8 zaujímavých miest, ktoré nájdete u našich susedov
Vedeli ste, že na to, aby ste videli púšť, unikátnu baňu či kaňon podobný americkému Grand Canyonu vám stačí prejsť len kúsok za hranice Slovenska?
Autor Stano Cicha
Foto Flickr, Wikimedia Commons, Pixabay
Dátum
Prinášame vám tipy na pozoruhodné miesta, ktoré svojou unikátnosťou lákajú turistov z celého sveta a my ich máme na dosah ruky.
Podzemné jazero Seegrotte
Seegrotte je najväčšie podzemné jazero v Rakúsku aj v celej v Európe. Jeho vznik zapríčinila prírodná katastrofa. V roku 1912 došlo vo vtedajšej sadrovej bani k nevydarenému odstrelu. Výbuch spôsobil, že do chodieb bane natieklo pod obrovským tlakom veľké množstvo vody.
Baňa ostala viac ako 15 rokov pochovaná pod zemou a vodou, až kým ju neobjavil medzinárodný tím prieskumníkov jaskýň. Na základe ich iniciatívy bolo toto podzemné jazero sprístupnené verejnosti a odvtedy ho navštívilo viac ako 10 miliónov ľudí.
Seegrotte sa nachádza menej ako hodinu a pol od Bratislavy a až do konca októbra je otvorené denne od 09:00 do 17:00 a za rodinnú vstupenku zaplatíte 30 €.
Neziderské jazero
Neziderské jazero (Neusiedler See) nie je síce podzemné, ale stále má čo ponúknuť. Okolo brehov najznámejšieho rakúskeho jazera a jedného z dvoch stepných jazier v Európe sa nachádza aj dedinka Podersdorf. Práve v nej nájdete veľmi obľúbenú turistickú atrakciu, vyhľadávanú najmä zaľúbenými dvojicami.
Prechádzka po dlhom drevenom móle, na konci ktorého sa týči 12-metrový maják, zaručuje nielen dokonalú fotku, ale aj romantiku. Ak namiesto romantiky hľadáte niečo pre celú rodinu, dedinka Podersdorf ponúka viac ako kilometer dlhé plážové kúpalisko s rôznymi ihriskami, bufetmi a, samozrejme, výhľadom na maják.
Za týmto príjemným miestom nemusíte z Bratislavy a okolia cestovať dlho. Neziderské jazero sa nachádza len necelých 50 minút od Bratislavy.
Veľká a Malá Amerika
Tieto dve Ameriky sa prekvapivo nachádzajú v Česku a v minulosti sa využívali ako vápencové lomy. Veľká Amerika sa nazýva aj český Grand Canyon a natáčali sa tu napríklad aj scény do filmu Limonádový Joe. Oba lomy sú zatopené priezračnou vodou a pospájané rôznymi chodbičkami, ktoré vznikli ešte v čase ťažby.
Vstup do týchto chodieb aj kúpanie v lomoch je pre nebezpečenstvo úrazu zakázané. Pri tomto výlete na toto miesto však ide najmä o prechádzky a krásne výhľady, ktoré si vychutnáte z vytvorených vyhliadok.
Veľká a Malá Amerika sa nachádzajú pri dedinke Mořina v blízkosti hradu Karlštejn, ktorý je takisto obľúbenou atrakciou. Z Bratislavy vám to autom potrvá približne 4 hodiny, no zážitok bude určite stáť zato.
Soľná baňa Wieliczka
Poľská Wieliczka patrí medzi najstaršie soľné bane na svete – ťažba soli tu prebiehala od 13. storočia až do roku 2007. Najhlbší bod bane sa nachádza v hĺbke 327 m, je dlhá takmer 300 km, má 9 podlaží a je zaradená do zoznamu UNESCO.
