9 potravín so slovenským rodným listom

Tiež milujete bryndzu, spišské párky a oštiepok zaúdený na bukovom dreve?

Každodenná samozrejmosť? Ak sa ocitnete na dlhší čas v cudzine, naše potraviny vám začnú chýbať. Nájsť za ne prijateľnú náhradu sa podarí len niekedy a aj na to treba veľký zázrak.

1. Bryndza

Od dávna hľadali valasi spôsob, ako predĺžiť životnosť hrudkovému ovčiemu syru. Ak sa nasolí a natlačí do nepriedušného obalu, neoschne a nezhorkne. Pomaly dozrie do výraznej korenistej chuti a s typickou vôňou.

Za slovenskú bryndzu vďačíme detvianskym, zvolenským a liptovským manufaktúram. Práve tam sa postupne zrodila myšlienka jemného mletia syra a mokrého solenia. Takáto bryndza sa už nekrája ako kedysi, ale príjemne roztiera.

2. Spišské párky

Na viršliach si pochutnávali nielen páni v bohatých krajoch Uhorska, ale aj študenti zahrabaní v knihách, ktorí sa snažili udržať svoje štipendiá. Jemné párky z bravčoviny, teľaciny a papriky v tenkom baraňom črievku však spravili dieru do sveta.

Ich receptúra je vyladená tak, aby výborne chutili i studené. Vychýrené sú nielen svojou jemnosťou, šťavnatosťou a príjemnou chuťou, ale aj črievkom, ktoré musí zvučne puknúť pri každom zahryznutí.

3. Skalický trdelník

Skalický trdelník

Žiadny závin z rúry sa svojou jemnosťou nemôže rovnať kysnutému cestu, ktoré sa na drevenom trdle pomaly otáča nad horúcou pahrebou. Žltučké vo vnútri a zlatohnedé zvonka do diaľky rozvoniava sviežim omastkom, vanilkou a orechmi.

Povráva sa, že táto ľudová dobrota, bez ktorej sa nezaobíde žiadny jarmok na Záhorí, predsa len pochádza z grófskej kuchyne, ktorá vždy musí lahodiť maškrtnému jazýčku pánov.

4. Frkacúle

Pri veľkej slávnosti i závarka v polievke musí mať slávnostný vzhľad. Krájanie fliačkov z rezancového cesta, ich vrúbkovanie na doštičke a namotávanie na paličku je spoločenská udalosť nie menej zábavná, ako driapanie peria.

Modranské či záhorácke frkacúle pútajú svojim výzorom od čias, keď ešte nik nechyroval o tom, že by stroje dokázali z cesta vyrábať najrôznejšie tvary – od písmeniek až po vrtuľky. Dodnes zostali našim kultúrnym pokladom.

5. Šovdra

Jemne zaúdenú a sušením vyzretú šunku na kosti si môžete vychutnať v najrôznejších kútoch sveta. Šovdra, ktorej domovom je stredné a východné Slovensko však prikladá najväčší dôraz na dômyselnú prípravu v náleve.

Ak sa vám bazalka, borievka, bobkový list, tymian, šalvia, klinčeky a zázvor nezdajú byť typickou výsadbou našich záhrad, vedzte, že chýrne zručnosti mäsiarskych majstrov popísal už Ján Babilon v prvej slovenskej kuchárke v roku 1870.

6. Bratislavské rožky

Bratislavské rožky

Francúzi majú croissanty, my sa môžeme pýšiť bratislavskými rožkami, ktoré v dávnych časoch nazývali  Prešpuráci „bajglami“. Čerstvé pečivo s výdatnou orechovou alebo makovou plnkou nemožno vyrábať strojovo – žiada ručnú prácu.

Hoci receptúra nie je tajomstvom, pekárski majstri si chránia cechové zručnosti, ktoré treba nielen k tvarovaniu a plneniu, ale aj pečeniu. Len tak dostanú typický “mramorový” vzhľad.

7. Salašnícke syry

Slávne klenovské syrce, liptovské parenice, zázrivské vojky, syrové korbáče a údené oštiepky patria k slovenským pasienkom práve tak ako ovečky s pastiermi. Málokto si dokáže predstaviť salaš bez syrov z ovčieho mlieka.

Hoci iste dôverne poznáte chuť nejedného z týchto syrov, možno neviete, že ešte na začiatku minulého storočia sa po pasienkoch Slovenska s cinkajúcimi spiežovcami pásli viac ako dva milióny ovečiek.

8.  Treska v majonéze

Treska v majonéze

Rybie šaláty majú mnohé podoby. Hoci Slovensko nemá žiadne more, predsa len má svoj unikát. Je ním treska v majonéze, ktorá je desiatovou ikonou od 40. rokov minulého storočia. Vznikla v obchodnej spoločnosti Ryba, ktorá popri obchodovaní s rybami prevádzkovala svoju octáreň a prevádzku na spracovanie zeleniny.

Možno to bola náhoda, že sa tieto suroviny bok po boku stretli v šaláte, ktorý je dodnes populárny.

9. Minerálky

Máloktorá z okolitých krajín sa môže pýšiť takým počtom minerálnych prameňov ako Slovensko. Tento dar vytekajúci z hĺbky zeme nielen lieči, ale má aj príjemnú, osviežujúcu chuť. Kým v rôznych kútoch Európy vás počastujú stolovou vodou z ľadovcov či horských bystrín, my siahame radšej po minerálkach.

Nejedna z nich je od prírody nasýtená plynmi, vďaka čomu je osviežujúca i vtedy, ak nie je chladená.

Milan Gigel je dlhoročný redaktor, ktorý sa snaží vo svojich článkoch podeliť o zručnosti a skúsenosti. Venuje sa aktívnemu spôsobu života po boku remesiel, drobnochovu, záhradkárstva a pobytu v prírode.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Víkendový program za pár drobných: Hudba, včelárstvo aj domáca kozmetika

Východ, západ aj stredné Slovensko. Prinášame výber zaujímavých akcií, kde sa určite nebudete nudiť.

Nedeľná “depresia” býva oveľa znesiteľnejšia, pokiaľ máte za sebou pestrý víkendový program. Ak hľadáte inšpiráciu, kam sa vybrať, niečo si určite nájdete v tomto zozname:

Pankuškové fašiangy

Počas víkendu si môžete v lyžiarskom stredisku Plejsy v Krompachoch užiť bezplatné lyžovanie na svahu v maskách, vystúpenia folklórnych súborov, ľudových rozprávačov, fašiangový sprievod a tradičné pochovávanie basy folklórneho súboru Borovničák. Gurmáni si zároveň pochutia na zabíjačkových špecialitách, grejzupe, či klobáskach.

Medy vs. fejky s Helenkou

Albert Einstein raz povedal, že keď vymrú včely, ľudstvu nezostanú viac, než štyri roky života. Dúfame, že sa to nikdy nestane. O ich fenomenálnom živote, vzájomnej komunikácii či dôvodoch úhynu vám v piatok 17. februára  o 18.00 v Kalabe na Zámockej ulici 5 v Bratislave porozpráva včelárka Helena Proková. Vstup je bezplatný.

Včelár

Workshop: Domáca kozmetika – balzam na pery

Coworking Šaľa na Vlčanskej 6A pozýva veľké aj malé dámy na svoj prvý workshop o domácej kozmetike. V sobotu 18. februára o 14:00 si môžu účastníčky domov odniesť svoj vlastnoručne vyrobený balzam na pery. Vstupné na workshop sú 3 € vrátane materiálu.

Makers’ Club: Alternatívne umenie

V sobotu 18. februára o 16:00 môžete s Makers’s Club v Košickej Tabačke vkročiť do kruhu umelcov a priučiť sa alternatívnym formám umenia. Vyskúšate si “maľovanie” obrazov s pomocou bublín, vytváranie kresliacich robotov a rámov na obrazy z recyklovaných materiálov. Workshop je určený pre začiatočníkov.

Cestovateľské kino s Michalom Chmeliarom: Argentína / Stanica

Argentínčania s hrdosťou tvrdia, že hrajú najlepší futbal, majú najkrajšie dievčatá, najlepšie stejky a víno na svete. Cestovateľ Michal Chmeliar vám v nedeľu 19. februára o 19:00 v Stanici Žilina-Záriečie porozpráva, či sú tieto tvrdenia skutočne pravdivé. Dozviete sa viac aj o Buenos Aires – meste tanga, maté, Diega Maradonu aj pápeža Františka. Vstupné sú 3 eurá pre dospelých a 2 eurá pre študentov.

Buenos Aires

Nedeľné tvorivé dielne pre deti

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici pozýva rodičov s deťmi na zmysluplne strávené nedeľné popoludnia v tvorivých dielniach pod dohľadom skúsených lektoriek. Na nedeľu 19.februára v Thurzovom dome pripravili usporiadatelia tvorivú dielňu na tému Statočný hlinený vojačik.

Bartók & Jerusalem Quartet kompletné sláčikové kvartetá

Bartók sa vracia do Prešporku je názov februárového pokračovania bratislavského komorného festivalu klasickej hudby Konvergencie. Ten vyvrcholí v piatok a sobotu šiestimi sláčikovými kvartetami (1908 – 1939), ktoré zaznejú v  podaní svetoznámeho súboru Jerusalem Quartet. Tieto kvartetá sú považované za vrcholné diela komornej hudby 20. storočia. Koncerty sa uskutočnia vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Vstupné na koncert je 15 € na mieste a pre študentov umeleckých škôl je vstup zadarmo.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


O2 má hovory za 10 centov. Tu je spôsob, ako si ich aktivujete

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové