Ako sa tácka s jedlom dostane do výšky 10 kilometrov? Zložito.

Rozmýšľali ste niekedy, ako to je vlastne s jedlom na palube lietadla? Prečo chutí inak, ako na zemi a ako sa dostane až na vyklápací stolík?

Tvárime sa, že nám príliš nechutí, ale inak sa naň celkom tešíme. Spomíname ho ironicky, až s opovrhnutím, no keď sa uprostred monotónneho letu začne z plechových vozíkov šíriť tá nekonkrétna teplá vôňa, nedokážeme potlačiť zvedavé očakávania.

Naše milované, a zároveň nenávidené lietadlové jedlo v plastovom obale, a predsa s nádychom luxusu. Ako to vlastne je s naším stravovaním nad oblakmi, pri prelete hraníc štátov a kontinentov?

Kto pre nás to lietadlové jedlo pripravuje a ako sa k nám dostane? Koľko sa v tých úhľadných mištičkách skrýva kulinárskeho umenia?

Od momentu, kedy si mohli cestujúci letu spoločnosti Handley Page Transport z Londýna do Paríža v roku 1919 prvýkrát vybrať z ponuky sendvičov a ovocia, sa okolo stravovania v oblakoch rozvinul obrovský priemysel.*

Dnes sa servírujú milióny jedál denne, od sušienok po niekoľkochodové gourmet menu, podávané na obruse, s kovovými príborom a sklenenými pohármi. Pohodlnosť sedadiel ani ceny leteniek sa u bežných aeroliniek príliš nelíšia, preto sa snažia zaujať zákazníkov práve dobrým a pekne vyzerajúcim jedlom.

Dosiahnuť, aby ľuďom počas letu chutilo, však nie je jednoduché. Podľa výskumu Fraunhofer Institute, objednanom Lufthansou, klesá u ľudí v dôsledku nízkej vlhkosti vzduchu v lietadle schopnosť cítiť slanú chuť o 20 až 30 % a sladkú chuť o 15 až 20 %. To znamená, že aj inak výborné pozemské jedlá, môžu v nebi chutiť mdlo a nudne.

American Airlines napríklad vypočítali, že odobratie jednej olivy zo šalátu im za jeden rok ušetrilo 40 000 USD”

Jedlá musia navyše vydržať v chutnom a lákavom stave niekoľko dlhých hodín od ich prípravy až po servírovanie nad oblakmi. Bezpečnostné predpisy totiž neumožňujú osobitnú tepelnú úpravu jedál na palube lietadla, ani používanie kuchynských nožov.

Hoci sa niektoré aerolinky pokúšajú cestujúcim vo vyšších triedach ponúkať služby šéfkuchárov na palube, ich úloha je skôr jedlo dobre prezentovať, poradiť s výberom, alebo dochutiť podľa individuálnych požiadaviek.

Ako teda táto nebeská manna vzniká? Či sa nám to páči alebo nie, všetky naše lietadlové jedlá sú pripravené na zemi, väčšinou v sterilných obrích hangároch, asi tak 10 hodín pred tým, než sa dostanú k nám na vyklápací stolík.

lietadlo ilustracia

Leteckému cateringovému priemyslu dominuje niekoľko firiem a je veľmi pravdepodobné, že ak sem-tam lietate, varili pre vás práve LSG Sky Chefs (400 miliónov jedál ročne) patriaci pod nemeckú spoločnosť Lufthansa, Gate Gourmet (pôvodne Swissair), Chelsea Food Services (United Airlines), Emirates Flight Catering, alebo Servair (Air France).

Ich megakuchyne sú rozosiate po okolí medzinárodných letísk a obsluhujú nielen vlastné aeroliínie, ale aj mnohé ďalšie, podľa uzavretých dohôd.

Tvorba samotného menu je pri lietadlovom jedle mimoriadne zdĺhavá, analyzuje sa nielen chuť, ale aj váha a rozpočtové dosahy. American Airlines napríklad vypočítali, že odobratie jednej olivy zo šalátu im za jeden rok ušetrilo 40 000 USD.

