Láka vás kváskovanie, no ešte stále ste sa neodhodlali začať? Milovník kváskovania Mykola Nevrev pre čitateľov Sódy pripravil recept, vďaka ktorému sa vám chlieb zaručene podarí, a prináša aj svoj pohľad na domáce pečenie chleba.
Aj keď už som sa už v množstve upečeného chleba doslova stratil, najmä odkedy pracujem v pekárni, kvások a všetko s ním spojené je pre mňa stále niečo zázračné a ešte teplý bochník kváskového chleba mi vždy vyčarí úsmev na tvári. A nielen mne, keďže komunita milovníkov domáceho kváskového pečenia je na Slovensku naozaj veľká.
Dôvodov je viacero. Niekoho vôňa čerstvo upečeného chleba vracia do detstva a vyvoláva v ňom spomienky na starú mamu, ďalší chce dopriať svojej rodine niečo hodnotnejšie, keďže kváskový chlieb je zdravší ako chlieb z droždia.
Čo by ste mali vedieť o kváskovaní
• Počas kváskového kysnutia dokážu tzv. divoké droždie a baktérie to, čo bežné pekárske droždie nie – zlepšia nutričnú hodnotu a glykemický index, urobia chlieb ľahšie stráviteľným, podieľajú sa na tvorbe bohatej chlebovej chuti, vláčnej striedky a chrumkavej kôrky.
• Kváskový chlieb zostáva dlhšie čerstvý a vďaka kvásku dokonca nikdy nesplesnivie.
• Vďaka tomu, že kvások dokáže čiastočne rozložiť lepok, si môžu kváskový chlieb, najmä zo špaldy alebo z raže, dopriať aj tí, ktorí sú citliví na lepok (tí, ktorí lepok nemôžu prijímať vôbec, môžu zase vyskúšať bezlepkové kváskovanie).
Upiecť chlieb nie je žiadna veda
Upiecť si doma kváskový chlieb dokáže úplne každý, nie je to žiadna veľká veda. Často sa stretávam s tvrdením, že ľudia na to nemajú čas. Je síce pravda, že kvások „dvíha“ cesto pomalšie ako droždie, ale je to skôr o plánovaní než o reálnom nedostatku času.
Existujú recepty (hlavne z tých zdravších celozrnných múk), ktoré nevyžadujú dlhé miešanie ani prekladanie, stačí len dať všetky ingrediencie dokopy, nechať nakysnúť a napokon upiecť. Veľkým pomocníkom v plánovaní pečenia je aj chladnička. V studenom prostredí kvások spomaľuje svoju prácu, a tak cesto pokojne počká, kým budete pripravení piecť.
Kvások si nemusíte zakladať, ľudia sa oň radi podelia
Nebudem tu písať, ako zakladať kvások, pretože na internete nájdete veľa detailných návodov aj s obrázkami. Kvások si ani nemusíte zakladať, skúsení „kváskovači“ sa oň s vami vždy radi podelia.
Na internete nájdete aj tzv. mapu kváskovania, pomocou ktorej nájdete ľudí s kváskom vo svojom okolí. Ľudí, ktorí sa radi podelia o svoj kvások, nájdete aj v špecializovaných skupinách na Facebooku.
Aký typ kvásku si zvoliť?
Existujú rôzne druhy kvásku, ktoré sa líšia použitou múkou a množstvom vody, ktoré obsahujú. Na Slovensku sa najčastejšie stretávame s ražným kváskom a v poslednom čase aj s tuhým pšeničným kváskom talianskeho pôvodu Lievito madre. Aký si zvoliť?
Určite ten, z ktorého vám chlieb viac chutí. Ražný kvások, najmä z celozrnnej ražnej múky, dáva chlebu veľmi jemnú a príjemnú kyselkavosť, pšeničný kvások (keďže pšeničný lepok je iný ako ražný lepok) vám pomôže upiecť okatý chlieb s nadýchanou striedkou.
