Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Keramikár Andrej Frič: Robte veci s vášňou a bude to dobré

Vo svojej tvorbe spája poctivé remeslo a umenie. Jeho keramické objekty, grafiky aj nástenné maľby odhaľujú jedinečný svet, plný originálnych postavičiek.

Andrej Frič je všestranný umelec a otvorený človek, ktorý si vždy nájde čas pomôcť a poradiť. Veľa času trávi vo svojom útulnom ateliéri vo Viničnom, no venuje sa aj kurzom pre verejnosť a spoluorganizuje filmový festival. Prezradil nám, ako vznikajú jeho keramické sošky, ako ľudia reagujú na jeho tvorbu aj či sa dá umením a remeslom uživiť. 

Objavujte výnimočných Slovákov a ich originálne výrobky vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Andrej študoval pedagogiku výtvarného umenia. Hoci sa dnes venuje keramike vo veľkom, s hlinou sa prvý raz stretol až na vysokej škole. Keďže už mal za sebou civilnú službu aj pobyt v Írsku, bol starší ako jeho spolužiaci, no štúdium, hlavne umelecké kurzy, si podľa vlastných slov viac užíval.

„V rámci všeobecnej umeleckej prípravy sme mali viaceré predmety, okrem iných aj keramiku. Modelovali sme busty, lebky, neskôr voľné veci, ktoré sme aj glazovali a vypaľovali. Paralelne s tým som viac objavoval aj grafiku, hĺbkotlač, maľbu, dokonca textil. Vtedy som zistil, že najradšej mám, keď to môžem všetko striedať,“ spomína všestranný umelec na obdobie, ktoré dalo jeho životu ďalší smer.

Pri práci preferuje pomalšie tempo a rád experimentuje po svojom, preto si do svojho ateliéru zadovážil pec na vypaľovanie keramiky aj grafický lis. „Dalo mi to priestor skúšať a hľadať si svoju cestu. Moji profesori v škole boli skôr sochári, takže som pracoval štýlom pokus – omyl. Skúšal som rôzne materiály, hliny, glazúry,“ približuje.

Možnosť tvoriť slobodne považuje za veľkú devízu svojej práce. „Nikto mi nehovoril ako nie, takže som sa nebál experimentovať. Dalo by sa povedať, že aj preto mám svojský štýl. Považujem za naozaj dôležité neprestávať sa učiť a skúšať nové veci aj po škole. Zostať hladný. Je to klišé, ale pravdivé.“

Zabehnutý postup aj dávka alchýmie

Pri práci má Andrej už svoj zabehnutý postup. Diela si zvykne najprv naskicovať – na korkovej tabuli nad pracovným stolom má pripnuté inšpirácie. Nasleduje modelovanie z kameninovej hliny, pričom vzniknutý polotovar sa pred vypálením musí nechať dokonale vyschnúť na vzduchu.

Považujem za naozaj dôležité neprestávať učiť sa a skúšať nové veci aj po škole. Zostať hladný. Je to klišé, ale pravdivé.

Potom sa vloží do pece a vypáli pri teplote približne 900 °C. Na vypálenú hlinu, ktorá je drsná a pórovitá, sa nanesie glazúra. Tá po druhom vypálení vytvorí hladký lesklý farebný povrch.

Zaujímavosťou je, že veľa materiálov si Andrej mieša sám. „Je to úplná alchýmia, do ktorej stále prenikám. Snažím sa tie pekné komerčné glazúry vyvažovať vlastnými škaredými. Mám zopár glazúr s tajnou receptúrou, vyzerajú, akoby som ich vykopal zo zeme. Sú drsné, hrboľaté, s krátermi. Milujem ich. Perfektne dopĺňajú moje surreálne a bizarné diela,” prezrádza s úsmevom.

V rámci svojej tvorby často pracuje aj s tzv. engobami. Ide o zriedené hliny, ktoré sú obohatené o oxidy kovov. Nanášajú sa priamo na nevypálený polotovar a po vypálení zostávajú drsné. „Umožňujú mi maľovať podobným štýlom ako napríklad pri akvareli, môžem ich kombinovať s glazúrami, preškrabávať aj písať nimi,” vysvetľuje, prečo si ich obľúbil.

Keď je keramika „iná”, je to výhoda aj nevýhoda

Andrej tvorí v malom útulnom ateliéri vo Viničnom. Občas predáva na keramických trhoch po celom Slovensku aj v susednej Českej republike. Na trhoch ponúka už osvedčené vzory, o ktoré majú zákazníci záujem, no vyrába aj na zákazku.

