Príbehy

Kúpiť si menštruačné potreby je privilégium. Otázky a odpovede o menštruačnej chudobe

Na Slovensku o menštruačnej chudobe nepočujeme často, a predsa sa nás týka.

Autorka Ester Viktória Ziffová

Ilustrácie Natália Augustínová

Dátum1. 8. 2022

Potajomky si pchám do rukáva vložku a prenášam ju na toalety. Hlavne, aby nikto nevedel, že mám menštruáciu – toto je bežná realita dievčat a žien na Slovensku, ktoré prenasleduje zahanbujúci pocit z prirodzenej súčasti života. Medzi nami sú však aj ženy, ktoré ani v roku 2022 nemajú zabezpečený základný prístup k menštruačným potrebám a trpia menštruačnou chudobou.

Naše detstvo má vplyv aj na vzťahy, ktoré si vytvárame. Párová terapeutka Radoslava Olajos vysvetľuje, čo nás o sebe samých vedia naučiť

O probléme s nedostatkom financií na kúpu menštruačných potrieb počujeme ešte menej ako o samotnej menštruácii. V našej spoločnosti sa témy týkajúce sa ľudskej sexuality a intimity dlhodobo odsúvajú na druhú koľaj. Ak nemlčíme, hovoríme o nich len veľmi potichu.

Dostupné údaje však kričia: až jedna z desiatich žien v Európskej únii si nemôže kúpiť hygienické potreby, ktoré patria k jej existenčným nutnostiam. Na Slovensku môže byť situácia ešte vážnejšia. Radka Mikšík zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo nám vysvetlila, čo je to menštruačná chudoba, prečo sa týka celej spoločnosti a ako môžeme pomôcť k menštruačnej dôstojnosti a rovnosti.

Čo je menštruačná chudoba a koho sa týka?

„Menštruačná chudoba je stav, keď osoba nemá dostatok finančných prostriedkov, aby si kúpila menštruačné potreby, napríklad vložky či tampóny. Týka sa to napríklad ľudí z vylúčených komunít, ľudí žijúcich na pokraji chudoby či ľudí bez domova.

O tejto téme zo strany štátu u nás síce nepočuť, ale európske štatistiky hovoria, že 1 z 10 dievčat v EÚ si nemôže dovoliť základné hygienické potreby. Na Slovensku doposiaľ nemáme relevantné čísla, no z dát štatistického úradu vyplýva, že takmer každé šieste dieťa žije v domácnosti s príjmom pod hranicou chudoby, príjmovou chudobou je na Slovensku ohrozený každý ôsmy človek a pandémia situáciu zhoršila. Navyše chudobou sú výrazne viac ohrozené ženy, sú častejšie samoživiteľkami a na Slovensku stále zarábajú menej než muži.

Potvrdzuje to aj prieskum, ktorý realizovala Dominika Režová (2022) k svojej diplomovej práci o menštruačnej chudobe. Podľa výsledkov sa 34,8 % respondentiek ocitlo počas života v situácii, keď si nemohli dovoliť zadovážiť menštruačné potreby.“

Ako vyzerá realita menštruačnej chudoby?

„Alternatívami menštruačných potrieb sú rôzne kusy látok, ponožky, gázy, toaletný papier, noviny či iné metódy, ktoré môžu ohroziť zdravie, bezpečie či budúcnosť daných ľudí.

Nedostatok menštruačných potrieb môže znamenať aj pravidelné vynechávanie školy počas menštruačných dní. V komunitách, kde hovoríme o generačnej chudobe, je školská absencia z dlhodobého hľadiska veľmi nebezpečný jav, ktorý prispieva k cykleniu v kolobehu chudoby.

Ak menštruuje približne polovica obyvateľstva, téma menštruačnej chudoby by mala byť dôležitá pre nás všetkých. Menštruácia sa totiž nepýta, či na ňu máte.

Menštruačná chudoba sa môže podpísať nielen na fyzickom, ale aj psychickom zdraví, ide totiž o nenaplnenie základných existenčných potrieb.

Skúste si predstaviť menštruáciu, počas ktorej by ste nemali k dispozícii nič, čím môžete zachytiť menštruačnú tekutinu. Navyše nemáte peniaze ani na ďalší ‚luxus‘, ako sú napríklad lieky na zmiernenie bolesti alebo nahrievacie vankúšiky.

