Sme smetiari, ktorí chcú krajší a zodpovednejší svet. V KOLO dostávajú druhú šancu nielen veci, ale aj ľudia

V mestskom centre opätovného použitia zistíte, že zelenší život môže byť jednoduchý a zároveň veľmi obohacujúci.

Koľko nepotrebných vecí prekladáte doma z miesta na miesto, lebo je vám ich ľúto vyhodiť? Bratislavské centrum opätovného použitia KOLO prišlo s ekologickým riešením aj so sociálnym rozmerom. Môžete k nim odniesť všetky svoje nepoužívané veci a rovno aj odísť s inými, ktoré sa vám zídu.

Za malou revolúciou v zjazdovom lyžovaní sú Slováci. Ako si projekt rodákov z Liptova všimla Medzinárodná lyžiarska federácia?

Reportáž v KOLO sme robili začiatkom mája. Tesne pred vydaním textu, 14. mája 2023 v skorých ranných hodinách vznikol požiar z vonkajšej časti budovy OC Korzo, ktorý zasiahol aj vnútorné priestory KOLO. Bratislavské centrum opätovného použitia je z tohto dôvodu dočasne zatvorené, predpokladajú, že znova otvoria o 2 mesiace.

Keď niekomu spomeniete, že idete nakupovať veci do domácnosti k bratislavskému letisku, len málokomu napadne, že idete do KOLO. Hneď oproti predajni IKEA sa totiž skrýva inšpiratívny koncept z dielne firmy OLO, ktorý patrí pod magistrát hlavného mesta. 

Okrem toho, že tu nájdete poklady z druhej ruky, môžete svoje nepotrebné veci aj priniesť – knihy, spoločenské hry, hudobné nástroje, dekorácie, domáce potreby, bicykle, tašky a iné. Pri vstupe ich od vás personál preberie a v prípade ťažkého nábytku môžete auto priparkovať k skladu. 

Veci od vás neodkupujú, hlavnou myšlienkou je predchádzanie vzniku odpadu, aby funkčné veci KOLOvali ďalej. Za odporúčané príspevky si môžete zadovážiť prakticky všetko od cestovných kufrov až po vaničky pre bábätká. 

O tom, ako KOLO funguje, sme sa rozprávali s Martinou Čechovou, manažérkou cirkulárnej ekonomiky OLO.    

Prajem dobrú plavbu

Pozeráme sa na pekne zabalený gumový čln, na prvý pohľad na ňom nie je nič zvláštne. Čaro veci z druhej ruky spoznáme až po otvorení – pôvodný majiteľ k nemu totiž zabalil aj odkaz, v ktorom opisuje všetky splavené cesty: Balaton, Hron, Morava či Dunaj. Čln zažil viacero dobrodružstiev.  

„Nemá chybu, no treba ho chrániť pred slnkom,“ píše sa v úvode listu. „Namontujte si aj kormidlo, ja som to už nestihol. Prišli roky, staroba a síl je už menej. Zoberte si tento čln, je naozaj výborný,“ odkazuje prvý majiteľ a na rozlúčku praje dobrú plavbu. 

Zber „nepotrebných“ vecí

„Príbeh člna vznikol ešte na bratislavskom mestskom bazári, kde sme začínali so zberom nepotrebných vecí. Keď sme videli, koľko ľudí má záujem posunúť svoje staré veci, vznikol projekt KOLO,“ začína rozprávanie manažérka cirkulárnej ekonomiky OLO Martina Čechová. 

Sedíme v jej kancelárii, ktorá presne vystihuje atmosféru tohto miesta. Nenájdete v nej dve rovnaké veci – všetky kvetináče, rámy či sošky sú úplne jedinečné. Projekt KOLO otvoril svoje dvere v októbri minulého roku. Za necelý polrok sa im podarilo presvedčiť Bratislavčanov a Bratislavčanky aj ľudí z neďalekého okolia, aby dali veciam druhú šancu. Bez „zelených naratívov“ – tak, aby návšteva nekončiaceho sa centra bola zážitkom. 

Od otvorenia KOLO navštívilo vyše 80-tisíc ľudí. Neziskovú organizáciu spravuje zberová spoločnosť OLO, ktorej vlastníkom je mesto: „My sme takí smetiari, ktorí chcú predchádzať odpadu,“ smeje sa Martina. 

Ale mne je to ľúto vyhodiť

V centre opätovného použitia KOLO sa zozbiera množstvo funkčných vecí, ktoré by inak skončili v odpade – až 15 ton mesačne. Z nich sa až 70 % opätovne navráti do ďalších domácností.

