Mince, sekery či reťaze, nie sú veci, ktoré si bežne ľudia spájajú s Vianocami. Aspoň nie hneď na prvé počutie. Kedysi to však bolo inak, pretože najkrajšie sviatky v roku boli odjakživa pretkané tradíciami a poverami. Niektoré mali racionálny základ, iné už môžu byť v dnešnej dobe skôr úsmevné. Vybrali sme niekoľko najzaujímavejších zvykov a povier, bez ktorých by sa Štedrý večer na Slovensku v minulosti nezaobišiel, a ktorých súčasťou boli aj spomínané predmety.
Ak ste si na Štedrý deň museli niečo požičať, bolo to zlé znamenie.
Koho na Vianoce vyťahali za uši, ten mal v ďalšom roku počuť iba dobré správy.
Ak chcelo dievča zistiť, kto bude jej manželom, mala hodiť za hlavu šupku z jablka. Ktorému písmenu sa tvar šupky podobal, také malo byť začiatočné písmeno krstného mena nastávajúceho.
Pani domu nesmela vstávať od štedrovečerného stola, aby kvočky nevstávali z nevysedených vajec.
Pod štedrovečerný stôl sa dávali rôzne predmety zo železa, napríklad aj spomínaná sekera. Kto na ňu počas večere položil nohu, mal byť v novom roku šťastný.
Nešťastie alebo zlý rok mal na rodinu prísť, ak niekto vstal od štedrovečerného stola nenasýtený.
Gazda omotal štedrovečerný stôl reťazou, aby bola rodina súdržná a gazdovstvo ostalo pohromade.
Bohatstvo do domu malo priniesť aj to, keď sa každý člen rodiny umyl vo vode, v ktorej boli mince.
Aj keď sa tieto zvyky už nepraktizujú v takej miere ako v minulosti, sú neoddeliteľnou súčasťou našej kultúry. Zároveň nám dovoľujú lepšie pochopiť hodnoty a spôsob života našich predkov.
Ak poznáte ďalšie zaujímavé vianočné tradície z vášho regiónu, budeme radi, ak nám o nich poviete v komentároch alebo v správach na facebookovej stránke magazínu Sóda.