Pri bežných jedlách v triede economy bývajú všetky príbory a potraviny, ktoré budú podávané za studena, poukladané na tácke na bežiacich pásoch v hangároch.

Teplé jedlá sú pripravené a uskladnené osobitne v špeciálnych vozíkoch, nie sú však ešte úplne jedlé. Kuracie mäso býva upečené zhruba z dvoch tretín, hovädzie asi na tretinu, všetko sa dokončí až na palube.

Jedlá sú po príprave okamžite schladené na nízku teplotu v rýchlochladiacich zariadeniach. V takomto stave čakajú na boarding, podobne ako my, vo vedľajšej budove. Ich smolou je, že ak sa let príliš omešká, budú jednoducho vyhodené a nahradené inými.

“Podľa jedného z prieskumov až 43 % cestujúcich závidí lepší výber jedla svojmu spolusediacemu”

Po niekoľkých prípadoch otráv lietadlovým jedlom si už žiadna seriózna letecká spoločnosť nedovolí podávať potenciálne rizikové pokrmy, a často dokonca zakazujú svojim pilotom jesť rovnaké menu, aby minimalizovali dosah prípadnej otravy.

Po úspešnom naložení na palubu a vzlietnutí sa vozíky s jedlom, ktoré sa má podávať teplé, ohrievajú asi 20 minút v špeciálnych rúrach s prúdiacim teplým vzduchom.

Horúce misky prikryté alobalom sú potom dokladané na už pripravené tácky k dezertom, studenými predjedlami a príborom. Zvyšok už určite poznáte.

No a čo si v lietadle objednať? Najmä na medzikontinentálnych letoch si dnes možno vybrať z najrôznejších diét založených na náboženských predpisoch (halal, kosher, Hindu, Jain, Asian, vegetarian) alebo zdravotno-ideologických dôvodoch (vegan, lacto, ovo, gluten free, bland, diabetic). Doteraz nás však takmer vždy výber niektorej z dietárnych špecialít sklamal.

jedlo v lietadle

Možno je to aj tým, že podľa jedného z prieskumov, až 43 % cestujúcich závidí lepší výber jedla svojmu spolusediacemu.* Často ale možno zabodovať indickým alebo ázijským jedlom, ktoré si vďaka intenzívnejším koreniam dokážu lepšie zachovať autentickosť aj na palube.

Chuť veľmi dobre udrží aj rybia omáčka, kari, paradajky, glutaman sodný a vlastne všetko, čo aktivuje umami. Tým si napríklad Lufthansa vysvetľuje trikrát väčší dopyt po paradajkovom džúse v lietadle, než je bežná spotreba na zemi.

Na palube lietadla máme jednoducho väčšiu chuť na slané a kyslé. Vo všeobecnosti platí, že vo vzduchu je lepšie vyhnúť sa kuraciemu, ktoré stráca proteíny a vysychá a tiež cestovinám, ktoré sa kvôli rozpadu škrobov stávajú mäkkými a mazľavými.

Dosiahnuť adekvátnu chuť v lietadle je kvôli zmene chuťovej citlivosti hlavnou výzvou. British Airlines sa dokonca rozhodli spolu s Twinnings Tea vyvinúť špeciálnu čajovú zmes zohrievanú len na bezpečných 89˚C a prispôsobenú podmienkam na palube lietadla.

Ak chcete urobiť leteckej spoločnosti väčšiu škodu, objednajte si košér jedlo, ktorého príprava si vyžaduje v priemere najväčšie náklady bez toho, že by sa to akokoľvek prejavilo na chuti.*

 

Ak však radšej idete na istotu, nie je nič lepšie ako navštíviť legendárnu webstránku airlinemeals.net, kde cestujúci z celého sveta zverejňujú fotky a hodnotenia jedál, aké im boli servírované počas letu, spolu s presnými údajmi o čase, destinácii a leteckej spoločnosti.

Založil ju pred 20 rokmi nemecký grafický dizajnér, ktorý často lietal za frajerkou do Istanbulu a jeho mamu veľmi zaujímalo, čo v lietadle jedáva.

