Príbehy

Chceš sa zlepšiť v marketingu? Tieto štyri zručnosti získaš na Digitálnej univerzite

Vzdelávací program, ktorý vedú profesionáli z praxe, vám pomôže nakopnúť vlastné podnikanie aj kariéru v online svete.

Autor Sóda

Foto Shutterstock

Dátum29. 9. 2021

Digitálny marketing je v súčasnosti jedným z najviac rastúcich odvetví. Môžete s ním začať kedykoľvek a kdekoľvek a viac než titul zavážia v tomto odbore praktické skúsenosti. Digitálna univerzita už niekoľko rokov prináša sériu prednášok, ktoré vedú odborníci z oblasti marketingu. Venujú sa aktuálnym trendom, vzdelávajú marketérov a podnikateľov a zároveň pomáhajú nájsť profesijnú cestu tým, ktorí nad prácou v online svete ešte len uvažujú.

Počas štúdia na Digitálnej univerzite získate cenné rady od viac ako 25 špecialistov. Štyria z nich pre Sódu porozprávali o obsahu lekcií, ale aj o tom, ako nadobudnuté skúsenosti môžete využiť v praxi.

Cez psychológiu lepšie spoznáte zákazníka

Zamýšľali ste sa nad tým, čo všetko vplýva na rozhodnutie človeka kúpiť si produkt? Oliver Jakubík sa v rámci Digitálnej univerzity venuje vo svojich vzdelávacích lekciách téme psychológie rozhodovania v marketingu, ktorá vám túto otázku zodpovie.

„Psychológia rozhodovania v marketingu prináša študentom konkrétne poznatky a reálne príklady z praxe o fungovaní a využití mechanizmu nášho vnímania a interpretácie podnetov, ako aj vplyvu kognitívnych skreslení na finálny proces rozhodnutia zákazníka. Ukážeme si, ako môžeme pomocou malých zmien v komunikácii, opisoch, cenách či zobrazení produktov a služieb podporiť želané nákupné, resp. konverzné správanie zákazníka,“ vysvetľuje Oliver.

Podľa Olivera je psychológia rozhodovania využiteľná takmer v každej oblasti marketingovej stratégie, komunikácie a marketingových aktivít, ale aj v rámci každodenného súkromného či pracovného života.

Okrem psychológie sa s Oliverom stretnete aj na prednáške venovanej emailovým marketingovým kampaniam. Naučíte sa, ako vytvoriť zmysluplnú emailovú marketingovú stratégiu či kampaň, ktorá pomáha budovať dlhodobý vzťah so zákazníkom.

Analytické nástroje využijete v marketingu aj pri rozbehu vlastného podnikania

Mať prehľad nielen o číslach, ale aj o tom, ako fungujú rôzne marketingové nástroje, je v marketingovej komunikácii obrovskou výhodou. Tému analytických nástrojov otvorí na Digitálnej univerzite Libor Toporcer.

„Google Analytics tvorí základ všetkých marketingových rozhodnutí pri správe webovej stránky a marketingových aktivít smerujúcich na ňu. Google Tag Manager predstavuje nástroj na správu a nastavovanie rôznych trackovacích značiek, ako napríklad Facebook pixel kód, Hotjar a veľa, veľa ďalších značiek. Ďalšia téma, ktorej sa v prednáške venujem, prináša komplexný prehľad dvoch najpoužívanejších reklamných systémov na Slovensku, a to Google Ads a Facebook Business Manager,“ vysvetľuje.

Podľa Libora by téma Google Analytics mala byť známa všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pracujú v online prostredí s webovou stránkou. „Prednášky zaujmú najmä tých, ktorí by chceli vedieť spravovať a optimalizovať online reklamy. Získajú hĺbkový prehľad základných, ale aj pokročilých funkcií jednotlivých nástrojov spoločne s praktickými skúsenosťami, ktoré som získal za svoju dlhoročnú prax,“ dodáva lektor.

