak by sa do centra diania postavili ľudia s dnešnými skúsenosťami? Prípadne ako by vyzerala naša spoločnosť, ak by sa Nežná revolúcia vôbec neodohrala? Autori antológie poviedok o Nežnej revolúcii, za ktorou stojí občianske združenie Force Majeure, sa pozreli na historické udalosti z netradičného uhla pohľadu.

Juraj Vaculík: Na zmenu spoločnosti nestačí prepnúť gombík, demokraciu treba opatrovať ako malé dieťa. Prečítajte si

Zborník poviedok Iná nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť, ktorého vznik podporila Férová nadácia O2, tak dokáže pomocou fiktívnych zobrazení života v minulom režime alebo znázornenia dosahov na život aktuálnej mladej generácie sprostredkovať pocit „čo ak“.

Čo ak by sme sa odrazu zobudili do alternatívnej reality, v ktorej sa November 89 nikdy neodohral? Čo ak by sme sa vďaka časopriestorovému zlomu mohli stať jeho priamou účasťou? Čo ak by sme sa na udalosti daného obdobia pozreli pomocou kulís sci-fi či nadprirodzena?

Mnohým ľuďom ponovembrovej generácie sa môžu zdať udalosti spred 30 rokov vzdialené. Prostredníctvom ôsmich poviedok antológie však majú možnosť prejsť si bojom o slobodu spoločne s ich hrdinami a hrdinkami. Príťažlivou formou sa dozvedia o reáliách daného obdobia a o tom, aké dôležité sú hodnoty slobody a demokracie.

V Sóde vám prinášame úryvok z poviedky s názvom Nie až taká nežná revolúcia.

Jej autor Marek Brenišin tvrdí, že sa o obdobie totality zaujímal vždy. „Som fanatik do armády a s ňou spojených vecí, takže o totalitu som sa spočiatku zaujímal len kvôli zbrojnému priemyslu. Neskôr som začal skúmať aj politické a spoločenské súvislosti. Šokovalo ma, ako sa dokázal taký režim tak dlho udržať pri moci,“ približuje.

Odtiaľ to potom bol už len krôčik k fantazírovaniu o tom, čo by bolo keby. Ponuka napísať poviedku do tejto zbierky tak Marekovi umožnila dať svoje predstavy na papier a podeliť sa o ne s ostatnými.

Marek sa do antológie rozhodol prispieť aj preto, že považuje za dôležité pripomínať si hodnoty Novembra 89. „Vždy sa medzi nami nájdu takí, ktorí by radi oklieštili práva ostatných.

Kým je to na úrovni krčmovej debaty po piatom pive, človek sa nad tým len pousmeje. No ak sa takíto ľudia dostanú k možnosti navrhovať a schvaľovať zákony, vtedy je potrebné spozornieť,“ vysvetľuje.

„Mnohé živly sa snažia využiť prostriedky demokracie s cieľom vlastného prospechu. Preto si musíme November 89 pripomínať. Aby sme nezabudli, že nám už raz na slobody siahli a za príhodných okolností to môžu urobiť znovu,“ dopĺňa.

Nie až taká nežná revolúcia

Hlaveň tanku T-72M sa natočila smerom k protestujúcim.
„Máme holé ruky!“ skandoval dav. „Nechajte nás prejsť!“
Čierne ústie k ľuďom vyslalo tiché varovanie. Ustúpte, ináč sa to skončí zle.
Nepočúvli.
Z davu sa oddelila dievčina. Za povzbudzovania ostatných kráčala k oceľovému netvorovi s karafi átom v rukách. Socialistická ratolesť mieru.
Ustúp, dievča, kým je čas!

Na námestí stále vládla dobrá nálada. Dievčina sa otočila k davu a zamávala. „Všetko je v poriadku!“ Motor tanku zavrčal, z výfukov sa vyvalil dym.
Nestihli ju varovať. Guľomet krátko zakrákal. Útle telo dopadlo na zem so sotva badateľným žuchnutím. Celé námestie v ohromení zmrzlo.
„Bastardi, veď to bola ženská!“ vykríkol ktosi. Z davu sa oddelil muž, no zvyšní zhromaždení sa rozbehli ako veľká vlna pripravená rozdrviť stroj a jeho posádku.
Je mi to ľúto.
BUM!
Z hlavne vyšľahol oheň. Na dlažbu dopadli kúsky ľudských tiel.

***

Tá myšlienka sa jej mihla mysľou ako nejaký záblesk. Akoby jej ju tam niekto vložil a hneď nato aj vymazal. Lomcovala ňou zmes pocitov, keď si uvedomila, že na svet okolo seba hľadí mužskými očami.

Všade okolo sa nachádzali len betónové múry s ostnatým drôtom. Okolo neho stáli vojaci v uniformách.

V poslednom čase sa akosi všetci niekam ponáhľali. Rozhovory sa obmedzovali len na pár úsečných viet, nikto nechcel nič prezradiť. Obzerali sa cez rameno, kontrolovali svoj výstroj.
Vojaci okolo neho živo diskutovali. Určite sa stane niečo veľké, šepkali si medzi sebou.

Pritakal by. Ak by sa niekto zaujímal.

„Tak, keď sme všetci, ideme!“ zavelila Irena a hlúčik ľudí sa pohol za ňou.

Ľudka hľadela okolo seba s ústami dokorán. Veď pred chvíľou sa ocitla v garážach miestnych kasární a zrazu sa opäť nachádza na námestí. Videla niečo skutočné alebo sa s ňou len pohrala jej unavená myseľ?

„No tak poď, lebo to nestihneme!“

Ľudka počúvla a nasledovala svoje kamarátky na čele s Irenou.

Keď zabočili do ďalšej ulice, ten pocit sa opäť objavil. Zastala a obzerala sa okolo seba v snahe zistiť, čo sa to vlastne deje.

„Si v poriadku?“ Irena ju objala okolo pliec. Zmohla sa iba na prikývnutie. Miša viac nepotrebovala. „Ja som to vravela, niečo sa deje! Prídu vojaci!“

„Prestaň, takto jej nepomáhaš!“ okríkla ju Irena. Otočila sa k Ľudke. „Počuj, naozaj nevyzeráš dobre. Asi by sme ťa mali odprevadiť domov.“

No Ľudka iba pokrútila hlavou. Vôbec si nevedela predstaviť, že by sa tam vrátila a správala sa akoby nič.

***

Miša chcela niečo namietať, no vtedy sa jej tvár skrivila od bolesti. Skrčila sa za stánkom a škrípala zubami. Prerývane dýchala.
„Miška!!!“


Blondínke sa nejako podarilo postaviť. Zreničky sa jej rozšírili od hrôzy a pery sa jej sotva badateľne chveli.
„Mala by si sa vrátiť domov, Ľudka. Dnes to nedopadne dobre. Ľudia budú umierať,“ drmolila Miša ako v tranze. Náhle sa otočila k hlúčiku ľudí a skríkla. „Počujete? Utekajte! Dnes tu všetci umriete!!!“
Chcela jej na to odvetiť, že zbytočne panikári. Zdalo sa, že Miša už-už ujde, no vtedy ju Ľudka povzbudzujúco chytila za ruku. Jej kamarátka sa navonok upokojila, no pohľad prezrádzal strach.
Vtedy Ľudka zacítila v mysli opäť cudzie myšlienky. Pred očami sa jej zhmotnil ďalší obraz.

„Vyrážame!“ veliteľ posádky komandoval svojich podriadených. „Na miesta! Čakajte na pokyny z velenia!“ „Slúžime našej socialistickej vlasti, súdruh plukovník!“
Aj on sa pridal, hoci jeho slová nikto nepočul.
Všetky tie emócie sa v ňom hromadili. Už to nedokázal ďalej znášať, potreboval si od nich nejako uľaviť.
„Vraj sa zapoja aj Sovieti, kamarát. Jednotky špeciálnej polície sú už na pozíciách. Verejná bezpečnosť čaká na rozkazy.“
„Nevykecávaj sa s ním a poď nám pomôcť, Fero!“
„Prepáč, kamaráde,“ Fero ho potľapkal po pleci a otočil sa k vojakovi, ktorý ho volal. „Už idem!“

Predtým však šepol. „Dnes nás čaká boj s nepriateľom, kamoško.“ Vnímal, ako Fero kráča preč. Jeho slová v ňom rezonovali. Boj s nepriateľom.
Celkom sa na to tešil, no jedno mu nedalo pokoj. Odkedy sa z občanov, ktorých mali brániť, stali nepriatelia?

***

„Ty si to videla tiež!“ Miškine zreničky sa rozšírili od hrôzy. „Vieš, čo sa stane!“
Ľudka zneistela. Myslela si, že tieto predstavy sú výsledkom stresu. Výraz v očiach kamarátky ju však presviedčal, že nejde len o nejaké preludy.
„A čo si videla ty?“ odvážila sa nakoniec opýtať.
„Teba. Irenu. Našich kamarátov. Cudzích ľudí. Všetci ležali mŕtvi na námestí.“
„Ako?“
„Ja neviem,“ Miška rozhodila rukami, potom si zaborila prsty oboch rúk do vlasov. „Videla som to tak jasne, ako vidím teraz teba. Ty… to vidíš tiež?“
Oslovená pokrútila hlavou. „Nie, ja vidím len kasárne. Vojakov. Na niečo sa pripravujú.“
„Musíme varovať ostatných!“
„Nie, Miška. Teraz musíme hlavne zostať pokojné. Videla si predsa, je tu aj verejná bezpečnosť. Dobre vieš, že čakajú na akúkoľvek zámienku, aby nám vtĺkli do hlavy trochu kázne.“
„Ale…“
Ľudka ju chytila za ramená a pozrela jej do očí. „Povieme im to. Ale potichu a nenápadne.“
Aj ju stálo veľa síl nepodľahnúť panike. No životy svojim kamarátom zachránia, len ak si zachovajú chladnú hlavu.

Od 17. novembra 2019 si môžete všetky poviedky prečítať na webe scifi.sk alebo si ich stiahnuť do čítačky e-kníh.


 

Marek Brenišin

Narodil sa v Poprade, pôsobí v Košiciach ako učiteľ na lekárskej fakulte. S písaním začal na svojom blogu, následne publikoval v internetovom časopise scifi.sk. Za svoj najväčší úspech považuje spoluvíťazstvo v Cene Béla 2017 za najlepšiu poviedku v hororovom žánri s Marekom Slabejom s poviedkou Jazvy, láska a oceán hnisu. Vo voľnom čase rád číta, skladá modely a obľubuje prechádzky v lese.

Force Majeure/scifi.sk

Antológiu vydalo občianske združenie Force Majeure, ktorého cieľom je propagácia žánrov fantastiky. Od roku 1995 vydáva internetový časopis scifi.sk, kde nájdete poviedky začínajúcich aj ostrieľaných autorov. Vydanie antológie podporila Férová nadácia O2.


Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Sandra z Dejepis Inak: Dejiny 20. storočia by mali byť samostatný predmet

S youtuberkou Sandrou Svitekovou sme sa rozprávali o vzdelávaní, vyučovaní dejepisu, tvorbe aj o obľúbených historických osobnostiach.

Sandra Sviteková patrí k youtuberom, ktorých tvorba zabáva aj vzdeláva. V rámci svojho kanálu Dejepis Inak sa okrem historických tém venuje aj spoločenským a filozofickým temam a ukazuje, že dejepis nemusí byť nuda. S vyštudovanou učiteľkou sme sa rozprávali nielen o vzdelávaní, ale aj o výbere tém a o platforme YouTube ako takej.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa dozviete:

  • či by dala päťku žiakovi, ktorý si nepamätá dátumy,
  • prečo sa v školách nekladie dôraz na učenie súvislostí,
  • koľko jej trvá pripraviť jedno video,
  • prečo YouTube algoritmus nerozumie kontextu,
  • s ktorou historickou osobnosťou by si asi rozumela.

Začnem krátkym príbehom. Na strednej škole som si počas odpovede z dejepisu ako roztržitý puberťák nevedel spomenúť na dátum príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a na rok, kedy sa odohrala bitka pri Moháči. Dostal som vtedy dve päťky. Dala by si mi ich tiež?

A ja že sa ideš opýtať, či by som ti vedela tie roky povedať ja 😂.

A vieš?

Cyril a Metod prišli v roku 863 a bitka pri Moháči sa odohrala v roku 1526.

Aj ja si to odvtedy pamätám.

Tak to bolo na niečo dobré 🙂.

A dala by si mi tie päťky?

Určite nie. Nemyslím si, že dejepis má byť o tomto. Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.

Aj ja som mala na základnej škole rok učiteľku, ktorá dejepis redukovala na kto, kde, kedy, a preto som ho vtedy nenávidela. Z tohto dôvodu by som ti tie päťky nedala a radšej by som od teba chcela súvislosti.

Dôraz na memorovanie faktov býva častá výčitka aj pri iných predmetoch ako dejepis. Spôsobuje to nedostatok času na vysvetlenie učiva?

Nedostatok času je jednou z príčin, ale podľa mňa ide aj o zjednodušenie práce. Zredukovať učivo na fakty je to najjednoduchšie, čo môže učiteľ spraviť. Možno je to aj tým, že sme na takýto spôsob boli naučení zo socializmu. Totalitné režimy totiž nenechajú ľudí rozmýšľať o veciach do hĺbky.

Pri spoločenských vedách sa používali rovnaké metodiky ako pri prírodných, čo nie je správne. Na matematike funguje, keď sa naučíš vzorce, pri spoločenských vedách už nie.

Nie je to jeden z dôvodov, prečo dnes ľudia veria konšpiráciám? Keď niekto dostane len fakty a potom objaví zdroj, kde si niekto fakty pospájal do vymyslených súvislostí, môže byť náchylnejší im veriť?

Určite áno, ale je to len jeden z faktorov. Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.

V školách mi preto chýba samostatný predmet, ktorý by sa venoval kritickému mysleniu, zahŕňal by logiku a mediálnu výchovu. Ak si takto vychováme celú generáciu, bude úplne jedno, aké hlúposti sa budú šíriť na internete, lebo ľudia budú kompetentní rozoznať ich od pravdy.

„Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.“

Zo školy si o 1. svetovej vojne pamätám, že sa viedla zákopová vojna. Ale až keď som začal sledovať YouTube kanál CrashCourse, uvedomil som si jej príčiny. Zistil som, že išlo o zlyhanie stratégie nemeckej armády, ktorá chcela rýchlo poraziť Francúzov a potom sa presunúť na východný front, kým sa Rusi stihnú zmobilizovať. A zákopy vznikli až po tom, ako im to nevyšlo.

Áno, bol to takzvaný beh k moru. Nemci sa pôvodne sústredili na jeden bod, a keď to nevyšlo, tak sa obe strany snažili tú druhú odtrhnúť takzvaným hákovitým oblúkom a napadnúť odzadu. Tým, že sa to nepodarilo, vznikla línia zákopov od mora až po Švajčiarsko. To ste sa v škole neučili?

Nepamätám si, ale až vďaka tomu videu sa mi pospájali súvislosti medzi faktmi. Tiež som sa dozvedel, že atentát na Františka Ferdinanda d’Este nebol príčinou 1. svetovej vojny, ako sme sa učili, ale vyústením situácie, ktorá v Európe vrela desiatky rokov. 

Existuje krásna karikatúra, kde európske mocnosti sedia na kotle, ktorý buble a o chvíľku vyvrie. Gavrilo Princip nebol príčinou vojny, ale len akousi čerešničkou na torte. Je ťažké vnímať tieto veci v miestnosti, kde sedí 30 ďalších ľudí a učiteľ nemá technické vymoženosti, maximálne mapu alebo projektor s prezentáciou.

Celá 1. svetová vojna sa preberá 2 až 3 hodiny, ale človek ju vníma úplne inak, ak si pustí video od CrashCourse, ktoré je spracované dokumentárne a gro témy ti odovzdá za 10 minút. Aj ja sa snažím ísť touto cestou, pretože to ľudí baví viac. V škole som s tým mala dobrú skúsenosť a verím, že na Slovensku sú učitelia, ktorí sa snažia ísť po príčinách.

Predstav si, že by si sa stala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu a môžeš spraviť tri zmeny. Ktoré by to boli?

Keďže som vyštudovala dejepis, tak by som mu určite dopriala väčšiu časovú dotáciu. A oddelila by som dejiny 20. storočia až po súčasnosť do samostatného predmetu, ktorý by išiel oveľa viac do hĺbky.

Tieto dejiny by som sa snažila kombinovať aj s ďalšími predmetmi, možno s politikou a dejinami diplomacie.

„Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.“

A tretia vec je, že by som sa navždy vymenovala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu 😂.

V škole vždy chválili deti, ktoré vedeli pred nástupom na základnú školu čítať a písať. Čo je podľa teba dôležité, aby sa naučili predtým, ako idú do školy?

Mám mladšiu sestru a myslím si, že jej rovesníci si nevážia peniaze a nemajú predstavu, koľko čo stojí a čo musí mama s otcom spraviť, aby jej mohli niečo kúpiť.