„Na trhoch vidím reakcie ľudí a ich vnútorný boj, keď zbadajú niečo nečakané. Predávam aj úžitkové veci ako vázy, misy a kvetináče, ale mám aj pár sošiek alebo objektov pre tých odvážnejších. Neživí ma iba keramika, takže môžem zostať slobodný a nepodľahnúť tlaku trhu,” prezrádza, ako ľudia reagujú na jeho tvorbu.

„To, že tvorím trochu inú keramiku, je výhoda aj nevýhoda,” hovorí.

Inšpiráciu nachádza v mytológii aj v sci-fi

A kde čerpá keramikár inšpiráciu pre svoj fantazijný svet? „Odjakživa ma bavila mytológia a surrealizmus. Fascinuje ma hra symbolov, ktorá má však korene v realite. Je to niečo ako ľadovec, z ktorého trčí iba vrchol, a ten zvyšok, obrovský kus ľadu, je skrytý pod vodou,” objasňuje.

Mám zopár glazúr s tajnou receptúrou, vyzerajú, akoby som ich vykopal zo zeme. Sú drsné, hrboľaté, s krátermi. Milujem ich.

Andrejovu tvorbu ovplyvňujú aj iní umelci, veľkou inšpiráciou je preňho tvorba nedávno zosnulej výtvarníčky Márie Rudavskej. „Jej ochrancov a oltáre som si všimol už dávno. Dýcha na mňa z toho zvláštna mystika a tajomno. V rámci Slovenska a keramickej tvorby mi to prišlo ojedinelé. Bol to jeden z dôležitých impulzov, prečo som začal robiť keramiku,” približuje.

„Som veľký fanúšik sci-fi, hororu, fantasy aj anime. Medzi mojimi vzormi nájdete Brunovského a Poa, Banksyho a Burroughsa, Gigera a Lovecrafta, a zoznam by takto mohol pokračovať,” vymenúva.

Inšpiráciou sú pre Andreja aj majstri, s ktorými je združený v Cechu slovenských keramikárov, v rámci ktorého si s nimi vymieňa rady a skúsenosti. Cech združuje keramikárov s rôznymi štýlmi, od starých majstrov majolikárov až po novú mladú generáciu.

Umením a remeslom sa dá uživiť, no nie je to jednoduché

Andrej je naozaj všestranný umelec a okrem keramiky tvorí aj grafiky a nástenné maľby. Okrem iného spoluorganizuje Pezinský alternatívny filmový festival PAFF, niekoľko rokov učil na základnej umeleckej škole najmenšie deti a dodnes umelecky vzdeláva všetky vekové kategórie.

Ako to všetko stíha? „Je veľa vecí, ktoré by som chcel ešte vyskúšať. Je pre mňa výzvou, ako si zadeliť čas a stihnúť toho viac. Charles Bukowski raz povedal výrok, ktorý ma inšpiroval: ‚Nájdi to, čo miluješ, a nechaj, nech ťa to zabije!‘ Sám sa tým riadil. Je to o vášni. Robte s vášňou a bude to dobré. Toho sa držím aj ja,” prezrádza.

Dá sa na Slovensku uživiť umením a remeslom? Andrej odpovedá pozitívne, hoci to podľa neho nie je práve jednoduchá cesta: „Určite mi pomáha moje zázemie, rodina a priatelia, ktorí ma podporujú, zákazníci, ktorí sa vracajú.”

Ak vás oslovila Andrejova tvorba a chceli by ste navštíviť jeho ateliér, rád vás privíta vo Viničnom. Môžete ho kontaktovať alebo za ním zájdite počas októbrového Dňa otvorených ateliérov, keď môžete nazrieť do dielní lokálnych výtvarníkov.

Andrej pre čitateľov Sódy vyrobil 3 originálne stojany na mobil. Zasúťažiť si o ne môžete na tomto mieste


Šikovných Slovákov naprieč celou krajinou sa oplatí objavovať a o zážitky sa podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2, dostupnej pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska, to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.

Andrej Frič

Je keramikár, maliar, grafik a výtvarný pedagóg. Tvorí pod značkou Frikou a pôsobí v obci Viničné neďaleko Pezinka. Jeho tvorba má jedinečný rukopis, sú v nej prvky mytológie a symbolizmu. Viac informácií nájdete na www.andrejfric.com.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Neviditeľné zázraky medzi nami. Prečítajte si štyri príbehy, ktoré dokazujú, koľko dobra je medzi nami

Dobré skutky nemusia byť veľkolepé, aby mali veľký význam pre spoločnosť.

Môže sa zdať, že dobra je dnes akosi menej. A možno ho len prekrývajú zlé správy. Ľudskosť medzi nami stále je – len sa ukrýva v drobných, neviditeľných skutkoch, ktoré robia ľudia nezištne, pretože chcú pomáhať. A tak sme sa rozhodli niektoré z týchto príbehov zviditeľniť.

Viete, koľko dobra dokáže prebudiť obyčajná pochvala? 

V ankete na sociálnych sieťach ste nám poslali mnoho tipov na inšpiratívnych ľudí, ktorí menia veci okolo seba na lepšie len preto, lebo to tak cítia. Vyskladali sme mozaiku štyroch príbehov, ktoré sú malým-veľkým dôkazom, koľko lásky medzi nami je.

Zuzana Mittelman
Mám v sebe veľa lásky, o ktorú sa môžem podeliť

„V občianskom združení Návrat funguje výnimočná forma pomoci – projekt Dominika pre Kukulíka. Keď sa narodí bábätko so štatútom opusteného dieťaťa, tzv. Dominiky prichádzajú na pomoc – hneď v prvých hodinách nastupujú do roly mamy, ktorá v tom čase veľmi chýba. Jednou z Dominík som aj ja.

Bábätká totiž od prvého momentu potrebujú cítiť blízkosť, najlepšie matky. Keď však mama prítomná nie je, je dôležité, aby sa mohli adaptovať na niekoho konkrétneho, kto im poskytne pocit bezpečia a prijatia, preto sa im venuje vždy tá istá osoba.

Je to náročná práca, ale krásna a zmysluplná. Je nás len päť, preto si krátko po narodení dieťaťa zavoláme, ktorá z nás môže na druhý deň prísť a venovať sa bábätku aspoň tri hodiny. Sme tam len pre dieťa – spievame mu, nosíme ho, prihovárame sa mu. Tento rytmus sa opakuje denne, vrátane víkendov a sviatkov až do momentu, kým bábätko neodchádza z pôrodnice do náhradnej rodiny.

Projekt Dominika pre Kukulíka sa deje aj vďaka podpore vedenia novorodeneckého oddelenia, v spolupráci s lekármi a sestričkami.

Každé bábätko má svoj vlastný kufrík. Vkladáme doň darčeky, píšeme mu denníček a ak sa podarí, zoženieme aj noviny z dňa jeho narodenia. Tento kufrík s ním ide ďalej životom a je dôkazom, že na začiatku jeho cesty boli ľudia, ktorí ho mali radi. Aby vnímalo, aj neskôr v náhradnej rodine, že na ňom záležalo od začiatku jeho života, že ani v najcitlivejších prvých dňoch nebolo samo a vedelo, kto bol v jeho živote pri ňom.

K pomoci druhým som mala blízko celý život. Ako dieťa som zachraňovala zvieratká, neskôr som pracovala so zdravotne znevýhodnenými ľuďmi v chránenej dielni a vychovávala som vodiaceho psa. Dobročinnosť som vždy prispôsobovala tomu, čo mi aktuálne život prinášal.

Keď som sa rozhodla zapojiť do projektu, zvolala som rodinnú poradu. (Úsmev.) Pre mňa je dôležité, čo si o tom myslia manžel a naše dcéry. Deti ma podporili so slovami: Mami, máš v sebe toľko lásky, že sa o ňu môžeš podeliť aj s cudzím bábätkom. Možno aj vďaka tejto podpore som sa stala jednou z Dominík.

Verím, že každý z nás môže prispieť k tomu, aby bol svet lepším miestom. Je len na nás, akou formou a v akej miere. Navyše, ak sa správame dobre my, často tým ovplyvňujeme aj svojich blízkych, ktorí potom šíria toto dobro ďalej.“

Kristýna Trojanová a Adam Kubica
Neplánovali sme si adoptovať útulkáča, no Sato úplne naplnil naše životy

„Priateľova kolegyňa raz navrhla usporiadať dobročinnú akciu – ísť na prechádzku so psami z útulku. Narazili sme tam však na psa, ktorý nás chytil za srdce. Bol to kríženec borderskej kólie, ktorý päť rokov strávil zatvorený v malej klietke vo veľmi zlých podmienkach. Celý týždeň sme naňho mysleli. 

Nakoniec sme sa rozhodli ponúknuť mu domov. Adopcia nebola plánovaná, bol to prirodzený impulz vychádzajúci z lásky k zvieratám. Videli sme, ako veľmi tento psík potrebuje nový začiatok, a nevedeli sme si predstaviť, že by sme ho tam nechali. A hoci sme adopciu neplánovali a neboli sme na ňu pripravení, verili sme, že prispôsobenie nášho životného štýlu jeho potrebám rozhodne stojí za to.

