Príbehy

Chceš sa zlepšiť v marketingu? Tieto štyri zručnosti získaš na Digitálnej univerzite

Vzdelávací program, ktorý vedú profesionáli z praxe, vám pomôže nakopnúť vlastné podnikanie aj kariéru v online svete.

Autor Sóda

Foto Shutterstock

Dátum29. 9. 2021

Digitálny marketing je v súčasnosti jedným z najviac rastúcich odvetví. Môžete s ním začať kedykoľvek a kdekoľvek a viac než titul zavážia v tomto odbore praktické skúsenosti. Digitálna univerzita už niekoľko rokov prináša sériu prednášok, ktoré vedú odborníci z oblasti marketingu. Venujú sa aktuálnym trendom, vzdelávajú marketérov a podnikateľov a zároveň pomáhajú nájsť profesijnú cestu tým, ktorí nad prácou v online svete ešte len uvažujú.

Počas štúdia na Digitálnej univerzite získate cenné rady od viac ako 25 špecialistov. Štyria z nich pre Sódu porozprávali o obsahu lekcií, ale aj o tom, ako nadobudnuté skúsenosti môžete využiť v praxi.

Cez psychológiu lepšie spoznáte zákazníka

Zamýšľali ste sa nad tým, čo všetko vplýva na rozhodnutie človeka kúpiť si produkt? Oliver Jakubík sa v rámci Digitálnej univerzity venuje vo svojich vzdelávacích lekciách téme psychológie rozhodovania v marketingu, ktorá vám túto otázku zodpovie.

„Psychológia rozhodovania v marketingu prináša študentom konkrétne poznatky a reálne príklady z praxe o fungovaní a využití mechanizmu nášho vnímania a interpretácie podnetov, ako aj vplyvu kognitívnych skreslení na finálny proces rozhodnutia zákazníka. Ukážeme si, ako môžeme pomocou malých zmien v komunikácii, opisoch, cenách či zobrazení produktov a služieb podporiť želané nákupné, resp. konverzné správanie zákazníka,“ vysvetľuje Oliver.

Podľa Olivera je psychológia rozhodovania využiteľná takmer v každej oblasti marketingovej stratégie, komunikácie a marketingových aktivít, ale aj v rámci každodenného súkromného či pracovného života.

Okrem psychológie sa s Oliverom stretnete aj na prednáške venovanej emailovým marketingovým kampaniam. Naučíte sa, ako vytvoriť zmysluplnú emailovú marketingovú stratégiu či kampaň, ktorá pomáha budovať dlhodobý vzťah so zákazníkom.

Analytické nástroje využijete v marketingu aj pri rozbehu vlastného podnikania

Mať prehľad nielen o číslach, ale aj o tom, ako fungujú rôzne marketingové nástroje, je v marketingovej komunikácii obrovskou výhodou. Tému analytických nástrojov otvorí na Digitálnej univerzite Libor Toporcer.

„Google Analytics tvorí základ všetkých marketingových rozhodnutí pri správe webovej stránky a marketingových aktivít smerujúcich na ňu. Google Tag Manager predstavuje nástroj na správu a nastavovanie rôznych trackovacích značiek, ako napríklad Facebook pixel kód, Hotjar a veľa, veľa ďalších značiek. Ďalšia téma, ktorej sa v prednáške venujem, prináša komplexný prehľad dvoch najpoužívanejších reklamných systémov na Slovensku, a to Google Ads a Facebook Business Manager,“ vysvetľuje.

Podľa Libora by téma Google Analytics mala byť známa všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pracujú v online prostredí s webovou stránkou. „Prednášky zaujmú najmä tých, ktorí by chceli vedieť spravovať a optimalizovať online reklamy. Získajú hĺbkový prehľad základných, ale aj pokročilých funkcií jednotlivých nástrojov spoločne s praktickými skúsenosťami, ktoré som získal za svoju dlhoročnú prax,“ dodáva lektor.

Ovládanie analytických nástrojov vám pomôže aj pri rozbehu vlastného podnikania pri nastavovaní a zapínaní vlastnej reklamy. Zručnosti využijete aj vtedy, ak sa rozhodnete uchádzať sa o pracovné pozície v marketingových agentúrach ako PPC špecialista, social media manager či account manager.

Naučíte sa, ako osloviť aj ľudí, ktorí o vašom produkte ani neuvažujú

Ján Laurenčík, senior consultant z agentúry Basta Digital prednáša na lekciách Digitálnej univerzity o metóde See Think Do Care, ktorú využíva spolu s kolegami v praxi pri tvorbe digitálnej stratégie.