Kváskovať sa oplatí
Z kvásku sa môže stať váš nový domáci miláčik. Treba ho pravidelne kŕmiť, aby správne dvíhal cesto, a ak odchádzate na dovolenku na dlhšie ako dva týždne, je potrebné, aby sa o kvások niekto postaral.
Ani s tým však nie je až tak veľa starostí, ako by sa mohlo zdať. Ak pečiete napríklad len cez víkend, kvások môže počas týždňa pokojne zostať v chladničke.
Predtým, ako sa podelím o recept na Vermontský chlieb, zdôrazním hlavnú myšlienku celého kváskovania, a to kváskovať sa oplatí. Nie je to ťažké ani náročné, skôr prudko návykové. Skúste to raz a kváskový chlieb už na vašom stole nikdy nebude chýbať.
Recept: Vermontský chlieb s kváskom Lievito madre
Tento chlieb je tou správnou voľbou pre začiatočníkov. Je jednoduchý, vždy sa podarí a chlieb je naozaj mäkký a chutný.
• 200 g kvásku Lievito madre (po zarobení musí stáť
aspoň 5 hodín pri izbovej teplote)
• 100 g polohrubej pšeničnej múky
• 175 g hladkej pšeničnej múky
• 100 g celozrnnej pšeničnej múky
• 260 ml vody izbovej teploty
• 10 g soli
Ako na to
1. Do misy kuchynského robota vlejte vodu a natrhajte do nej malé kúsky kvásku. Chvíľku miešajte lyžicou a následne pridajte všetku múku.
2. Z ingrediencií vymiešajte cesto. Mieste 12 minút na druhom rýchlostnom stupni kuchynského robota alebo približne 20 minút ručne, až kým sa cesto prestane lepiť na ruky.
3. Misu zakryte kuchynskou utierkou a nechajte cesto 40 minút odpočívať.
4. Následne do cesta pridajte soľ a cesto potom ešte 12 minút mieste na druhom rýchlostnom stupni.
5. Cesto nechajte odstáť 2 hodiny, počas ktorých ho trikrát preložte.
6. Následne cesto vyberte z misy, položte na dobre pomúčenú plochu, vytvarujte bochník a preložte ho do dobre pomúčnenej ošatky. Ak ošatku nemáte, cesto môžete dať aj do vymastenej formy, v ktorej ho potom upečiete.
7. Ošatku zakryte kuchynskou utierkou a cesto nechajte približne 3 hodiny kysnúť, až kým nezdvojnásobí svoj objem. Alternatívne riešenie: Po 40 minútach kysnutia v ošatke dajte cesto na noc do chladničky.
8. Rúru rozohrejte na 250 °C. Chlieb pripravený na pečenie vyklopte na papier na pečenie a navrch žiletkou urobte zopár hlbokých zárezov. Potom chlieb rýchlo vložte do rúry na horúci plech. Ideálne je, ak máte pizza kameň alebo špeciálnu formu na pečenie chleba s pokrievkou. Na plech, umiestnený v spodnej časti rúry, vylejte asi pol hrnčeka horúcej vody, aby vznikla para. Všetky tieto úkony robte čo najrýchlejšie.
9. Chlieb pečte 15 minút pri teplote 250 °C, potom ho otočte, teplotu znížte na 200 °C a dopekajte ešte 25 minút.
10. Upečený chlebík nechajte úplne vychladnúť na mriežke a až potom ho rozkrojte.
Hľadáte pevný internet, na ktorý by ste sa doma mohli spoľahnúť? Bezdrôtový O2 Internet na doma je dostupný až pe 97 % obyvateľov Slovenska už od 10 € mesačne. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.
