Párová terapeutka: Lockdown otvoril aj to, čomu sme sa vedeli elegantne vyhýbať

„Žiadny recept na vzťah neexistuje. Každý by sa mal najskôr zahĺbiť do seba a zamyslieť sa, čím žije a čo od vzťahu očakáva,“ hovorí Radoslava Olajos.

Ako pandémia zasiahla do partnerských vzťahov a prečo môže byť čas strávený spolu problémom? S terapeutkou Radoslavou Olajos zo vzťahovej poradne ATNA sme sa porozprávali o tom, ako môžu partneri aj napriek náročnému obdobiu rozvíjať svoj vzťah a predchádzať ponorkám či krízam. 

V rozhovore sa ďalej dočítate: 

  • čo nás o sebe samých učia vzťahy,
  • aký vplyv má na partnerské vzťahy detstvo,
  • prečo je dôležité byť niekedy sám,
  • či možno lásku dvoch ľudí „oprášiť“.

Čítajte aj: Komunikácia, osobný priestor aj kvalitný spoločný čas. Páry prezrádzajú, ako zvládajú lockdown

Veľa párov trávi spolu počas pandémie takmer všetok čas. Ako táto situácia ovplyvnila partnerské vzťahy?

Mnohé páry, ktoré do poradne prichádzajú, fungovali skôr samospádom a zo zvyku. Keď doma nastalo dusno, každý si našiel svoj spôsob, ako si uľaviť. Žena si ventilovala svoje emócie s kamarátkami, muž si niekam vyrazil, no zrazu táto možnosť nie je. Ak partneri chceli zažiť niečo pekné alebo oprášiť svoju lásku, väčšinou išli na dovolenku alebo aspoň na večeru. Je to síce pekné, ale trochu povrchné.

Lockdown nás prinútil ísť do hlbších citových prepojení, ale aj otvoril to, čomu sme sa vedeli elegantne vyhýbať. Nie každý je natoľko zrelý, aby bol schopný tak rýchlo a bez vonkajšej pomoci ustáť svoje a partnerove tiene vo vzťahu. Vtedy pomáha, či už individuálna, alebo párová terapia.

V párovej terapii skúmame, na čom je vzťah založený, čo sa skrýva pod jeho povrchom, na akých vzorcoch, presvedčeniach a nevedomých túžbach je postavený. Ako analytická hlbinná terapeutka skúmam, kam to dvoch ľudí vedie, a spolu odhaľujeme, čo by bolo dobré zmeniť, aby sa ich vzťah posúval ďalej.

S akými problémami za vami dvojice prichádzajú? 

Veľa párov prichádza, pretože nevedia prekonať krízu. Nezvládajú komunikáciu, míňajú sa. Podliehajú nahromadeným emóciám a prichádzajú na to, že to, čo tam bolo, už vyhaslo. Sú veľa spolu, pričom je zjavné, že má na nich veľký vplyv ponorka. Odhaľujú sa hlbšie uložené problémy, do vzťahov prišla pravda.

Ešte som sa nestretla s takým počtom priznaných nevier ako minulý rok. Neverníci sa museli pod tlakom zmien priznať, že niekoho majú. Milenci väčšinou zvonka dopĺňajú to, čo človeku v partnerstve chýba. Aj vďaka tomu vzťah mohol ako-tak fungovať. Ukazuje sa, že mnohé partnerstvá fungovali nielen v trojuholníku, ale hneď v dvoch. Nemusí to však byť založené len na sexualite, ale aj na emočnej intimite.

Čo si pod tým máme predstaviť?

Žena má napríklad dôverného kamaráta, ktorému môže kedykoľvek zavolať. Chápe ju, obdivuje, možno je do nej aj zamilovaný, ale ona ho trošku využíva. Podobne ako jej partner sexuálne využíva kolegyňu alebo kamarátku. On si podporí ego a pritom žije so svojou partnerkou. Takto si však bránia ísť do skutočnej blízkosti a rozvíjať vzťah o level vyššie.

Niektorí ľudia majú doslova strach odhaliť svoju zraniteľnosť a odovzdať sa druhému. Ak sa dvaja spolu nerozprávajú a nezažívajú intimitu, ich dlhodobá frustrácia časom vyústi do krízy. Ak však obaja majú o toho druhého záujem, vedia nájsť spôsob, ako ju prekonať, ako sa porozprávať o tom, čo potrebujú. Ak je vo vzťahu nevera, niečo je vo vzťahu zle nastavené. Nevera nebýva príčinou krízy, ale jej následkom.

Partner má väčšinou v sebe niečo, čo obdivujeme a čo nám chýba, čím sa dopĺňame. V ideálnom prípade ide o polaritu, v tom horšom si kompenzujeme nedostatok.

Na akom princípe fungujú partnerské vzťahy? Na základe čoho dokážu dvaja ľudia vytvoriť vzťah? 

Každý je schopný vytvárať špecifické vzťahy, tak ako je veľa druhov lásky, je aj veľa druhov vzťahov. Každý z nás si nevedome priťahuje isté typy partnerov. Partner má väčšinou v sebe niečo, čo obdivujeme a čo nám chýba, čím sa dopĺňame. V ideálnom prípade ide o polaritu, v tom horšom si kompenzujeme nedostatok.

Dajte si svoju polovičku s O2 paušálom k sebe na faktúru a O2 Internet na doma budete mať so zľavou 10 € mesačne. Viac o ponuke O2 Spolu

Podvedome hľadáme to, čo poznáme z detstva. Žena väčšinou potrebuje bezpečie, potrebuje sa cítiť milovaná a chránená, aby jej partner venoval čas a bola súčasťou jeho života. Muž zasa potrebuje cítiť od ženy cit, nehu, že je milovaný a rešpektovaný. Sila ženy spočíva v jej hlbinnom cite k mužovi, ak potrebuje s mužom súperiť, nevedome vzťah ničí, oslabuje ho.

Ak sme sa ocitli v situácii, keď sme boli príliš zraňovaní, vytvorili sme si obrany a stávame sa citovo nedostupnými. Žena, ktorá si neverí a je v role obete, si často hľadá dominantného, nezávislého a silného partnera v podvedomej domnienke, že ju ochráni a postará sa o ňu. To sú však infantilné potreby a túžby plné ilúzií, pretože napokon zistí, že partner je tvrdý práve na ňu.

Ak mal muž matku, ktorá si z neho robila partnera, pretože z nejakého dôvodu nemala naplnený citový život, ovplyvní to jeho predstavy o láske a vzťahoch. Nevedome bude očakávať od partnerky to, čo mu nebude vedieť naplniť. Môže cítiť hnev na ženy, pretože sa nimi nechá využívať alebo ich, naopak, využije on.

Mnohí dospelí ľudia si aj dnes mýlia lásku so zamilovanosťou. Aký je medzi nimi rozdiel?

Rozdiel medzi láskou a zamilovanosťou spočíva v tom, že zamilovanosť je hormonálna búrka. Je to ‚psychotická‘ epizóda, v rámci ktorej nepozeráme na to, čo sa deje, triezvo a druhého si idealizujeme. Ak sa človek do niekoho silno zamiluje, môže to znamenať, že ešte nie je citovo zrelý. Čím silnejšie sme priťahovaní k druhému a čím viac nechceme vidieť, ako sa správa a aký je, tým silnejšiu lekciu zväčša dostávame.

Ak človek nie je schopný cítiť lásku, znamená to, že sa do seba emočne uzavrel. Ak niekto druhému vo vzťahu ubližuje, zväčša sa to deje pre jeho vlastný strach a zraniteľnosť. Človek koná impulzívne, pretože jeho ego sa bráni.

Láska je hlbinný cit, ktorý sa v nás rodí cez poznanie a prijatie svojej krehkosti a jedinečnosti. Vychádza z našej vlastnej sebalásky, ktorá nás chráni a vyživuje, keď veríme sami sebe a svojim pocitom. Láska vo vzťahu aj sebaláska sa musia živiť neustále. Vďaka láske zažívame pocit krásna, sme vnútorne povznesení, túžime ju rozvíjať. Cez vzťahy sa učíme, čo je to láska.

Ak človek nie je schopný cítiť lásku, znamená to, že sa do seba emočne uzavrel. Ak niekto druhému vo vzťahu ubližuje, zväčša sa to deje pre jeho vlastný strach a zraniteľnosť. Človek koná impulzívne, pretože jeho ego sa bráni. Neuniesol by pocit, že je od druhého závislý alebo že ho veľmi potrebuje. Pravda je, že k druhému je nevedome priťahovaný a jeho reakcia je iba akousi túžbou, aby sa od neho oddelil a držal si primeraný emočný odstup.

Prečítajte si: Pochybnosť o vlastnej hodnote je veľkou témou nielen pre single ľudí, hovorí psychoterapeutka

Existuje nejaký návod, ako by mal fungovať zdravý vzťah dvoch zrelých ľudí? Pomáhajú partnerom napríklad spoločné rituály?

Žiadny recept na vzťah neexistuje. Každý by sa mal najskôr zahĺbiť do seba a zamyslieť sa, čím žije, čo od vzťahu očakáva, čo mu má partner napĺňať a čo s ním túži zdieľať. Je to náročná, ale dôležitá práca. Až potom by sme sa mali s partnerom rozprávať o tom, čo by nám urobilo radosť a aké sú naše potreby.

Spoločné rituály by mali vychádzať z vnútorných potrieb oboch a nemali by sme si ich od druhého vynucovať, pretože tým vytvárame tlak. Baví nás hrať karty, sledovať seriály, robí nám radosť, ak sa pritúlime alebo pripravíme druhému obľúbené jedlo?

Malo by sa to diať spontánne a nie až vtedy, keď sú dvaja v kríze a je medzi nimi neznášanlivosť. Mali by rešpektovať, že každý potrebuje byť aj sám a pochopiť, čo sa s ním deje.

Spomínali ste ponorku, ktorá teraz zasiahla množstvo párov. Čo môžu partneri urobiť preto, aby to ich vzťahom neotriaslo?

Počas ponorky sa objavujú vlny silných emócií, hlava vtedy vypína kritické myslenie. V takejto situácii je dôležitý vzájomný rešpekt. Každý má inú potrebu, keď chce byť niekto sám, treba to rešpektovať. Či už si jeden z partnerov číta knihu, ide do lesa, alebo si dá vaňu.

Druhý hneď nemusí mať pocit, že je odmietnutý alebo nemilovaný. Partner to nerobí preto, aby nás zranil. Treba si uvedomiť, že približovanie a vzďaľovanie sa vo vzťahu je prirodzená dynamika.

Vo vzťahoch často dochádza k vzájomnej závislosti, keď sa partneri chcú vlastniť. Ako s tým možno pracovať?

Intímna a sexuálna oblasť partnerov je silno ovplyvnená kvalitou ich citového vzťahu. Z pohľadu párovej terapeutky však najčastejšie vidím závislé vzťahy, keď sú ľudia citovo, emočne, názorovo alebo finančne závislí. Odovzdali svoju slobodu a moc, nechtiac vybudovali vzťah na nezdravých základoch.

V nezdravých vzťahoch často dochádza k boji o moc. V domácnostiach sa dnes odohráva veľa násilia. Nielen fyzického, ale aj pasívneho, ktoré sa prejavuje ľahostajnosťou, pohŕdaním alebo ponižovaním. Často k tomu dochádza práve tým, že sa stretnú dvaja nešťastní ľudia, ktorí si nechtiac dokážu vyrobiť domáce peklo.

Počas ponorky sa objavujú vlny silných emócií, hlava vtedy vypína kritické myslenie. V takejto situácii je dôležitý vzájomný rešpekt. Každý má inú potrebu, keď chce byť niekto sám, treba to rešpektovať.

Úlohou terapeuta však nie je byť normalizátorom a povedať, ako by to malo fungovať. Pomáha im odhaliť, čo sa deje pod povrchom, aby tomu obaja rozumeli a aby sa slobodne rozhodli, na čo im taký vzťah slúži a čo naozaj potrebujú. Sú však aj páry, ktoré potrebujú zažívať drámu, lebo inak nedokážu cítiť náklonnosť druhého.

Ak pár prežíva silnú krízu, je ešte možné krachujúci vzťah zachrániť?

Vždy ma teší, ak dvaja ľudia v rámci terapie objavia, že je medzi nimi stále láska. Stáva sa, že cit je zahádzaný malichernosťami a každodennými povinnosťami. Keď však počas terapie sedíme a skúmame, na čom je ich vzťah založený, môžu to znovu objaviť.

Je to jemná práca, v rámci ktorej dvaja zisťujú, prečo je jeden pre druhého dôležitý, čo si na sebe vážia, kedy prvýkrát pocítili, že sú partnermi alebo kedy sa spolu cítia dobre. Ak si to pár dokáže povedať, je motivovaný vo vzťahu ďalej pokračovať.

Niekedy sa partneri odvážia na sedeniach otvoriť témy, ktoré ich vzťah posunú do väčšej hĺbky a odomknú si tak nové možnosti. Vždy im vravím, aby počúvali sami seba, boli k sebe úprimní, dopriali si, po čom túžia. Každý túži po láske, milovať a byť milovaný. Partnerský vzťah má veľmi veľa rozmerov a úrovní, je nádherné ich objavovať. S čím čistejším srdcom a zámermi do nich vstupujeme, tým viac sa vieme obohatiť.

Môže byť dôvodom, prečo vzťah nefunguje, aj to, že sme príliš pohodlní?

Áno, vzťahom by sme mali dávať  a nemali by sme sa báť obetovať svoje pohodlie, pretože sa v nich môžeme veľa naučiť o sebe a načerpať z nich, čo nám najviac chýba.

Čím viac dokážeme byť k sebe láskavejší, citlivejší a vnímavejší, tým viac prinášame tieto kvality aj do vzťahu. Každý by mal dávať do vzťahu svojich 100 %, ale zároveň nebyť od partnera závislý, nelipnúť na ňom ani na nejakej predstave ideálneho vzťahu. Mali by sme dávať seba z lásky, nehnevať sa, neurážať sa, ak druhý nereaguje spôsobom, aký očakávame.

Pre človeka je prirodzené vytvárať kvalitné, hlboké a naplňujúce vzťahy, vďaka ktorým sa vnútorne obohacuje a odovzdáva zo seba to najlepšie. Je to uzavretý kruh dvoch ľudí, láska je o dávaní.


Vo dvojici sa to lepšie tiahne a v O2 teraz vďaka tomu môžete aj ušetriť. Dajte si svoju polovičku s O2 paušálom k sebe na faktúru a O2 Internet na doma budete mať so zľavou 10 € mesačne, 5 € za každý paušál. Viac o ponuke O2 Spolu nájdete na tomto mieste

Radoslava Olajos

Je párová a hlbinná terapeutka, ktorá sa zameriava na rozvoj osobnosti cez prácu s nevedomím. Vo svojej praxi spája poznatky hlbinnej psychológie a dynamickej psychoterapie. Venuje sa individuálnej práci, párovej terapii a seminárom. Vedie ľudí k sebapochopeniu, pomáha im prekonávať náročné životné situácie, učí ich uvoľniť sa a zmeniť pohľad na svet. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


6 smartfónov, ktoré perfektne odzrkadľujú aktuálne technologické trendy

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac