Ani tu sa len z diaľky neukazuje prstom. Sami sa stávame súčasťou doliny. Prechádzame ňou, stúpame vyššie a obdivujeme ju zhora.
Tichá a Kôprová dolina, dve sestry so spoločnými črtami, sa od seba v mnohom odlišujú. K vzácnosti Kôprovej doliny prispievajú aj jej limby. Samy si tu našli svoje miesto. Kým z nížiny boli vytlačené inými druhmi, tu pod skalnatými kopcami sa im darí.
V hustom daždi sa vidieť nedala a možno aj bez neho by zostala skrytá. Tá, ktorá sadí les. Tým, že oriešky limby skrýva v machu. Orešnica, neveľký vtáčik. A nie je jediným príkladom fungujúceho pralesa.
Z diaľky je na niektorých miestach prales ako brokolica. Hustý, zelený, zdravý. Len tak naň hľadíme. Skôr, ako sa vyberieme ďalej, vtesávame si ho do pamäti ako dôkaz jeho existencie.
Predierajúc sa cez popadané stromy, ukazuje sa nám prales vo svojej plnej sile. Tam, kde ešte pred chvíľou svietilo slnko, dvíha sa mrak a spúšťa sa lejak. Prívetivosť lesa sa vytráca. Ukazuje druhú tvár. Výhľad sa mení z jasného na hmlistý. Pripomína svoju silu a my dolinu s rešpektom opúšťame.
Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o Tatrách a slovenskej divočine. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia otvorenejšiu a vzdelanejšiu krajinu. Viac informácií o jej činnosti a fungovaní nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.
Loading...