K tomu všetkému si pripočítajte nemožnosť adekvátnej hygieny, a ak by sa vám napokon podarilo dostať sa k nejakej menštruačnej potrebe, je bežnou praxou, že osoby zasiahnuté menštruačnou chudobou nemajú súkromie na jej výmenu. Pre niektorých ľudí to, žiaľ, nie je iba predstava.“

Sú známe aj nejaké príbehy žien zasiahnutých menštruačnou chudobou?

„Tieto skúsenosti s nami zdieľali neziskové organizácie aj ľudia, ktorí spolupracujú s osobami zasiahnutými menštruačnou chudobou, sú to ťažké príbehy.

Príkladom je pani, ktorej lekár pre časté pôrody zaviedol vnútromaternicové teliesko. Dostala však zápal a začala mávať veľmi silnú menštruáciu, na ktorú nemala peniaze, tak si chodila kupovať rôzne látky do secondhandov.

Sú známe aj príbehy žien, ktoré aj nejaké peniaze na menštruačné potreby majú, no stretávajú sa s predsudkami a sťaženým prístupom k nim. Radšej ani nevstúpia do drogérie pre svoj vzhľad, pretože personál na ne automaticky pozerá ako na zlodejky.

Potom sú tu dievčatá, ktoré sa musia spoliehať na pomoc učiteliek a učiteľov, ktorí v kabinete vždy majú k dispozícii pár vložiek, často z vlastných prostriedkov.“

Existuje nejaká cesta, ako tento stav zmeniť?

„Vzdelávať a sprístupniť menštruačné potreby. Ak menštruuje približne polovica obyvateľstva, mala by to byť pre štát zo sociálneho aj zdravotného hľadiska dôležitá téma. Menštruácia sa nepýta, či na ňu máte.

Rôzne neziskové organizácie, jednotlivci, komunitné centrá a ďalšie zariadenia problematiku menštruačnej chudoby vnímajú roky a pokúšajú sa vo vlastnej réžii pomôcť, ako vedia. Jednorazové zbierky sú len krátkodobým riešením, cieľom organizácií je aj šíriť osvetu a apelovať na systémové riešenia.

LGBTI+ ľudia na Slovensku stále čelia predsudkom. Prečítajte si, ako môžeme prispieť k vzájomnému porozumeniu a tolerancii

Slovensko sa môže inšpirovať zahraničím a sprístupniť menštruačné potreby na verejných toaletách či v školách alebo uhrádzať menštruačné potreby ľuďom v núdzi. Možné riešenie ponúka aj zahrnutie menštruačných potrieb do ‚balíčkov‘ pre sociálne znevýhodnených ľudí, prípadne zníženie alebo stanovenie nulovej DPH na ne.“

Čo môžeme urobiť, aby sme eliminovali menštruačnú chudobu?

„Vzdelávať sa, podporovať zbierky, podpisovať petície, rozprávať sa o tom vo svojom okolí, žiadať od politikov a političiek, aby sa venovali témam rovnosti, férovosti a vzdelávania. Apelovať by sme mali aj na vekovo adekvátnu kvalitnú vzťahovú a sexuálnu výchovu, ktorá prináša informácie, zručnosti a postoje v témach intimity a sexuality, ktoré nevyhnutne potrebujeme k zdraviu, bezpečiu a rovnosti.

Pomôcť môže aj zmena vlastného postoja a uvedomenia si vlastných privilégií. Naša štartovacia čiara môže byť inde než štartovacia čiara druhého človeka.

V tejto téme sa často spomínal menštruačný kalíšok či nohavičky – sú predsa viackrát použiteľné počas niekoľkých rokov, prirodzene, núka sa to ako možnosť. Využívanie ekologických alternatív menštruačných potrieb je však do veľkej miery privilégium.

Menštruačná chudoba je témou nerovnosti a diskriminácie, ale aj sexuálneho a reprodukčného zdravia. Informovanie o menštruácii a jej rôznych aspektoch môže dopomôcť k rovnosti, nediskriminácii a rešpektu.

Dôležité je uvedomiť si, že ľudia, ktorí žijú v extrémnej chudobe, ľudia bez domova a ďalšie vylúčené komunity nemusia mať ani prístup k čistej vode či elektrine. To sú nevyhnutné predpoklady na správne a hygienické zavádzanie kalíška či starostlivosti o znovupoužiteľné menštruačné potreby. Nevhodná hygiena by mohla ohroziť zdravie či život ľudí.

A napokon drobnosť, ktorá môže pomôcť: začnime používať pojem menštruačné potreby, nie menštruačné pomôcky. Je to základná potreba a zmena jazyka v bežnej komunikácii dokáže prispieť k rovnosti.“

Hovorí sa o menštruácii v školách?

„To je individuálne. V škole sa o nej totiž hovorí najmä z reprodukčného hľadiska, ktoré je mimoriadne dôležité, no menštruácia má aj ďalšie rozmery – sociálne, zdravotné alebo ekologické.

Často sa stáva, že sa o nej učí na jednej vyučovacej hodine, navyše sú v debate prítomné rodové stereotypy. Bežnou praxou je, že chlapcov z tejto diskusie v mnohých školách stále vylučujú, pričom je to dôležitá téma aj pre nich. Ťažko sa v spoločnosti zbavíme pocitov zahanbenia pri vyťahovaní vložky či tampónu z tašky, keď chlapcov do tejto témy ani neprizveme.

Na Slovensku stále neexistuje systematická a kontinuálna vzťahová a sexuálna výchova. V organizácii Spoločnosť pre plánované rodičovstvo sa o to popri interaktívnych workshopoch usilujeme. Vďaka podpore nórskych fondov máme príležitosť prinášať do škôl profesionálne inkluzívne vzdelávanie, vhodne prispôsobené pre rôzne vekové skupiny.

Vytvárame aj metodiky, aby sme podporili učiteľky a učiteľov. Témy vzťahovej a sexuálnej výchovy prinášame aj k širokej verejnosti, do ambulancií, k rodičom či do firiem, kde poskytujeme vzdelávanie o predchádzaní obťažovania a vytváraní inkluzívnych tímov.

Menštruačná chudoba je témou nerovnosti a diskriminácie, ale aj sexuálneho a reprodukčného zdravia. Informovanie o menštruácii, jej rôznych aspektoch – nielen v súvislosti s reprodukciou, ale aj v súvislosti s menštruačnou chudobou či menštruačnou stigmou – môže dopomôcť k rovnosti, nediskriminácii a rešpektu.“

Nedávno prebehla kampaň Dôstojná menštruácia. Ako sa vydarila?

„Cieľom kampane bolo vyzbierať finančné prostriedky na nákup menštruačných vložiek a následne ich odovzdať partnerským organizáciám, ktoré sa s menštruačnou chudobou stretávajú dennodenne.

Kampaň sme zastrešovali my, teda Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, s Lindou Moróczovou z projektu Mesačnica a Natáliou Blahovou, dobrovoľníčkou z organizácie Neighborhood Feminists. Boli sme neuveriteľne vďačné, že sa nám podarilo osloviť ešte väčšie množstvo ľudí, ako sme pôvodne očakávali. Pôvodný cieľ 5 000 eur sa vyšplhal až na vyzbieraných 7 405 eur na nákup menštruačných potrieb.

Za peniaze z kampane sme nakúpili vložky podľa konkrétnych potrieb organizácií. Tie sa aktuálne distribuujú priamo k nim. Rozdeľujeme ich tak, aby dokázali čo najväčšiemu počtu ľudí zabezpečiť dôstojnú menštruáciu. Ak sa chcú ľudia zapojiť a pomôcť ďalej, môžu nás sledovať na sociálnych sieťach, kde budeme informovať o ďalších krokoch.

Podpora nielen našej organizácie, ale aj iných by mala byť spôsobom, ktorý je vo vašich kapacitách a možnostiach – nemusí ísť len o finančnú podporu. Pomáha aj zdieľanie, šírenie osvety, prítomnosť na workshopoch, besedách či diskusiách. Aj takáto podpora je pre kvalitnú vzťahovú a sexuálnu výchovu mimoriadne potrebná.“

Radka Mikšík

Radka Mikšík je lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy v Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Lektoruje interaktívne workshopy, vytvára vzdelávacie materiály, pracovné zošity, metodiky, venuje sa osvetovej a advokačnej činnosti v témach vzťahovej a sexuálnej výchovy, zdravých vzťahov, prevencie sexuálneho násilia a obťažovania a i. Vďaka spolupráci so Zuzanou Bendíkovou je Radka aj autorkou komiksu Prvýkrát od Dospej matere. Pracovala vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, kde sa venovala inkluzívnemu vzdelávaniu školských podporných tímov a je aj ambasádorkou programu Teach for Slovakia.