Mykola Nevrev
Po rokoch pôsobenia v gastro biznise ako marketingový špecialista a food fotograf sa rozhodol pre zmenu, začal variť sám, a tak vznikol blog Ferns and cakes. Má rád netradičné chute a jednoduché recepty z celého sveta, ktoré vždy upraví tak, aby ich bez problémov navaril každý aj u nás na Slovensku. Venuje sa aj pekárstvu – v súčasnostu vedie pekáreň v bratislavskej prevádzke FACH. Viac inšpirácie nájdete na stránke fernsandcakes.com alebo na jeho instagrame.
Sandra Sviteková patrí k youtuberom, ktorých tvorba zabáva aj vzdeláva. V rámci svojho kanálu Dejepis Inak sa okrem historických tém venuje aj spoločenským a filozofickým temam a ukazuje, že dejepis nemusí byť nuda. S vyštudovanou učiteľkou sme sa rozprávali nielen o vzdelávaní, ale aj o výbere tém a o platforme YouTube ako takej.
Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií
V rozhovore sa dozviete:
či by dala päťku žiakovi, ktorý si nepamätá dátumy,
prečo sa v školách nekladie dôraz na učenie súvislostí,
koľko jej trvá pripraviť jedno video,
prečo YouTube algoritmus nerozumie kontextu,
s ktorou historickou osobnosťou by si asi rozumela.
Začnem krátkym príbehom. Na strednej škole som si počas odpovede z dejepisu ako roztržitý puberťák nevedel spomenúť na dátum príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a na rok, kedy sa odohrala bitka pri Moháči. Dostal som vtedy dve päťky. Dala by si mi ich tiež?
A ja že sa ideš opýtať, či by som ti vedela tie roky povedať ja 😂.
A vieš?
Cyril a Metod prišli v roku 863 a bitka pri Moháči sa odohrala v roku 1526.
Aj ja si to odvtedy pamätám.
Tak to bolo na niečo dobré 🙂.
A dala by si mi tie päťky?
Určite nie. Nemyslím si, že dejepis má byť o tomto. Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.
Aj ja som mala na základnej škole rok učiteľku, ktorá dejepis redukovala na kto, kde, kedy, a preto som ho vtedy nenávidela. Z tohto dôvodu by som ti tie päťky nedala a radšej by som od teba chcela súvislosti.
Dôraz na memorovanie faktov býva častá výčitka aj pri iných predmetoch ako dejepis. Spôsobuje to nedostatok času na vysvetlenie učiva?
Nedostatok času je jednou z príčin, ale podľa mňa ide aj o zjednodušenie práce. Zredukovať učivo na fakty je to najjednoduchšie, čo môže učiteľ spraviť. Možno je to aj tým, že sme na takýto spôsob boli naučení zo socializmu. Totalitné režimy totiž nenechajú ľudí rozmýšľať o veciach do hĺbky.
Pri spoločenských vedách sa používali rovnaké metodiky ako pri prírodných, čo nie je správne. Na matematike funguje, keď sa naučíš vzorce, pri spoločenských vedách už nie.
Nie je to jeden z dôvodov, prečo dnes ľudia veria konšpiráciám? Keď niekto dostane len fakty a potom objaví zdroj, kde si niekto fakty pospájal do vymyslených súvislostí, môže byť náchylnejší im veriť?
Určite áno, ale je to len jeden z faktorov. Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.
V školách mi preto chýba samostatný predmet, ktorý by sa venoval kritickému mysleniu, zahŕňal by logiku a mediálnu výchovu. Ak si takto vychováme celú generáciu, bude úplne jedno, aké hlúposti sa budú šíriť na internete, lebo ľudia budú kompetentní rozoznať ich od pravdy.
„Roky sú dôležité, pomáhajú nám orientovať sa a rámcujú, ako na seba jednotlivé javy reagovali, myslím si však, že v dejepise by ich malo byť čo najmenej.“
Zo školy si o 1. svetovej vojne pamätám, že sa viedla zákopová vojna. Ale až keď som začal sledovať YouTube kanál CrashCourse, uvedomil som si jej príčiny. Zistil som, že išlo o zlyhanie stratégie nemeckej armády, ktorá chcela rýchlo poraziť Francúzov a potom sa presunúť na východný front, kým sa Rusi stihnú zmobilizovať. A zákopy vznikli až po tom, ako im to nevyšlo.
Áno, bol to takzvaný beh k moru. Nemci sa pôvodne sústredili na jeden bod, a keď to nevyšlo, tak sa obe strany snažili tú druhú odtrhnúť takzvaným hákovitým oblúkom a napadnúť odzadu. Tým, že sa to nepodarilo, vznikla línia zákopov od mora až po Švajčiarsko. To ste sa v škole neučili?
Nepamätám si, ale až vďaka tomu videu sa mi pospájali súvislosti medzi faktmi. Tiež som sa dozvedel, že atentát na Františka Ferdinanda d’Este nebol príčinou 1. svetovej vojny, ako sme sa učili, ale vyústením situácie, ktorá v Európe vrela desiatky rokov.
Celá 1. svetová vojna sa preberá 2 až 3 hodiny, ale človek ju vníma úplne inak, ak si pustí video od CrashCourse, ktoré je spracované dokumentárne a gro témy ti odovzdá za 10 minút. Aj ja sa snažím ísť touto cestou, pretože to ľudí baví viac. V škole som s tým mala dobrú skúsenosť a verím, že na Slovensku sú učitelia, ktorí sa snažia ísť po príčinách.
Predstav si, že by si sa stala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu a môžeš spraviť tri zmeny. Ktoré by to boli?
Keďže som vyštudovala dejepis, tak by som mu určite dopriala väčšiu časovú dotáciu. A oddelila by som dejiny 20. storočia až po súčasnosť do samostatného predmetu, ktorý by išiel oveľa viac do hĺbky.
Tieto dejiny by som sa snažila kombinovať aj s ďalšími predmetmi, možno s politikou a dejinami diplomacie.
„Konšpirácie, hoaxy a dezinformácie tu boli vždy, aj za komunizmu, aj v starovekom Grécku. Dnes sa ich šírenie vďaka internetu len zrýchlilo – každý už vie dostať informáciu do sveta. Kedysi to trvalo aj desaťročia.“
A tretia vec je, že by som sa navždy vymenovala absolutistickým panovníkom výučby dejepisu 😂.
V škole vždy chválili deti, ktoré vedeli pred nástupom na základnú školu čítať a písať. Čo je podľa teba dôležité, aby sa naučili predtým, ako idú do školy?
Mám mladšiu sestru a myslím si, že jej rovesníci si nevážia peniaze a nemajú predstavu, koľko čo stojí a čo musí mama s otcom spraviť, aby jej mohli niečo kúpiť.
Malé deti by mali vedieť veci z bežného života, ktoré rozvíjajú ich jemnú motoriku. Nech pomáhajú v domácnosti, vedia si natrieť chlieb a majú elementárnu finančnú gramotnosť.
Zmení sa niečo v spôsobe výučby po tohtoročnej skúsenosti s učením z domu?
Myslím si, že sa nezmení nič. Rodičia si však možno uvedomili, že byť učiteľom nie je jednoduché. Očakávam teda, že učitelia získajú väčšie sociálne ohodnotenie a nebude sa o nich už uvažovať ako o ľuďoch, čo majú veľa voľna, robia od ôsmej do druhej a fajront.
Byť učiteľom je 24-hodinová šichta, pretože aj po vyučovaní sa musia pripravovať, opravovať písomky a premýšľať, ako deťom vyučovanie spestria. Tým, že rodičia nahliadli do vyučovania, možno si mnohí uvedomili, že deti sa učia aj nepodstatné veci a postupne príde aj k ich okresaniu. Načo máme vedieť, kedy bola bitka pri Rozhanovciach?
Minulý rok si vydala reakčné video na film V sieti, ktorý upozorňuje na sexuálne zneužívanie detí na internete. Založila si si na sociálnej sieti profil ako 13-ročné dievča a neskôr si zverejnila správy, ktoré ti posielali starší muži. Mali by sme deti viac viesť k zodpovednému používaniu technológií?
Nemôžeme zo všetkého spraviť samostatný vyučovací predmet, ale mediálna gramotnosť by určite mala byť súčasťou predmetu, ktorý som spomínala. Bola by som rada, keby táto téma išla v médiách viac do popredia a keby sa jej viac venovali umelci a tretí sektor.
Tvoje videá sú nielen náučné, ale aj výchovné. Vyhranila si sa v nich voči neonacistom, nabádaš ľudí, aby išli voliť. Vychádza tento prístup z tvojho pedagogického „ja“ alebo cítiš ako tvorca zodpovednosť?
Vychádza to čisto z mojej osobnosti. Učiteľ by nemal podsúvať študentom svoje hodnotiace súdy. Aj ja sa tomu snažím vyhýbať a väčšina mojich videí je založená na faktoch. Dávam si však záležať, aby si ľudia na záver videa aj pri takejto téme uvedomovali, že nás všetkých spájajú hodnoty slobody, solidarity a humanizmu.
Som veľmi humanistický a tolerantný človek. Aj keď často nechcem niečo do videa dať, aby ľudia nemali pocit, že je v tom nejaký ideologický podtext, nedá mi to. Humanizmus a solidarita by mali byť vlastné každému bez ohľadu na to, v akom tábore sa ideologicky nachádza.
Tvoje videá sú postavené na podrobných rešeršoch. Ako dlho ti trvá pripraviť jedno video? Odkiaľ čerpáš informácie a fotky?
Keďže si všetko robím sama, jedno video mi trvá asi týždeň. Zber dát a písanie scenára mi zaberú najviac času, jeden deň potrebujem na nahratie a strih. Na fotky a ilustračný materiál sa snažím používať bezplatné knižnice ako Pexels, Pixabay a Unsplash. Úžasný archív je aj na YouTube. Volá sa British Pathé a dá sa tam nájsť aj veľa materiálu z európskych dejín.
Pri obsahu je to rôzne, väčšinou sú anglické a nemecké online zdroje a články a mám, samozrejme, aj kopu svojich kníh a poznámok zo strednej. Ako východiskový zdroj vie niekedy poslúžiť anglická Wikipedia, kde sa dajú pod čiarou nájsť relevantné zdroje. Slovenskú nepoužívam, keďže nad ňou nie je až taká poctivá kontrola.
Podľa čoho si vyberáš témy? Máš plán na nejaké obdobie dopredu?
Väčšinou mám plán na týždeň až dva dopredu a viem, čomu sa chcem venovať v najbližších troch či štyroch videách. Niekedy sa však stane, že si video pripravím a nevydám ho, pretože mi napadne niečo lepšie alebo sa objaví aktuálna téma, na ktorú chcem reagovať. Aktuálne premýšľam, či vydať video o plagiátorstve.
Občas mi aj ľudia píšu, čo by ich zaujímalo, no snažím sa spracovávať najmä témy, ktoré sa preberajú v škole, a potom dejiny hygieny a každodenného života. Zaujíma ma, ako ľudia robili veci kedysi a ako vznikli javy, ktoré nás obklopujú.
Na YouTube máš v čase nášho rozhovoru približne 100-tisíc odberateľov. Dá sa už pri tomto počte zarobiť si tvorbou YouTube alebo ti v tom najviac pomáhajú spolupráce a tvoji podporovatelia cez platformu Patreon?
YouTube je približne polovica môjho zárobku a Patreon druhá. Nedávno som však dala výpoveď v práci a rozhodla som sa viac venovať svojej tvorbe, takže môžem vydávať namiesto jedného videa dve videá týždenne.
„Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu.“
Ako som začala vydávať viac obsahu, tak YouTube začal prevyšovať a dá sa z toho vyžiť, ale je to stále menej, ako som zarobila v potravinách. Najväčším zárobkom sú pre mňa spolupráce, pretože jedna až dve mi dokážu priniesť mesačný príjem, ktorý som mala v práci, do ktorej som chodila 25 hodín týždenne.
Nemáš pri videách na citlivé témy problém s demonetizáciou? (demonetizované video na YouTube nemôže generovať príjmy z reklamy, pozn. red.)
Minulý rok mi demonetizovali kanál, lebo som na náhľadové obrázky používala nesprávne obrázky, už je to opravené a ja som opatrnejšia. Niektoré moje videá síce nie sú demonetizované, ale majú symbol žltého dolára. To znamená, že nemajú takmer žiadne reklamy, pretože sa venujú téme, ktorá by sa inzerentovi nemusela pozdávať.
Tie videá často súvisia s vojenskými konfliktmi. Len čo použiješ slová ako smrť, konflikt či vojna, dostaneš žltý dolár, pretože YouTube algoritmus nerozlišuje kontext, v ktorom slová zaznejú.
Nedávno mal jeden Chorvát problém s videom, ktoré vraj porušilo pravidlá komunity. Použil napríklad spojenie bieli proti čiernym, čo algoritmus vzhľadom na situáciu v USA vyhodnotil ako nevhodné. Lenže on je šachista a vysvetľoval stratégie v šachu. Algoritmus nepozná iróniu ani sarkazmus, nechápe, že keď robím video o izraelsko-palestínskom konflikte, tak ho robím ako výučbovú hodinu.
Problém so žltým dolárom pri novom videu je ten, že v ten deň zarobím rovnako ako v deň, keď video nevydám a nové video sa nedostáva ani do odporúčaní. Môj kanál potom stráca na popularite, pretože klesá miera prekliknutí.
Na záver mám tri trochu klišé otázky, ktoré sa objavujú v rôznych anketách, ale ako dejepisárky sa ťa ich musím opýtať. Ak by si mohla navštíviť nejaké historické obdobie, ktoré by to bolo?
Na vysokej škole som sa venovala tudorovskému Anglicku a to ma aj najviac bavilo. Naozaj by som však chcela ísť do starovekého Grécka. Asi by som musela byť mužom, ale chcela by som zažiť scénu ako z obrazu Aténska škola od Rafaela, sedieť niekde na schodoch a filozofovať s velikánmi ako Platón a Aristoteles.
Ktorej historickej osobnosti sa podľa teba nevenuje toľko pozornosti, ako by si zaslúžila?
Myslím si, že málo pozornosti venujeme našim národným dejinám a dejinám Uhorska. A viac by sme sa mali venovať našim velikánom ako Štefánik a Masaryk, na ktorých si spomenieme len pri okrúhlych výročiach.
S ktorou historickou osobnosťou by si si asi rozumela?
S Tomášom Garriguom Masarykom. Keby existoval nejaký paralelný vesmír, tak by som sa doňho asi aj zamilovala. On bol veľmi nadčasový človek, ale mám šťastie, že mám po boku veľmi podobného muža.
Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. V grantovom programe O2 Digitálna škola uspelo 16 projektov zameraných na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov, ale aj na rozvoj detí v predškolskom veku. Viac informácií nájdete na tomto mieste.
Sandra Sviteková
Vyštudovaná učiteľka založila populárny YouTube kanál Dejepis Inak, v ktorom podáva historické, spoločenské aj filozofické témy zábavnou formou s dôrazom na súvislosti. Pre slabé finančné ohodnotenie učiteľov sa zamestnala v rakúskych potravinách, dnes sa naplno venuje tvorbe videí na YouTube. Sledovať ju môžete aj na Instagrame.
Ak sa chcete spojiť so svojimi deťmi a mať prehľad o tom, kde sa nachádzajú, smart hodinky sú šikovným riešením. Nezabudnite však v deťoch budovať zodpovednosť.
Loading...