Ovládanie analytických nástrojov vám pomôže aj pri rozbehu vlastného podnikania pri nastavovaní a zapínaní vlastnej reklamy. Zručnosti využijete aj vtedy, ak sa rozhodnete uchádzať sa o pracovné pozície v marketingových agentúrach ako PPC špecialista, social media manager či account manager.

Naučíte sa, ako osloviť aj ľudí, ktorí o vašom produkte ani neuvažujú

Ján Laurenčík, senior consultant z agentúry Basta Digital prednáša na lekciách Digitálnej univerzity o metóde See Think Do Care, ktorú využíva spolu s kolegami v praxi pri tvorbe digitálnej stratégie.

„Pomocou See Think Do Care sa naučíme navrhnúť, komu, čo, kde budeme hovoriť vo svojej marketingovej komunikácii, aby sme dosiahli svoj cieľ. Komunikáciou zasahujeme ľudí vo všetkých možných fázach – od takých, čo o našej značke ani nevedia a o náš produkt alebo službu nejavia záujem, po takých, ktorí sú už našimi zákazníkmi,“ hovorí Ján.

Podľa Jána využijete metódu See Think Do Care nielen pri tvorbe komplexných marketingových stratégií, ale aj pri jednorazových kampaniach. „Veľa marketériek a marketérov sa zameriava len na ľudí, ktorí sú na trhu a sú pripravení nakúpiť (tzv. Do fáza) a už sa len rozhodujú medzi nami a našou konkurenciou. See Think Do Care pomôže nezabudnúť na takých, ktorí ešte len uvažujú o našom produkte alebo službe (Think fáza) alebo ani neuvažujú, ale mohli by (See fáza),“ vysvetľuje.

Dozviete sa, prečo by ste mali robiť storytelling, nie reklamu

V súčasnom postreklamnom svete, v ktorom ľudia žijú v prostredí množstva mediálnych kanálov, streamovacích služieb, sociálnych sietí a rôznych reklamu blokujúcich služieb by podľa reklamného stratéga Pavla Minára značky nemali robiť reklamu, ale storytelling.

Práve tejto téme sa venuje celodenný kurz zameraný na budovanie značky. „Na kurze získate informácie a know-how, ktoré vám pomôžu v budovaní značky, a to najmä cez veľmi praktické ukážky skombinované s tým najlepším, čo sa dnes deje v behaviorálnej ekonómii, sociálnej psychológii, evidence-based marketingu a dátovo orientovaných koncepciách a v rôznych konceptoch možností formovania značkového storytellingu,“ hovorí reklamný stratég a lektor Pavol Minár.

„Účastníci získajú veľmi dobré základy a potrebné informácie, ktoré reálne využijú v budovaní značky pre súčasný svet. Oboznámia sa s dvoma piliermi budovania značky (individuálna psychológia a sociálna psychológia), s rôznymi koncepciami budovania značky a architektúry značky a najmä s postupmi vytvárania a rozvíjania príbehu značku – archetypálny marketing a sedem základných príbehov. Zameriame sa aj na procesy a postupy budovania a stratégie značky,“ dodáva Pavol Minár.

Digitálna Univerzita je inovatívny vzdelávací projekt Digital Marketing Clubu, ktorý sa už 11 rokov špecializuje na profesionálne vzdelávanie študentov, marketérov a podnikateľov v oblasti online marketingu. Na tento ročník Digitálnej univerzity môžete chodiť do Bratislavy alebo ho absolvovať online z domu. Celý program aj registráciu nájdete na webe Digitálnej univerzity.

Hlavným partnerom Digitálnej univerzity je spoločnosť O2.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Psychologička Hana Šándorová: Vďačnosť je o miliónoch drobných okamihov, z ktorých sa skladá náš život. Keď si ich všimneme, bude nám ľahšie

Vďačnosť nie je o popieraní bolesti, ale o hľadaní malých svetielok radosti v náročných dňoch.

Autorka Natália Čerňancová

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum18. 12. 2025

Psychologička Hana Šándorová hovorí, že vďačnosť nie je o prehnanom optimizme, ale o schopnosti vnímať popri ťažkom aj to dobré. Vďačnosť pomáha rozšíriť pohľad, keď sa svet zúži len na to, čo nevyšlo, a vnáša viac pokoja do bežných dní. V rozhovore vysvetľuje, prečo vďačnosť prirovnáva k svalu, ktorý sa dá posilňovať, a ktoré drobné momenty jej dokážu priniesť radosť a pohodu.

Návod na šťastný život nenájdete v motivačných citátoch, hovorí happytarián Aleš Bednařík. Radšej spoznajte seba samého a venujte čas svojim blízkym.

V rozhovore so psychologičkou Hanou Šándorovou sa dočítate:

prečo nám je prirodzenejšie byť vďační za druhých než za seba,
čo všetko dokáže vďačnosť priniesť do každodenného života,
aký je rozdiel medzi úprimným ocenením a toxickou pozitivitou,
ktoré cvičenia vďačnosti odporúča,
čo môže oceniť človek, ktorý sa ocitol v náročnej životnej situácii,
a prečo je jednou z najúčinnejších foriem vďačnosti napísať list človeku, na ktorom nám záleží.

Čo pre vás znamená vďačnosť?

Často ju vnímame ako emóciu, no môžeme ju chápať aj ako postoj – vedomý spôsob, ako sa pozerať na situáciu. Spontánny pocit vďačnosti sa pritom objaví až neskôr ako dôsledok tohto postoja.

Ide vlastne o rozpoznanie, že sa niečo dobré deje – či už priamo nám, alebo vo svete okolo nás. Väčšinou ďakujeme za niekoho alebo niečo, čo prichádza zvonka. Omnoho menej vďačnosť smerujeme sami k sebe.

Prečo to takto máme?

Najčastejšie vplyvom výchovy alebo prostredia, ktoré nás formuje. Keď sa povie „buď vďačný“, okamžite myslíme na niečo zvonku. Sme k tomu skrátka vedení.

Vďačnosť nie je automatická a často sa upriamujeme skôr na negatívne než pozitívne okolnosti. Čo je príčinou tohto vnímania?

Hlavným dôvodom je, že máme prirodzenú tendenciu sústrediť sa na negatívne veci. Evolučne sme boli nastavení tak, aby sme prežili, a to znamená, že máme väčšiu šancu poučiť sa z negatívnych skúseností. Náš mozog je historicky naprogramovaný tak, aby negatívne veci vyvolávali silnejšiu pozornosť.

Ďalší dôvod je, že si ľahko zvykáme. Niečo môže byť príjemné a na začiatku sme za to vďační, ale postupne to berieme ako samozrejmosť. Vďačnosť je niečo, čo môžeme metaforicky prirovnať k svalu – musíme ho trénovať, vyživovať a sústrediť sa naň.

Za čo ste vďačná vy?

Za veľa vecí. Môžeme byť vďační za zdravie či rodinu. Ale praktizovanie má najväčší efekt vtedy, keď sme čo najkonkrétnejší. Mne sa najviac osvedčuje byť vďačná za drobné a často úplne situačné veci.

Napríklad keď ma niekto pustí z vedľajšej cesty. Alebo keď niekoho pustím ja a on či ona mi zabliká na znak vďaky. To ma vždy poteší.

Nie som od prírody super šťastný či výrazne optimistický človek. O to viac vnímam, že vďačnosť prináša do života priestor a ľahkosť.

Včera som napríklad mala dosť nanič deň. Keď som si ho večer prechádzala, bolo tam veľa malých negatívnych momentov, ktoré prevážili. A práve vtedy treba zapojiť spomínaný sval a k zlému si vedome priložiť aj to dobré. Napríklad som sa rozprávala s dcérinou triednou učiteľkou, ktorá je naozaj výborná.

A keď si to premietnem, normálne mi cez telo prejde príjemný pocit. Často sa s tým stretávam aj v terapii – klienti bývajú prekvapení, niekedy až sklamaní, že zlepšenie neprichádza cez veľké udalosti.

Podobne ako pri cvičení, aj pri vďačnosti platí, že desať opakovaní je viac než nula. Aj krátky moment vďačnosti je prínosný.

Niekedy áno, ale väčšinou je to práve o tých miliónoch drobných momentov, z ktorých sa skladá celý život. A keď si ich dokážeme všimnúť a zvedomiť, život sa výrazne zľahčí.

Vďačnosť prirovnávate k svalu, ktorý si vyžaduje tréning. Aké „cviky“ na to môžeme využívať?

Nápomocný je denník, do ktorého si na konci dňa zapíšeme tri až päť vecí, za ktoré sme vďační. Ale kľúčové nie je len napísať ich. Dôležité je, aby sme si ich vizualizovali, zvedomili a opätovne prežili. Aby sme si pripomenuli, ako sme sa v tej chvíli cítili, aj fyzicky, a na chvíľu si ten pocit podržali.

Nie každému však písanie sedí. Dnes existuje množstvo aplikácií, ktoré pošlú pripomienku alebo usmernia krátkym cvičením. Niekomu vyhovuje joga, meditácia alebo mindfulness. V slovenčine je známa napríklad meditácia láskavosti, ktorá spája všímavosť so súcitom a s vďačnosťou.

Pre niekoho to môže byť aj obyčajné dychové cvičenie, počas ktorého si pripomenie jednu príjemnú vec zo dňa.

Podľa výskumov je úplne najúčinnejšou sérotonínovou bombou napísať niekomu list. Opísať všetko, čo pre nás ten človek znamená, a úplne najlepší efekt má, keď mu list aj osobne prečítame. Výskumy ukazujú, že účinok takéhoto zážitku trvá aj niekoľko mesiacov.

A zrejme to má pozitívny vplyv aj na človeka, ktorému správu adresujeme.

Áno, má to dvojitý efekt. Niečo to urobí so mnou, ale zároveň to pôsobí aj na druhého človeka.

Už len jednoduché „ďakujem“ pri bežných službách. Aj elementárna slušnosť môže byť sama osebe prejavom vďačnosti a zároveň potešením pre druhú stranu. Stačí napríklad: „Ďakujem, že ste tu cez sviatky.“

Zostaňme ešte pri konkrétnych cvičeniach. Čo ľudia, ktorí nemajú toľko času, aby si písali denník alebo listy? Napríklad vysokopostavený manažér alebo mama, ktorá sa stará o deti.

Je pravda, že odporúčania typu „robte to 15 minút denne“ môžu veľa ľudí odradiť, pretože si v nabitom dni nevedia pre seba nájsť ani takú krátku chvíľku.

Jednoduché cvičenia sa však dajú robiť aj popri bežných veciach – pri umývaní zubov, na červenej alebo v autobuse. Stačí 30 sekúnd a už to má vplyv na našu nervovú sústavu. Prípadne nemusíme písať list, ale môžeme poslať krátku hlasovku. Podobne ako pri cvičení, aj tu platí, že desať opakovaní je viac než nula. Aj krátky moment vďačnosti je prínosný.

Herečka Eva Burešová v jednom rozhovore povedala, že má svoju mantru, pri ktorej si večer hovorí: „Ďakujem vám, nohy, že ste ma dnes niesli. Ďakujem vám, pľúca, že ste mi dali vzduch.“ Je aj toto jeden zo spôsobov, ako cvičiť?

Áno, určite. A nielen večer – aj pri športe alebo iných aktivitách je skvelé precítiť ten moment. Napríklad pri behu si môžeme uvedomiť, že nám prúdi vzduch do tela a môžeme dýchať. Aj takéto fyzicky náročnejšie situácie ukazujú, že má zmysel uvedomovať si, čo všetko nám je umožnené.

Rôzne štúdie ukazujú, že praktizovanie vďačnosti má pozitívny účinok na naše duševné zdravie a prežívanie. Môžete to zo svojej praxe potvrdiť?

Áno, pestovanie vďačnosti má výrazný vplyv na množstvo oblastí. Pomáha znižovať stres, zvyšovať psychickú odolnosť či lepšie zvládať traumatické zážitky. Dokonca sa ukazuje, že môže znižovať riziko rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy.

