Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Kam na výlet u nás doma? Inšpirujte sa našimi tipmi

Sedmička zamestnancov modrého operátora pre vás vybrala miesta, ktoré sa oplatí navštíviť.

Slovensko síce nie je rozlohou najväčšie, ale priznajme si, kto ho má naozaj pochodené krížom-krážom? Dobrých tipov na výlety preto nikdy nie je dosť.

Užite si rýchly 4G LTE internet v mobile naplno aj počas svojich ciest po Slovensku vďaka novej sieti od O2. Viac informácií

Tentoraz nám svoje milované miesta predstavili zamestnanci O2 z celého Slovenska.

Kysuce, Súľov a Dunajské luhy

Stanislava Berlanová, Senior marketingový špecialista pre retenciu

Nie veľmi známym, ale mimoriadne pekným turistickým miestom na Kysuciach je rozhľadňa v lokalite Zákopčie-Petránky. Návšteva tohto miesta však zároveň poukazuje na smutný fakt, ako veľmi na Kysuciach ubúdajú lesy. Pre milovníkov rôznych zaujímavých úkazov môže byť atraktívny ropný prameň v Korni, kde na zemský povrch vyviera naozajstná ropa, či kamenné gule v osade Megoňky v mestskej časti Čadca-Milošová, ktorých vznik ľudia radi a často pripisujú mimozemšťanom.

Mimo Kysúc je očarujúcim miestom aj Zraková pyramída v Súľove. Je celkom ľahko dostupná pre turistov a zároveň dostatočne zašitá, aby ste v nej mali naozaj nevšedný vizuálny zážitok z okolitej prírody. A keďže momentálne žijem v Bratislave, odporúčam nevynechať Dunajské luhy, kde je napriek blízkosti hlavného mesta možné zažiť úplný únik od civilizácie a užiť si džungľu lužného lesa.

Bacúch v objatí Nízkych Tatier

Ivana Klepáčová, Support and projects specialist

Obec Bacúch si zamilujú turisti, milovníci ľudovej kultúry aj športovci. Ak ste vášnivý turista, môžete krásu obce obdivovať z kopcov Nízkych Tatier a Veporských vrchov, ktoré tvoria jej hranice. Počas návštevy Bacúcha by ste určite nemali vynechať tri pamiatky – minerálny Prameň Boženy Němcovej pomenovaný po spisovateľke, ktorá ho niekoľkokrát navštívila, Bacúšsky tajch z roku 1896, ktorý sa už nevyužíva, no ponúka dychberúce výhľady, a kostol z roku 1863 zasvätený sv. Jozefovi, patrónovi tesárov a drevorubačov. Bacúch sa oplatí navštíviť v septembri, keď sa tu konajú medzinárodné chodecké preteky Cena Jozefa Pribilinca, v zime sa zase môžete zúčastniť na lyžiarskych pretekoch Čertovica – Bacúch. Ak ste milovníkom ľudovej kultúry, nedajte si ujsť vystúpenie folklórneho súboru Bacúšan v nádherných krojoch s typickou výšivkou.

Špania Dolina

Peter Záchenský, Area sales manager

Nedám dopustiť na svoju rodnú obec Španiu Dolinu. Leží severne od Banskej Bystrice na rozhraní Nízkych Tatier a južnej strany Veľkej Fatry, takže má výsadu slnkom zaliatej dedinky. V minulosti ju preslávili náleziská medenej rudy, vďaka ktorým tu ľudia našli prácu v baniach. Neskôr pracovali v lesoch a ženy si privyrábali tvorbou čipiek, ktorými je dedina dodnes známa.

Špania Dolina je dobre prístupná, nachádza sa v nej aj Banícka krčma a potraviny s originálnym názvom Jedivo a potrebné.

Nitra

Mária Kišová, O2 Guru

Nitra je najstarším mestom na Slovensku. Prvé potvrdené historické zmienky o nej sú z roku 828, takže o turistické atrakcie tu máme postarané. Pre mňa je najkrajším historickým miestom Nitriansky hrad aj s námestím a s naozaj nádherným výhľadom. Priamo pod hradným múrom nájdete kaviareň Castellum Cafe, kde môžete vychutnať výbornú kávu aj kvalitné jedlo.