Malé deti by mali vedieť veci z bežného života, ktoré rozvíjajú ich jemnú motoriku. Nech pomáhajú v domácnosti, vedia si natrieť chlieb a majú elementárnu finančnú gramotnosť.

Zmení sa niečo v spôsobe výučby po tohtoročnej skúsenosti s učením z domu?

Myslím si, že sa nezmení nič. Rodičia si však možno uvedomili, že byť učiteľom nie je jednoduché. Očakávam teda, že učitelia získajú väčšie sociálne ohodnotenie a nebude sa o nich už uvažovať ako o ľuďoch, čo majú veľa voľna, robia od ôsmej do druhej a fajront.

Byť učiteľom je 24-hodinová šichta, pretože aj po vyučovaní sa musia pripravovať, opravovať písomky a premýšľať, ako deťom vyučovanie spestria. Tým, že rodičia nahliadli do vyučovania, možno si mnohí uvedomili, že deti sa učia aj nepodstatné veci a postupne príde aj k ich okresaniu. Načo máme vedieť, kedy bola bitka pri Rozhanovciach?

Minulý rok si vydala reakčné video na film V sieti, ktorý upozorňuje na sexuálne zneužívanie detí na internete. Založila si si na sociálnej sieti profil ako 13-ročné dievča a neskôr si zverejnila správy, ktoré ti posielali starší muži. Mali by sme deti viac viesť k zodpovednému používaniu technológií?

Nemôžeme zo všetkého spraviť samostatný vyučovací predmet, ale mediálna gramotnosť by určite mala byť súčasťou predmetu, ktorý som spomínala. Bola by som rada, keby táto téma išla v médiách viac do popredia a keby sa jej viac venovali umelci a tretí sektor.

Tvoje videá sú nielen náučné, ale aj výchovné. Vyhranila si sa v nich voči neonacistom, nabádaš ľudí, aby išli voliť. Vychádza tento prístup z tvojho pedagogického „ja“ alebo cítiš ako tvorca zodpovednosť?

Vychádza to čisto z mojej osobnosti. Učiteľ by nemal podsúvať študentom svoje hodnotiace súdy. Aj ja sa tomu snažím vyhýbať a väčšina mojich videí je založená na faktoch. Dávam si však záležať, aby si ľudia na záver videa aj pri takejto téme uvedomovali, že nás všetkých spájajú hodnoty slobody, solidarity a humanizmu.

Som veľmi humanistický a tolerantný človek. Aj keď často nechcem niečo do videa dať, aby ľudia nemali pocit, že je v tom nejaký ideologický podtext, nedá mi to. Humanizmus a solidarita by mali byť vlastné každému bez ohľadu na to, v akom tábore sa ideologicky nachádza.

Tvoje videá sú postavené na podrobných rešeršoch. Ako dlho ti trvá pripraviť jedno video? Odkiaľ čerpáš informácie a fotky? 

Keďže si všetko robím sama, jedno video mi trvá asi týždeň. Zber dát a písanie scenára mi zaberú najviac času, jeden deň potrebujem na nahratie a strih. Na fotky a ilustračný materiál sa snažím používať bezplatné knižnice ako Pexels, Pixabay a Unsplash. Úžasný archív je aj na YouTube. Volá sa British Pathé a dá sa tam nájsť aj veľa materiálu z európskych dejín.

Pri obsahu je to rôzne, väčšinou sú anglické a nemecké online zdroje a články a mám, samozrejme, aj kopu svojich kníh a poznámok zo strednej. Ako východiskový zdroj vie niekedy poslúžiť anglická Wikipedia, kde sa dajú pod čiarou nájsť relevantné zdroje. Slovenskú nepoužívam, keďže nad ňou nie je až taká poctivá kontrola.

Podľa čoho si vyberáš témy? Máš plán na nejaké obdobie dopredu?

Väčšinou mám plán na týždeň až dva dopredu a viem, čomu sa chcem venovať v najbližších troch či štyroch videách. Niekedy sa však stane, že si video pripravím a nevydám ho, pretože mi napadne niečo lepšie alebo sa objaví aktuálna téma, na ktorú chcem reagovať. Aktuálne premýšľam, či vydať video o plagiátorstve.

Čítajte aj: 5 YouTube tvorcov, ktorých videá si rada pozerá Sandra z Dejepis Inak

Občas mi aj ľudia píšu, čo by ich zaujímalo, no snažím sa spracovávať najmä témy, ktoré sa preberajú v škole, a potom dejiny hygieny a každodenného života. Zaujíma ma, ako ľudia robili veci kedysi a ako vznikli javy, ktoré nás obklopujú.

Na YouTube máš v čase nášho rozhovoru približne 100-tisíc odberateľov. Dá sa už pri tomto počte zarobiť si tvorbou YouTube alebo ti v tom najviac pomáhajú spolupráce a tvoji podporovatelia cez platformu Patreon?

YouTube je približne polovica môjho zárobku a Patreon druhá. Nedávno som však dala výpoveď v práci a rozhodla som sa viac venovať svojej tvorbe, takže môžem vydávať namiesto jedného videa dve videá týždenne.

„Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu.“

Ako som začala vydávať viac obsahu, tak YouTube začal prevyšovať a dá sa z toho vyžiť, ale je to stále menej, ako som zarobila v potravinách. Najväčším zárobkom sú pre mňa spolupráce, pretože jedna až dve mi dokážu priniesť mesačný príjem, ktorý som mala v práci, do ktorej som chodila 25 hodín týždenne.

Nemáš pri videách na citlivé témy problém s demonetizáciou? (demonetizované video na YouTube nemôže generovať príjmy z reklamy, pozn. red.) 

Minulý rok mi demonetizovali kanál, lebo som na náhľadové obrázky používala nesprávne obrázky, už je to opravené a ja som opatrnejšia. Niektoré moje videá síce nie sú demonetizované, ale majú symbol žltého dolára. To znamená, že nemajú takmer žiadne reklamy, pretože sa venujú téme, ktorá by sa inzerentovi nemusela pozdávať.

Tie videá často súvisia s vojenskými konfliktmi. Len čo použiješ slová ako smrť, konflikt či vojna, dostaneš žltý dolár, pretože YouTube algoritmus nerozlišuje kontext, v ktorom slová zaznejú.

Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu. Algoritmus nepozná iróniu ani sarkazmus, nechápe, že keď robím video o izraelsko-palestínskom konflikte, tak ho robím ako výučbovú hodinu.

Problém so žltým dolárom pri novom videu je ten, že v ten deň zarobím rovnako ako v deň, keď video nevydám a nové video sa nedostáva ani do odporúčaní. Môj kanál potom stráca na popularite, pretože klesá miera prekliknutí.

Na záver mám tri trochu klišé otázky, ktoré sa objavujú v rôznych anketách, ale ako dejepisárky sa ťa ich musím opýtať. Ak by si mohla navštíviť nejaké historické obdobie, ktoré by to bolo?

Na vysokej škole som sa venovala tudorovskému Anglicku a to ma aj najviac bavilo. Naozaj by som však chcela ísť do starovekého Grécka. Asi by som musela byť mužom, ale chcela by som zažiť scénu ako z obrazu Aténska škola od Rafaela, sedieť niekde na schodoch a filozofovať s velikánmi ako Platón a Aristoteles.

Ktorej historickej osobnosti sa podľa teba nevenuje toľko pozornosti, ako by si zaslúžila?

Myslím si, že málo pozornosti venujeme našim národným dejinám a dejinám Uhorska. A viac by sme sa mali venovať našim velikánom ako Štefánik a Masaryk, na ktorých si spomenieme len pri okrúhlych výročiach.

S ktorou historickou osobnosťou by si si asi rozumela? 

S Tomášom Garriguom Masarykom. Keby existoval nejaký paralelný vesmír, tak by som sa doňho asi aj zamilovala. On bol veľmi nadčasový človek, ale mám šťastie, že mám po boku veľmi podobného muža.


Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. V grantovom programe O2 Digitálna škola uspelo 16 projektov zameraných na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov, ale aj na rozvoj detí v predškolskom veku. Viac informácií nájdete na tomto mieste.

Sandra Sviteková

Vyštudovaná učiteľka založila populárny YouTube kanál Dejepis Inak, v ktorom podáva historické, spoločenské aj filozofické témy zábavnou formou s dôrazom na súvislosti. Pre slabé finančné ohodnotenie učiteľov sa zamestnala v rakúskych potravinách, dnes sa naplno venuje tvorbe videí na YouTube. Sledovať ju môžete aj na Instagrame


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac