Príbehy

5 futbalových zápasov, ktoré by nemali ujsť žiadnemu fajnšmekrovi

Máte radi futbal a premýšľate, ktorý zápas sa oplatí vidieť priamo z horúceho kotla na štadióne?

Autor Sóda

Foto Unsplash

Archív FutbalTour.sk

Dátum22. 6. 2018

Považujete sa skutočného futbalového fanúšika a dobrý zápas je pre vás malým sviatkom? Pripravili sme pre vás výber duelov, ktoré by ste pre ich nezameniteľnú atmosféru určite mali zažiť.

Doprajte si výnimočné futbalové zážitky po celom svete s cestovnou kanceláriou FutbalTour.sk.

Súboje odvekých rivalov a desaťtisíce fanúšikov, ktorých skandovanie sa nesie nielen štadiónom, budú zážitkom, na ktorých len tak nezabudnete.

1. Manchester United vs. Liverpool

V mnohých krajinách je futbal doslova náboženstvom, no na Britských ostrovoch je to ešte o level vyššie, preto na prvé miesto vyberáme anglické derby. Ak by mal futbal ako hra rodný list, miesto narodenia by určite bolo v Anglicku. Obrovská futbalová tradícia tu víkend čo víkend definuje životný štýl miliónov domácich.

Keď ale proti sebe nastúpia hráči Liverpoolu a Manchestru United, zastaví sa čas. Žiadne iné kluby totiž v krajine nenazbierali viac ligových titulov a nedali národnému tímu viac kľúčových hráčov. Rivalita iba 50 km vzdialených metropol severozápadného Anglicka je navyše podčiarknutá aj odvekým ekonomickým súperením. Kedysi slávny prístav v Liverpoole je v súčasnosti už iba spomienkou na rozmach v 19. storočí, dnešnú nadvládu mimo ihriska potvrdzuje priemyselný Manchester.

V deň duelu sú obe mestá na nohách. Tisícky domácich, ale aj zahraničných fanúšikov smerujú na štadión a atmosféra začína hustnúť. Ak ste na podobnom zápase prvý raz, doslova vás paralyzuje. To, čo sa odohráva počas zápasu na ihrisku a na tribúnach, je nápor na všetky zmysly, aký dokáže ponúknuť iba anglický futbal. A či vyhrá jedno alebo druhé mužstvo, verní fanúšikovia svojho obľúbenca len tak nezmenia. O týždeň je tu predsa nový zápas.

2. Real Madrid vs. FC Barcelona

V 20. storočí sa futbalová verejnosť nedokázala dohodnúť, či je lepší Maradona, alebo Pelé a v 21. storočí máme podobnú dilemu. Genialita Cristiana Ronalda a Lea Messiho totiž priniesla slávnemu El Clásicu, teda súboju klubov Real Madrid a FC Barcelona novú dimenziu. Obaja velikáni majú po tridsiatke a ak ich chcete vo vzájomnom súboji sledovať naživo, neváhajte, príležitostí už veľa nebude.

Vzťah kráľovského Madridu a katalánskej Barcelony je dokonalý príklad kultúrnej, politickej a športovej rivality. Hovorí sa, že každé El Clásico trvá dva týždne. Už sedem dní pred zápasom sa doslova všade diskutuje, ako bude zápas prebiehať, kto je favorit či koľko padne gólov. A rovnako dlhý čas je potrebný na hodnotenie zápasov plných emócií, ktoré sa uskutočnia na 100-tisícovom štadióne Camp Nou alebo v 85-tisícovom futbalovom stánku Santiago Bernabeu.

Iba zopár ráz v histórii sa stalo, že hráč jedného či druhého mužstva prestúpil priamo ku konkurentovi. Ide totiž o hriech, ktorý sa len tak neodpúšťa a fanúšikovia ho hráčovi na ihrisku súpera vždy pripomínajú počas celého zápasu. Rovnako sa iba párkrát stalo, že by domáci fanúšikovia vytlieskali hosťujúceho hráča. Keď takýto moment nastane, viete, že sledujete zápas, ktorý sa odohrá len raz za 10 či 20 rokov.

3. AC Miláno vs. Inter Miláno

Poslednou z veľkých líg na starom kontinente, kde sa na štadiónoch fandí „po starom“, je talianska Serie A. Nenapodobiteľnú atmosféru dodávajú zápasom na Apeninskom polostrove Tiffosi, teda talianski fanúšikovia. Počas 90 minút sa na ihrisku vystriedajú všetky druhy emócií, radosť aj slzy. Tribúnam kraľujú futbalový ultras s grandióznymi choreografiami, neúnavne vlajúcimi vlajkami a efektnou pyrošou.

Keď sa budete rozhodovať, ktorý zo zápasov navštíviť, určite neprehliadnite Derby della Madonnina, teda súboj milánskych tímov AC a Inter. Susedia z mesta módy sa roky delili o majstrovské tituly, pri súčasnom výsledkovom útlme im zostalo iba zdieľanie rovnakého štadióna. Hrdosť hráčov a oddanosť fanúšikov stále radí bitku o Miláno k najväčším futbalovým zápasom, ktoré môžete v Európe zažiť. Poraziť rivala v zápase a v konečnej tabuľke súťaže je po ligovom triumfe druhý najdôležitejší ukazovateľ úspešnosti sezóny.

Hlboko veriaci Taliani sa nikdy neprestanú modliť aj k hráčom a trénerom milovaného mužstva. Ak chcete sledovať náboženstvo menom futbal naživo, určite vycestujte do Talianska.

4. Fenerbahce vs. Besiktas

Nevídané, neslýchané a pre našinca neuveriteľné. Ak ste už z klasických derby zápasov videli všetky, odporúčame vybrať sa do Turecka. V Istanbule pôsobí hneď niekoľko veľkoklubov a nech sa v zápase stretne akákoľvek dvojica, bude tam určite poriadne horúco.

Keď zástupcovia Guinessovej knihy rekordov zisťovali, ktorí fanúšikovia vládnu svojimi hlasivkami tribúnam, hlukomer označil za víťazov práve priaznivcov tureckého klubu Besiktas. Pre horkokrvných fanúšikov tímov Fenerbahce či Galatasaray by takáto informácia postačila na to, aby sa snažili ešte viac si vykričať svoje hrdlá a prispieť tak k porazeniu súpera. Oddanosť a neobmedzená podpora fanúšikov sú pre turecké kluby naozaj príznačné a kým sa bude hrať futbal, budú istanbulské štadióny najhlučnejšie v Európe.

Elektrizujúcu atmosféru futbalových zápasov v Turecku perfektne dopĺňa množstvo ďalších možností, ktoré mesto na dvoch kontinentoch ponúka. Na oboch stranách Bosporskej úžiny čakajú architektonické klenoty, slávne trhy s jedlom či oblečením a skutočné zážitky pre chuťové poháriky v tradičných reštauráciách.

5. Boca Juniors vs. River Plate

Ideme do finále, respektíve do Južnej Ameriky. Viac ako 100-ročná rivalita medzi robotníckou triedou a vyššou vrstvou, tak možno charakterizovať odveký súboj medzi argentínskymi klubmi Boca Juniors a River Plate. Superclásico je zápas, ktorý jednoducho treba zažiť.

Pre našinca je výsledok zrejme druhoradý, zápas si vás ale určite získa neuveriteľnou fanúšikovskou vášňou, ktorá sprevádza súboj nielen počas zápasu, ale aj dlho pred výkopom a niekoľko dní po ňom. Život v krajine sa počas zápasu zastaví a tí najšťastnejší sledujú zápas priamo na štadióne.

Výlet do Južnej Ameriky je nesporne aj zaujímavá cestovateľská výzva. Ak už sa na toto dobrodružstvo dáte, odporúčame predĺžiť si pobyt a spoznať zaujímavé miesta nielen v Argentíne, ale aj susednej Brazílii či Uruguaji. Garantujeme zážitok na celý život.

Máte chuť zažiť výnimočný futbalový zápas na vlastnej koži alebo chcete urobiť radosť svojmu blízkemu, ktorý po podobnom zážitku dlho túži? Lístky na futbalové zápasy po celom svete aj organizované zájazdy za športovým dobrodružstvom ponúka cestovná kancelária FutbalTour.sk.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Cestovateľ Milan Bez Mapy: Je rozdiel medzi dovolenkou a cestovaním. V umelých svetoch si predsudky môžeme len prehĺbiť

Cestovaním búrame vžité predstavy aj spoznávame samých seba, lebo často prekonávame nekomfortné situácie.

Autor Marek Hudec

Foto Dominika Behúlová

Dátum6. 12. 2024

Kedysi sme museli mať vytlačené letenky, papierové mapy a vypísané podrobné inštrukcie týkajúce sa miesta, kam ideme. Dnes máme všetko potrebné doslova pod palcom – v mobile. Populárny cestovateľ a bloger Milan Bez Mapy si všíma, že technológie aj sociálne siete zmenili spôsob, ako cestujeme. V rozhovore vás zavedie do sveta, kde je rozdiel medzi cestovaním a dovolenkovaním a kde si autentické zážitky stále vyžadujú odvahu aj otvorenú myseľ.

Chalani z blogu Travelistan: Ak sa vyberiete na cesty, bez týchto apiek nechoďte

V rozhovore s cestovateľom Milanom Bez Mapy sa dočítate aj o tom:

aký rozdiel vníma medzi dovolenkou v rezorte a na vlastnú päsť,
prečo je dobré brať si do sveta so sebou aj druhý (starší) telefón,
ako si Veľkonočný ostrov stráži svoju jedinečnosť,
ako mu sólo cestovanie otvorilo dvere nielen k dobrodružstvu, ale aj práci,
čo okrem kvality potravín oceňujú cudzinci na Slovensku,
prečo žijeme v dobe najdostupnejšieho cestovania a ako z toho ťažiť.

Pamätáš si na moment, ktorý ti najviac otvoril oči ohľadom rozmanitosti sveta?

Áno, asi hneď na prvej väčšej ceste mimo Európy, keď som cestoval s niekoľkými spolužiačkami zo strednej školy do New Yorku. Spomínam si na okamih, keď sme vystúpili na letisku JFK, sadli si do metra a zrazu sme sa ocitli medzi ľuďmi všetkých národností, aké si len vieš predstaviť.

Vtedy som pochopil, v akom pestrom svete žijeme – že Slovensko ani Európa nie sú pupkom sveta, že sú medzi nami ľudia, ktorí vedú iný život, majú inú farbu pleti…

Preto si začal tvoriť aj populárnu sériu Milan búra mýty?

Séria vznikla, pretože sa ma ľudia pýtali mnoho otázok, a to najmä z oblasti cestovania lietadlom. Nechcelo sa mi každému odpovedať zvlášť, tak som to začal robiť jednorazovo videom, nech to vidia všetci.

Dnes v sérii už rozoberám rôzne témy, napríklad aj mýty o národoch. My totiž radi všetkých ľudí hádžeme do jedného vreca a generalizujeme.

Napríklad koho?

Napríklad mýtus o Američanoch ako o nevzdelaných a tučných ľuďoch. Amerika má obrovské množstvo obyvateľov a je veľmi smutné, ak si ich všetkých zaškatuľkujeme takto negatívne, no najmä nepravdivo. Osobne som stretol neuveriteľne veľa vzdelaných Američanov.

Funguje to aj naopak. Aj my na Slovensku sa bojíme, že nás hodia do nejakej škatuľky.

Kontakt s cudzou kultúrou mimo rezortu búra predsudky, lebo vidíme a vnímame, ako iní žijú.

Stretol si sa s nejakými predsudkami voči Slovákom a Slovenkám?

Voči Slovákom či Slovenkám nie. Keď som bol v USA pracovať cez program Work and Travel, mal som kolegyňu z Floridy, ktorá hneď vedela, kde presne sa Slovensko nachádza. Dokonca mi vravela, že miluje príbeh o Čachtickej panej.

Niektorí však nevedeli, čo si majú pod Slovenskom predstaviť. Vybaví sa im skôr obraz regiónu východnej Európy, voči ktorému teda existuje viacero predsudkov, že ide o zaostalý región, ako bol zobrazený napríklad vo filme Eurotrip.

Kamarátov z rôznych kútov sveta sa mi občas podarí dotiahnuť na Slovensko. Naposledy som tu mal jedného z Los Angeles a zveril sa mi, že si východnú Európu teda predstavoval inak – v Bratislave sa mu páčilo. Cudzinci často oceňujú, koľko tu máme hradov a kaštieľov, alebo aj to, že máme vysokú kvalitu potravín a je tu čisto.

Pripomína mi to predsudky voči krajinám južnej Ameriky. Keď som sa chystal na mesiac do Kolumbie, počúval som: „Ježiš, veď ťa tam zabije nejaký drogový kartel.“ V skutočnosti drogové kartely definovali Kolumbiu tridsať rokov dozadu, krajina sa odvtedy výrazne posunula. Takýchto nálepiek sa ťažko zbavuje.

Nefunguje najlepšie na predsudky vlastná skúsenosť?

Záleží aj na tom, aké cestovanie absolvuješ. Ak ideš s ruksakom do Mexika a ubytuješ sa u miestnych, budeš pravdepodobne otvorenejší. Veľa ľudí však cestuje len tak, že sa zatvoria do rezortu v Ománe alebo Egypte a nespoznajú nič z kultúry danej krajiny. Jedine tak možno egyptské datle na all inclusive obede.

Nikoho nesúdim, je super, že cestujeme, no takýto prístup k cestovaniu nám neotvára zmysly – skôr len rozťahuje žalúdok. Ak sa presunieš z bytu v Bratislave k bazénu v Egypte, letíš lietadlom plnom Slovákov, žiješ v hoteli plnom Slovákov, obzory si veľmi nerozšíriš. Nazvime to skôr dovolenkou než cestovaním.

To kontakt s cudzou kultúrou mení pohľad na predsudky – potrebuješ vidieť, ako iní žijú.

Pri cestovaní si nielen rozširujeme obzory. Niektorí cestujú, lebo chcú lepšie spoznať samých seba – ty navyše väčšinou cestuješ sám, čo je ešte nekomfortnejšie. Pomohlo ti cestovanie so sebapoznaním?

Nemyslím si, že som iný človek, odkedy som začal cestovať. Vďaka cestovaniu sa mi však otvorilo veľa dvier a príležitostí, vybudoval som najčítanejší cestovateľský blog, ktorý sa stal aj mojou prácou. Vždy som bol otvorený iným názorom, v tomto zmysle ani nebolo čo meniť. Zem je určite guľatá, lebo keď cestuješ do Ameriky, máš časový posun aj „jet lag“. (smiech)

Určite ma to však naučilo vychádzať z komfortnej zóny. Cestovanie mi ukázalo, aké je dôležité vedieť sa spoľahnúť sám na seba. Zažil som rôzne nepredvídateľné situácie – napríklad, keď som o druhej ráno po dlhom nočnom lete prišiel sám do hotela a na recepcii mi povedali, že sú plní a nemajú pre mňa izbu. Keď si na cudzom kontinente sám, si nútený si nejako poradiť. Takto sa najlepšie naučíš spoľahnúť len na seba a svoje schopnosti.

Ako začať cestovať sám/sama?

Ja som začal cestovať sám skôr z nutnosti. Ak plánuješ výlet na sedem mesiacov, nájsť parťáka je ťažké. Naučil som sa užívať si vlastnú spoločnosť – viem si len tak sadnúť do kaviarne, nič nerobiť a sledovať okolie. Nie každému to však vyhovuje.

Keď niekto zvažuje sólo cestovanie, často si predstaví vzdialené destinácie. Odporúčam však každému, kto o tom premýšľa, začať s kratším výletom – choďte napríklad na víkend do Budapešti a zistíte, či vám to vyhovuje.

Nie je to pre každého a je to v poriadku. No ak sa vyberiete sami na mesiac do Austrálie a zistíte, že sólo cestovanie nie je pre vás, návrat domov bude nielen rýchly, ale aj drahý.

Viem, že si prvý raz letel pred 15 rokmi. Ako sa podľa teba cestovanie odvtedy zmenilo?

Spomínam si, že v detstve sme dlho zvykli stáť na hranici. Na dovolenky s rodičmi sme chodili najčastejšie autom a niekam blízko – či už do Talianska, alebo Francúzska – raz za rok. Mal som výhodu, že som nemusel nič plánovať – bol som dieťa, ktoré sedelo vzadu v autosedačke, viezlo sa a furt sa pýtalo na jedlo.

Rodičia držali papierovú mapu, pri ktorej sa hádali, keď otec zle odbočil. Neboli navigácie, a keď prišli, museli sme si každý rok kupovať mapu s aktualizáciou. Dnes je všetko zadarmo, cestovanie sa technológiami veľmi zjednodušilo.

Keď som však šiel na spomenutú cestu do New Yorku, nemali sme ešte smartfóny. Držal som starý tlačidlový Samsung a nosil som so sebou vytlačené screenshoty z Googlu, aby som vedel nájsť hotel. Mal som rozpísané, ktorým metrom sa dostanem na ubytovanie, kde musím prestúpiť. Dnes mám v telefóne „boarding pass“, platím pomocou NFC čipu, pomaly tam budem mať nahratý aj občiansky preukaz.

Keď chodím na dlhšie cesty, mám kvôli bankovým aplikáciám aj záložný mobil. Pri potvrdzovaní platby totiž potrebujete dodatočnú konfirmáciu. Môže sa stať, že vám ukradnú mobil, a ak si potrebujete kúpiť letenku, nemáte ako potvrdiť platbu. Preto mám vždy jeden starší telefón so sebou v batožine, ktorý je spárovaný s bankovými aplikáciami. Našťastie, doteraz som ho ešte nemusel použiť.

Vieš si dnes vôbec predstaviť cestu bez mobilu?

Pamätám si na jeden stresujúci okamih, keď som dostal defekt uprostred púšte, kde som mal slabý signál. Musel som vyliezť na kopec a s jednou paličkou signálu si zavolať pomoc po španielsky.

Našťastie sa mi to podarilo, no mal som sebou len pol litra vody, už sa stmievalo a v okolí vraj žili pumy. Bola to vyhrotená situácia, lebo som musel nájsť tú jednu paličku a povedať, kde som. Bola to navyše dlhá cesta a len vďaka GPS som vedel, ako ďaleko som od istého mesta.

Cestovať bez mobilu by som zvládol, ale bolo by to zbytočne veľa energie. Prečo technológie nevyužívať, keď sme ich už vyvinuli? Dnes je éra „e-simiek“, takže môžeme mať takmer všade internet. No vždy sa môže stať, že sa ti vybije mobil a nemáš ho kde nabiť – preto treba mať so sebou power banku.

Cestovať bez mobilu by som zvládol, ale stálo by ma to zbytočne veľa energie. Prečo technológie nevyužívať, keď sme ich už vyvinuli?

Neobmedzený internet je veľká výhoda, no zároveň vidíme na dovolenkách ľudí, ktorí si všetky zážitky nakrúcajú a fotia – teda majú všetko filtrované cez obrazovku. Dá sa tak užiť si novú krajinu?

Opisuješ trend dnešných dní, no na druhej strane – prečo si zážitky nezaznamenať? Ľudia chodievali s foťákmi na dovolenky aj predtým, potom si dávali vyvolávať filmy. Cieľom fotografií síce predtým nebolo ukazovať ich na Instagrame, no ukazovali ich kamarátom na návštevách a ukladali do rodinného albumu.

Zmenilo sa len to, že ich ukazujeme digitálne a väčšiemu publiku. Nevidím na tom nič zlé. Zároveň dodávam, že asi nie je v poriadku, ak sa pozeráš do mobilu celú dovolenku. Mne pomáha sledovať cez apku, koľko času denne strávim pred obrazovkou, a keď to prevyšuje nejaký štandard, tak spozorniem. Ten čas mi však zvykne vystreliť, keď potrebujem tvoriť veľa blogového obsahu. Snažím sa to limitovať, lebo si myslím, že sociálne siete sú dobrým sluhom, no zlým pánom.

Psychologička: Ak na sociálnych sieťach zdieľame príspevky kvôli reakciám publika, prehlbujeme si problém chýbajúcej sebahodnoty

V jednom podcaste si vravel, že na Instagrame nás predtým zaujímali skôr dokonalé obrázky s perfektne „nastajlovanými“ ľuďmi, dnes skôr zaujme autenticita. Menia sociálne siete aj spôsob, akým uvažujeme o cestovaní?

Sociálne siete zohrávajú rolu v tom, na aké miesto sa ľudia rozhodnú vycestovať. Môžu pomôcť zviditeľniť dobrý „fotospot“ či fajn reštauráciu. No môžu spopularizovať aj také miesta, ktoré by nemuseli, lebo tam napríklad žijú ľudia, ktorí nie sú zvyknutí a pripravení na nárast návštevníkov.

Ja tieto tipy často využívam, napríklad som navštívil reštauráciu v Lisabone, ktorú som našiel na Tik-Toku. Bola zariadená v štýle amerického bistra 50. rokov. Sú aj také miesta, kde stoja rady ľudí len kvôli fotke. Takto som v Japonsku obišiel populárnu svätyňu, takú červenú bránu, pod ktorou sa všetci zvyknú „cvakať“.

Myslíš si, že nárazová popularita miest, napríklad aj zo sociálnych sietí, môže ovplyvniť ich jedinečnosť?

Spomínam si na ľudí na Veľkonočnom ostrove v Čile, ktorý môžete poznať vďaka kamenným hlavám trčiacim zo zeme. Je veľmi zaujímavý v tom, že má kultúru podobnú Polynézii či Havaju. Keď si pozriete ich tradičné tance, pripomenú vám štýl tzv. hula tanca z Havaja.

Oproti nemu je však menej skomercionalizovaný Veľkonočný ostrov, pôdu si tam strážia. Havaj má obrovské rezorty, umelé svety, no Veľkonočný ostrov má zákon, podľa ktorého si na ňom cudzinec nemôže kúpiť pôdu, a teda ani hotel.

Navyše má veľmi príjemnú atmosféru, každý každého pozná, ľudia stále jazdia z miesta na miesto na koňoch a môžeš na ňom žiť, iba ak si sa tam narodil alebo si si niekoho z komunity vzal.

Hlavne v našom regióne v súvislosti s cestovaním človeku napadne, že je privilegovaný, lebo cestovať môže. Cítiš to tak aj ty?

Neviem, či je privilégium správne slovo. Staršie generácie cestovať nemohli, lebo žili v neslobodnom režime. Skôr by som povedal, že máme šťastie, že žijeme v lepšej dobe.

Cestovanie je navyše dnes najdostupnejšie, aké kedy bolo – nájdeš veľa „lowcostových“ aerolínií, máš dostupných najviac informácií a je to jednoduché. Za pol hodiny si vieš naplánovať výlet do Austrálie a máš všetko pod palcom v mobile.

Doba je na cestovanie perfektná, mali by sme za to byť vďační, vážiť a strážiť si to.

Milan Bardún (Milan Bez Mapy)

Populárny cestovateľ a bloger Milan Bardún vyštudoval Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Blog Milan Bez Mapy si založil počas štúdia a jeho popularita mu neskôr poskytla stálu prácu. Pôsobil aj v marketingu a v roku 2021 vydal knihu s názvom Influencer. Jeho blog má takmer dva milióny prečítaní ročne. Milan je aj dvojnásobným držiteľom ceny Social Awards a za roky 2023 a 2024 je v rebríčku TOP 10 influencerov podľa Forbes.

Páčil sa vám článok?

1. Manchester United vs. Liverpool

2. Real Madrid vs. FC Barcelona

3. AC Miláno vs. Inter Miláno

4. Fenerbahce vs. Besiktas

5. Boca Juniors vs. River Plate

Mohlo by vás zaujímať

Stylistka Martina Karny: Spôsob, akým sa obliekame, je výsledkom mentálneho procesu spoznávania seba samého

Narodili sa po novembri '89, no jeho odkaz vnímajú a šíria. Spoznajte päticu mladých, ktorí svojou prácou vyživujú komunitu, regióny, vzdelávanie aj umenie

V čom sú dnešné deti iné, ako boli generácie pred nimi? Rozprávali sme sa s dvoma učiteľkami, ako sa školáci menia, hýbu a čo dnes potrebujú

Ako začať cestovať sám/sama?

Milan Bardún (Milan Bez Mapy)

Mohlo by vás zaujímať

Ako vďaka apkám cestovať výhodnejšie? Skúsení cestovatelia a cestovateľky nám ukázali, čo majú v telefónoch

Letné expedície do našich obcí: 6 tipov na výlet po západnom Slovensku

Psychológ Martin Miler: Prežívať strach je prirodzené. No uvedomovanie si seba samého pomáha zvládnuť výzvy, z ktorých máme obavy