Nenadarmo sa Nitra nazýva aj Mestom mladých. Máme tu dve vysoké školy, a keďže študenti sa radi bavia, vychýrená je najmä Mostná ulica, ktorá je plná barov a terás. Kultúrne Nitra tiež nezaostáva. Starajú sa o to dve divadlá – Divadlo Andreja Bagara a Staré divadlo Karola Spišáka (pôvodné bábkové divadlo). Kto tu už bol, ten určite vie, že do Nitry sa rozhodne oplatí prísť.

Stropkov a okolie

Monika Roháčová, Špecialista účtovníctva partnerských predajných kanálov

Pochádzam z mestskej časti Stropkova Bokše a toto mesto a jeho okolie určite odporúčam navštíviť. Mojou srdcovkou je pôvodný lesom obklopený gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela z roku 1774. Od neho sa cez lesík dostanete ku krížu, odkiaľ je krásny výhľad na celé mesto a na priľahlé dedinky. V centre Stropkova je tiež ZOO s kopou možností pre malých aj veľkých a cukráreň Amfora, kde majú tie najlepšie venčeky a veterníky. Prvý augustový víkend pozývam na každoročný jarmok, na ktorý krajania vždy radi pricestujú domov. Tento rok to bude už 24. ročník.

Ak chcete zájsť aj mimo mesta, choďte cez Svidník k poľským hraniciam. Medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Pisaná sa nachádza Údolie smrti, kde si môžete pripomenúť tankové boje, ktoré sa tam odohrali počas 2. svetovej vojny. Ak pôjdete ďalej na sever smerom na Vyšný Komárnik, odporúčam navštíviť národnú kultúrnu pamiatku Pamätník 1. československého armádneho zboru.

Lučenec

Ivan Kupec, O2 Guru

Lučenec, nazývaný aj perla Novohradu, sa nachádza v Banskobystrickom kraji a jeho počiatky siahajú až do praveku. Už pri vstupe do môjho rodného mesta návštevníka zaujme krásna panoráma, ktorá pozostáva z bývalého hotela Reduta, nášho „mrakodrapu“, nádherného kalvínskeho kostola, evanjelického kostola a z obytných budov. Ak budete v meste, nevynechajte náš cintorín, kde je pochovaná Karolína Štúrová, jediná sestra Ľudovíta Štúra, a spisovateľka Božena Slančíková-Timrava.

Oddýchnuť si zájdite do mestského parku plného zelene a pokochajte sa našou neologickou synagógou v secesnom štýle, ktorá patrí k najväčším synagógam v strednej Európe. Za návštevu určite stojí aj už spomenutý kalvínsky kostol. Na jeho vežičke sa nachádza kohút, ktorý dáva na mesto pozor. Po toľkom chodení človek vyhladne, deň preto zakončite v jednom z najkrajších podnikov v Lučenci – v Tančiarni a v pivovare Franz, kde si varia vlastné pivko a robia vynikajúce hamburgery.

Temnosmrečianske plesá vo Vysokých Tatrách

Veronika Vicenová, Senior špecialista pre médiá

Medzi moje obľúbené miesta na Slovensku patria plesá v Temnosmrečianskej doline vo Vysokých Tatrách, ktoré pri návšteve našich veľhôr odporúčam neobísť. Je to romantické miesto, kde určite nestretnete veľa turistov, ako je to zvykom inde. Trasa sa začína v Podbanskom, pričom po ceste prejdete aj okolo Kmeťovho vodopádu, ktorý je s výškou 80 m najvyšším vodopádom na Slovensku.

Aby vám počas vašich ciest po Slovensku nič nechýbalo, stavte na novú sieť od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už 93 % obyvateľov Slovenska. Overte si, či môžete sieť od O2 využívať naplno v ktorejkoľvek O2 Predajni a získajte 5 GB dát zadarmo. 

 

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Čo ak si parťák ublíži alebo sa ocitnete na neznámom mieste? Dlhoročný horský záchranár radí, ako zvládnuť týchto 8 bežných situácií na túre

Predstavte si, že ste vo Vysokých Tatrách. Kamarát si vyvrtne členok, zotmie sa skôr, než ste čakali, a vy navyše presne neviete, kde sa nachádzate. Aj keď sa situácia zdá náročná, zachovajte pokoj a rozvahu. Práve to vám pomôže správne sa rozhodnúť a uľahčiť príchod záchranárov. Spolu s horským sprievodcom a dobrovoľným záchranárom Františkom Mrázikom vám prinášame osem konkrétnych situácií, s ktorými sa môžete stretnúť pred túrou aj počas nej, a rady, ako ich zvládnuť čo najlepšie.

1. Podľa čoho si naplánovať túru v horách?

V takom prípade odporúčam využiť metódu 3 × 3 švajčiarskeho horského vodcu a odborníka na meteorológiu a lavíny Wernera Muntera. Tá ukazuje, že správnym naplánovaním sa dá znížiť riziko, ktorému sa na túre vystavujeme, až o 90 percent.

Ako vyzerá metóda 3 × 3 v praxi? Vyhodnotiť treba tri faktory v troch etapách.

Faktory:

1. Sneh a počasie – treba si skontrolovať, aké bolo a aké bude počasie, či hrozí lavínové nebezpečenstvo a aké výstrahy boli vydané, napríklad horskou službou alebo vedením národného parku.

2. Terén – treba si vybrať terén s ohľadom na počasie aj schopnosti človeka. Vhodné je tiež poznať strmosť svahu, jeho orientáciu a to, či existuje bezpečnejšia alternatívna trasa.

3. Ľudský faktor – treba vyhodnotiť, s kým idem na túru a či sme všetci na rovnakej výkonnostnej úrovni. Vždy sa totiž musia rýchlejší a zdatnejší prispôsobiť pomalším členom výpravy.

Etapy:

1. Regionálna úroveň – doma – všetky faktory si prejdeš doma, napríklad ešte pred odchodom z Bratislavy do Vysokých Tatier.

2. Lokálna úroveň – na mieste – terén, počasie či mapu si znova preveríš vlastným pozorovaním po príchode na hory. Vtedy je jednoduchšie overiť silu vetra, viditeľnosť či stav snehu.

3. Zónová úroveň – konkrétny svah – tesne pred vstupom na rizikový svah vyhodnotíš jeho sklon, orientáciu, snehové podmienky a možnosti bezpečného prechodu.

2. Ako si vybrať správnu výstroj a čo by v nej určite nemalo chýbať?

Tu treba povedať, že dôležitá je nielen výstroj, ale aj to, aby ju človek vedel správne používať. Darmo má niekto mačky, keď nevie, ako v nich kráčať. V takom prípade sa vystavuje ešte väčšiemu nebezpečenstvu.

Samozrejme, keď ideme na túru na jeseň, stmieva sa skôr. Ak je zamračené, šero prichádza ešte skôr. Treba byť preto pripravený a mať so sebou čelovku. Mobil s baterkou nestačí.

Takisto treba mať pri sebe powerbanku. Ak sa mi vybije mobil, riskujem, že si nebudem mať ako privolať pomoc.

Napokon je nevyhnutné mať správne oblečenie. To znamená, že treba mať také vrstvy, v ktorých nám bude teplo nielen počas chôdze, ale aj vtedy, keď zastavíme a potrebujeme si oddýchnuť. Vtedy si musíme pridať ďalšiu vrstvu, aby sme sa zahriali.

Tá sa zíde aj v prípade úrazu, pretože zranený je oveľa citlivejší na chlad. Rovnako ju oceníme po príchode na vrchol, kde je teplota nižšia a my si chceme chvíľu pobudnúť a vychutnať si výhľady.

3. Čo robiť, ak som s parťákom na horách a vyvrtne si členok? 

V prvom rade je dôležité, aby zranený cítil, že sa môže o vás oprieť a že situáciu máte pod kontrolou. Snažte sa zachovať pokoj, komunikovať s ním a zbytočne nevyvolávať ďalší stres.

Druhým krokom je poskytnúť základnú prvú pomoc. Ak niečo krváca, treba krvácanie ošetriť pomocou materiálu z lekárničky. Pri vyvrtnutom členku sa snažte nohu zbytočne nezaťažovať a podľa možností ju šetrne zafixovať. Následne treba vyhodnotiť, či je zranený schopný bezpečne pokračovať, alebo bude potrebné privolať pomoc. Napokon sa treba riadiť pravidlom 5T, ktoré predstavuje základné zásady starostlivosti o zraneného. 