Toto miesto navštívi ročne viac ako milión turistov, pre ktorých je pripravená trasa dlhá 3,5 km. Počas exkurzie uvidíte rôzne soľné sochy od baníkov aj umelcov, zistíte viac o histórii soľného baníctva a pokocháte sa podzemným jazerom. Na konci trasy sa nachádza nádherná kaplnka, ktorá je využívaná napríklad aj na svadby.
Wieliczka sa nachádza približne 100 km od slovenských hraníc, počas leta je otvorená denne od 07:30 do 19:30 a za rodinnú vstupenku zaplatíte približne 60 €.
Błędowska púšť
Ak ste vášniví turisti a po soľnej bani vám ostanú sily na ďalšiu prechádzku, stačí sa presunúť 85 km severne, čo vám zaberie približne hodinku a pol cesty. Ocitnete sa v dedinke Klucze, kde sa nachádza pre Európanov veľmi neobvyklá atrakcia Błędowska púšť, nazývaná aj „Poľská Sahara“.
Ide o najväčšiu púšť v Európe, ktorá v Poľsku patrí vďaka svojej prírodnej a geografickej unikátnosti medzi chránené oblasti. Panorámu púšte si môžete vychutnať z dvoch vyhliadkových bodov – Klucze-Czubatka a Chechło-Dąbrówk.
Užanský národný prírodný park
Užanský národný park, ležiaci na Ukrajine, priamo susedí so slovenskými Poloninami a poľskými Bieszczadami. A práve táto skutočnosť z neho vytvorila unikátnu turistickú atrakciu. Miesto, kde sa stretávajú hranice troch štátov, sa nachádza na vrchole Kremenca a označuje ho dominantný mramorový monument v tvare trojbokého hranolu.
Ďalšou atrakciou parku je miesto dopadu meteoritu. Ide o najväčší meteorit, aký kedy dopadol na územie Európy, pričom tisíce jeho častí môžeme nájsť v rôznych prírodovedných múzeách po celom svete.
Park sa nachádza priamo na hraniciach zo Slovenskom a napríklad z Košíc tam dorazíte za asi dve hodiny.
Jaskynné kúpele Miskolc-Tapolca
Hlavným lákadlom tohto unikátneho jaskynného labyrintu je, samozrejme, kúpanie priamo v jaskyni. Tieto maďarské kúpele plnia však primárne ozdravné funkcie a to najmä pri problémoch s dýchacím a pohybovým ústrojenstvom. Užiť si tu môžete aj masáže, vírivky a saunový svet.
Verejnosti boli prvýkrát sprístupnené už v 16. storočí, no odvtedy prešli viacerými zmenami. Dnes sú súčasťou jaskynných kúpeľov aj vonkajšie bazény, v ktorých sa takisto nachádza termálna voda.
Mesto Miskolc alebo po slovensky Miškovec sa nachádza neďaleko našich hraníc a z Košíc ste tam za menej ako dve hodiny. Kúpele sú otvorené celoročne od 09:00 do 20:00 a za celodenný rodinný vstup zaplatíte 25 €.
Zámok Fertőd
Tento unikátny zámok nazývaný aj „Maďarský Versailles“ sa nachádza v rovnomennej obci Fertődi. Práve zámok vo Versailles slúžil ako predloha pre šľachtica Miklósa Esterházyho, ktorý túžil po niečom, čo bude odrážať jeho bohatstvo. Priniesol teda kúsok Francúzska do maďarskej dedinky a vytvoril jeden z najkrajších a najväčších zámkov v Maďarsku.
Zámok obklopujú nekonečné parky, záhrady a fontány. Pre návštevníkov je pripravené zámocké múzeum a rozsiahla exkurzia.
Na zámku Fertőd ste z Bratislavy za hodinu a štvrť, otvorený je celé leto od 09:00 do 18:00 a za rodinné vstupné zaplatíte v prepočte okolo 13 €.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Slovenský softvér predpovedá počasie od Ameriky po Antarktídu. Doma o ňom takmer nikto nepočul
Príbeh IT firmy IBL Software Engineering, pre ktorú je dodržané slovo dôležitejšie než miliónový zisk.
Autor Kubo Stank
Foto Dávid Hanko
Dátum
Keď letí pilot na južný pól alebo americké letectvo plánuje strategickú operáciu, spoliehajú sa na dáta zo Slovenska. Bratislavská firma IBL Software Engineering už takmer tri desaťročia vyvíja softvér pre meteorológov vo viac ako 80 krajinách sveta. Napriek globálnemu úspechu však nestratila kontakt s realitou a dokazuje, že špičkový biznis sa dá robiť s ľudskou tvárou a pevnými hodnotami.
O tom, že byť ľudský sa vypláca, vedia aj vo firme Gekkon, ktorá zamestnáva ľudí po výkone trestu aj so závislosťou.
V rozhovore so zakladateľom firmy IBL Software Engineering Michalom Weisom sa dozviete:
ako náhoda a nuda počas študentských čias viedli k založeniu globálnej IT firmy,
prečo predpoveď počasia nie je len o aplikácii v mobile, ale o petabajtoch dát a rozhodnutiach za státisíce eur,
ako sa slovenskí vývojári dostali k spolupráci s americkou armádou a na polárne základne v Antarktíde,
prečo firma radšej prišla o 1,5 milióna eur z vlastného vrecka, len aby dodržala sľub klientovi,
ako pretaviť úspech do reálnej pomoci – od rýchlej podpory Ukrajine až po dlhodobú pomoc ľuďom bez domova.
Od Esetu k meteorológii vďaka nude na letisku
Ľudia, ktorí začínajú podnikať, väčšinou reagujú na konkrétny problém alebo hľadajú riešenie, ktoré na trhu chýba. Ako vznikol nápad spojiť IT s meteorológiou?
Úplnou náhodou. Už na strednej škole som sa venoval IT bezpečnosti, takže som bol de facto pri zrode Esetu a rozbiehal som ich prvý vývojársky tím. Moja mama vtedy pracovala pre Slovenský hydrometeorologický ústav na letisku. Dostali nový softvér z Nemecka a nemecký inžinier ho inštaloval priamo na mieste. Trvalo to veľmi dlho a stále mu niečo nefungovalo.
Ako študent na vysokej som občas chodil po mamu autom, pretože večer už nechodili spoje. Sedel som tam, čakal a hrozne som sa nudil. Tak som tomu pánovi povedal: „Tá chyba, ktorú hľadáte, je tu. A tu je ďalšia, ktorú zatiaľ nevidíte. Opravte to a poďme už domov.“
Predpokladám, že bol dosť prekvapený.
To áno. Stalo sa to možno dva- či trikrát. Potom sa na mňa obrátil s tým, či by som nevedel naprogramovať kreslenie máp. Sťažoval sa, že sa s tým s kolegom trápia tri týždne. Povedal som mu, že to budem mať za hodinu. Vysmial ma.
O dve hodiny som mu volal, že je to hotové. A tak sme začali spolupracovať. Keď som skončil vysokú školu, chcel som skúsiť niečo vlastné mimo Esetu. Založili sme spolu firmu – on dal počiatočný kapitál, ale všetko som staval, riadil a viedol ja.
Keď je pekné počasie, meteorológov netreba
Keby ste mali svoje riešenie vysvetliť laikovi, ktorý si pod meteorologickým softvérom predstaví aplikáciu v telefóne, čo presne robíte?
Aplikácia v telefóne je len konečný produkt, ktorý úplne neodráža realitu. Meteorológia nie je na dni, keď je počasie pekné – vtedy ju nikto nerieši. Potrebujeme ju najmä vtedy, keď je problém: hromy, blesky, metelice, tornáda. Vtedy sa niečo deje.
Dnes sa na predpovede používajú obrovské superpočítače, často veľké ako dve či tri telocvične plné hardvéru. Tie robia simulácie. Predstavte si atmosféru Zeme ako cibuľu rozdelenú na približne 70 vrstiev a zároveň na mriežku s hustotou napríklad 10 kilometrov.
Každých šesť hodín potom tieto počítače spracujú stovky terabajtov až petabajty dát z družíc a radarov. Ide o také obrovské objemy informácií, že ich jednoducho nie je možné len tak preniesť cez bežný internet.
Kto sú vaši klienti a prečo potrebujú takúto extrémnu presnosť?
Málokto si uvedomuje, ako veľmi počasie ovplyvňuje globálnu ekonomiku. Príklad z obchodu: keby manažéri v Hornbachu s istotou vedeli, že o týždeň nasneží, naskladnia lopaty v predstihu a predajú ich obrovské množstvo. Poľnohospodári zase potrebujú vedieť, či im večerná búrka nespláchne drahý postrek.
Obrovským sektorom je energetika. Pri veternej a slnečnej energii musíte presne vedieť, koľko jej vyrobíte, inak by sa sieť mohla zrútiť. Ak viete ako prví, aké bude počasie, viete najlepšie predať energiu a zarobiť státisíce eur v priebehu sekúnd. A potom je tu letectvo.
Pilot nemôže zaparkovať na obláčiku a počkať, kým sa vyjasní. Tam sa vyžaduje presnosť predpovede na 99,7 až 99,9 percenta, pretože ide o ľudské životy.
Zmluva spečatená stratou 1,5 milióna eur
V čom je vaše riešenie také špecifické, že ste sa dokázali presadiť v celosvetovej konkurencii?
V tomto segmente existovalo kedysi asi trinásť firiem, dnes sme na trhu zostali de facto dve. My a firma Meteo France International, ktorú spolovice vlastní francúzsky štát. U nás je to o prístupe. Keď vznikne problém, vždy hľadáme chybu najprv u seba a snažíme sa ju vyriešiť, aj keby sme na tom mali stratiť peniaze.
Zákazníci si takéto systémy nekupujú na jedno použitie, chcú sa na dodávateľa spoliehať celé desaťročia. Príkladom je projekt v Rakúsku, kde sme vyvíjali úplne nový systém.
Kto sú vaši hlavní zákazníci?
Spravidla ide o národné meteorologické služby. Na Slovensku je to Slovenský hydrometeorologický ústav, s ktorým spolupracujeme už 25 rokov, hoci príjmy zo Slovenska tvoria len 0,3 percenta nášho obratu.
V Rakúsku náš softvér používa takmer celý sektor – od úradu pre meteorológiu GeoSphere Austria cez riadenie letovej prevádzky Austro Control, štátnu televíziu ORF, energetické firmy až po armádu na účely civilnej obrany, kde náš softvér musí fungovať aj v prípade výpadku internetu.
To ale znamená, že sú od vášho produktu a jeho kvality závislé celé štáty.
Áno, preto sme často v kategórii strategický dodávateľ. Tým sme aj pre Spojené kráľovstvo či americké vojenské letectvo (US Air Force). Dodávame softvér aj ich strategickému veliteľstvu Stratcom.
Keď sme tam prišli prvýkrát, nedovolili nám ani siahnuť na klávesnicu – pozerali na nás ako na podozrivých komunistov z východného bloku (smiech). Dnes už mám bezpečnostnú previerku na úrovni „prísne tajné“, takže sa v ich bunkroch môžem pohybovať bez eskorty.
Váš softvér sa používa vo viac ako 80 krajinách sveta, dokonca aj na Antarktíde. Ako sa slovenská firma dostane na južný pól?
Hovoríme, že sme na všetkých kontinentoch, a myslíme to doslova. Používajú ho Čiľania na základni na King George Island, Briti z British Antarctic Survey aj Austrálčania. Máme odložený list od jedného austrálskeho pilota, ktorý letel na južný pól s medzipristátím na Davis Station.
Napísal nám, že v živote nedostal takú presnú predpoveď a prvýkrát presne vedel, čo má pri pristávaní na ľade očakávať. To človeka naozaj zahreje pri srdci.
D-Day aj Apollo 11: Keď počasie mení dejiny
Vedeli by ste uviesť príklad z histórie, keď správna meteorologická informácia doslova zmenila svet?
Sú dva takéto zásadné momenty. Prvým je vylodenie v Normandii počas druhej svetovej vojny. Anglickí meteorológovia presvedčili generála Eisenhowera, aby útok pre počasie o deň odložili.
Keby to neurobili a vylodili sa v pôvodnom termíne do búrky, operácia by zrejme zlyhala. Nemci útok v takomto počasí nečakali, ich veliaci generál Rommel dokonca odišiel za manželkou na narodeniny.
Druhým momentom je návrat Apolla 11 na Zem. Astronauti mali pristáť v Tichom oceáne. Vojenskí meteorológovia však vďaka vtedy tajným satelitom zistili, že presne v mieste pristátia sa formuje hurikán. Keby tam kapsula dopadla, hurikán by roztrhal padáky a posádka by zahynula. Meteorológovia presvedčili NASA, aby zmenila miesto pristátia, bez toho, aby prezradili svoj tajný zdroj. História sa tak mohla vyvíjať úplne inak.
Laureáti ocenenia Via Bona 2025
Gekkon – ocenenie za inkluzívne zamestnávanie s projektom Druhá šanca
Lindström – víťaz v oblasti klimatickej zodpovednosti a cirkulárnej ekonomiky
Slovenská sporiteľňa – ocenenie za zodpovednú kampaň, konkrétne za Sloboda je vaša
Accenture – ocenenie za pozitívnu zmenu v komunite
Kaufland – ocenenie v kategórii veľká firma za dlhodobý a systematický prístup k zodpovednému podnikaniu
IBL Software Engineering – ocenenie v kategórii malých a stredných podnikov za prepájanie rastu firmy s ekologickou zodpovednosťou a podporou miestnej komunity
Zodpovednosť za každé jedno lietadlo
Väčšina ľudí na Slovensku o firme IBL Software Engineering nikdy nepočula. Je to „bug“ alebo „feature“?
Je to „feature“ (smiech). Sme v segmente B2G (Business-to-Government), billboardy pri diaľnici by nám boli nanič. V odborných kruhoch nás pozná každý. Naše produkty sú viditeľné na weboch mnohých krajín sveta, ale nie je tam napísané, že ide o firmu zo Slovenska. Sú to ich výsledky vytvorené našimi nástrojmi.
Ako zvládate obrovskú zodpovednosť za svoj softvér, najmä v dnešnej dobe, keď sa všade skloňuje umelá inteligencia?
Máme v zmluvách, že ak dôjde k problému, nesieme plnú zodpovednosť. Ak vám ChatGPT povie v pätine prípadov nezmysel, v zásade sa nič nestane. Ak by sa však pre chybu softvéru zrútilo lietadlo, je to katastrofa. V letectve sú kľúčové bezpečnosť a absolútna spoľahlivosť. Keď sa niečo stane, kontroluje sa každý technický záznam nášho systému.
Celá táto zodpovednosť však stojí na ľuďoch. Keď nás bolo na začiatku päť v rodinnom dome nad garážou, nikto sa nemohol schovať.
Jedna z najväčších lekcií pre mňa bola, že nemám ľudí vyberať len na základe „hard skills“. Dnes hľadáme ľudí najmä podľa ich prístupu a hodnôt.
Všetko sa dá naučiť, ak človek chce. Novému človeku trvá asi rok, kým sa do toho dostane. Náš produkt nie je „masovka“ – stretnete sa so zákazníkom na druhom konci sveta a vidíte, že mu vaša práca reálne pomohla. To ma baví viac než len pohľad na účtovníctvo.