„Pomocou See Think Do Care sa naučíme navrhnúť, komu, čo, kde budeme hovoriť vo svojej marketingovej komunikácii, aby sme dosiahli svoj cieľ. Komunikáciou zasahujeme ľudí vo všetkých možných fázach – od takých, čo o našej značke ani nevedia a o náš produkt alebo službu nejavia záujem, po takých, ktorí sú už našimi zákazníkmi,“ hovorí Ján.

Podľa Jána využijete metódu See Think Do Care nielen pri tvorbe komplexných marketingových stratégií, ale aj pri jednorazových kampaniach. „Veľa marketériek a marketérov sa zameriava len na ľudí, ktorí sú na trhu a sú pripravení nakúpiť (tzv. Do fáza) a už sa len rozhodujú medzi nami a našou konkurenciou. See Think Do Care pomôže nezabudnúť na takých, ktorí ešte len uvažujú o našom produkte alebo službe (Think fáza) alebo ani neuvažujú, ale mohli by (See fáza),“ vysvetľuje.

Dozviete sa, prečo by ste mali robiť storytelling, nie reklamu

V súčasnom postreklamnom svete, v ktorom ľudia žijú v prostredí množstva mediálnych kanálov, streamovacích služieb, sociálnych sietí a rôznych reklamu blokujúcich služieb by podľa reklamného stratéga Pavla Minára značky nemali robiť reklamu, ale storytelling.

Práve tejto téme sa venuje celodenný kurz zameraný na budovanie značky. „Na kurze získate informácie a know-how, ktoré vám pomôžu v budovaní značky, a to najmä cez veľmi praktické ukážky skombinované s tým najlepším, čo sa dnes deje v behaviorálnej ekonómii, sociálnej psychológii, evidence-based marketingu a dátovo orientovaných koncepciách a v rôznych konceptoch možností formovania značkového storytellingu,“ hovorí reklamný stratég a lektor Pavol Minár.

„Účastníci získajú veľmi dobré základy a potrebné informácie, ktoré reálne využijú v budovaní značky pre súčasný svet. Oboznámia sa s dvoma piliermi budovania značky (individuálna psychológia a sociálna psychológia), s rôznymi koncepciami budovania značky a architektúry značky a najmä s postupmi vytvárania a rozvíjania príbehu značku – archetypálny marketing a sedem základných príbehov. Zameriame sa aj na procesy a postupy budovania a stratégie značky,“ dodáva Pavol Minár.

Digitálna Univerzita je inovatívny vzdelávací projekt Digital Marketing Clubu, ktorý sa už 11 rokov špecializuje na profesionálne vzdelávanie študentov, marketérov a podnikateľov v oblasti online marketingu. Na tento ročník Digitálnej univerzity môžete chodiť do Bratislavy alebo ho absolvovať online z domu. Celý program aj registráciu nájdete na webe Digitálnej univerzity.

Hlavným partnerom Digitálnej univerzity je spoločnosť O2.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Svet, v ktorom netreba nič dokazovať. Japonsko Michala naučilo, že niektoré veci sa nedajú urýchliť. Hodnotu vieme nachádzať aj v procese

Analytik Michal Tonder z O2 prepadol Japonsku a ukázal nám, ako veľa nás dokáže naučiť nový jazyk.

Autorka Zuzana Šifra Matuščáková

Foto Dominika Behúlová

Dátum20. 5. 2026

Michal Tonder trávi svoje pracovné dni analýzou dát v O2, no jeho skutočnou vášňou je svet, kde sa „číta vzduch“ a ego ustupuje celku. Japonsko precestoval krížom-krážom a za svoje výnimočné jazykové schopnosti získal aj ocenenie. Hoci sa jeho profesia analytika môže zdať na prvý pohľad vzdialená od japonskej filozofie a spirituálnych tradícií, práve vďaka tejto inakosti našiel rovnováhu, ktorú si prenáša aj do dynamického pracovného prostredia.

Ak sa chcete zdokonaliť v jazyku, pripravili sme výber apiek, ktoré vám to uľahčia. A travel blogeri nám dali odporúčania na apky, s ktorými sa nestratíte ani v Japonsku.

V rozhovore s Michalom Tonderom z O2 sa môžete ponoriť do japonskej kultúry a dozviete sa:

prečo sa pred siedmimi rokmi rozhodol pre jeden z najťažších jazykov sveta,
ako učenie jazyka menilo jeho vlastné uvažovanie,
v čom spočíva umenie „čítať vzduch“ (kuuki yomu) a prečo Japonci považujú spontánnosť či autenticitu za prejav nekompetenciu,
ako v japončine mizne ego,
prečo sú pre neho návraty na Slovensko kultúrnym šokom
tipy na „skryté poklady“ Japonska.

Čím vás uchvátilo Japonsko tak veľmi, že ste sa začali učiť po japonsky?

To očarenie prichádzalo vo vlnách. Na začiatku som nevedel presne pomenovať, čo ma na tejto krajine tak fascinuje. Všetci poznáme tie klišé: vlaky chodia na sekundu presne, všade je čisto a ľudia sú k sebe nesmierne zdvorilí. Človek by čakal, že na dosiahnutie takéhoto stavu musíte vynaložiť obrovské úsilie, no v Japonsku to plynie akosi prirodzene.

Práve táto neuchopiteľná inakosť prítomná na každom kroku ma zaujímala. Chcel som jej prísť na koreň, no narazil som na jazykovú bariéru. Stretnutia s miestnymi boli príjemné, ale keďže po anglicky sa tam veľmi nedohovoríte, chýbala mi hĺbka.

Tak som sa rozhodol, že sa naučím japončinu.

To vám pomohlo preniknúť hlbšie?

Áno. Zistil som, ako veľmi je ich jazyk previazaný s kultúrou. Japončina nie je len komunikačný nástroj, ale spôsob, akým človek štruktúruje realitu. Na rozdiel od európskych jazykov v nej takmer úplne mizne dôraz na „ja“.

Extrémnym príkladom tohto rozdielu v myslení je to, že kým v slovenčine či angličtine povieme „chcem tortu“, v japončine to znie ako „torta chce byť zjedená“. Celá situácia je opísaná bez toho, aby ste sám seba postavili do stredu vesmíru.

Keď som začal chápať tieto nuansy, zrazu mi začalo dávať zmysel aj to, prečo sa Japonci správajú tak, ako sa správajú.

Menilo učenie tohto jazyka aj vaše vlastné uvažovanie?

Určite. Funguje to podobne ako zmena prostredia. Keď žijete v hluku, vnímate svet istým spôsobom. Ak sa však presuniete do úplného ticha, začujete aj jemné zvuky, ktoré predtým zanikali.

Podobný posun nastal aj u mňa. Keď prestanete neustále používať slovo „ja“, ego sa prirodzene potlačí a komunikácia je menej konfliktná. Až vďaka japončine som si uvedomil, ako často sme v našich európskych jazykoch v defenzíve alebo v útoku. Bežne druhým skáčeme do reči, hodnotíme a presadzujeme svoj názor. V japonskej štruktúre jazyka sa to nedeje.

Keď som prvýkrát otvoril učebnicu, prekvapila ma veta, že v tomto jazyku nejde o pravdu. Hlavným cieľom komunikácie je udržať harmóniu.

Nie je niekedy harmónia vykúpená stratou autenticity?

Určite áno, vôbec nechcem japonskú kultúru len idealizovať. Konflikty sa tam často len schovajú pod povrch a veľa vecí sa nepovie priamo. Japonci majú obrovskú schopnosť udržiavať príjemnú atmosféru, ale zároveň to znamená, že človek musí neustále čítať medzi riadkami.

Majú na to dokonca aj výraz kuuki yomu – „čítanie vzduchu“, teda schopnosť vycítiť náladu, kontext a to, čo zostalo nepovedané. Ak som sa napríklad neusmial v momente, keď sa to očakávalo, druhá strana má vytušiť, že jej tým dávam nejaký signál.

Neuvádzať druhých do rozpakov je prejavom sociálnej kompetencie, takže vám nikdy nepovedia veci na rovinu.

Ako ste si na túto nepriamu komunikáciu zvykali?

Je to proces. Spomínam si na jednu situáciu, keď som bol s japonskými kamarátkami v kaviarni. Pochválili mi parfum a vypytovali sa naň, napríklad aj koľkokrát si ho zvyknem streknúť. Až po rokoch mi došlo, že to nebola zvedavosť, ale spätná väzba, že voniam až príliš intenzívne (smiech).

V Japonsku je „neobťažovanie“ okolia jednou z kľúčových zručností – či už ide o hluk, narúšanie osobného priestoru v rade, alebo príliš silnú vôňu. Podobne to funguje aj pri bežných návrhoch. Ak Japonca pozvete na pivo a on odpovie „možno nabudúce“, je to jasné odmietnutie.

Pre nás cudzincov je to vyčerpávajúce, pretože stále premýšľame, či sme niečo nepokazili alebo nepochopili signály nesprávne. Aj preto tam veľa expatov ostáva izolovaných.

Je toto prostredie pre vás stále inšpirujúce alebo občas pociťujete aj frustráciu?

Nehodnotím to, skôr s úžasom sledujem spoločnosť postavenú na iných princípoch. V našom prostredí cítime potrebu na všetko reagovať a okamžite sa vymedzovať. V Japonsku som prvýkrát zažil konverzácie, kde som nemal pocit, že musím niečo dokazovať.

Tí ľudia sa nesnažia byť zaujímavejší než vy. Skôr vytvárajú priestor, v ktorom sa dobre cíti celá skupina. A paradoxne práve vtedy často začnete hovoriť úprimnejšie. Aj spomínaná autenticita je v Japonsku braná úplne inak ako u nás.

Japonské skryté poklady

Michal sa do Japonska pravidelne vracia už sedem rokov. Ak vás jeho pohľad na krajinu inšpiruje, tu sú jeho osobné tipy na miesta, kde namiesto turistických pascí nájdete načerpáte pokoj a hĺbku japonskej kultúry.

Onsen ako rituál duše

Ak hľadáte intenzívny mentálny reset, vyskúšajte japonské termálne kúpele. Nejde len o kúpanie, ale aj o vnútornú očistu a rituál, v ktorom sa človek učí prijímať ticho a spoločný priestor bez slov.

Hotel Urashima (Katsuura): Unikátne kúpele vybudované priamo v jaskyni s výhľadom na oceán vyrážajúcim dych; horúca voda sa mieša so zvukom lámajúcich sa vĺn.
Kusatsu Onsen (Gunma): Horské kúpele s ikonickým polom yubatake (drevené žľaby na chladenie vody), ktoré dýchajú tradičnou atmosférou.
Nyuuto Onsen: Skryté horské hostince (ryokany) s dlhou tradíciou, kde nájdete absolútny pokoj a minimum turistov.
Beppu: Mesto s najväčšou rozmanitosťou kúpeľov – od klasických cez parné až po bahenné.

Trasy pre hľadačov ticha

Ak hľadáte miesta, kde sa môžete „rozplynúť“ bez davov turistov, vyskúšajte tieto alternatívy:

Shimanami Kaidó: Fascinujúca cyklotrasa, ktorá spája ostrovy medzi Honšú a Šikoku. Ponúka výhľady na more a pokojný rytmus vidieka.
Naoshima: Ostrov, kde sa moderná architektúra a súčasné umenie organicky spájajú s prírodou. Ideálne miesto na kontempláciu.
Tsuwano: Malé historické mestečko prezývané „malé Kjóto“, ktoré si zachovalo atmosféru starého Japonska bez komerčného nánosu.
Pobrežné trate z Izumo: Zabudnite na šinkansen a nastúpte na lokálny vlak. Pomalé cestovanie pozdĺž pobrežia vám ukáže tvár krajiny, ktorá sa nikam neponáhľa.

Ako to myslíte?

Spontánnosť a autenticita sú vnímané ako nekompetencia. Nie je dôležité „byť sám sebou“, ale vedieť správne fungovať v kontexte. To znamená už spomínaná schopnosť čítať situáciu, reagovať primerane, nie impulzívne a nenarúšať sociálny celok.

Jednotlivec je vnímaný predovšetkým ako súčasť širšieho celku a veľká časť komunikácie smeruje k tomu, aby sa zachovala harmónia skupiny. Existujú pojmy ako tatemae (verejná „fasáda“) a honne (skutočný vnútorný postoj). To, čo pre nás môže pôsobiť neautenticky je v Japonsku prejavom ohľaduplnosti voči ostatným a spôsob, ako predísť zbytočným konfliktom.

Najťažšou disciplínou je skupinová konverzácia. Keď sa Japonci rozprávajú v reštaurácii, je to fascinujúci, dokonale synchronizovaný proces. Nikto nikomu neskáče do reči, témy na seba prirodzene nadväzujú a celá skupina akoby spoločne udržiava rytmus rozhovoru.

Prirovnávam to k rozdielu medzi americkým futbalom a tenisom. Náš západný spôsob je ako americký futbal: hráč chytí loptu a beží s ňou – teraz hovorím ja a ostatní počúvajte. V Japonsku je to ako spoločná hra v tenise, kde je prvoradé udržať loptičku vo vzduchu.