„Hlavným cieľom nášho projektu je predchádzanie vzniku odpadu v meste. Je to v podstate edukatívno-cirkulárna záležitosť – dávame obyvateľom a obyvateľkám mesta možnosť aktívne sa zapojiť do mestskej cirkulárnej ekológie a zamyslieť sa nad tým, aký odpad vytvárajú,“ hovorí manažérka.

Manažérka Martina Čechová hovorí, že na Slovensku je mnoho ľudí, ktorí majú v hlave ukotvené nevyhadzovať veci. A tak si funkčné, no nepoužívané predmety hromadia doma: „Často si vravíme, že nám je ľúto niečo vyhodiť. KOLO môže byť riešením tohto problému.“ 

Hlavným cieľom nášho projektu je predchádzanie vzniku odpadu v meste.

Tieto taniere mala moja babka

Martina Čechová priznáva, že ich prekvapilo, aký populárny je projekt KOLO medzi obyvateľmi: „Prichádzajú k nám ľudia, ktorí koncept opätovného použitia poznajú a tešia sa, že aj v Bratislave máme niečo podobné. Chodia sem však aj ľudia, ktorí o podobných ekoriešeniach veľa nevedia, no zaujme ich náš ekonomický aspekt. V KOLO totiž nájdete veci, ktoré posúvame za odporúčané príspevky, teda sú v minimálnej cene,“ hovorí. 

Prechádzame sa medzi regálmi a s nadšením sa zastavujeme pri každej váze či soške. Zaujme nás zdobená polievková misa, retro termosky, drevený nábytok, kočíky, drobné porcelánové sloníky, nekonečný zástup dévedečiek a platní, ale aj rôzne praktické vychytávky do domácnosti. Z vecí môžete zariadiť celý byt. 

„Aha, tieto taniere mali moji starí rodičia,“ ozýva sa v hale. Centrum rozprestierajúce sa na 1200 metroch štvorcových môže byť aj príjemnou nostalgickou exkurziou. Možno aj preto sa teší takej veľkej popularite – len počas našej  návštevy v piatok dopoludnia tu boli desiatky nadšencov.  

Druhá šanca pre veci, ale aj pre ľudí

V hale re-use centra si môžete všetko ohmatať, vyskúšať aj pofotiť a nikto sa na vás nenahnevá ani sa len škaredo nepozrie. Príjemnú atmosféru miesta dotvára personál, ktorý je vysmiaty od ucha k uchu. A nielen porcelánové taniere, aj srdečnosť pracovníkov pripomína návštevu u starých rodičov. 

„V tíme pracuje 11 ľudí, ktorí pre projekt žijú. Myslím si, že práve oni dodávajú miestu tú bezprostrednú a prívetivú atmosféru. Aktívne spolupracujeme s občianskym združením Vagus, vďaka čomu sa nám podarilo zamestnať ľudí bez domova. KOLO je jednoducho miesto, kde dostávajú druhú šancu nielen veci, ale aj ľudia,“ opisuje Martina. Dodáva, že zamestnanci cítia obrovskú angažovanosť a záleží im na ekologickom rozmere projektu.

Nie sú to len prázdne slová, sami sa o tom presvedčíte do piatich minút v hale. Pán v sklade pilne a s úsmevom zaraďuje veci do rôznych kategórií a teší sa, že môže „z predaja“ stiahnuť lyžiarky. Dáma pri pokladnici každým slovom zlepšuje návštevníkom deň a po predajni sa prechádza aj architekt, ktorý sleduje, ako ním navrhnuté dielo ožíva. 

Pomoc pre znevýhodnených 

KOLO od firmy OLO je mestský projekt, ktorý dokazuje, že komunálne sa nám často mylne spája s pomalým a nefunkčným. 

Sme v úzkom kontakte s magistrátom mesta, so sekciou sociálnych vecí. Z predmetov v KOLO sme pomohli zariadiť celý krízový byt.

„Mesto Bratislava je naším hlavným partnerom a v poslednom čase sme čoraz viac v kontakte s inými mestami, dokonca s niektorými aj v Česku, ktoré by chceli zaviesť podobné centrá. Tešíme sa, že môžeme byť dobrým príkladom,“ opisuje rozvoj zelených riešení manažérka.