Úspech má zmysel len vtedy, ak sa oň podelíte
Z pohľadu človeka, ktorý sa 30 rokov venuje meteorológii, hýbe vaším biznisom viac technologický pokrok alebo samotná klimatická zmena?
Určite technológie. Klimatická zmena postupuje pomaly, no viditeľne zrýchľuje. Ľudia si často zamieňajú počasie s klímou. Faktom je, že v atmosfére je stále viac energie, všetko sa hýbe rýchlejšie a v budúcnosti zažijeme výkyvy, ktoré si dnes ešte nevieme predstaviť.
Celé kontinenty môžu vyschnúť, čo vyvolá masovú migráciu. Rútime sa do obrovských problémov, no mám pocit, že väčšina ľudí radšej nerieši svoju uhlíkovú stopu, ale nové oblečenie.
Je toto dôvod, prečo ako úspešná IT firma investujete toľko energie a peňazí do humanitárnych či ekologických iniciatív?
Chceme ísť príkladom. Môj dlhoročný priateľ Miro Trnka (spoluzakladateľ Esetu – pozn. red.) ma naučil jednu zásadnú vec: ľudia sú to najcennejšie, čo máte. A ak sa firme darí, má sa o to podeliť.
Keď sa začala vojna na Ukrajine, okamžite sme poslali 50-tisíc eur nadáciám priamo na hraniciach. Počas pandémie sme pomáhali Lekárom bez hraníc, nakupovali sme tablety a systémy na triáž pacientov v nemocniciach. Dlhodobo podporujeme zbierky pre ľudí bez domova aj iniciatívu My sme les.
Cítim to ako morálnu zodpovednosť. Verím, že keď človek a firma pomáhajú, v dobrom sa im to vráti. Odmietam prístup „optimalizovania“ daní. Dane sa majú platiť poctivo, aby krajina fungovala, aby naši rodičia mali dôchodky. Ak sa na to všetci vykašleme, táto krajina skončí. A ja som na Slovensko hrdý.
Čo ste sa za tých takmer 30 rokov v biznise naučili o ľuďoch?
Že najdôležitejšie je vážiť si ich a dávať im príležitosť rásť, nie im len stroho prikazovať. Dnes sa tomu hovorí „leadership“. Ak majú ľudia vedľa seba niekoho, kto im je reálnym príkladom, dokážu neuveriteľné veci.
Chcem byť pre našich ľudí aj pre iné slovenské firmy dôkazom, že veci sa dajú robiť poctivo, férovo a s dlhodobou víziou. Aj tie projekty, na ktorých sme finančne prerobili, boli v konečnom dôsledku tou najlepšou investíciou do dôvery.
Ste teda viac hrdý na globálny úspech firmy alebo na to, že ste popri tom nestratili tvár a hodnoty?
Pre mňa sú hodnoty úplne kľúčové. Mnohé firmy ich majú len veľkolepo napísané na stene v korporátnom „kancli“, ale my ich reálne žijeme každý deň. To, že sa môžem každé ráno s čistým svedomím pozrieť do zrkadla a vedieť, že som v živote robil veci správne, poctivo a ľudsky, je to, na čo som naozaj najviac hrdý.
Michal Weis
Slovenský IT odborník a softvérový inžinier. Je zakladateľom spoločnosti IBL Software Engineering, ktorú buduje od roku 1997 a dnes ju vedie ako globálneho dodávateľa softvéru pre meteorologické služby. Predtým pôsobil ako hlavný vývojár v Esete, kde sa podieľal na vývoji novej generácie antivírusového jadra NOD. Začínal ako softvérový vývojár a meteorológ v slovenskom letectve, kde pracoval na leteckých predpovediach a analýzach počasia. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v odbore softvérové inžinierstvo.
Páčil sa vám článok?
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
