Príbehy

Chceš sa zlepšiť v marketingu? Tieto štyri zručnosti získaš na Digitálnej univerzite

Vzdelávací program, ktorý vedú profesionáli z praxe, vám pomôže nakopnúť vlastné podnikanie aj kariéru v online svete.

Autor Sóda

Foto Shutterstock

Dátum29. 9. 2021

Digitálny marketing je v súčasnosti jedným z najviac rastúcich odvetví. Môžete s ním začať kedykoľvek a kdekoľvek a viac než titul zavážia v tomto odbore praktické skúsenosti. Digitálna univerzita už niekoľko rokov prináša sériu prednášok, ktoré vedú odborníci z oblasti marketingu. Venujú sa aktuálnym trendom, vzdelávajú marketérov a podnikateľov a zároveň pomáhajú nájsť profesijnú cestu tým, ktorí nad prácou v online svete ešte len uvažujú.

Počas štúdia na Digitálnej univerzite získate cenné rady od viac ako 25 špecialistov. Štyria z nich pre Sódu porozprávali o obsahu lekcií, ale aj o tom, ako nadobudnuté skúsenosti môžete využiť v praxi.

Cez psychológiu lepšie spoznáte zákazníka

Zamýšľali ste sa nad tým, čo všetko vplýva na rozhodnutie človeka kúpiť si produkt? Oliver Jakubík sa v rámci Digitálnej univerzity venuje vo svojich vzdelávacích lekciách téme psychológie rozhodovania v marketingu, ktorá vám túto otázku zodpovie.

„Psychológia rozhodovania v marketingu prináša študentom konkrétne poznatky a reálne príklady z praxe o fungovaní a využití mechanizmu nášho vnímania a interpretácie podnetov, ako aj vplyvu kognitívnych skreslení na finálny proces rozhodnutia zákazníka. Ukážeme si, ako môžeme pomocou malých zmien v komunikácii, opisoch, cenách či zobrazení produktov a služieb podporiť želané nákupné, resp. konverzné správanie zákazníka,“ vysvetľuje Oliver.

Podľa Olivera je psychológia rozhodovania využiteľná takmer v každej oblasti marketingovej stratégie, komunikácie a marketingových aktivít, ale aj v rámci každodenného súkromného či pracovného života.

Okrem psychológie sa s Oliverom stretnete aj na prednáške venovanej emailovým marketingovým kampaniam. Naučíte sa, ako vytvoriť zmysluplnú emailovú marketingovú stratégiu či kampaň, ktorá pomáha budovať dlhodobý vzťah so zákazníkom.

Analytické nástroje využijete v marketingu aj pri rozbehu vlastného podnikania

Mať prehľad nielen o číslach, ale aj o tom, ako fungujú rôzne marketingové nástroje, je v marketingovej komunikácii obrovskou výhodou. Tému analytických nástrojov otvorí na Digitálnej univerzite Libor Toporcer.

„Google Analytics tvorí základ všetkých marketingových rozhodnutí pri správe webovej stránky a marketingových aktivít smerujúcich na ňu. Google Tag Manager predstavuje nástroj na správu a nastavovanie rôznych trackovacích značiek, ako napríklad Facebook pixel kód, Hotjar a veľa, veľa ďalších značiek. Ďalšia téma, ktorej sa v prednáške venujem, prináša komplexný prehľad dvoch najpoužívanejších reklamných systémov na Slovensku, a to Google Ads a Facebook Business Manager,“ vysvetľuje.

Podľa Libora by téma Google Analytics mala byť známa všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pracujú v online prostredí s webovou stránkou. „Prednášky zaujmú najmä tých, ktorí by chceli vedieť spravovať a optimalizovať online reklamy. Získajú hĺbkový prehľad základných, ale aj pokročilých funkcií jednotlivých nástrojov spoločne s praktickými skúsenosťami, ktoré som získal za svoju dlhoročnú prax,“ dodáva lektor.

Ovládanie analytických nástrojov vám pomôže aj pri rozbehu vlastného podnikania pri nastavovaní a zapínaní vlastnej reklamy. Zručnosti využijete aj vtedy, ak sa rozhodnete uchádzať sa o pracovné pozície v marketingových agentúrach ako PPC špecialista, social media manager či account manager.

Naučíte sa, ako osloviť aj ľudí, ktorí o vašom produkte ani neuvažujú

Ján Laurenčík, senior consultant z agentúry Basta Digital prednáša na lekciách Digitálnej univerzity o metóde See Think Do Care, ktorú využíva spolu s kolegami v praxi pri tvorbe digitálnej stratégie.

„Pomocou See Think Do Care sa naučíme navrhnúť, komu, čo, kde budeme hovoriť vo svojej marketingovej komunikácii, aby sme dosiahli svoj cieľ. Komunikáciou zasahujeme ľudí vo všetkých možných fázach – od takých, čo o našej značke ani nevedia a o náš produkt alebo službu nejavia záujem, po takých, ktorí sú už našimi zákazníkmi,“ hovorí Ján.

Podľa Jána využijete metódu See Think Do Care nielen pri tvorbe komplexných marketingových stratégií, ale aj pri jednorazových kampaniach. „Veľa marketériek a marketérov sa zameriava len na ľudí, ktorí sú na trhu a sú pripravení nakúpiť (tzv. Do fáza) a už sa len rozhodujú medzi nami a našou konkurenciou. See Think Do Care pomôže nezabudnúť na takých, ktorí ešte len uvažujú o našom produkte alebo službe (Think fáza) alebo ani neuvažujú, ale mohli by (See fáza),“ vysvetľuje.

Dozviete sa, prečo by ste mali robiť storytelling, nie reklamu

V súčasnom postreklamnom svete, v ktorom ľudia žijú v prostredí množstva mediálnych kanálov, streamovacích služieb, sociálnych sietí a rôznych reklamu blokujúcich služieb by podľa reklamného stratéga Pavla Minára značky nemali robiť reklamu, ale storytelling.

Práve tejto téme sa venuje celodenný kurz zameraný na budovanie značky. „Na kurze získate informácie a know-how, ktoré vám pomôžu v budovaní značky, a to najmä cez veľmi praktické ukážky skombinované s tým najlepším, čo sa dnes deje v behaviorálnej ekonómii, sociálnej psychológii, evidence-based marketingu a dátovo orientovaných koncepciách a v rôznych konceptoch možností formovania značkového storytellingu,“ hovorí reklamný stratég a lektor Pavol Minár.

„Účastníci získajú veľmi dobré základy a potrebné informácie, ktoré reálne využijú v budovaní značky pre súčasný svet. Oboznámia sa s dvoma piliermi budovania značky (individuálna psychológia a sociálna psychológia), s rôznymi koncepciami budovania značky a architektúry značky a najmä s postupmi vytvárania a rozvíjania príbehu značku – archetypálny marketing a sedem základných príbehov. Zameriame sa aj na procesy a postupy budovania a stratégie značky,“ dodáva Pavol Minár.

Digitálna Univerzita je inovatívny vzdelávací projekt Digital Marketing Clubu, ktorý sa už 11 rokov špecializuje na profesionálne vzdelávanie študentov, marketérov a podnikateľov v oblasti online marketingu. Na tento ročník Digitálnej univerzity môžete chodiť do Bratislavy alebo ho absolvovať online z domu. Celý program aj registráciu nájdete na webe Digitálnej univerzity.

Hlavným partnerom Digitálnej univerzity je spoločnosť O2.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Stylistka Martina Karny: Spôsob, akým sa obliekame, je výsledkom mentálneho procesu spoznávania seba samého

Ak sa zaujímame o oblečenie, ktoré nosíme, neznamená to, že sme povrchní, práve naopak.

Autorka Ester Viktória Bukovinská

Foto Dominika Behúlová

Dátum27. 11. 2024

Módny vkus je veľmi individuálny – niektorí sa za oblečenie schovávajú, aby príliš nevytŕčali z davu, iní v ňom nachádzajú spôsob sebavyjadrenia. Stylistka Martina Karny žijúca v Namíbii verí, že štýl obliekania je dôležitý nástroj na spoznanie seba samého. V rozhovore prezrádza, ako sa menil jej vzťah k móde – od nezáujmu cez osobné vyjadrenie seba samej až po prácu stylistky. Pre Martinu je móda nástrojom, ktorý spája kultúry, šíri rešpekt a vyjadruje slobodu prejavu.