  • Ticho – upokojte zraneného a snažte sa vytvoriť pokojnú atmosféru.
  • Teplo – chráňte ho pred chladom a podchladením, napríklad pomocou izolačnej fólie alebo náhradného oblečenia.
  • Tíšenie bolesti – manipulujte so zranenou končatinou čo najšetrnejšie a poskytnite primeranú prvú pomoc.
  • Tekutiny – pri vážnom úraze alebo podozrení na závažné poranenie nedávajte zranenému jesť ani piť, najmä ak môže potrebovať zákrok v nemocnici.
  • Transport – zabezpečte bezpečný presun zraneného, prípadne privolajte horských záchranárov.

4. Na aké číslo volať, keď sa ocitnem v krízovej situácii?

Ideálne na číslo 112, ktoré funguje v celej Európskej únii. Aj keď sa niekedy môže stať, že nemáte signál na bežný hovor, tiesňové volanie sa môže podariť. Číslo 112 sa dá vytočiť aj zo zamknutého telefónu, takže ak sa napríklad kamarát zraní, nereaguje a vy máte vybitý mobil, môžete použiť jeho telefón bez toho, aby ste ho museli odomknúť. Tiesňové volanie je možné uskutočniť aj z telefónu bez SIM karty, ak je dostupná mobilná sieť.

Výhodou čísla 112 je aj to, že nemusíte vedieť, ktorú záchrannú zložku presne potrebujete. Operátor vás spojí s príslušnou službou podľa situácie.

Dispečer sa vás bude pýtať na dôležité informácie a podľa vašich odpovedí vás usmerní, čo robiť ďalej. Nemusíte vedieť všetko ani presne vedieť, ako postupovať – dôležité je zavolať a riadiť sa jeho pokynmi.

5. Ako vyhodnotím, aký typ záchrany potrebujem – či vrtuľník, alebo pozemnú horskú službu?

S tým vám poradia na spomínanom čísle. Následne treba dispečerovi povedať, aká je u vás viditeľnosť a aká je sila vetra. Môžete napríklad uviesť: „Vidím na sto metrov, predo mnou je kosodrevina a vidím na vrcholy Lomnického štítu.“

Silu vetra možno opísať napríklad takto: „Ohýbajú sa celé stromy“ alebo „Ohýbajú sa len vrcholy stromov“.

Povedať, že fúka trochu alebo silno, nestačí. Lepšie je byť konkrétnejší, pretože aj na základe týchto informácií sa dá lepšie určiť, či je možné dostať sa na miesto vrtuľníkom, alebo bude potrebná pozemná záchrana.

6. Viem záchranárom uľahčiť ich príchod, aby boli na mieste čo najrýchlejšie?

Príchod záchranárov závisí od počasia. Vrtuľník dokáže vyštartovať do 15 minút a za pár minút sa dostane do ktorejkoľvek časti Vysokých Tatier, ak je vonku pekne.

Ak je však zlá viditeľnosť, silný vietor alebo je posádka pri inom zranenom a bude potrebná pozemná záchrana, bude to trvať dlhšie. Vtedy je potrebné zvládnuť situáciu s čo najväčším pokojom a s čo najmenším nepohodlím.

Keď prichádza vrtuľník, je vhodné poznať pravidlá, ktoré pomôžu zabezpečiť čo najbezpečnejšie pristátie.

Vrtuľník a bezpečné pristátie

  • Keď už vrtuľník prichádza, nemali by naň mávať všetci, ale iba jedna zodpovedná osoba.
  • Tá sa postaví a gestom rúk v tvare písmena Y naznačí posádke, že pomoc naozaj potrebuje – Y vychádza z anglického slova yes, čiže áno.
  • Naopak, ak pomoc nepotrebujete, dáte ruky do tvaru písmena N, čiže no – nie.
  • Dôležitý je aj priestor na pristátie. Je preto dobré vytypovať rovný povrch bez vyvýšených útvarov, ktoré by mohli pristátie komplikovať.
  • Z tohto miesta pošlite všetkých ľudí preč.
  • Treba tiež pozbierať voľné predmety, ako sú stany, ľahké batohy či oblečenie, aby počas pristávania nezačali lietať.
  • Pilotovi ukážte, ktorým smerom fúka vietor, pretože potrebuje pristáť proti nemu a rovnako proti nemu aj vzlieta. Jednoducho sa postavíte a podľa toho, odkiaľ vám fúka vietor, určíte jeho smer. Ideálne je mať niečo v ruke – šatku, ľahkú čiapku alebo šnúrku z topánky –, aby pilot videl, ktorým smerom sa tento predmet pohybuje.
  • Keď vrtuľník pristane, nepribližujte sa k nemu, pretože jeho rotor je veľmi nízko nad zemou. Ak k tomu pripočítame terénne nerovnosti, stroj môže byť veľmi nebezpečný.
  • Ak bude personál niečo potrebovať, privolá vás, aby ste napríklad pomohli s nosidlami alebo batohom.

7. Čo robiť v prípade, keď presne neviem, kde sa nachádzam?

V dnešnej dobe už nie je problém zistiť svoju polohu. Leteckí aj ostatní záchranári ju vedia zistiť tak, že na váš mobil pošlú esemesku s určitým odkazom. 

Keď naň kliknete, budú vedieť, kde sa nachádzate. Existuje aj samostatná aplikácia horskej záchrannej služby, ktorá dokáže sama odoslať GPS súradnice.

8. Ako sa vybaviť na lyžovačku?

Vezmi si správnu výstroj. To znamená, že lyže musia mať nastavené primerané vypínacie sily, treba mať prilbu a vhodné oblečenie. Dôležité sú aj hrubšie nohavice, pretože tenké nohavice môže lyža pri úraze rozseknúť a jej hrana sa môže zarezať až do nohy.

Čo sa týka pohybu na svahu, tam platí biely kódex.

10 základných pravidiel bieleho kódexu

  1. Ohľaduplnosť – správaj sa tak, aby si neohrozil ostatných.
  2. Kontrola rýchlosti – prispôsob rýchlosť svojim schopnostiam, stavu trate a počtu ľudí na svahu.
  3. Voľba smeru jazdy – lyžiar prichádzajúci zhora musí jazdiť tak, aby neohrozil ľudí pred sebou.
  4. Predbiehanie – predbiehaj s dostatočným odstupom.
  5. Vchádzanie na svah a rozbiehanie – pred rozjazdom alebo vstupom do trate sa rozhliadni.
  6. Zastavenie – nezastavuj na úzkych ani neprehľadných miestach. Ak potrebuješ zastaviť, vyber si bezpečné miesto na okraji trate.
  7. Výstup a zostup pešo – pohybuj sa po okraji zjazdovky.
  8. Rešpektovanie značenia – dodržiavaj značky, pokyny a uzávierky tratí.
  9. Pomoc pri nehode – ak sa niekto zraní, máš povinnosť poskytnúť pomoc.
  10. Identifikácia – pri nehode si účastníci musia vymeniť potrebné identifikačné údaje.

Lyžovanie je ako partička šachu – musím myslieť nielen na seba, ale aj na druhých. Zároveň musím počítať aj s nepredvídanými situáciami. Napríklad vidím, že niekto smeruje doprava, ale predvídam, že odbočí doľava, a som pripravený na to zareagovať.

Kde sa spájajú zjazdovky, treba pribrzdiť. Prichádzajú tam ľudia rovnakou rýchlosťou, ale z rôznych smerov. Dávame im preto prednosť tak ako na ceste.

Pre začiatočníkov platí, že si treba zvoliť miernejšiu zjazdovku a zotrvať na nej dostatočne dlho. Veď čo je v živote krajšie než to, keď ideme krásnou, istou a elegantnou jazdou, ktorá nám prináša aj hravosť? Nie je dôležité ísť rýchlo za každú cenu, ale užívať si jazdu.

František Mrázik

Medzinárodný horský sprievodca s kvalifikáciou UIMLA a dlhoročný horský záchranár. Od roku 2000 pôsobí v Tatranskej horskej službe – dobrovoľnom zbore, ktorého je od roku 2021 predsedom. Venuje sa sprevádzaniu v slovenských aj zahraničných pohoriach, lavínovému vzdelávaniu a bezpečnosti v horách. Popri svojej vášni pre prírodu má aj vlastnú IT firmu Maxim Data. Jeho otcom bol František Mrázik starší, ktorý v minulosti pôsobil ako náčelník Horskej služby Československého zväzu telesnej výchovy na Slovensku.

Páčil sa vám článok?
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.