Spolupráca s neziskovým sektorom je pre KOLO veľmi dôležitá. Materiálnu pomoc poskytujú ľuďom bez domova, Slovenskej katolíckej charite, Človeku v ohrození a ďalším. 

Nepripravujú prevrat a nie sú ani americkými špiónmi. Ako fungujú neziskovky na Slovensku? 

Nedávno posunuli 27 kočíkov, 15 postieľok a vaničiek pre bábätká rodičom, ktorí utiekli pred vojnou z Ukrajiny. „Sme v úzkom kontakte s magistrátom mesta, so sekciou sociálnych vecí. Z predmetov v KOLO sme pomohli zariadiť celý krízový byt,“ dodáva. 

Dielňa aj miesto pre študentov

V budúcnosti chce centrum začať prevádzkovať vlastnú dielňu, kam by si ľudia mohli prísť opraviť svoje veci, a uvažujú aj nad pravidelnými zbermi v niektorých mestských častiach. V centre je už teraz miestnosť, ktorú volajú „osvetová miestnosť“. KOLO tu pripravuje žiakom a žiačkam prednášky na rôzne zelené témy. 

„Prednášky sú spojené s návštevou centra, vnímame to ako školu hrou. Deti recyklácia zaujíma a často po prednáškach pozitívne ovplyvnia aj svojich rodičov doma,“ vysvetľuje manažérka. Dodáva, že si všímajú aj spoločenský posun vo vnímaní udržateľnosti – zatiaľ čo kedysi bolo nakupovanie v „sekáči“ hanbou, dnes je trendom.

Tisíce príbehov, ktoré nezostali bez povšimnutia 

Bratislavské centrum opätovného použitia KOLO je príkladom zodpovedného konceptu bez ekologických naratívov. Ukazuje nám krajší svet, v ktorom, ako oni sami hovoria, dostávajú ľudia aj predmety druhú šancu.

Nadácia Pontis ocenením Via Bona Slovakia každoročne zviditeľňuje inšpiratívne príklady zodpovedného podnikania firiem na Slovensku. Za 23 rokov existencie ocenenia poukázala na viac ako 160 nasledovaniahodných projektov.

Za rok 2022 ocenili firmy v týchto kategóriách: 

  • Zodpovedná veľká firma: Whirlpool 
  • Zodpovedná malá/stredná firma: HerbaDrug
  • Zelená firma: OLO s projektom KOLO
  • Výnimočný zamestnávateľ: Curaprox s projektom Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených
  • Spoločensky inovatívna firma: New School Communication s projektom Elfovia.sk
  • Dobrý partner komunity: BILLA s projektom Zdravé oči už v škôlke
  • Férový hráč na trhu: Orange s projektom Bez nástrah online

„Musím povedať, že je to nečakané. Veľmi sa tešíme, o to viac, že sme mestský podnik a nie sme súkromná firma. Mám dojem, že v našom tíme narástol aj taký pocit zodpovednosti. Teraz vieme, že ľudia majú náš projekt radi, a chceme sa ďalej zlepšovať. Je to radosť aj záväzok,“ dodáva s úsmevom Martina. 

Na záver nás ešte sprevádza skladom, ukazuje takmer dokončenú dielňu. Smeje sa, že je tu toľko krásnych a funkčných vecí, že si aj ona musí dávať pozor, aby nakupovala udržateľne, teda veci, ktoré naozaj potrebuje.

„Je to tu skvelé, za nič by som to nemenila. S kolegami a kolegyňami stále hovoríme, že sme súčasťou tisícky príbehov,“ uzatvára manažérka cirkulárnej ekonomiky OLO Martina Čechová. 

Bratislavské centrum opätovného použitia KOLO

Projekt mestskej spoločnosti OLO (Odvoz a likvidácia odpadu) je miesto, kde dostávajú nepotrebné funkčné veci druhú šancu. Okrem toho, že sa v ňom môžete zbaviť prebytku vecí z domácnosti zmysluplne a ekologicky, môžete si za odporúčané príspevky odniesť to, čo by sa vám hodilo. Vyzbierané financie putujú do verejne zbierky, ktorej účelom je ochrana a tvorba životného prostredia. Centrum funguje aj ako priestor na vzdelávanie detí či na zdieľanie zelených nápadov. Pracujú s neziskovým sektorom, zamestnávajú znevýhodnených ľudí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Riaditeľ O2 Igor Tóth: Manažérom poučky nestačia. Ak nevedia vnímať pocity a zjednocovať myšlienky druhých, uspejú len ťažko

Čím je práca manažéra veľkej firmy nezvyčajná a ako s ňou môže súvisieť šport?

Niektoré míľniky treba osláviť veľkolepo. Keď sa O2 stalo dvojkou na trhu mobilných operátorov, riaditeľ Igor Tóth od radosti vyskočil z lietadla. S padákom, samozrejme. Vystavovať sa situáciám mimo svojej komfortnej zóny v práci aj v osobnom živote odzrkadľuje Igorovo hodnotové nastavenie a cieľ viesť veľkú korporáciu jasným smerom hoci bez tradičných stereotypov. 

Prečítajte si aj: Rodáci z Liptova urobili v zjazdovom lyžovaní malú revolúciu, ktorú ocenila aj FIS

V rozhovore s Igorom Tóthom sa dočítate aj o tom:

  • ako môžu veľké firmy prispieť k zmene spoločnosti,
  • či musí mať človek na manažment vrodený talent,
  • ako súvisí kariérny úspech s cieľavedomou prácou a ako so šťastím,
  • ako sa cítil pri zoskoku z lietadla alebo počas týždňa v tme
  • a ako podľa neho vyzerá spokojný zamestnanec.

Čím si chcel byť, keď si bol malý?

Asi ako mnohí chlapci, túžil som stať sa hasičom. Ako dieťa som v tom povolaní videl odvážneho človeka bojujúceho za dobrú vec, pre dobro spoločnosti. Chcel som byť aj pokladníkom. Asi preto, že to bolo spojené s matematikou, ktorá ma veľmi bavila – a to mi aj zostalo.

Častejšie totiž využívam racionálnu časť mozgu, hemisféru zodpovednú za prácu s číslami, oveľa ťažšie sa mi vždy písali slohové práce.

Ako si sa potom dostal k marketingu? Ten je predsa aj o práci so slovom.

Niekedy na strednej škole som začal rozvíjať svoje verbálne zručnosti. A myslím si, že som od mamy zdedil jej psychologické schopnosti a empatiu, ktorá je potrebná pri práci s ľuďmi. 

Reklama ma oslovila svojou formou. Na pomerne malom priestore musíš niekoho zaujať, spojiť sa s mysľou iného človeka. Je to taká koncentrovaná nálož správneho zacielenia, pochopenia a nachádzania riešení pre potenciálneho zákazníka.

A z riaditeľa marketingu sa z teba stal riaditeľ celej spoločnosti O2. Myslíš si, že na manažment musí mať človek aj niečo vrodené?

Myslím si, že na túto pozíciu musíš mať aj niečo dané, manažérske zručnosti vyplývajú z vlastností človeka. Ak to nemáš prirodzene v sebe a riadiš sa len poučkami z knižiek či školení a ak ti ani nebola blízka práca s ľuďmi a chýba ti emočná inteligencia, nevieš vnímať pocity a myšlienky druhých, nevieš ich zjednocovať, zreteľne komunikovať a nebude to vyžarovať tvoja osobnosť, ťažko uspeješ.

Na druhej strane, za úspechom rovnako stojí poctivá práca a výsledky, učenie sa od skúsenejších a profesionálna, hoci stále ľudská komunikácia.

Kedy si zistil, že by sa z teba mohol stať líder?

Spomínam si na organizáciu stužkovej, projektové veci v školskej rade, v akademickom senáte. Bolo pre mňa prirodzené v niektorých situáciách vziať do rúk opraty a zladiť svoj okruh kamarátov k úspešnému výsledku. To ma spoločne s energiou, usilovnosťou a vzdelávaním doviedlo na riaditeľskú stoličku.

Pocit, že tvoja práca zapadá do väčšieho celku, je veľmi dôležitý.

Do akej miery podľa teba súvisí kariérny úspech s drinou a do akej miery so šťastím?

Výsledok každého úspechu vyplýva z kombinácie tvojej pripravenosti a šťastia. V každej fáze kariéry by človek mal byť dostatočne pripravený z hľadiska skúseností, zručností a chcenia, aby sa mohol posunúť vpred. A ako sa hovorí, šťastie potom praje pripraveným. Mali by sme preto na sebe pracovať, aby sme boli stále o kúsok lepší, a potom na nás sadne aj to povestné šťastie.

Prekračovanie komfortnej zóny môže byť pre niekoho aj recept, ako vyhorieť. Ako pristupuješ k tomu, aby si mal pracovné nastavenie pod kontrolou? 