Dermatologička: Športovanie je zásadné pre naše zdravie, dlhý život aj vzhľad pokožky

V rozhovore so stylistkou Martinou Karny sa dočítate aj o tom:

čo ju po štúdiu jazykov a politológie priviedlo k móde,
ako seriál Sex v meste ovplyvnil jej pohľad na styling a vlastné obliekanie,
prečo osobný štýl považuje za kľúčový pre sebapoznanie,
ako môže móda šíriť posolstvá od rôznorodosti po empatiu,
ako oponuje jednostrannosti a uniformite,
aký vplyv majú tradície na módu na Slovensku a v Namíbii
a prečo si myslí, že by sme nemali aplikovať tradície do módy bez hraníc.

Študovala si nemčinu a slovenčinu, neskôr si k tomu pridala slavistiku a politické vedy. Na prvú to neznie veľmi príbuzne s módou ani so stylingom, ktorému sa venuješ.

Moje štúdium a práca stylistky možno znie paradoxne, ale mnohé poznatky zo školy využívam aj teraz – napríklad jazyky, ktoré mi otvárajú dvere aj vo svete módy. Jazyky som študovala, pretože ma veľmi bavili, no takisto ma zaujímala politika a spoločnosť, preto tie politické vedy.

K umeniu som však vždy mala blízko – chodila som napríklad na dramatický krúžok, recitovala poéziu. Bola som v kruhu priateľov hudobníkov, výtvarníkov, a tak som bola stále obklopená kreatívnymi ľuďmi.

Ako si sa nakoniec dostala k móde?

Bol to dlhý proces – módu som najskôr vnímala veľmi povrchne. Postupne som si však začala uvedomovať, že nielen duchom je človek živý – teda môžeme dobre vyzerať a aj byť vzdelaní, empatickí a vnímať problémy v spoločnosti.

Bude to znieť ako klišé, ale k zmene postoja mi pomohol seriál Sex v meste, ktorý v tom čase fičal. Uvedomila som si, že žena môže byť atraktívna a súčasne vzdelaná, mať dobrý vzťah s priateľmi, s ktorými sa navzájom podporujú. Tak som postupne začala zisťovať, čo sa mi páči. Nešlo o značky a dizajnérov, skôr o kombinácie a štýl.

Medzičasom som sa presťahovala do Namíbie, kde žijem spolu s manželom už 20 rokov. Stylingu som sa tu začala profesionálne venovať v roku 2019.

Prakticky sa to celé začalo, keď ma známa namíbijská speváčka Lize spomenula v rozhovore v denníku. Pýtali sa jej, kto je jej módna inšpirácia, a ona spomenula mňa. Veľmi ma to prekvapilo – odvtedy sme začali spolu aj pracovať.

Spolupracovali sme nielen na jej osobnom stylingu, ale aj na projektoch pre mladých začínajúcich hudobníkov. Učím ich, ako je vizuálna stránka súčasťou ich osobnej značky a ako ju budovať.

Takže móda sa pre teba stala nástrojom, ako ešte lepšie vyjadriť, kto si?

Áno, móda ma oslobodila. Dnes už viem, že móda z môjho intelektu neuberá, ale, naopak, poukazuje naň. Moja kamarátka vždy vravievala, že inteligencia človeka sa meria aj podľa toho, čo si na akú príležitosť oblečie – a ja viem posúdiť, aký styling je kedy vhodný, v čom sa cítim aj vyzerám dobre.

Myslím, že si to vyžaduje aj istú dávku odvahy. S kamarátkami sa často rozprávame, že sa napríklad na pracovné stretnutie nechceme obliekať veľmi farebne ani používať výrazný mejkap, aby sme nepútali veľa pozornosti. Výzor radšej zatlačíme do úzadia, ale aspoň máme istotu, že si o nás niekto hneď niečo nepomyslí a nezaškatuľkuje si nás.

Možno je to aj mojím charakterom, lebo mne naozaj nezáleží na tom, čo si o mne ľudia myslia. Na druhej strane, keď si niekto urobí o mne názor len na základe môjho vzhľadu bez toho, aby ma spoznal, tak to viac hovorí o ňom ako o mne. Ja sa predsa poznám, viem, aká som.

Musíme si však dovoliť cítiť sa vo svojom oblečení pekne, atraktívne, pohodlne, a to v každom veku. Je čas búrať hranice – nemôžeme sa skrývať za nevýrazné oblečenie, len aby sme iným dokázali, že sme aj dosť inteligentní.

Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to najmä mentálny proces – musíme sa nad sebou zamyslieť, ísť hlboko a hľadať súvislosti.

Ako vníma tvoju prácu okolie?

V Namíbii už mám svoj okruh, zúčastňujem sa na módnych prehliadkach a iných akciách, takže mám pocit, že som tam ako stylistka rešpektovaná. Na Slovensku sa ma často pýtajú, čo vôbec práca osobnej stylistky znamená.

Môžeš to priblížiť aj nám?

Radím (najčastejšie) klientkam, ako nájsť oblečenie, v ktorom sa budú cítiť sebavedome a komfortne. Vždy ich najprv musím spoznať – nejde len o spoločné triedenie šatníka, ale aj o mnohé otázky: kde pracujú, čo ako kombinujú, v čom sa cítia dobre a čo im je, naopak, nepríjemné.

Svojich klientov vnímam ako biele plátno. Konečný výzor je moja interpretácia toho, ako ich vidím a vnímam, s rešpektom k ich individuálnemu vkusu.

Vnímaš teda módu aj ako formu umenia?

Každý odev nesie rukopis nejakého dizajnéra. Ide o zdĺhavý proces – najprv musíte mať inšpiráciu a potom ju pretaviť z papiera na modela alebo modelku. Neskôr prídu stylisti a dodajú tomu dušu. Ide o kreatívu, v ktorej sa spájajú rôzne elementy výtvarného umenia.

Všimla som si, že aj o oblečení hovoríš s rešpektom. V čase neetickej rýchlej módy je dobré pripomenúť si, že napríklad pred nákupom oblečenia by sme sa mali poriadne zamyslieť, či ho naozaj vynosíme.

Mnohí moji priatelia sú dizajnéri a viem, aké je to namáhavé. Osobne sa snažím, aby bol môj šatník kombinovateľný, aby som nevlastnila oblečenie, ktoré nevynosím. No ak chceme byť udržateľní, musíme sa v prvom rade poznať – musíme vedieť, v čom sa cítime sami sebou. Toto zisťovanie môže byť niekedy aj desivé. Určite je to aj mentálna cesta.

Cez oblečenie sa môžeme aj lepšie spoznať?

Komunikujeme nielen slovami, ale aj tým, ako sa obliekame. Oblečenie je prejavom našej osobnosti a vyjadruje, kým sme. Keď si hľadáme svoj osobný štýl, je to vlastne intelektuálny proces – musíme sa zamyslieť, ísť hlboko do seba a hľadať súvislosti. Preto si myslím, že móda sa v tomto smere veľmi podceňuje. Nie je to len povrchná záležitosť, je to spôsob, ako lepšie spoznať samého seba.

Ak dokážeme cez módu vyjadriť seba samých, môže móda pomôcť zviditeľniť aj nejaké dôležité témy? Máš s tým nejakú skúsenosť?

Mala som napríklad možnosť pracovať s kvír komunitou na projekte Miluj sám seba. Bolo to farebné a veselé fotenie, kde sme cez módu vyjadrovali rôznorodosť a radosť zo života.

Pracovala som aj na projekte s názvom Láska je láska, ktorým fotografka vzdávala poctu svojmu strýkovi gejovi. Modelov sme obliekali do mužských aj ženských kúskov, aby sme zdôraznili, čo znamená prejavovať svoju identitu cez módu.

Vďaka týmto projektom som sa naučila aj citlivejšie pracovať so slovami, pretože slová majú veľkú silu. Napríklad keď neviem, ako chce byť človek oslovený, vždy sa opýtam, lebo je dôležité, aby sa každý cítil rešpektovaný. V Namíbii som si uvedomila aj to, že nie každý rozumie môjmu slovenskému sarkazmu.

Bola som vychovaná tak, že všetci ľudia si zaslúžia môj rešpekt. Keď vojdem do obchodu, rovnako pozdravím predavačku či predavača aj majiteľov firmy – ľudskosť nepozná žiadnych „lepších“ a „horších“. Móda pomáha vnímať ľudí hlbšie a s väčšou empatiou, bez predsudkov.

Ako nájsť spoločnú reč, aj keď vidíme svet inak? Poradíme vám s odborníkom na komunikáci

Aké postavenie má móda v Namíbii?

Už 10 rokov máme módne dni plné prehliadok. Príležitosť dostávajú aj mladí návrhári a návrhárky, vnímam, že scéna je kvalitnejšia. Sú inovatívnejší, kreatívnejší a skvele kombinujú tradičné odievanie s modernými prvkami. Pre mňa osobne je súčasná namíbijská móda veľmi inšpiratívna.

Ak sa pozriem na majoritu, musím dodať, že väčšina ľudí je tu zameraná na známe dizajnérske značky. Je to taký statusový symbol, hlavne pri mladšej generácii.

Ak sa za oblečenie len schovávame, obmedzujeme sa a prehlbujeme si tak ďalšie traumy.

Vyzdvihla si, ako dizajnéri v Namíbii dokážu do odevov zakomponovať tradičné prvky. Mám pocit, že aj na Slovensku kroje zažívajú znovuzrodenie. Myslíš si, že tento trend môže prispieť k hlbšiemu porozumeniu tradíciám alebo to skôr vedie k ich povrchnému využívaniu?

Naše kroje sú úžasné, máme byť na čo pyšní. Aj proces ich výroby je veľmi náročný. Mrzí ma, že sa na Slovensku stretávame skôr s tou druhou možnosťou. Kroje sa často zneužívajú na vyjadrenie nejakého vlastenectva, pričom často sa aj nosia nesprávne. Tradície však patria celej spoločnosti. Treba ich zachovávať, no to neznamená, že budeme žiť ako v 15. storočí.

No myslím si, že organizácie, ktoré uchovávajú históriu krojov a rozumejú jej, by sa podľa mňa mali jasnejšie vyhraniť a učiť spoločnosť, čo jednotlivé oblečenie znamená a ako je možné preberať isté tradičné prvky krojov aj do súčasného obliekania. Verím, že raz sa o nich bude viac hovoriť, napríklad aj v súčasnej móde.

Kde je potom hranica medzi módou a tradíciou?

Toto je aktuálne dôležitá otázka aj v Namíbii. Napríklad máme kmeň Herero, ktorý má špecifické oblečenie – má základ vo viktoriánskom štýle. Ženy nosia šaty s dlhými rukávmi a sukňami a na hlave majú kúsok, ktorý pripomína rohy kravy. Ide o symbol, ktorý je pre túto komunitu dôležitý – len čo by ho prevzala iná kultúra, vytvorilo by to medzi nimi napätie. Hranica sa posúva len postupne. Napríklad je už „dovolené“ nosiť náušnice či náramky iného kmeňa.

Myslím si, že je dôležité rešpektovať tieto náležitosti, a o to viac ma teší, že dizajnéri v Namíbii viac využívajú prvky vlastnej kultúry.

A kde máš hranicu v móde ty?

Moja hranica v móde je rovnaká ako v živote – rešpektovať ostatných a tvoriť tak, aby som nikomu neublížila.

Martina Karny

Rodená Prešovčanka sa presadila ako módna stylistka v Namíbii. Študovala učiteľstvo slovenčiny a nemčiny na prešovskej univerzite, po štúdiu pracovala pre National Democratic Institute for International Affairs. Presťahovala sa do Nemecka, kde učila slovenčinu na univerzite v Mníchove, popritom študovala slavistiku a politické vedy. Od roku 2005 žije v Namíbii, kde učila nemčinu a neskôr pôsobila ako vedúca katedry jazykov a komunikácie na univerzite. Dnes sa venuje módnemu stylingu, osobnému stylingu a zaujíma sa o práva LGBTI+ ľudí a žien.