Páčil sa vám článok?

Technologický riaditeľ O2 Slavomír Pšenák: Umelá inteligencia nikdy úplne nenahradí ľudí – no ľudia, ktorí s ňou vedia pracovať, budú mať obrovskú výhodu na pracovnom trhu

AI nie je tajomná sila, ale užitočný nástroj. Kto ju nevyužíva, začne zaostávať.

Autorka Natália Čerňancová

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum24. 3. 2025

Predstavte si, že pri sebe stále máte neviditeľného a trpezlivého pomocníka – naplánuje vám deň, navrhne recept podľa obsahu chladničky alebo rýchlo preloží správu od zahraničného klienta. Umelá inteligencia je už bežnou súčasťou našich telefónov, domácich spotrebičov či áut. Četboty, teda virtuálni asistenti, však vyvolávajú otázky, či nenahradia ľudí v práci alebo do akej miery im môžeme veriť. Slavomír Pšenák, technologický riaditeľ z O2, AI denne využíva a poradí, ako z nej vyťažiť čo najviac.

Vďaka technológiám je aj cestovanie jednoduchšie. Skúsený Milan Bez Mapy prezradil, ako mu 2 telefóny dokážu uľahčiť nekomfortné situácie

V rozhovore so Slavom Pšenákom sme sa porozprávali o tom, ako efektívne môžeme umelú inteligenciu používať a aj:

ktoré konkrétne nástroje AI využíva denne,
ako napísať naozaj dobré zadanie, tzv. prompt,
prečo je umelá inteligencia užitočná pri získavaní širšieho prehľadu, ale Google je stále lepší na overovanie faktov,
prečo je rozdiel medzi platenou a neplatenou verziou AI taký veľký,
prečo technologický pokrok míňa veľa energie,
prečo je aj pre AI dôležitá najrýchlejšia sieť 5G
a ako začať s AI pracovať, ak ste to doteraz ešte neurobili.

Keď som si robila rešerš k rozhovoru, spýtala som sa na vás aj umelej inteligencie. Čo si myslíte, že mi o vás povedala?

Závisí to od toho, či používate platenú alebo neplatenú verziu, a aj od toho, ktorú umelú inteligenciu oslovíte. Niektoré AI si spravia rýchlu rešerš a povedia, že pracujem v O2, že sa venujem technológiám a inováciám. Viem si predstaviť, že niektoré by dokonca tvrdili, že som otec troch detí.

Takisto sa tam mohlo objaviť, že vo voľnom čase fotím hory. Kedysi som tancoval, teraz sa snažím hrať na gitare a občas chodím na komunitné behy.

A viem, že neplatený Claude od Anthropicu by si odpoveď na otázku, kto som, úplne vymyslel. Takže podľa neho môžem byť kýmkoľvek – od filozofa z čias Francúzskej revolúcie až po pracovníka OSN.

Pýtala som sa neplatenej verzie ChatuGPT a bol pomerne presný. Podrobne sa zmienil o vašom pracovnom zázemí a aj o záľube v športovaní. V tom čase som však nevedela, či je to naozaj pravda. Ako zistím, či ma zavádza alebo ide o správne informácie?

V prvom rade je dôležité pochopiť, čo ChatGPT vlastne je. Funguje tak, že predpovedá ďalšie slovo v poradí na základe pravdepodobnosti. Napríklad keď sa ho spýtame na meno alebo vek Gizky Oňovej, v základnej podobe nevyhľadáva konkrétne informácie o nej, ale snaží sa odhadnúť, aké ďalšie slová by mohli nasledovať po vašej otázke. Slová spracováva preložené na čísla, malé jednotky, takzvané tokeny.

Tento proces využíva matematiku na to, aby podľa predchádzajúcich tokenov predpovedal, ktoré slovo by mohlo nasledovať. Keď už ich napočítal dosť, preloží to späť na text, ktorý dostaneme ako odpoveď. To znamená, že AI nerozumie otázke v ľudskom zmysle, len predikuje, ktoré slovo by mohlo byť ďalšie v poradí.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj vstupné dáta, na ktorých sa AI učila. Modely boli trénované najprv na verejne dostupných zdrojoch z internetu, neskôr sa k nim pridávali platené databázy, knihy či prepisy videí z YouTubu.

Umelá inteligencia však nevie rozlíšiť, či je text ironický alebo vtipný. Napríklad spoločnosť Google mala problém, keď jej AI na otázku „Ako zabrániť tomu, aby mi padal syr z pizze?“ odpovedala, že dobrým riešením by bolo použiť malé množstvo lepidla. Tento výstup vznikol, pretože model našiel satirický článok, ktorý to spomínal, ale nedokázal rozpoznať, že ide o vtip.

Odpoveď ovplyvní aj to, že modely sa trénovali na dátach zo sociálnych sietí, kde sa môžu nachádzať dezinformácie alebo nevhodné výrazy. Práve preto mali v minulosti niektoré četboty problém s rasistickými alebo so sexistickými výstupmi.

Môžu sa modely vytrénovať tak, aby sme im v budúcnosti mohli úplne dôverovať?

Nemyslím si, že existuje univerzálna umelá inteligencia, ktorá by bola stopercentne presná vo všetkom. Systémy AI sú dnes navrhnuté tak, aby boli veľmi dobré v konkrétnych úlohách, ale nikdy to nebude dokonalé. Problém nie je len v samotnej umelej inteligencii, ale aj v tom, že realita je oveľa zložitejšia než súbor tréningových dát.

Ľudský svet nie je čierno-biely – máme emócie, nálady, subjektívne vnímanie. A tieto aspekty sa v umelej inteligencii veľmi ťažko modelujú.

Okrem toho vznikajú aj nové spôsoby manipulácie AI. Existujú totiž metódy, ktorými sa dá ovplyvniť, aké výstupy poskytne. Ak by sme napríklad cielene vytvorili množstvo stránok s upraveným obsahom, môžeme ju presvedčiť, že som americký pilot.

Preto je dôležité zachovať si obozretnosť. Aj v budúcnosti bude potrebné kriticky rozmýšľať, overovať si informácie a nenechať sa úplne uniesť tým, čo nám technológie ponúkajú. A najmä si uvedomovať, že tieto systémy súperia aj o našu pozornosť.

Ľudia, ktorí si AI už osvojili, komunikujú s četbotom denne – možno aj do takej miery, že zabudli na známy Google. Kedy je lepšie využiť AI a kedy Google?

Google bol kedysi skvelým vyhľadávačom, kam ste zadali požiadavku a dostali relevantné výsledky. Dnes je to trochu iné – vidíte odporúčané produkty a sponzorované odkazy, až potom sa dostanete k výsledkom.

Druhým faktorom je spôsob, akým vyhľadávame informácie. Často nehľadáme konkrétnu stránku, ale chceme si vytvoriť prehľad o téme. Umelá inteligencia je veľmi užitočná práve pri získavaní širšieho prehľadu.

Napríklad keď si hľadám bicykle alebo dovolenkové destinácie, môžem si prechádzať desiatky stránok alebo sa spýtať AI, ktorá mi informácie spíše do jedného sumára.

Na druhej strane, ak by som sa pýtal na vek známej osobnosti, AI nie je ideálny nástroj z dôvodu neaktuálnych údajov. Môže povedať vek, ktorý sa objavil v článku spred niekoľkých rokov, a nebude schopná tieto informácie aktualizovať.

AI je skvelá na získavanie širších prehľadov a porovnávanie možností, ale na presné a overené fakty je lepšie siahnuť po tradičných zdrojoch alebo oficiálnych stránkach.

Predstavte si, že máte pri sebe asistenta, ktorý má trpezlivosť, nehodnotí, len odpovedá na vaše otázky. To je umelá inteligencia – rýchlo a ľahko si s ňou dokážete osvojiť aj akúkoľvek novú tému.

A ako ju využívate v profesionálnom živote?

Každý deň používam náš interný četbot, pretože externé neplatené nástroje nie sú bezpečné na spracovanie firemných dát. Okrem toho využívam Microsoft Copilot na efektívnejšiu prácu v Exceli, PowerPointe a pri spracovaní e-mailov. Keď sa vrátim zo služobnej cesty a čaká ma množstvo neprečítaných správ, AI mi pomôže vytvoriť ich sumár a určiť priority odpovedí.

Na vyhľadávanie informácií používam Perplexity, a keď robím výskum k nejakej téme, pomáha mi NotebookLM od Googlu. Tento nástroj umožňuje nahrať dokumenty a pracovať s nimi interaktívne. Zaujímavou funkciou je aj generovanie podcastu z dokumentov – AI vytvorí dialóg dvoch hlasov, ktorý si môžem vypočuť napríklad cestou do práce.

Keď programujem v rámci hobby projektov, využívam Clauda od Anthropicu. Pri tvorbe prezentácií generujem obrázky cez DALL·E alebo Midjourney. A keď športujem, AI mi pomáha analyzovať tréningové dáta. Napríklad minulý rok som používal asistenta v aplikácii Humango, ktorý mi odporúčal ďalšie kroky v tréningu na základe výkonu a fyziologických dát.

AI je pre spoločnosť užitočná, no má aj svoje nástrahy. Aké výzvy podľa vás prináša?

Jednou z hlavných je spotreba energie. Keď sa povie AI, mnohí si predstavia sofistikované modely, ktoré riešia komplexné úlohy, no málokto si uvedomuje, koľko elektriny to stojí. Najväčšia záťaž nie je len v trénovaní modelov, ale aj v samotnom generovaní odpovedí, čo je práve to, čo denne používame – či už ide o četboty, vyhľadávače, alebo nástroje na tvorbu obsahu.

Dátové centrá, kde tieto modely fungujú, už dnes spotrebujú asi dve percentá svetovej elektriny. Možno to neznie ako veľké číslo, no keby to bol samostatný štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto na svete v spotrebe energie.

Na druhej strane, technológie sa neustále zlepšujú. Nové modely AI sú čoraz efektívnejšie, podobne ako moderné autá, ktoré dnes vypúšťajú menej emisií než v minulosti. Aj dátové centrá sa stavajú s dôrazom na udržateľnosť – namiesto energeticky náročnej klimatizácie sa čoraz viac využívajú prirodzené chladiace systémy, ako je vodné odparovanie alebo uzavreté chladiace okruhy, ktoré šetria vodou.

S umelou inteligenciou komunikujeme cez otázky a zadania, tzv. prompty. Ako by sme mali prompty zadávať, aby bola odpoveď čo najlepšia?

Promptovanie je samostatná veda. Dôležité je uvedomiť si, že AI nepozná, kto som, čo presne potrebujem ani aký kontext má zohľadniť. Páči sa mi prirovnanie k medziľudským vzťahom – tak ako nemôžem očakávať, že druhý človek uhádne moje myšlienky bez jasnej komunikácie, ani AI nedokáže správne odpovedať bez dostatočných inštrukcií.

Je dôležité spresniť, čo chcem, aký výsledok očakávam, a ideálne pridať aj príklady. Prompt môžem začať vetou: „Odpoveď si predstavujem takto…“ a četbot už bude pokračovať v podobnom štýle.

Promptovanie sa pri rôznych modeloch líši. Jazykové modely, ako je ChatGPT, je dobré usmerniť štýlom „chcem odpoveď v konkrétnom tóne“, „pridaj viac príkladov“ alebo „uprav text, aby bol jednoduchší“.

Pri reasoning modeli, ktorý dokáže lepšie analyzovať a premýšľať nad zadaním (napríklad R1 od DeepSeeku), je efektívnejšie zadať podrobné inštrukcie v jednom veľkom zadaní – čím viac informácií dostanú na začiatku, tým kvalitnejší bude výstup.

Keď som svojej známej ukazovala, ako s četbotom pracujem, povedala mi, že AI nepoužíva, pretože sa jej bojí. Ako sa takýchto obáv zbaviť?

Väčšina strachov pochádza z nevedomosti – bojíme sa toho, čo nepoznáme. Keby sme sa pozreli do histórie, videli by sme, že ľudia sa kedysi báli aj elektriny, možno dokonca aj ohňa. No dnes sú tieto veci bežnou súčasťou života.

Preto každému odporúčam, aby si nainštaloval AI asistenta, či už je to Claude, Gemini, alebo ChatGPT, a začal ho používať na riešenie každodenných úloh. Takto získa väčšiu istotu a pochopí, že AI je len nástroj, nie nejaká tajomná sila.

Už teraz vidíme, že medzera v efektivite medzi ľuďmi, ktorí AI používajú, a tými, ktorí nie, sa začína zväčšovať. Stále však nie je neskoro na tento vlak naskočiť.

Mimochodom, umelá inteligencia sa už dnes nachádza všade okolo nás. Napríklad moderné umývačky riadu ju využívajú na optimalizáciu umývacieho cyklu – sleduje čistotu odtekajúcej vody a hmotnosť riadu, aby vypočítala ideálny čas umývania a sušenia. Podobne existujú aj inteligentné zubné kefky, ktoré sledujú spôsob čistenia zubov a upozornia vás, ak ste nejakú časť chrupu vynechali.

Takže podľa vás AI ľudí nenahradí, ale skôr im pomôže?

Presne tak. Často sa hovorí, že umelá inteligencia vám prácu nevezme, ale človek, ktorý s ňou vie narábať, áno. Ak ju niekto nevyužíva, nie je taký produktívny, ako by mohol byť.

Napríklad programátori ju už dnes využívajú na vygenerovanie celých kusov kódu a na zrýchlenie niektorých procesov. Podobne copywriteri môžu AI využiť na štruktúrovanie textov, brainstorming alebo generovanie nápadov.

Celý technologický pokrok je o tom, že si uľahčujeme prácu. Kedysi sme umývali riad ručne, dnes máme umývačky. Rovnako to bude aj s AI. Neznamená to, že ľudia nebudú mať čo robiť, ale že tí, ktorí sa naučia AI efektívne využívať, budú mať obrovskú výhodu.

AI je fantastická v konkrétnych úlohách. Nevie však vnímať emócie či nálady, a preto si nemyslím, že bude niekedy úplne dokonalá.

Zo štatistík Eurostatu však vyplýva, že len polovica Slovákov má základné digitálne zručnosti.

Podstatné je uvedomiť si, že digitálne zručnosti sú dnes nevyhnutné. A pri dnešných možnostiach vedomosti prichádzajú ľahko, ak človek naozaj chce. Naopak, ak čaká, že ho niekto všetko naučí, veľmi ťažko si ich osvojí. Myslím si, že každý pozná niekoho, kto spätne hovorí: Keby som sa bol viac učil jazyky, dnes by som mal viac možností.

No pri digitálnych zručnostiach je to ešte naliehavejšie, potrebujeme ich už dnes. Dôležité je prekonať mentálnu bariéru. Stačí sa odhodlať, hoci budú začiatky nepohodlné. No práve tento krok vpred umožňuje rásť a napredovať.

V ktorých oblastiach má podľa vás AI najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť náš život?

Som presvedčený, že umelá inteligencia nám pomôže v starostlivosti o ľudí, najmä v zdravotníctve. Ďalej vidím obrovský potenciál vo vzdelávaní. Predstavte si, že si chcete osvojiť novú tému a máte pri sebe AI asistenta, ktorý má nekonečnú trpezlivosť, odpovedá na vaše otázky a nehodnotí. Máte tak možnosť učiť sa bez stresu a vo vlastnom rytme. To je obrovská výhoda nielen pre deti, ale pre všetkých, keďže učenie sa nekončí v škole, ale trvá po celý život.

Umelá inteligencia sa dá využívať aj na generovanie personalizovaného obsahu, ktorý zodpovedá individuálnym preferenciám. Čím lepšie systémy rozumejú našim záujmom, tým viac sa zvyšuje komfort všetkých digitálnych služieb.

A napokon telekomunikácie. Umelá inteligencia vyžaduje spoľahlivú a dostupnú sieť. S narastajúcim využitím AI bude stabilita a rýchlosť siete kľúčová. Dobrým príkladom sú autonómne taxíky v USA, kde si objednáte vozidlo bez vodiča, nastúpite a ono vás bez problémov odvezie, kam potrebujete. Ak by sieť zlyhala, takéto služby by nefungovali.

Aká je aktuálna situácia s rozširovaním najrýchlejšej dostupnej siete na Slovensku?

Nevenujeme sa len zavádzaniu 5G, ale sieť aj kompletne modernizujeme. Ide o rozsiahly proces, pri ktorom sa postupne vylepšujú všetky jej súčasti. Znamená to nielen výrazné zvýšenie počtu vysielačov, ale aj ich pripojenie optickými linkami na rýchlejší prenos dát.

Rozširujeme pokrytie vysokorýchlostných frekvencií a zároveň postupne vypíname zastaranú 3G sieť. Uvoľnené frekvencie tak môžeme využiť pre novšie a výkonnejšie technológie.

Sieť 5G od O2 môže aktuálne využívať viac ako 88 % ľudí na Slovensku. Kedy sa jej dočká aj zvyšok krajiny?

Najprv musíme dokončiť modernizáciu, ale na konci tohto roka ju budú mať všetci. Navyše tých zvyšných 12 % populácie má stále k dispozícii 4G LTE sieť, čiže nie sú bez pokrytia.

V čom spočívajú výzvy takejto modernizácie? Predstavujem si vysoké stĺpy a technikov, ktorí na ne musia vyliezť.

Toto je len vrchol ľadovca. Za tým všetkým sú aj matematické simulácie na modelovanie terénu, výkopové práce na ťahanie optických káblov a modernizácia existujúcej infraštruktúry, ktorá zahŕňa aj montáž a údržbu zariadení. A to všetko sa deje za každého počasia.

Prečítajte si tiež: „Lovec búrok“ odhaľuje dobrodružné zákulisie budovania najmodernejšej siete

Nejde však len o jednotlivcov. Je to kolektívne úsilie, pri ktorom tímy aktualizujú systémy. Je to obrovská synchronizácia ľudí, technológií a procesov. Pracujeme na tom spoločne, pretože nám ide najmä o to, aby mali naši zákazníci špičkovú sieť.

Ako sme na tom so sieťou v porovnaní so zahraničím?

Na Slovensku máme veľmi konkurenčné prostredie, čo sa odráža aj na kvalite našej siete. Hoci sme ešte len v polovici modernizácie, aj tak sme už tento rok získali významné ocenenia od Opensignal – svetového lídra v nezávislom meraní kvality sietí. A nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom porovnaní.

Spoločnosť Opensignal ocenila neustálu snahu O2 o zlepšovanie siete v kategóriách svetový líder v 5G Voice App Experience a 5G Gaming Experience. To dokazuje, že naša 5G sieť má nielen skvelú dostupnosť, ale ponúka aj skutočné výhody pre zákazníkov so špičkovým zariadením 5G.

Dátové centrá, kde modely umelej inteligencie fungujú, majú obrovskú spotrebu energie – ak by to bol štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto v spotrebe energie.

O2 sa o sieť delí s konkurenciou. Neznamená takáto spolupráca zníženie súťaživosti na trhu, ktoré bude mať následky napríklad na kvalitu do budúcnosti?

Áno, je pravda, že pracujeme na zdieľaní siete. Predstavte si to ako železničnú spoločnosť – ak chce niekto iný prevádzkovať dopravu, nedáva zmysel budovať úplne nové koľajnice. Rovnako ani u nás nemá význam, aby si každý operátor staval vlastné stožiare a technológiu v každej obci sám.

Zdieľanie siete umožňuje efektívnejšie využívanie infraštruktúry, čo je obzvlášť dôležité na Slovensku, kde máme viacero operátorov. Spolupracujeme na budovaní a modernizácii siete, čím šetríme náklady a zároveň prinášame zákazníkom kvalitnejšie pokrytie a rýchlejšie inovácie.

Neznamená to však nižšiu konkurenciu, práve naopak. Vďaka spoločnému zdieľaniu infraštruktúry môžeme sústrediť viac zdrojov na komerčný boj o zákazníka a ponúkať lepšie služby, ceny či výhody.

S umelou inteligenciou sa potrebujeme naučiť žiť – pôjde to ľahšie, keď ju pochopíme. Kempelenov inštitút prišiel s projektom Vo vnútri AI, ktorý môžete využiť ako návod na jej pochopenie a používanie. Tento projekt mohol vzniknúť aj vďaka podpore Férovej nadácie O2, ktorá dlhodobo podporuje vzdelávacie iniciatívy a zmysluplné projekty.

Slavomír Pšenák

Slavomír Pšenák v O2 od roku 2022 vedie technologický úsek spájajúci IT a sieťové oddelenia. Predtým pôsobil v spoločnostiach InoCloud, Erste Group IT a IBM, v ktorých získal skúsenosti v oblasti umelej inteligencie, cloudových technológií a dátovej analytiky. Počas kariéry viedol strategické projekty zamerané na digitalizáciu a efektívnejšie IT riešenia. Je absolventom Ekonomickej univerzity, okrem toho študoval aj marketing a strategický manažment na Univerzite v Gente.