Je nevyhnutné, aby každý líder, zamestnanec či freelancer mal život a veci okolo aj mimo práce. Pre mňa je to šport a rodina. Ak stojíš len na jednom z týchto pilierov, je pravda, že môžeš rýchlo vyhorieť. Je však normálne, že niekedy máš jeden pilier silnejší a iné slabšie, no vedia sa navzájom vyvažovať. 

Šport je veľmi dôležitý, lebo keď chce mať človek silnú racio stránku, musí mať aj zdatnú fyzickú schránku. Nedávno som narazil na jeden výskum na myšiach. Myši, ktorým dali do klietky koleso na behanie, mali výkonnejší mozog, boli zriedkavejšie v strese a lepšie sa koncentrovali. Len to potvrdzuje, že ak chceme byť dlhodobo efektívnejší a šťastnejší, musíme mozgový výkon vyvažovať športovým.  

Súvisí s touto filozofiou aj projekt O2 Športovej akadémie Mateja Tótha?

Potvrdilo sa, že deti, ktoré sa viac hýbu, mali lepšie výsledky vo vedomostných testoch. Ako mobilný operátor si uvedomujeme tienistú stránku našej práce. Na jednej strane ľudí prepájame, tvoríme krajší svet, no zároveň môžeme spôsobiť, že dieťa trávi priveľa času s mobilom a nehýbe sa, koľko by malo. Preto podporujeme, aby sa od mobilu zdvihlo a viac športovalo.

O2 sa celkom aktívne zasadzuje aj za podporu života LGBTI+ komunity a rodovej rovnosti. Akým spôsobom môžu veľké firmy prispieť k zmene v spoločnosti?

Firmy, ktoré obsluhujú veľa zákazníkov, majú veľkú silu z pohľadu komunikácie a dosahu na spoločnosť. Ak veríme, že úlohou firmy nie je len generovať zisk, ale aj pomáhať robiť z krajiny, kde pôsobí, dobré miesto, potom je nevyhnutné, aby robila dobré veci bez akejkoľvek postrannej motivácie. 

V súčasnosti je inovácia na úrovni produktov a služieb menšia, firmy si dokážu relatívne rýchlo skopírovať úspešné veci do pár dní. Ako zákazníci by sme sa mali teda pozerať nielen na to, či nás firma čo najlepšie obslúži, ale aj či prispieva k lepšiemu životu v spoločnosti, v ktorej žijeme.

Keď firma komunikuje zložitejšie témy, môže to časť zákazníkov odradiť. 

Môže, ale to súvisí s motiváciou. Ak komunikujete veci, ktorým autenticky veríte, dokážete ľudí presvedčiť. Aj o tom je spoločenská zodpovednosť firiem.

Mali by sme sa teda pozerať nielen na to, či nás firma čo najlepšie obslúži, ale aj či prispieva k lepšiemu životu v spoločnosti, v ktorej žijeme.

Toto sú pekné príklady toho, že ani veľký biznis nemusí kaziť charakter a dá sa robiť zodpovedne a že aj šéfovia veľkých firiem môžu byť vizionári, ktorí pociťujú spoločenskú zodpovednosť a netúžia po prvoplánovom pocite moci.

Odporúčam prečítať si knihu Jima Collinsa Z dobrého skvelé, ktorá vyšla už v roku 2001, no jej myšlienky môžu byť inšpirujúce aj dnes. Analyzovala riaditeľov veľkých spoločností v Amerike – aký typ lídrov sa objavuje na vedúcich postoch, akí lídri dokážu byť dlhodobo úspešní a vedia sa spoločne s firmou adaptovať na meniace sa prostredie.

Z výskumu vyplynulo, že dobrý líder nie je práve ten, ktorý je opojený mocou a trieska po stole. Úspešný líder má víziu, vie počúvať, je empatický, necháva zamestnancom slobodu, ale zároveň očakáva zodpovednosť i výsledky a pomáha ľuďom rozvíjať sa.

Aj s prácou v korporácii sa viaže mnoho stereotypov, no podľa teba O2 nie je bežná korporácia. Prečo? 

Korporácií sa týka najmä predstava, že majú priveľa poschodí. Niekto z nižšieho nemá možnosť rozprávať sa s kolegom o dva stupne vyššie. My sa snažíme, aby bola komunikácia možná krížom cez organizáciu. Vo firme si navyše tykáme, čo tiež eliminuje isté komunikačné bariéry. 