Sato priniesol do nášho života radosť a nový zmysel – je to zázračný pes, pretože naplnil naše životy obrovskou energiou. Navyše nie je už len členom našej rodiny, ale aj maskotom Progress Gymu, kde si ho všetci obľúbili.

Vnímame, že aj takéto skutky majú obrovský zmysel. Nejde len o konkrétnu pomoc, ale aj o pocit naplnenia, ktorý prinesú. Možno sa zdajú malé alebo neviditeľné, no ich vplyv na jeden život je nesmierny.Učia nás súcitu, empatii a zodpovednosti voči iným – či už sú to ľudia, alebo zvieratá. Verím, že každý človek raz dostane príležitosť zmeniť život niekomu, kto to potrebuje, a že túto šancu neodmietne. Lebo aj malé skutky môžu mať veľkú silu.“

Manželia Veronika a Pavol Blanárikovci
Vždy sa tešíme, keď nám príde správa, že naša krv zachránila život

Veronika (bronzová plaketa)

„Toľkokrát som videla na sociálnych sieťach výzvy typu na pomoc s číslom účtu. Vždy som si pomyslela, že človek má často ledva pre seba dosť, hoci by rád pomohol. 

Môj manžel však daruje krv už od mladosti – za tie roky získal dokonca zlatú plaketu. Svokra zase organizuje odbery krvi, takže ma obaja už dávno presviedčali, aby som to vyskúšala aj ja. Lenže ja som typ, ktorý odpadne už pri pohľade na dve ampulky krvi. 

Jedného dňa som si však povedala: Skúsim to, veď za pokus nič nedám. A keby som odpadla? Proste ma preberú. (Smiech.) A napokon – vďaka krvi môžem zachrániť ľudský život. 

Môj otec bol tiež pravidelným darcom, takže som s touto myšlienkou vyrastala. No až keď mi svokra povedala, že jedným darovaním môžem zachrániť až tri životy, nielen jeden, celkom ma to zasiahlo.Odvtedy sa na každé darovanie teším. Ten pocit, že môžem niekomu pomôcť, je neskutočný. Už sa mi dokonca dvakrát stalo, že mi prišla esemeska: Práve dnes vaša krv zachránila ľudský život. V takých momentoch si poviem, že to naozaj stojí za to.

Už sa mi dokonca dvakrát stalo, že mi prišla esemeska: Práve dnes vaša krv zachránila ľudský život.

Pavol (zlatá plaketa)

„Moji rodičia boli pre mňa veľkou inšpiráciou. Otec daroval krv 110-krát, mama približne 100-krát. Vyrastal som s vedomím, aké dôležité je nezištne pomáhať. 

Sám darujem krv od svojich 20 rokov, dnes mám 42. Keď si to tak zrátam, z 50 darovaní je to asi 25 litrov krvi. To už je poriadna bandaska. (Smiech.)Pre mňa je to jednoduché: ak nemôžem pomôcť inak, pomôžem aspoň tým, čo mám – svojou krvou. Často vidím v médiách, na Facebooku či v novinách výzvy, že krvi je nedostatok. A keď viem, že môžem pomôcť, prečo by som nepomohol? Aj taká zdanlivo obyčajná vec môže pre niekoho znamenať celý život.“

Andrej Zjavka
Motivuje ma príroda a jej krása

„Raz mi môj skvelý kamarát Peter Šeliga vybavil brigádu – čistenie hraničného priechodu Príslop. Odvtedy je to už šesť rokov, čo upratujem prírodu. Vyčistil som už takmer celú Oravu až po poľské hranice, no odpad sa, žiaľ, hromadí znova a znova.

Chcem však pokračovať s vytrvalosťou a silou, ktorú mi dodáva aj viera. Mám obrovskú podporu od rodiny, priateľov z programu Mladí reportéri pre životné prostredie a ďalších.

Príroda – jej krása a majestátnosť – je mojou najväčšou motiváciou. Chcem sa o ňu starať a chrániť ju, kým budem žiť. Pravda však je, že činnosť okolo zbierania odpadu je aj finančne náročná. Preto som nesmierne vďačný organizácii Upracme Slovensko, ktorá mi v tomto smere pomáha.

Myslím si, že o ochrane životného prostredia sa stále hovorí málo, ešte menej pre to robíme. Preto by som chcel úprimne vyzvať: Ľudia, pridajte sa. Chráňte a starajte sa o prírodu – zaslúži si to.“

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.