Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Kam na výlet u nás doma? Inšpirujte sa našimi tipmi

Sedmička zamestnancov modrého operátora pre vás vybrala miesta, ktoré sa oplatí navštíviť.

Slovensko síce nie je rozlohou najväčšie, ale priznajme si, kto ho má naozaj pochodené krížom-krážom? Dobrých tipov na výlety preto nikdy nie je dosť.

Užite si rýchly 4G LTE internet v mobile naplno aj počas svojich ciest po Slovensku vďaka novej sieti od O2. Viac informácií

Tentoraz nám svoje milované miesta predstavili zamestnanci O2 z celého Slovenska.

Kysuce, Súľov a Dunajské luhy

Stanislava Berlanová, Senior marketingový špecialista pre retenciu

Nie veľmi známym, ale mimoriadne pekným turistickým miestom na Kysuciach je rozhľadňa v lokalite Zákopčie-Petránky. Návšteva tohto miesta však zároveň poukazuje na smutný fakt, ako veľmi na Kysuciach ubúdajú lesy. Pre milovníkov rôznych zaujímavých úkazov môže byť atraktívny ropný prameň v Korni, kde na zemský povrch vyviera naozajstná ropa, či kamenné gule v osade Megoňky v mestskej časti Čadca-Milošová, ktorých vznik ľudia radi a často pripisujú mimozemšťanom.

Mimo Kysúc je očarujúcim miestom aj Zraková pyramída v Súľove. Je celkom ľahko dostupná pre turistov a zároveň dostatočne zašitá, aby ste v nej mali naozaj nevšedný vizuálny zážitok z okolitej prírody. A keďže momentálne žijem v Bratislave, odporúčam nevynechať Dunajské luhy, kde je napriek blízkosti hlavného mesta možné zažiť úplný únik od civilizácie a užiť si džungľu lužného lesa.

Bacúch v objatí Nízkych Tatier

Ivana Klepáčová, Support and projects specialist

Obec Bacúch si zamilujú turisti, milovníci ľudovej kultúry aj športovci. Ak ste vášnivý turista, môžete krásu obce obdivovať z kopcov Nízkych Tatier a Veporských vrchov, ktoré tvoria jej hranice. Počas návštevy Bacúcha by ste určite nemali vynechať tri pamiatky – minerálny Prameň Boženy Němcovej pomenovaný po spisovateľke, ktorá ho niekoľkokrát navštívila, Bacúšsky tajch z roku 1896, ktorý sa už nevyužíva, no ponúka dychberúce výhľady, a kostol z roku 1863 zasvätený sv. Jozefovi, patrónovi tesárov a drevorubačov. Bacúch sa oplatí navštíviť v septembri, keď sa tu konajú medzinárodné chodecké preteky Cena Jozefa Pribilinca, v zime sa zase môžete zúčastniť na lyžiarskych pretekoch Čertovica – Bacúch. Ak ste milovníkom ľudovej kultúry, nedajte si ujsť vystúpenie folklórneho súboru Bacúšan v nádherných krojoch s typickou výšivkou.

Špania Dolina

Peter Záchenský, Area sales manager

Nedám dopustiť na svoju rodnú obec Španiu Dolinu. Leží severne od Banskej Bystrice na rozhraní Nízkych Tatier a južnej strany Veľkej Fatry, takže má výsadu slnkom zaliatej dedinky. V minulosti ju preslávili náleziská medenej rudy, vďaka ktorým tu ľudia našli prácu v baniach. Neskôr pracovali v lesoch a ženy si privyrábali tvorbou čipiek, ktorými je dedina dodnes známa.

Špania Dolina je dobre prístupná, nachádza sa v nej aj Banícka krčma a potraviny s originálnym názvom Jedivo a potrebné.

Nitra

Mária Kišová, O2 Guru

Nitra je najstarším mestom na Slovensku. Prvé potvrdené historické zmienky o nej sú z roku 828, takže o turistické atrakcie tu máme postarané. Pre mňa je najkrajším historickým miestom Nitriansky hrad aj s námestím a s naozaj nádherným výhľadom. Priamo pod hradným múrom nájdete kaviareň Castellum Cafe, kde môžete vychutnať výbornú kávu aj kvalitné jedlo.

Nenadarmo sa Nitra nazýva aj Mestom mladých. Máme tu dve vysoké školy, a keďže študenti sa radi bavia, vychýrená je najmä Mostná ulica, ktorá je plná barov a terás. Kultúrne Nitra tiež nezaostáva. Starajú sa o to dve divadlá – Divadlo Andreja Bagara a Staré divadlo Karola Spišáka (pôvodné bábkové divadlo). Kto tu už bol, ten určite vie, že do Nitry sa rozhodne oplatí prísť.

Stropkov a okolie

Monika Roháčová, Špecialista účtovníctva partnerských predajných kanálov

Pochádzam z mestskej časti Stropkova Bokše a toto mesto a jeho okolie určite odporúčam navštíviť. Mojou srdcovkou je pôvodný lesom obklopený gréckokatolícky Chrám sv. Michala archanjela z roku 1774. Od neho sa cez lesík dostanete ku krížu, odkiaľ je krásny výhľad na celé mesto a na priľahlé dedinky. V centre Stropkova je tiež ZOO s kopou možností pre malých aj veľkých a cukráreň Amfora, kde majú tie najlepšie venčeky a veterníky. Prvý augustový víkend pozývam na každoročný jarmok, na ktorý krajania vždy radi pricestujú domov. Tento rok to bude už 24. ročník.

Ak chcete zájsť aj mimo mesta, choďte cez Svidník k poľským hraniciam. Medzi obcami Kapišová, Kružlová a Nižná Pisaná sa nachádza Údolie smrti, kde si môžete pripomenúť tankové boje, ktoré sa tam odohrali počas 2. svetovej vojny. Ak pôjdete ďalej na sever smerom na Vyšný Komárnik, odporúčam navštíviť národnú kultúrnu pamiatku Pamätník 1. československého armádneho zboru.

Lučenec

Ivan Kupec, O2 Guru

Lučenec, nazývaný aj perla Novohradu, sa nachádza v Banskobystrickom kraji a jeho počiatky siahajú až do praveku. Už pri vstupe do môjho rodného mesta návštevníka zaujme krásna panoráma, ktorá pozostáva z bývalého hotela Reduta, nášho „mrakodrapu“, nádherného kalvínskeho kostola, evanjelického kostola a z obytných budov. Ak budete v meste, nevynechajte náš cintorín, kde je pochovaná Karolína Štúrová, jediná sestra Ľudovíta Štúra, a spisovateľka Božena Slančíková-Timrava.

Oddýchnuť si zájdite do mestského parku plného zelene a pokochajte sa našou neologickou synagógou v secesnom štýle, ktorá patrí k najväčším synagógam v strednej Európe. Za návštevu určite stojí aj už spomenutý kalvínsky kostol. Na jeho vežičke sa nachádza kohút, ktorý dáva na mesto pozor. Po toľkom chodení človek vyhladne, deň preto zakončite v jednom z najkrajších podnikov v Lučenci – v Tančiarni a v pivovare Franz, kde si varia vlastné pivko a robia vynikajúce hamburgery.

Temnosmrečianske plesá vo Vysokých Tatrách

Veronika Vicenová, Senior špecialista pre médiá

Medzi moje obľúbené miesta na Slovensku patria plesá v Temnosmrečianskej doline vo Vysokých Tatrách, ktoré pri návšteve našich veľhôr odporúčam neobísť. Je to romantické miesto, kde určite nestretnete veľa turistov, ako je to zvykom inde. Trasa sa začína v Podbanskom, pričom po ceste prejdete aj okolo Kmeťovho vodopádu, ktorý je s výškou 80 m najvyšším vodopádom na Slovensku.

Aby vám počas vašich ciest po Slovensku nič nechýbalo, stavte na novú sieť od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už 93 % obyvateľov Slovenska. Overte si, či môžete sieť od O2 využívať naplno v ktorejkoľvek O2 Predajni a získajte 5 GB dát zadarmo. 

 

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Začínal s turistickou kamerou, dnes točí kampane aj pre svetové módne domy. Filmára Igora Smitku však najviac formovali chvíle neistoty, keď sa učil pýtať si pomoc

Spolupracuje s prestížnymi značkami, no odmieta robiť len pekné obrazy bez výpovede.

Nie je typ, ktorý by kričal, že točí pre veľké značky ako Hugo Boss, Apple alebo Armani. Skôr ten, kto sa ticho díva a v obrazoch zachytáva to, čo iným uniká. Igor je režisér, kameraman a fotograf, ktorého tvorba balansuje medzi krásou a dôležitými spoločenskými odkazmi. Z malých osobných projektov sa dostal do veľkého sveta, a predsa ho značne formovali chvíle, keď si dovolil priznať, že niečo nevie a potrebuje poradiť.

Stylistka Martina Karny: „Štýl obliekania je tiež nástroj na spoznanie seba samého.“

V rozhovore s umelcom Igorom Smitkom sa dočítate aj to:

  • ako sa dostal od turistickej kamery k módnym kampaniam so 100-členným štábom, 
  • ako ho prvý veľký projekt pre značku Gucci naučil pýtať si pomoc bez pocitu zlyhania,
  • prečo sa autentickosť nedá oklamať,
  • ako sa dajú aj ťažké témy spracovať citlivo a krásne, 
  • aké príbehy Igor v detstve nevidel a prečo ich dnes tvorí pre ďalších, 
  • prečo je bezpečné prostredie dôležitejšie než perfektné technické podmienky.

Pre niekoho si „ten kameraman, ktorý robí pre veľké módne značky“, pre iného úspešný režisér, ktorý sa nebojí otvárať aj náročné témy. Keby si sa mal opísať ty sám, napríklad obrazom, čo by sme na ňom videli?

Nedávno som v Národnej galérii v Prahe narazil na obraz, pri ktorom som mal silný pocit, že sa s ním stotožňujem. Bol na ňom biely kôň uprostred takej mystickej lesnej scenérie a vedľa neho stál mladý muž, ktorý sa mi aj celkom podobal.

Bola to len taká symbolická, snová scéna, ale veľmi sa mi páčila. Biely kôň má v sebe niečo magické, čo so mnou rezonuje. Jeho symbol má veľa vrstiev a duchovných významov, ktoré sú mi blízke.

Aj kampane, ktoré si robil pre značku Gucci, v sebe nesú dávku mágie. Práve tá prvá sa stala pre tvoju kariéru prelomovou. Ako si na tento projekt spomínaš?

Predtým som robil veľa vlastných projektov – boli malé, slobodné, osobné. V tíme nás bolo zopár a boli sme zvyknutí, že si robíme všetko sami. Zrazu sme sa ocitli na profesionálnom „sete“, kde nás obklopovalo sto ľudí, z ktorých každý mal svoju špecializáciu a skúsenosti zo svetových projektov. 

Bol to obrovský skok v štandardoch, ktoré sme museli nastaviť. Zároveň to bola príležitosť, ktorú sme nemohli odmietnuť. Išli sme do toho úplne úprimne, našťastie, aj to pracovné prostredie bolo otvorené a podporujúce.

No aj tak som cítil veľký tlak – nie zvonka, ale od seba samého. Bola to pre mňa obrovská škola.

Čo si sa v nej naučil?

Naučil som sa púšťať kontrolu, priznať si, že niečo neviem, že je v poriadku sa pýtať. Bolo to pre mňa náročné – podľa mňa je pýtanie si pomoci špecifická téma, a to najmä v technických profesiách, ako je kamera, kde je milión detailov a väčšina z nich sa nedá naučiť z kníh. Potrebuješ ich zažiť. 

Znamená to byť často nováčikom a dostávať sa do zraniteľnej pozície. Musíš sa naučiť povedať: „S týmto ešte nemám skúsenosti, vysvetlite mi to.

Všetko, čo vytvárame, je odrazom niečoho hlbšieho, čo v sebe nosíme.

To si vyžaduje veľkú dávku odvahy, obzvlášť v dnešnej dobe, keď sa hovorí Fake it till you make it (v preklade: Predstieraj, kým sa ti to nepodarí) a neistota býva vnímaná ako slabosť.

Áno, presne. Je za tým veľa vnútorných procesov. Čo sa týka mojej osobnej skúsenosti, ľudia okolo boli takmer vždy veľmi ochotní mi pomôcť, vysvetliť, podporiť… Bolo v poriadku niečo nevedieť. Niekedy to však nestačí, lebo aj ty sám sa musíš cítiť dostatočne bezpečne a sebaisto, aby si tú pomoc vedel prijať.

Keď som bol mladší a začínal som pracovať na veľkých projektoch, chýbali mi skúsenosti a často som pociťoval imposter syndróm (stav, keď má človek pocit, že si svoj úspech nezaslúži – napriek objektívnym výsledkom má obavy, že bude „odhalený“ ako podvodník, pozn. red.). 

Práve naučiť sa pýtať si podporu bez pocitu zlyhania mi s tým pomohlo. To bolo pre mňa rovnako dôležité ako všetky technické zručnosti.

Tie si vraj začal naberať ešte počas strednej školy, keď si chodil s vyklápacou turistickou kamerou. Ako si spomínaš na svoje začiatky?

Áno, začínal som tým, že som dokumentoval svoj život, výlety s kamarátmi – spočiatku skôr intuitívne. Ale zároveň som sa na tom postupne učil remeslo: ako pracovať s videom, strihať, rozmýšľať nad obrazom a strihom. 

Bolo skvelé, že sa na to časom nabalila aj platená práca a už to nebolo len nákladné hobby. Technika bola drahá a to, že som si ňou mohol začať aj zarábať, mi veľmi pomohlo. 

Robil som veľa pracovných projektov, ktoré síce neboli umelecké, ale dali mi výborný základ. Naučil som sa technické zručnosti, ale aj to, ako fungovať v tíme a ako komunikovať s ľuďmi.

Odmietol si už niekedy komerčný projekt, ktorý bol zaujímavý, ale nerezonoval s tvojimi hodnotami?

Veľakrát. A som rád, že som pomerne skoro pochopil, že rovnako dôležité ako prijímať prácu je vedieť ju odmietnuť. Ak projekt necítim, viem, že niekto iný ho možno urobí lepšie, lebo sa s ním bude viac stotožňovať. 

Niekedy ide o hodnotový nesúlad, inokedy je to len vedomé rozhodnutie, že svoj čas chcem investovať inam. Stalo sa mi však aj to, že sa projekt navonok tváril ako angažovaný, ale po rozhovoroch s tímom som zistil, že o danej téme vôbec nič nevedia a ide len o tzv. pinkwashing (situácia, keď sa firma alebo organizácia navonok prezentuje ako podporujúca kvír komunitu, no v skutočnosti túto podporu využíva len ako marketingový nástroj, pozn. red.) či iné formy „washingov“.

Ako by si dnes opísal svoju prácu? Čo tvoríš a pre koho?

Momentálne sa snažím venovať väčšinu svojho času autorským projektom, ktoré sú v rôznych štádiách vývoja. Veľa sa venujem výskumu a písaniu. Popri tom pracujem aj na komerčných projektoch, ktoré majú v ideálnom prípade nejaký priesečník s mojou tvorbou alebo aspoň estetikou. 

Funguje to napríklad tak, že mi príde kreatívne zadanie na vizuálnu kampaň, kde mám vytvoriť video, fotografie alebo kombináciu. To potom musím ideovo a esteticky uchopiť a nájsť cestu, ako to odkomunikovať.

Naučiť sa pýtať si podporu bez pocitu zlyhania bolo pre mňa rovnako dôležité ako technické zručnosti.

Vo svojej tvorbe si viditeľne dávaš záležať aj na výbere tém. Ktoré z nich sú pre teba najdôležitejšie?

Keď to zovšeobecním, tak je to nejaká forma oslobodzovania sa a vybalansovávania, čo asi môže znieť veľmi abstraktne. Často v sebe cítim veľký tlak, ak niekde vnímam nerovnosť alebo nerovnováhu. Preto som často pracoval na príbehoch vychádzajúcich z minorít, chýbala mi ich prítomnosť a hlas – či už v umení, alebo vo verejnom priestore.

Veľmi rád spomínam na krátky film Rite of Spring, v ktorom túto rovnomennú operu od Stravinského interpretujú performeri z londýnskeho súboru Culture Device. Je to súbor, kde ich okrem lásky k divadlu a vystupovaniu spája aj to, že všetci majú Downov syndróm. Bolo to jedno z najkrajších natáčaní a mali sme na naň veľmi silné reakcie.

V našom lokálnom priestore to zas bol krátky film House of Velvet, v ktorom sme vytvorili portrét prvého slovenského ballroomového housu. Vnímanie ballroomovej scény bolo pre mňa zaujímavé už dlho, ale prekvapilo ma, pre koľko ľudí bol tento film introm do toho, že tu táto subkultúra existuje. 

Snažili sme sa film podať tak, aby neukázal len jej performatívne časti, ale ukázal aj akýsi ponor do života postáv, ktoré túto scénu tvoria. Je to v krátkom formáte, ktorý zvládne aj väčšinový divák.

Máš konkrétne dielo, ktoré považuješ za najosobnejšie?

Asi najbližšie k môjmu vnútornému hlasu z doterajšej tvorby má krátky film As Above So Below, ktorý spája veľa elementov, ktoré sú pre mňa dôležité. Názorovo, ale aj formálne a esteticky. 

Vznikal absolútne slobodne v dialógu so Spunkeym, s ktorým sme ho spoluvytvárali a organicky sa dopĺňali. Povedali sme v ňom veľa osobných vecí, aj keď sú asi dosť skryté v jeho symboloch a vizuálnych metaforách.

No myslím, že to najosobnejšie dielo ešte len vzniká. (Úsmev.) Postupne ako dospievam, sa aj moje projekty stávajú osobnejšími a dovolím si viac hovoriť o veciach, ktoré mnou hýbu. Aby to malo silu, musí to byť skutočné. Inak sa to ľudí nedotkne.

O aký projekt ide?

Už dva roky vyvíjame seriál zameraný na tínedžerov, kde sú hlavné postavy kvír ľudia. Uvedomil som si, že som sa ako tínedžer na obrazovke vôbec nevidel a chýbalo mi to. 

Zdá sa mi dôležité vytvoriť dielo zasadené do nášho geopolitického priestoru, v ktorom sa budú prirodzene vyskytovať kvír ľudia, ich príbehy a vzťahy. A špeciálne, keď ide o tínedžerov – mali by cítiť, že sú videní. Baví ma vytvárať prostredie, ktoré je prirodzené, plné a ukazuje rôzne životné linky, rôzne situácie a rôznych ľudí.

Mení sa podľa teba smerovanie kvír filmov či seriálov?

Vnímam, že zobrazenie kvír postáv vo svete sa rozširuje. V našom priestore sa však stále zobrazujú veľmi stereotypne a je to podľa mňa prirodzený dôsledok toho, že ich tu vidíme tak málo. Aj preto robíme spomínaný seriál. Ak je reprezentácia postáv bohatšia, viac ľudí sa v nich môže nájsť.

Nedávno som videl film s mladými kvír hrdinami. Bol až prekvapivo optimistický a ja sám som si uvedomil, aké nezvyčajné je niečo také vidieť. Ale hovorím si, prečo nie? Odľahčených romantických filmov pre hetero publikum sú stovky. Prečo by ich nemohlo byť viac aj v kvír priestore?

Mám pocit, že niektoré témy – najmä tie, ktoré sa týkajú minorít alebo kvír postáv – sa často zobrazujú len ťaživým spôsobom. Cítim potrebu to robiť inak. Neznamená to, že sa vyhýbam náročným témam, ale že hľadám spôsob, ako o ťažkých veciach hovoriť citlivo a vyvažovať ich nádejou a optimizmom.

Šťastné a ľahké momenty majú svoje miesto, aj keď sú súčasťou zložitých príbehov.

Vnímaš vo svojom okolí nejaké talenty, ktoré ťa aktuálne inšpirujú?

Neviem, či viem povedať konkrétne mená, ale vo všeobecnosti ma inšpirujú ľudia, ktorí sú autentickí. Keď je niekto naozaj napojený sám na seba, jeho tvorba má silu, pretože vychádza z čistého zdroja.

Často sa mi to deje pri hudbe – pozorujem niekoho, kto vie extrémne dobre komunikovať svoj príbeh, atmosféru a kontext ako človek. Pre toto sa dokážem nadchnúť.

Umelkyňa Katarína Poliačiková: „Keď píšem, zažívam bytostné šťastie. Som napojená na niečo zo seba, čo ma presahuje.“

Máš pocit, že to dokážeš aj ty?

Myslím si, že sa to stále učím. Ale viem, že keď sa mi podarí napojiť sa na seba, tie veci prichádzajú samy. Najviac sa stotožňujem práve s projektmi, ktoré vznikli prirodzene, bez tlaku.

Čo ti v tom pomáha?

Je to niečo, čo som sa musel učiť postupne. Byť slobodným a môcť si manažovať všetok svoj čas a tvorivú prácu je skvelé, ale môže to byť zároveň aj dosť paralyzujúce. 

Veľmi mi pomohla postupne vytvorená pracovno-životná rutina a rituály ako meditácia alebo písanie denníka. Pomáha mi to naladiť sa na seba. Nie egocentricky, ale úprimne – na to, čo sa vo mne práve deje. 

Myslím si, že vytvárať vlastný odkaz a vyživovať ho je to najdôležitejšie. A to sa nedá bez toho, aby sme sami seba skutočne poznali. Všetko, čo vytvárame, je podľa mňa odrazom niečoho hlbšieho, čo v sebe nosíme.


Igor Smitka

Režisér, kameraman a fotograf, ktorý vo svojej tvorbe prepája vizuálnu precíznosť s osobným presahom. Vyštudoval fotografiu, no prirodzene sa presunul k filmu a pohyblivému obrazu. Začínal ako tínedžer s vyklápacou turistickou kamerou, dnes má za sebou medzinárodné projekty vrátane kampane pre značku Gucci. Vo svojich autorských dielach sa venuje témam inakosti, viditeľnosti a vnútornej pravdivosti. V súčasnosti pripravuje seriál z prostredia kvír tínedžerov.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.