Majú dokonca špeciálne výrazy na pritakávanie, ktorými priebežne dávajú najavo, že vás vnímajú a počúvajú. Ak to nerobíte, hovoriaci začne byť neistý.

Čo vám toto dlhoročné skúmanie inej kultúry dalo do bežného života?

Bez preháňania môžem povedať, že japončina mi zmenila život. Keď som do toho pred siedmimi rokmi spadol, prestal som takmer so všetkými ostatnými koníčkami. Vyhľadal som japonskú komunitu v Bratislave a dodnes sa jazyku venujem na dennej báze.

Ráno si 20 minút čítam, cestou do práce počúvam japonské podcasty a cez víkendy mávam online konverzácie. Už to vôbec nevnímam ako námahu, je to môj prirodzený režim, ktorý ma naučil disciplíne a konzistentnosti.

Asi najviac zo všetkého vo mne toto skúmanie inakosti vzbudilo neutíchajúcu zvedavosť. Učím sa trpezlivosti a tomu, že niektoré veci sa skrátka nedajú urýchliť. Pochopil som, že skutočná hodnota často spočíva v samotnom procese, nie v rýchlom výsledku.

Pripomína mi to japonský koncept kodawari – absolútnu, až spirituálnu oddanosť remeslu. Je to napríklad tradičný výrobca mečov, ktorý sa tej istej repetitívnej práci venuje 50 rokov a každý jeden deň sa snaží byť o niečo lepší.

Je to tá tichá cesta k dokonalosti, o ktorej netreba rozprávať, ale ktorú žijete. Ak o niekom v Japonsku povedia, že má kodawari, je to obrovská pocta.

Pre mňa je týmto „remeslom“ samotná japončina.

Keď prestaneme neustále používať slovo ‚ja’, ego sa prirodzene potlačí a komunikácia je menej konfliktná.

Pôsobí to tak, že Japonsko vám nedalo len koníček, ale aj istý druh vnútorného pokoja. Je to ten povestný zen, o ktorom sa v súvislosti s touto krajinou toľko hovorí?

Možno to tak nazvať, hoci v mojom podaní je to skôr o zmene perspektívy. Tento „zen“ pre mňa znamená vedomie, že na ničom v konečnom dôsledku nezáleží, čo mi paradoxne dáva slobodu snažiť sa o veci bez ochromujúceho stresu.

Vďaka japončine som zistil, že spoločnosť môže fungovať na úplne iných princípoch. To, ako žijeme u nás, je len jedna z verzií reality a toto vedomie ma napĺňa zvláštnym pokojom. Keď vám odpadne potreba neustále sa presadzovať a byť v defenzíve, uvoľní sa priestor na úplne iné vnímanie.

Aké sú pre vás potom návraty na Slovensko?

Býva to veľký kultúrny šok (smiech). Človek sa vráti domov plný dojmov a fascinácie, no keď sa o tie nové obzory pokúsi podeliť, narazí na rôzne reakcie. Stačí spomenúť inakosť Japonska a z okolia neraz počujem:„To je hrozné, to si ani neviem predstaviť.“

Zrazu sa pristihnem pri tom, ako obhajujem niečo, čo je mojím subjektívnym pocitom a osobnou skúsenosťou. Vtedy mi v duchu napadne: „Aha, toto by sa mi v Japonsku nestalo.“

Napadá vám ešte niečo, čo ste si preniesli napríklad do pracovnej sféry?

Harmónia, o ktorej hovoríme, má aj svoju odvrátenú stránku, preto by som ich pracovné prostredie príliš neidealizoval. Napríklad kritizovať šéfa alebo ísť otvorene proti autorite by pre nás boli krokmi späť.

Čo je však cenné, je rešpekt v komunikácii. To, že sa názor hneď nehodnotí, ale pátra sa po tom, odkiaľ prichádza. Často si práve pri návratoch na Slovensko najsilnejšie uvedomím našu neustálu potrebu okamžite hodnotiť.

Zaujímavý je aj ich prístup k mítingom, kde je väčšina vecí dohodnutá vopred (nemawashi) a samotné stretnutie je len testom atmosféry, či si tímy ľudsky sadnú. Všetky interakcie sú ritualizované, čo znižuje neistotu. Keď sa stretnú dvaja neznámi, konverzácia má jasnú štruktúru, takže nemusíte riešiť, ako na druhého zapôsobiť. Z európskeho pohľadu to môže pôsobiť ako rigidita, ale vnútri ich systému ide o formu každodennej empatie.