Dnes sú na nej tisíce fotoreportov zo vzdušných hostín, počnúc bizarným Air Koryo burgerom, ktorý sa už roky podáva na lete zo severokórejského Pchongjangu, končiac oceňovaným Mezoon Grille menu v prvej triede Etihad Airways. Vždy sa určite oplatí snažiť sa užiť si jedlo medzi oblakmi a nebyť naň príliš náročný.

Citácie:

*Jump up, Gideon Haigh (2004). The Tencyclopedia. Text Publishing. Retrieved 2013-02-07.
*How your airplane food is made, Sophie-claire Hoeller, thrillist.com, 27.1. 2014.
*(Air&Space Smithsonian 3, str. 49)

Tento príspevok pôvodne vyšiel v čísle #03 printového magazínu Pyré.

Pyré je netradičný magazín o jedle a všetkom okolo neho. Vychádza v hrubom, vyše 100 stranovom tlačenom formáte trikrát za rok a nájsť ho možno vo vybraných kníhkupectvách a predajných miestach, alebo objednať cez internet. Pyré pozýva do kútov kulinárskeho sveta, ktoré ste ešte nestihli objaviť.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Toto chcete stihnúť za jeden deň v Košiciach

Aj týždeň je vraj málo. Hrdý Košičan Mišo Hudák radí, ako za 24 hodín nasať čo najviac z atmosféry metropoly východu.

Mišo Hudák, hrdý Košičan a lokálpatriot opisuje, ako by asi vyzeral váš pobyt v Košiciach, ak by ste sa tam ocitli na 24 hodín. A veru, bolo by čo pozerať.

Plán bol doraziť do Košíc pred zotmením, ale sotva ste stihli polnoc. Dopravná izolácia sa môže zdať z vonkajšej strany ako nevýhoda, ale vnútorná dynamika ospalého štvrťmiliónového mesta s kúpeľnou atmosférou nie je nijak narušovaná.

Je teda dvadsaťtri štyridsaťpäť, mestská doprava prestala jazdiť pred polhodinou, nočná sa ešte len rozbehne. Môžete si zvoliť nocľah v krásnych nových hoteloch, alebo zážitok v Kosmalte na Terase, alebo v Hoteli Metal v Šaci, ale to by ste museli doraziť skôr a prísť z inej svetovej strany.

Väčšina ľudí príde do Košíc vlakom alebo autobusom a vystúpi na spoločnej Hlavnej stanici. Vo vzdialenosti niekoľkých desiatok krokov je železničná ubytovňa, dokonalá voľba, z pohľadu vzdialenosti voči úplnému centru, cene za noc a miery socializácie.

Hlavná stanica Košice

Ak sa vám nepodarilo ubytovať a nie je práve pondelok, v plnohodnotnej kuchyni Čertovho dvora môžete privítať svitanie.

Ale možno ste dorazili ráno

Vtedy je mestský život v plnom prúde. Z Hlavnej stanice dokráčate cez Mestský park na Mlynskú ulicu, ale možno nie. Park vás môže vtiahnuť a donútiť vás oddychovať.

Kníhkupectvo Artforum Košice

Niečo medzi raňajkami a obedom stihnete v Republike Východu, no kvôli dezertu prebehnite na druhú stranu ulice do Pokhoia, miesta dospelých pankáčov a východných vetví hipsterov.

Košice Pokhoi

Za tri hodiny ste pochopili, že nestačí jeden deň, ani jeden týždeň, aby ste v rýchlosti obehli základnú topografiu a ikony mesta. Blízko Pokhoia je Bužňa, nádherná neologická synagóga, v ktorej sídli filharmónia. Možno ste práve našli program na večer.

Muralizmus, normalizácia a stará Škoda

Neďaleko Bužne, na Štúrovej ulici, je KLUB. Navštívili ste všemožné kultúrne centrá a fabriky a kluby? Nie.

Bytový dom zapožičal súkromný majiteľ umeleckej komunite ľudí, aby tam mohla prinášať výstavy, prednášky, debaty a starať sa o susedov. Od šrácov z KLUBu si vypýtajte čísla na šrácov zo Street Art Communications alebo Authentic Košice.

KLUB

Prví vás vyvezú na širší okraj centra mesta a ukážu vám monumentálne muralistické diela, zdobiace obrovské plochy panelákov a škôl a ďalších stavieb. Až cestou domov vám dôjde, že ste boli v jednom z centier európskeho street artu, ale to nevadí, vrátite sa ešte mnohokrát.

Druhí vás naložia do starej Škody. Tu by príbeh mohol končiť. Ale v zrýchlenom pohybe objavíte povojnové a normalizačné zákutia a detaily Košíc. Nechajte sa vyložiť na Terase a voľne sa túlajte medzi desiatkami sôch.

Umenie vo verejnom priestore je na tomto najstaršom a najväčšom košickom sídlisku voľne dostupné po tonách.

Strih. Každý dobrý príbeh a každý dobrý výlet potrebuje prestávku a miesto na oddych. Tuctová plechová stavba na okraji mesta, nákupné centrum, blízko Terasy. Prečo tam ísť? Najlepšie burgre v meste. Geronimo.

Betón a oceľ a nesplnené plány

Alebo sa nechajte vyložiť na Ťahanovciach. Pripravíte sa o návštevu Geronima, ale najmladšie, a nikdy nedokončené košické sídlisko sa otvorí dokorán. Synonymum hustoty, pravidelnosti, opakovania sa.

Sídlisko Ťahanovce Košice

Na konci obývaných častí je Panoráma. Veľmi dôstojná nasledovníčka pôvodnej Panorámy, pohostinstva, ktoré sa sťahovalo postupne s rozvojom sídliska. Vždy stálo na konečnej zastávke autobusov a absorbovalo chlapov prichádzajúcich z nočnej zmeny v železiarňach.

Východoslovenské železiarne. Tam sa nedostanete. Nielen kvôli tomu, že sa táto fabrika na oceľ volá inak. Dostanete sa však k všetkým vedľajším efektom vzniku a existencie železiarní.

Už od rána sa po nich túlate a kráčate medzi nimi. Fabrika za južnými hranicami mesta poskytla v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch prácu toľkým ľuďom, že malomesto Košice strojnásobilo svoju populáciu v priebehu niekoľko málo rokov.

Počet ľudí žijúcich v meste je stabilizovaný posledných dvadsaťpäť až tridsať rokov, ale široké bulváry, veľkorysé priestory a stav, ktorý volajú dopravní inžinieri „dokonalé mesto pre autá“, dávajú tušiť, že na Košice čakali omnoho väčšie plány. Predpoklady z osemdesiatych rokov rátali s tristotisíc obyvateľmi. A mierka mesta tomu odpovedá.

Pred odchodom neplačte

Blíži sa večer, uvedomujete si, že ste nič nestihli. Zveziete sa ku Kasárňam a v najkrajšom parku krajiny premýšľate aspoň o darčekoch. Pomedzi stromy a skejtujúce deti uvidíte KERE spojku.

Košice exit

Utekáte tam a dnu nájdete obchod s miestnou ikonografiou. Beriete tričká, čiapky, osušky, opasky s erbom mesta, mapou mesta, obrysmi budov mesta. Ani si neuvedomujete, že už čoskoro budete reprezentovať Košice. Košice reprezentovať. KERE.

Posledný vlak preč z mesta ide o polnoci. Koncerty v Collosseu aj tak musia končiť už o desiatej. Vchádzate dovnútra, vidíte dúpä subkultúry, kam sa radi vracajú šráci zo Sepultury, The Adicts, Six Feet Under, ale pravidelný priestor dostáva aj domáci halucinogénny festival nepredstaviteľnej zábavy Xichtoplesk.

Opierate sa o prvú pevnú vec, ktorú máte v ceste. Plačete. Áno musíte odísť, lebo ide vlak, ale môžete sa vrátiť. Vrátite sa a zažijete úplne iný príbeh.

Košičan Mišo Hudák je, ako o sebe sám hovorí, pyšným otcom a pyšným občanom svojho mesta. Bicykluje sa po ňom od svojich deviatich rokov. Je zakladateľom Východného pobrežia a autorom kníh KSC a KSC Kód/Code, neformálnych sprievodcov mestom Košice v dvadsiatom prvom storočí.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Lifetech: Čo je nové