Nežná revolúcia patrí k najdôležitejším udalostiam v histórii slovenského národa, z ktorých môžeme čerpať ponaučenie aj inšpiráciu. Známych tvárí, umelcov a osobností verejného života sme sa preto opýtali, aký odkaz má pre dnešnú spoločnosť.
František Mikloško, politik, jedna z vedúcich osobností nežnej revolúcie
Ak platia slová prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka, že štáty sa udržujú tými myšlienkami, na ktorých boli postavené, tak potom to isté platí o Slovensku v súvislosti s Novembrom 89. Bolo to najväčšie celonárodné vzopätie Slovákov v rámci Československa, ktorých jedinou túžbou bola sloboda a slušný život.
Všetky následné politické udalosti na Slovensku sa konfrontovali s volaním novembrových námestí. Do dnešného dňa sa ľudia pri každom zlyhaní politickej alebo inej moci spontánne pýtajú: „Toto sme chceli? Za toto sme štrngali na námestiach kľúčmi?“
V Novembri 89, na konci dramatického 20. storočia, po 40 rokoch komunizmu sme bez násilia a krviprelievania získali slobodu. Získali sme ju v čase, keď hlavným znakom Európy bolo zjednocovanie a spolupráca. Na týchto ideách sme sa nakoniec stali súčasťou demokratickej Európy, so všetkými jej prednosťami i problémami.
Prvýkrát sme na Slovensku neboli pod žiadnym medzinárodným tlakom, v demokratických voľbách sme o sebe rozhodovali sami. Prvýkrát sme mohli vidieť seba na Slovensku takých, akí v skutočnosti sme a to platí stále.
Stálym odkazom Novembra 89 teda je konfrontovať nás, ako sa správame, k sebe i k ľuďom iných národností, s tým výkrikom po slobode, zodpovednosti a slušnosti, ktoré novembrové dni priniesli. Okolo tohto sa bude náš život stále točiť, toto zaznievalo na slovenských námestiach znovu v marci tohto roku. Každý, komu nie je osud Slovenska ľahostajný, môže v Novembri 89 hľadať motiváciu i dôvod svojho stáleho angažovania sa za slušné Slovensko.
Pavol Remiáš a Marián Benkovič alias Lyrik a Bene, raperské duo Modré hory
Je krásne, že môžeme žiť a tvoriť v slobodnej krajine, aj napriek tomu, že sa sem-tam musíme brodiť tým, čo tu zavše narobia zlí, ľahostajní alebo chamtiví ľudia. Pravda, musíme neustále dávať pozor, aby nám slobodu a radosť zo života nepokazili tí, ktorých jediným zámerom je udržanie moci a obrovského majetku aj za cenu ľudských životov.
Ale odmenou za neľahostajnosť je ona krásna sloboda. Vďaka nej sa napríklad môžeme vysmievať uletencom, ktorí sa tvária, že poznajú návod na život, že najlepšie vedia, ako máme žiť, aké náboženstvo vyznávať, koho ľúbiť, ktorá farba pleti je tá správna a podobne.
Uznajte, že je skvelé, že sa nemusíme pozerať na ostnaté drôty koncentračných táborov, že naši príbuzní nie sú ponižovaní ako politickí väzni kdesi v špinavom väzení, že aj vďaka podpore slobodných médií a množstve čestných ľudí má nakoniec každý šancu na spravodlivosť.
Modré hory v tom majú jasno: „Sloboda je luxus, to nie je žiadna sranda.“ Myslíme si, že sloboda a demokracia je to najkrajšie a najlepšie, čo zatiaľ ľudská spoločnosť vymyslela, pokiaľ ale nie je znásilňovaná. Preto ju neznásilňujme klamstvami, podporou psychopatov a zaliečaním sa zlu. Voľme dobro v sebe a demokracia sa nám odvďačí.
Richard Stanke, herec
Žiť v demokratickej spoločnosti nie je samozrejmosťou. Vidíme to aj v dnešných časoch, v krajinách, ktoré toto šťastie nemajú. Totalita neprichádza zo dňa na deň, ale postupne plíživo. Pre väčšinu nebadane postupným ohýbaním práva a okliešťovaním slobôd, a keď si to väčšina všimne, býva už neskoro.Preto má každý občan nielen právo, ale aj povinnosť upozorňovať na všetky varovné signály, keď sa v spoločnosti deje niečo zlé, nezdravé.
Spoločnosť by mala kontrolovať politikov, ktorí majú správu štátu delegovanú od občanov na vytýčený čas a nie na doživotie. Vyhraté voľby nedávajú žiadnemu politikovi právo, aby sa správal ako neobmedzený vládca. Možnosť slobodného vyjadrenia svojho názoru, slobodné voľby, voľnosť pohybu sú jedni z najcennejších vecí, ktoré November 89 priniesol. Treba ich preto chrániť a dozerať na to, aby aj zostali zachované. A to je nielen odkaz, ale aj povinnosť nás všetkých.
Lucia Čarná, dcéra Olega Pastiera, marketingová pracovníčka vydavateľstva IKAR
Keď prišiel November 89, mala som 15 rokov. Ešte pár týždňov pred tým som si myslela, že nikdy nepôjdem do Rakúska, nikdy neuvidím New York, nikdy si nekúpim zahraničný časopis a nikdy si neprečítam knihu, ktorá je zakázaná, hoci po tom túžim. Lenže 17. november to zmenil.
Dnes si ani nevieme predstaviť, že nedovolené prekročenie hranice sa trestalo smrťou, že zatajovanie, polopravdy a lži boli súčasťou každodenného života, že o niektorých veciach sa hovorilo iba šeptom.
Odkaz pre dnešnú spoločnosť je: Vážme si slobodu a nenarábajme s ňou, akoby to bolo čosi bežné. Sloboda je krehká, je vzácna, nedá sa kúpiť a je veľmi ľahko pominuteľná. Tí, čo žili bez nej, vedia, aké je to bezútešné. Preto si pri každom prekročení hranice smerom na západ v duchu poviem tiché ďakujem.
Ján Orlovský, výkonný riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti
Odkaz Novembra 89 pre mňa je ten, že „revolúcie prichádzajú, ale ich výzvy tu s nami zostávajú. Preto je dôležité, aby sme si z revolúcií pamätali aspoň étos a emóciu“. Nežná, ako sme ju volali, v sebe niesla prísľub lásky, zotrvania v úsilí a nového dňa. Tak to vtedy spieval Ivan Hoffmann na námestiach a je aktuálny dodnes.
Vražda Janka Kuciaka a jeho snúbenice bola vo februári šokujúcim prebudením zo spoločenskej letargie a impulzom k opätovnému naplneniu námestí. A len blížiace sa komunálne, európske a prezidentské voľby nám ukážu, ako sme si tento odkaz prečítali. Za ostatných pár rokov nás totiž strach, vzájomná nedôvera a z nej prameniace kultúrne vojny pohlcujú viac, ako by sme si želali.
Rozdelenie v spoločnosti ma preto často vracia k paradoxu tolerancie, ktorý sformuloval filozof Karl Popper vo svojom diele Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia. Hoci bol zástancom tolerancie, v diele sa jasne vymedzil voči intolerancii, ktorú považoval za netolerovateľnú. A to z toho dôvodu, že ak tolerancia vo svojej veľkodušnosti dovolí naplno uspieť intolerancii, ohrozí tak samu seba. Svedkami takéhoto vývoja sme dnes takmer denne. Akonáhle extrémistom vytknete, že niektoré ich názory sú už za čiarou, hneď začnú kričať o obmedzovaní názorovej slobody a cenzúre.
Koloman Kertész Bagala, majiteľ vydavateľstva pôvodnej tvorby KK Bagala
Počas nežnej revolúcie som mal 25 rokov a cítil som, že práve to bola chvíľa, keď sa môžeme zbaviť politickej diktatúry jednej strany. Preto som sa angažoval.
Po víťazstve som pochopil, že sloboda, ktorú sme si vydobyli, stojí na zodpovednosti jednotlivcov. To bol dôvod, prečo som založil vydavateľstvo pôvodnej tvorby a naplno sa venujem tomu, na čo mám talent.
Ľudmila Kolesárová, marketingová manažérka Dobrého anjela
Odkazy sú, myslím, tri: Komunizmus ublížil mnohým rodinám a pripravil o slobodu jednu celú generáciu. Proti zločincom je potrebné sa postaviť a to má vždy zmysel, aj včera, aj dnes. Ak to verejnosť dokáže slušným spôsobom a neponíži sa na úroveň zločincov, o to viac na nich budú raz pyšné ich deti. Len sa im to celé musí stále pripomínať. S tým pripomínaním ale máme problém.
Ludwig Bagin, herec a moderátor
Pred takmer 30 rokmi sme stáli svorne na námestiach a bojovali o slobodu. Mám pocit, že za tie tri dekády sa nám ešte úplne nepodarilo dospieť, so slobodou a demokraciou hazardujeme. Namiesto toho, aby sme si ich hýčkali, tvárime sa, že nás obťažujú.
Napriek tomu som šťastný, že ten odkaz Novembra 89 v uliciach znovu napĺňame. Nekachličkujeme. Pretože v jednote je sila. Kvôli Jánovi a Martinke. Kvôli nám všetkým. A tým, ktorí prídu po nás.
Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Sóda o slobode a 17. novembri 1989. Spoločnosť O2 si toto výročie pripomína už po tretí raz, tentokrát aj prostredníctvom webstránky www. tvareslobody.sk, kde od polovice októbra zbiera príbehy ľudí, ktorí v Novembri 89 vyšli do ulíc. O2 aj touto cestou ďakuje všetkým odvážnym ľuďom, ktorí pre nás vybojovali slobodu.
Loading...