Podľa výskumov je úplne najúčinnejšou sérotonínovou bombou napísať niekomu list. Opísať všetko, čo pre nás ten človek znamená, a úplne najlepší efekt má, keď mu list aj osobne prečítame.

Rovnako vieme, že ovplyvňuje aj naše správanie: ľudia častejšie chodia cvičiť, ľahšie dosahujú svoje ciele a sú v nich konzistentnejší. Spája sa to aj s optimistickejším pohľadom na život či na konkrétne situácie.

Zaujímavé je aj to, že ľudia, ktorí praktizujú vďačnosť, bývajú menej chorí. Ale vlastne to dáva zmysel, pretože vplyv psychiky na fyzické zdravie je dávno známy. Všetky cvičenia, ktoré podporujú náš wellbeing, znižujú chorobnosť.

Je vďačnosť spôsob, ako sa zastabilizovať a vnútorne upokojiť?

Áno, je to jeden z prístupov. Napríklad pred ťažkým mítingom alebo inou náročnou situáciou sa treba na chvíľu zastaviť, párkrát sa nadýchnuť a vybaviť si niekoho alebo niečo, za čo ste vďační.

Pre veľa ľudí sú to napríklad domáce zvieratá – ten pocit bezpodmienečnej láskavosti okamžite zreguluje nervový systém. Človek následne vstupuje do náročnej situácie s úplne iným nastavením. Vtedy je však dôležité, aby to bolo vedomé. Čiže nielenže si poviem „som za to vďačná“, ale skutočne si vybavím napríklad tvár konkrétneho človeka, spomeniem si, ako som sa pri ňom cítila, kde to cítim v tele, a až potom vydýchnem. Je to proces.

Často to ľuďom nejde práve preto, že ostanú len pri kognitívnej rovine – povedia si, že sú vďační, ale telo ten pocit nezachytí. Jednoducho očakávajú, že už len samotné pomenovanie im prinesie úľavu, ale takto to nefunguje.

Vďačnosť má efekt práve vtedy, keď si ju uvedomíme, keď prejde cez telo – cítime ju a to má svoj účinok: odľahčí nás, umožní sa nadýchnuť a dokáže nás zasiahnuť.

Mnoho ľudí nemá ľahký život a možno sa im ťažko hľadá niečo, za čo by mohli ďakovať. Napríklad žijú v krajine, ktorá sa ocitla vo vojnovom konflikte, alebo im zistili vážnu chorobu. Ako môžu vďačnosť hľadať oni?

Vďačnosť je ochranný faktor pri rôznych traumatických alebo stresových situáciách a môže sa prejavovať aj v drobnostiach. Nepopiera totiž to, čo sa stalo, ale pomáha sa na situáciu pozrieť inak.

Výsledok nášho prežívania je z 50 percent daný genetikou a s ňou veľa nespravíme. Iba 10 percent tvorí samotná udalosť, ktorá sa nám stala. Zvyšných 40 percent je to, čo vieme ovplyvniť – svoj postoj, spracovanie udalostí či aplikovanie nástrojov, ako je práve vďačnosť.

Naše prežívanie najviac ovplyvňuje to, akí sme od prírody a ako sa staviame k rôznym situáciám – aj k tým nepríjemným. To, čo sa nám v živote skutočne stane, tvorí len asi 10 percent toho, ako sa cítime.

Keď si človek uvedomí tento mechanizmus, dáva mu to nádej aj v ťažkých situáciách. Napokon, vidíme to vo svojom okolí alebo v médiách – niektorí sa majú skutočne horšie, ale majú lepší životný postoj. A naopak, niekto môže mať všetko a byť úplne nešťastný.

Spokojnosť a šťastie teda nekorešpondujú priamo s množstvom toho, čo máme.

Vďačnosť môže pomôcť aj tým, že sa zameriame na niečo mimo seba – napríklad že sa niečo dobré podarilo susedovi. Dokonca v tých najťažších situáciách, ako je vojnový konflikt, ľudia často prežívajú veľkú súdržnosť – pomáhajú si, radia sa a starajú sa jeden o druhého.

Tam je priestor na ľudskosť a uvedomenie si, že aj v hrôze sa deje niečo dobré, aj keď malé. Niekedy je to ešte viditeľnejšie než u uponáhľaného manažéra, ktorý musí vynaložiť veľa úsilia, aby si pekné drobnosti uvedomil.

Medzi vďačnosťou a toxickou pozitivitou však môže byť tenká hranica. Ako ju nájsť a zostať k sebe pravdivý, najmä keď niečo jednoducho nie je dobré?

Tento prístup si čiastočne nesieme z detstva. Keď sa nám stalo niečo zlé, veľakrát sme dostali rady typu: „Všetko zlé je na niečo dobré. To prebolí. Pozri sa, čo všetko máš.“

Toto nie je vďačnosť, ale toxická pozitivita, ktorá spočíva v pocite, že nemáme právo cítiť smútok, hnev alebo sklamanie. Že keď sa necítime dobre, je s nami niečo zle.

Skutočné praktizovanie vďačnosti by však malo znížiť tlak, nie ho zvýšiť. Nemá nám garantovať, že sa budeme cítiť super, má nám len trochu uvoľniť napätie.

Vďačnosť totiž neprikazuje ignorovať ťažké veci. Práve naopak, môžem si priznať, že som bola smutná, sklamaná, zranená, a zároveň k tomu priložiť aj to dobré, čo sa stalo.

Negatívne a ťažké pocity nám prirodzene zužujú vnímanie a potom vidíme len to, čo sa pokazilo. Vďačnosť nám však tento obraz rozšíri. Ukáže, že deň nebol iba o tom zlom, ale o celom spektre vecí.

Vďačnosťou chceme dosiahnuť reálny obraz. Nič nezľahčovať, nič nemaľovať na ružovo, nezmazať to, čo nás bolí. Ale zároveň popri tom ťažkom vidieť, že v našom živote existujú aj iné, možno malé, no pekné momenty.

Hana Šándorová

Hana Šándorová je psychologička a psychoterapeutka pôsobiaca v Bratislave. Vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského a dlhé roky pracovala ako školská psychologička. Absolvovala výcvik v logoterapii, existenciálnej analýze, EMDR a traumatoterapii. Poskytuje psychoterapiu a koučing pre dospelých aj tínedžerov, zameriava sa na zvládanie stresu, kríz a osobnostný rozvoj. Je členkou Spoločnosti pre logoterapiu a existenciálnu analýzu.

Páčil sa vám článok?

(Zatiaľ žiadne hodnotenia)

Cez psychológiu lepšie spoznáte zákazníka

Analytické nástroje využijete v marketingu aj pri rozbehu vlastného podnikania

Naučíte sa, ako osloviť aj ľudí, ktorí o vašom produkte ani neuvažujú

Dozviete sa, prečo by ste mali robiť storytelling, nie reklamu

Mohlo by vás zaujímať

Skladateľka Ľubica Čekovská: Aj hodinka v tichu dokáže ľudí obohatiť. Záleží na nás, koľko času mu venujeme

Stôl v kuchyni je miesto, kde sa spomaľuje čas – a kde sa učíme mať radi seba. Pre Kristínu a Evu zo Žufane je spoločné stolovanie rituálom blízkosti, radosti a prítomnosti

Skaut a podnikateľ Martin Macharik: Sloboda je veľmi dôležitá vec. Nežná revolúcia bola najväčšia udalosť v mojom živote

Hana Šándorová

Mohlo by vás zaujímať

Stôl v kuchyni je miesto, kde sa spomaľuje čas – a kde sa učíme mať radi seba. Pre Kristínu a Evu zo Žufane je spoločné stolovanie rituálom blízkosti, radosti a prítomnosti

Psychológ Michal Božík: Keď sme unavení, nehľadáme oddych, ale únik. Telefón sa vtedy zdá ako najlepší spôsob na vypnutie

Martin Novák: V kuchyni je šéfkuchár rovnako dôležitý ako ten, čo umýva riad. Ak chceme dobre navariť, musíme odložiť ego, spolupracovať a jasne komunikovať