Vo veľkých firmách máš tiež často veľmi úzko špecifikované, aká je tvoja rola. Nemáš preto pocit pestrosti práce ani možnosť a voľnosť robiť ju najlepšie, ako by sa dalo.

Férová Nadácia O2 podporila niekoľko zmyslupných projektov, ktoré sa snažia o porozumenie a dialóg v spoločnosti

Manažment sa často zaoberá rozdávaním úloh, sledovaním deadlinov a potom mikromanažérskym monitoringom. Ja sa skôr pozerám na víziu, nastavujem strategické ciele, sledujem, či k nim smerujeme, mikromanažmentom sa bežne nezaoberám. 

A ešte si aj dôležitý míľnik korporácie oslávil zoskokom s padákom z lietadla. No absolvoval si aj týždeň v tme, v jaskyni, polmaratón či horský prekážkový polmaratón. Je to osobná filozofia, ako posúvať svoje hranice?  

Mám rád výrok, že mágia sa deje za hranicami komfortnej zóny. Spomeniem si na viacero okamihov, keď som sa zámerne rozhodol niečo vyskúšať prvý raz. Všeobecne rád skúšam nové veci, ktoré ma obohatia, posunú, netýka sa to len extrémneho športu.

Úspešný líder má víziu, vie počúvať, necháva zamestnancom slobodu, ale zároveň očakáva zodpovednosť a výsledky.

Adrenalín alebo iné nové veci – človek však musí vedieť dobre narábať so svojím strachom. 

Strach ide ruka v ruke so zraniteľnosťou. Naučíš sa s ním narábať vtedy, keď sa naučíš pripustiť si zraniteľnosť. Keď som išiel do tmy, pýtal som sa, čo najhoršie sa ľuďom môže stať. Bol som spokojný až potom, keď ma uistili, že sa tam ešte nikto nezbláznil. 

Pri zoskoku s padákom som absolvoval niekoľkohodinové školenie, čo všetko sa môže stať. Hoci sa ti neotvorí hlavný padák, stále máš záložný. Vieš, že aj keby si náhodou stratil vedomie, vo vaku máš prístroje, ktoré merajú, ako rýchlo padáš a ako vysoko si nad zemou. Ak omdlieš a padák sa ti ešte neotvoril, prístroj ti ho sám otvorí. 

Keď som hovoril o zraniteľnosti, asi je dôležité pripustiť si vždy tú najhoršiu vec, ktorá sa môže stať. Pri zoskoku s padákom je to smrť. Vyskočíš z lietadla, začneš rátať sekundy, kým sa ti otvorí padák, tie ti pripadajú ako večnosť, ale keď sa potom pozrieš hore a vidíš, že je správne otvorený, vtedy si to začneš užívať.

Na záver by som sa ešte vrátil k líderstvu z takého ľudskejšieho pohľadu. V O2 zodpovedáš za viac ako 700 zamestnancov, čo je naozaj veľké číslo. Ako vnímaš spokojného zamestnanca?

Spokojný zamestnanec má podľa mňa rád svoju náplň práce, preberá za ňu zodpovednosť a robí rozhodnutia. Dôležité je, aby mal človek pocit, že jeho práca má zmysel. Ako firma prechádzame zmenami, aby sme boli pre zákazníkov relevantní aj o 10 rokov, a zamestnanec by mal vedieť vnímať, ako jeho diel skladačky zapadá do celkového obrázka a či v ňom má možnosť rozvíjať sa a vidieť výsledky. 

Napadá mi paralela s príbehom robotníkov a múrom. Boli dve skupiny robotníkov, obe stavali tehlovú stenu. Jedna je demotivovaná a múr, ktorý stavia, nemá tvar. Druhá skupina si počas práce pospevuje a stojí pred nimi nádherná stena. Keď sa ich pýtali na rozdiel, tá úspešnejšia skupina vedela, aký konkrétny chrám stavia, druhá nedostala žiadne informácie. 

Pocit, že tvoja práca zapadá do väčšieho celku, je veľmi dôležitý.

Igor Tóth

Igor Tóth je od roku 2021 riaditeľom telekomunikačnej spoločnosti O2, v ktorej predtým pôsobil aj ako riaditeľ marketingu. V O2 búra mýty o „obyčajnej korporácii“, ktorej cieľom je predovšetkým zisk. Nielen seba, ale aj O2 posúva za hranice komfortnej zóny – výsledkom tejto hodnotovej orientácie je napríklad O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá sa usiluje, aby sa deti odpútali od mobilov a miesto toho sa zdravo hýbali. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac