Ivana Rešutíková odišla do zahraničia, aby si neskôr uvedomila, aké dôležité je rozvíjať to, čo doma máme. Na Horehroní založila cestovnú agentúru STEY Slovakia, ktorá podporuje rozvoj regiónu, ale aj mnohých šikovných ľudí, o ktorých bežne nepočuť.

Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s krásnymi výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane. Aj to patrí k nevšedným zážitkom, ktoré jej cestovka ponúka. S Ivanou sme sa porozprávali nielen o nich, ale aj o jej živote, hodnotách a krásach stredného Slovenska.

Počas rozhovoru nás Ivana previedla obcami Sihla, Drábsko a Telgárt, v blízkosti ktorého sa nachádza výnimočný kamenný most Chmarošský viadukt.

Ivana, poznáme ťa ako ženu, ktorá sa snaží zviditeľniť rodný región. Ako by si sa sama opísala?

Cieľavedomý, vytrvalý a aktívny dobrodruh, vorkoholik. Rada si v živote vytváram istoty ako protiváhu svojej temperamentnej povahy.

Po štúdiu v hlavnom meste a živote v Británii si sa rozhodla vrátiť do rodnej krajiny. To neznie príliš ako istota. Neľutuješ to?

Neľutujem. Každé rozhodnutie je niečím podmienené a v danom okamihu sa zdá byť správne. Pre mňa je dôležité zmenu správne nastaviť, aby sa sínusoida v živote výrazne nevychyľovala. Niečoho mám na Slovensku viac ako v Británii, iného menej.

Ak však môžem záujemcom o návrat zo zahraničia poradiť, napriek tomu že sa vraciate domov, kde to poznáte, pripravte sa na kultúrno-spoločenský záchvev. Predsa len každá menšia komunita či národ sa vyvíjajú a časom menia, takže pristátie naspäť „na palube“ môže byť v úvode roztrasené.

Bolo ťažké vrátiť sa domov, resp. čo si v zahraničí opustila?

Nie je ťažké vrátiť sa, ale zotrvať. S odstupom času to vnímam tak, že som časť rodiny, ktorá dlhodobo žije v Británii, vymenila za rodinu doma. A namiesto pobehovania medzi kaviarňami a nákupnými centrami teraz viac obieham cyklotrasy a lesné chodníky.

Nie som oportunista, ale v každej situácii treba hľadať cestu, ktorá vám vyhovuje a určitým spôsobom vás napĺňa. Samozrejme, sú veci, ktoré ma doma občas potrápia a iné ma trápili tam. Základ je, aby si sám sebe rozumel, poznal sa a vytrval v tom, čo chceš.

Čo ti návrat domov priniesol do života?

Ženy sú ako víno. Pobyt vonku mi pomohol dozrieť. Všetky získané skúsenosti, zážitky a poznatky sa snažím skĺbiť s hodnotami, ktoré sú mi na Slovensku blízke.

Určite menej holdujem konzumným neduhom, menej nakupujem. Namiesto nákupných centier si užívam malomestský pokoj, prírodu. Za našou ulicou začínajú lazy, kde sa dá dobre túlať.

Keby si to mala zgeneralizovať, ako by vyzerali plusy a mínusy tvojho súčasného života?

Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.

Mínusmi tu je obmedzenejšia ponuka práce, skostnatené systémy ako pozostatok socializmu aj súčasnej situácie spoločnosti a s tým spojené aj menej otvorené myslenie domácich.

Určite mi však chýba multikulturalizmus, medzinárodná gastronómia a väčšia etika správania. V Británii sa síce reálne o vaše záležitosti nikto nezaujíma a žijete skôr anonymný život, ale predsa sú vo všeobecnosti distingvovanejší.

„Plusmi na Slovensku sú určite úprimnejší priatelia. V Británii som úprimné priateľstvá získavala iba s cudzincami. Tu mám aj viac prírody a ticha.“

Kedy ti v hlave skrsol nápad začať podnikať v oblasti turizmu a čo ťa k tomu viedlo?

K cestovnému ruchu som vždy inklinovala. Na strednej som dumala, prečo sa nevieme predať, keď máme potenciál. Bola som presvedčená, že my domáci nevieme doceniť niečo také samozrejmé ako to, v čom vyrastáme. Až cestovanie počas pôsobenia v Británii mi naplno otvorilo oči.

Po návrate domov stačilo už len rýchle vyhorenie v korporáte, čo bola mimochodom jedna z najcennejších pracovných skúseností, aby som si uvedomila, že ak tu chcem reálne ostať a dlhodobo pôsobiť, najmotivujúcejšie bude ísť vlastnou cestou.

Keď máš cieľ, presvedčenie a chuť, úvod nie je taký náročný. Problémom dnešných mileniálov je, že hľadáme v živote vyšší zmysel. Chceme prácu, ktorá bude zároveň našou vášňou a naplnením. Peniaze sú v tom už len jedným z atribútov. Chceme aj prispievať do spoločnosti prospešnými aktivitami. Ja som síce v začiatkoch, no STEY je pre mňa symbolom vyššieho zmyslu.

Podnikáš na strednom Slovensku. Čím je podľa teba výnimočné?

Záleží na tom, čo by sme definovali ako stredné Slovensko. Ak do stredného Slovenska rátame regióny Horehronie, Pohronie, Podpoľanie, Liptov, Malohont a časť Gemera, má z hľadiska geografie pre slovenských návštevníkov skvelú strategickú polohu – je dostupné v príjemnej vzdialenosti pre západ aj východ.

„Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií.“

Región je výnimočný rozmanitosťou ponuky. Pýši sa slušnou koncentráciou národných parkov, prírodného potenciálu, kultúrnych pamiatok, ale aj umelo vytvorených atrakcií. Lietanie z popradského letiska či zo Sliača by nám dalo obrovskú strategickú výhodu pre zahraničné trhy.

Čo máš na tomto regióne najradšej?

Keď si odmyslíme spomienkový optimizmus z detstva na lozenie po stromoch a obité kolená, je to rozmanitosť prírodných krás, znamenitý folklór, patričná hrdosť, úcta a srdečnosť. Okrem konkrétnych miest je to aj o emóciách a atmosfére.

Kde vidíš ako človek, ktorý si región nielen užíva, ale v ňom aj podniká, nedostatky?

Možno vnímam kultúrnu krátkozrakosť, ktorá spôsobuje šírenie extrémistických tendencií a uzavretosť voči iným kultúram. Pre mnohých už Bratislava predstavuje zhluk „slniečkarov“, ktorí nemajú poňatie o tom, aký je život v regiónoch v skutočnosti. Západ zas môže vnímať našich „ortodoxných“ ako netolerantných. Preto je potrebné tieto dva svety prepájať a realizovať konkrétne kroky.

Pod krátkozrakosťou mám tiež na mysli snahy rýchleho obohatenia sa, keď niektoré služby aj v turizme strácajú na kvalite. Určite nám chýba aj ekologickejšie myslenie v zmysle zachovania prírodného bohatstva pre ďalšie generácie a lepšia infraštruktúra. Jednoducho dostať princípy trvalo udržateľného rozvoja do praxe. Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.

„Všetko však musí pracovať v symbióze, len rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Brezna sama osebe atraktivitu regiónu nezvýši.“

V rámci svojho podnikania sa orientuješ na Horehronie. Aký je to kraj?

Rázovitý. Je to kraj národných parkov, neschodených lesov a jaskýň. Aj oficiálny portál slovenského turizmu ho tak opisuje. A skutočne to platí. Prírodné pomery tu ľudí počas storočí zocelili. Je to kraj tvrdý, no srdečný, súčasným jazykom by sme ho mohli označiť za raw.

Odlišuje sa nejakým spôsobom Horehronie od zvyšku stredného Slovenska?

Určite. Prirovnala by som ho k mladšiemu bratovi Liptova s obrovským potenciálom. Stále sa však len vyvíja. Preto je dôležitá koncepcia ďalšieho rozvoja, smer, akým sa uberie, aby sme pozitíva viac vyzdvihli, pracovali na nedostatkoch, no najmä v udržateľnom tempe, aby sme si ho nezničili. Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.

„Horehronie je čarovný kraj, ktorý ukrýva mnoho nemasových miest, kde zastal čas, čo už je dnes vzácne.“

Kvalita služieb sa u nás zlepšuje, ale Slovensko má v porovnaní s inými krajinami stále čo doháňať. Ako je na tom región stredného Slovenska? Priniesla si v rámci svojho podnikania niečo, čo tu dovtedy nebolo bežné?

Treba sa inšpirovať západom, kde sa na služby dbá viac. Trend je pozitívny a v globále sa zlepšujeme. I keď je pravda, že služby v cestovnom ruchu mimo ubytovania a gastra sú pre poskytovateľov málo atraktívne.

Svoj biznis model som postavila na netradičnom koncepte interaktívnych zážitkov, čo tu predtým nebolo až také rozvinuté. O to náročnejšie sa presadzuje u domácej klientely. Niektoré zážitky sú vyslovene vhodné len pre zahraničnú klientelu alebo opačne.

Už si naznačila, že v rámci cestovnej kancelárie ponúkaš nielen ubytovanie, ale aj rôzne nevšedné zážitky. Ako vznikol tento nápad a čo všetko môžu ľudia zažiť?

Na Horehroní žije množstvo veľmi šikovných a talentovaných ľudí, ktorí sa v malom a neverejne venujú remeslu či folklóru. Sú to činnosti, ktoré nás môžu priblížiť k životu z dávnejších čias a veľa nás naučiť. V dnešnej postindustriálnej a virtuálnej dobe ich možno aj viac oceníme.

Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode. Putovať na koni drsnou krajinou Sihlianskej planiny či kúpať sa v kadi hlboko v lesoch s luxusnými výhľadmi na kopce, kam sa bežný turista nedostane, to sú naozaj nevšedné zážitky.

V rámci zážitkov tvoja cestovná kancelária ponúka aj tzv. digitálny detox. Akí ľudia ho najčastejšie využívajú?

Zo Slovenska sú to skôr ľudia z mesta, ktorí hľadajú priestor na nerušený oddych, kde môžu čerpať sily do hektických dní. Digitálny detox je práve forma, ktorá vracia duše do offline reality a spája ich. Je to ubytovanie v nerušenej lokalite ďaleko od cesty, v doline lemovanej lesmi s obmedzeným pokrytím mobilného signálu. Či chceš, alebo nie, neskontroluješ tu, čo je nové v online svete.

Horehronský región toho ponúka veľa. Ktoré miesta odporúčaš navštíviť?

Určite by som začala jeho dominantou – Nízkymi Tatrami. Popularita turistiky rozvírila prach na turistických chodníkoch aj u nás, takže tu veľmi s nemasovosťou, najmä od Kráľovej hole po Dereše, nepočítajte. Stále je to však jeden z najkrajších hrebeňov na Slovensku. Pod vrcholmi sa ťahajú malebné doliny, z nich sú moje najobľúbenejšie Lomnistá nad Jasením a Vajskovská s vodopádom.

Naše lesy v minulosti slúžili partizánom ako útočisko, preto sú mnohé lokality späté s legendami. Mojimi srdcovkami sú cyklotrasy v okolí obce Sihla, hobitia krajina okolo meandrov Kamenistého potoka, Sihlička a Zákľuky ponúkajú nádherné panoramatické výhľady na Veporské vrchy. Ďalej Kysuca, živý skanzen ľudovej architektúry, Čierny Balog s unikátnym folklórnym duchom, stále žijúcimi remeslami, drevorubačskou históriou a Čiernohronskou úzkokoľajnou železnicou s parnými lokomotívami.

„Snažím sa hľadať spôsoby, ako týchto šikovných ľudí prepájať so zvedavými ľuďmi, túžiacimi po poznaní. A tiež po zážitkoch v prírode.“

Dediny Horehronu Heľpa, Šumiac, Telgárt, kde veru aj babku v kroji vyštafírovanú na ceste do obchodu stretneš či tradičnuo staviteľstvo uvidíš. Najvyšší cyklobod na Slovensku. Rieka Hron, kde to najmä od Nemeckej nadol žije vodnými atrakciami, od rybárčenia cez splav po paddleboarding. Jarmoky, folklórne festivaly, salaše, zabíjačky, nehovoriac o zimných radovánkach na bežkách a lyžiach. Ponuka je široká, rozmanitá a komplexná.

Ktoré ďalšie časti stredného Slovenska odporúčaš zažiť?

Ako som spomenula, cestovanie je o emóciách a atmosfére, takže ja by som určite odporučila miesta ako Špania dolina, samozrejme, sa to nezaobíde bez príchute Banskej Štiavnice či fatranských Rozsutcov, liptovskej doliny od Prosieku a Kvačian a Hriňovské alebo Kokavské lazy.

Máš nejaké miesto, kam utečieš od všetkého, keď potrebuješ zresetovať hlavu?

Pár minút od domu sa nachádza samota Lúčky. Hrebeň Nízkych Tatier mám ako na podnose a okolie skrýva veľa tichých miest.

Cestuješ po krajine, aby si si oddýchla či nabrala inšpiráciu? Snažíš sa spoznávať Slovensko?

Snažím, ale niekedy toho času nie je toľko, koľko by som vedela využiť na výlety. Najviac však spoznávam Slovensko na motorke. Cesta 66 a 18.

Neláka ťa už zahraničie?

Určite mám veľa cestovateľských snov. Ale žiť a pôsobiť mimo Slovenska by som už nerada. V určitých aspektoch je to náročnejšie ako na západe, ale doma sa cítim tu.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o strednom Slovensku. Partnerom vydania je nová sieť od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % obyvateľom Slovenska a umožňuje tak spoznávať Slovensko inak a objavovať rôzne nepoznané zákutia. Viac informácií o novej sieti nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s jej nastavením radi pomôžu.