Obec Dražovce dostala k 900. výročiu krásny symbolický dar. Fotografie tých, ktorí s ňou prežili celý život.
Janka Martišková vytvorila pre obec Dražovce sériu fotografií jej najstarších obyvateľov. Prepracovávala sa postupne od nedôverčivosti k rozlúčkam s pusou na čele.
Životné príbehy, spomienky, osamelosť, staroba, ale aj úsmevy či požehnania. Zachytila ľudí v ich vlastnom prostredí, ich krehkosť a zároveň silu, s ktorou dopĺňajú príbeh jednej malej slovenskej dediny.
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Jozef Pitoňák spolu so svojím synom Martinom zachytáva krásu slovenských veľhôr.
Jozef sa fotografovaniu venuje už takmer 40 rokov. Začal, keď sa im s manželkou narodil prvý syn, a keďže trávil veľa času v prírode, pustil sa do jej fotenia.
„Narodil som sa v Ždiari pod Belianskymi Tatrami, chodím po nich od detstva a prirástli mi k srdcu. Chcel som, aby tú krásu videli aj ľudia, ktorí nemajú to šťastie,“ približuje skúsený fotograf. Tatranskú prírodu spočiatku zachytával na celuloidový film a po príchode digitálnych fotoaparátov prešiel na ne.
Na výlety do prírody brával od detstva aj svojho syna Martina, ktorému rovnako ako otcovi prirástli k srdcu nielen Belianske Tatry, ale aj fotografovanie. „Syna som spočiatku so sebou brával v detskom nosiči, neskôr so mnou chodil už pešo,“ spomína Jozef.
Martin sa fotografi i začal venovať aj profesionálne, a hoci sa sústreďuje najmä na technickú a reklamnú fotku, aj on vo voľnom čase rád chodí do slovenských hôr a zachytáva ich počas všetkých ročných období.
Na ich stránke www.beliansketatry.sk nájdete výber toho najlepšieho z ich tvorby a nemenej zaujímavé je aj konto na Facebooku Jozef Pitoňák – fotograf, kde Jozef denne pridáva približne 10 nových záberov. Bez fotoaparátu sa preto z domu nikdy nepohne.
Zaujímavosťou je, že hoci fotí naozaj veľa, všetky snímky si uchováva. „Fotky nikdy nemažem, ani tie nevydarené. Svoj archív beriem ako kroniku, ktorú využívam, keď potrebujem spätne vedieť, čo sa vtedy dialo alebo aké bolo počasie,“ vysvetľuje. Do budúcna plánujú Pitoňákovci vydať o Belianskych Tatrách aj fotografickú knihu.
Loading...Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
