Príbehy

Laci Strike pre vás vybral 6 tanečných krokov, ktoré sa naučíte aj doma a všade s nimi zahviezdite

Tanečník Laci Strike založil online školu tanca Strike.sk pre začiatočníkov aj pokročilých, ktorej súčasťou sú tanečné lekcie aj množstvo praktických rád. Roztancovať sa tak môžete v pohodlí svojho domova.

Autor Dominik Holič

Foto archív SDA

Sóda

Dátum11. 6. 2020

Hoci si na klubové párty a tancovačky na letných festivaloch ešte nejaký čas počkáme, tento čas sa dá využiť efektívne. Vďaka tanečníkovi Lacimu Strikeovi sa môžete naučiť nové kroky aj doma a potom s nimi zahviezdiť na parketoch.

Laci Strike a ďalší lektori zo Street Dance Academy (SDA) začali počas koronakrízy na web Strike.sk pravidelne pridávať lekcie tanca, pomocou ktorých sa môžu štýlové kroky naučiť začiatočníci aj pokročilí na celom Slovensku.

„Naša online tanečná škola vznikla ešte koncom roka 2017, ale po prepuknutí pandémie sme ju odomkli a zverejnili pre všetkých. Mali sme od ľudí výborné ohlasy, tešili sa, že sme im umožnili spríjemniť si čas doma, čo nás veľmi povzbudilo. V projekte zároveň videlo zmysel aj O2, preto sme sa spolu pustili do pokračovania a rozvíjania online školy, a to pravidelným pridávaním nových lekcií,” vysvetľuje Laci Strike pozadie projektu, ktorý podporila Férová Nadácia O2.

Doma sa hanbiť nemusíte

Online škola tanca tak funguje na webe Strike.sk, kde ku kvalitnému základu počas takmer 3 mesiacov pandémie pravidelne pribúdali nové videá s lekciami tanca. Vznikla tak ucelená knižnica tanečných krokov rôznych úrovní vrátane základov hudobnej teórie.

Práve tancovanie doma môže byť skvelý prvý krok pre ľudí, ktorí s tancom začínajú alebo potrebujú prekonať svoju hanblivosť. Aj skúsený tanečník ako Laci Strike sa dodnes vzdeláva a doma si skúša nové kroky a kombinácie, ktoré sa učí od najlepších svetových tanečníkov.

„Keď som začínal, učil som sa z videokaziet a nonstop si ich pretáčal. Až keď som sa niečo naučil doma, išiel som s tým na párty alebo na battle. Online kurzy majú podobný princíp,” vysvetľuje Laci.

Dokáže sa naučiť tancovať každý?

Ešte skôr, ako vám predstavíme niekoľko základných hip-hopových tanečných krokov, máme od Laciho niekoľko praktických rád. Prvá znie, že tanca sa nemusíte báť, pretože tancovať sa dokáže naučiť každý.

„Nikdy neriešim, či niekto vie, alebo nevie tancovať. Mne sú sympatickí ľudia, ktorí to vedia rozbaliť svojím štýlom, napríklad na rodinných oslavách alebo svadbách. Na takého človeka sa neviem vynadívať, pretože mi to príde ako úprimná a čistá radosť,” hovorí Laci o základnom predpoklade na tanec.

Laci odporúča učiť sa na začiatku kroky bez hudby. Pomôže vám to osvojiť si nielen základy, ale aj sústrediť sa na detaily, napríklad či správne stojíte a či sa nehrbíte. Zároveň tak viete v prípade potreby spomaliť počítanie dôb, čo vám môže pomôcť pri nových krokoch.

Nasledujúce kroky sú síce označené ako hip-hopové, no viete ich prispôsobiť aj iným hudobným žánrom. Napríklad v modernom EDM sa tancuje takzvaný Shuffle, ktorý je adaptáciou hip-hopového tanca Running Man.

Nezabúdajte, že street dance štýly ako hip-hop, breaking či popping oslavujú jedinečnosť každého tanečníka. Ak by ste sa pri niektorom kroku začali nudiť, môžete si ho rôzne obmieňať a začať objavovať svoj štýl.

„Všetko sa dá aplikovať na rôzne rytmy, treba sa len nechať unášať hudbou, pustiť si skladbu, ktorú má človek rád a precítiť to. Pri tanci je prvoradá zábava, či už je to pred tisíckou divákov, alebo doma pred telkou,” radí Laci Strike.

Dosť bolo teórie, vyskúšajte si týchto 6 krokov

Salsa Step

Pri výraze Breaking si pravdepodobne predstavíte triky na zemi alebo točenie na hlave. Hoci sú dôležitou súčasťou tohto tanečného štýlu, každý b-boy či každá b-girl musí ovládať aj Top Rock, teda tanec v stoji. Top Rock zohral dôležitú úlohu aj pri vzniku hip-hopu a jeho základom by mal rozumieť každý hip-hopový tanečník. Začať môžete jednoduchým, no veľmi efektným Salsa Stepom.

Indian Step

Ďalším populárnym toprockovým krokom je Indian Step. Naučiť sa ho nie je náročné, no pre začínajúcich tanečníkov býva trochu zradný. Jeho tajomstvo sa totiž skrýva v správnom načasovaní: na prvú dobu malý úskok dozadu, na druhú noha vpred. Poriadne sa preto započúvajte do hudby a nohu ukladajte dopredu vždy iba na párnu dobu.

Walk Out

Hip-hop sa dá ozvláštniť aj prvkami z ďalšieho street dance štýlu s názvom popping. (Áno, práve k nemu patrí aj obľúbený robot.) Krok Walk Out vymyslela tanečná skupina Electric Boogaloos, ktorá tento tanečný štýl zakladala. Walk Out a popping samotný vás naučia vnímať vlastné telo – pozorne sledujte, ktorým smerom ukladáte nohy a nakláňate vrchnú časť tela. Detaily robia majstra.

Twist-O-Flex

Twist-O-Flex funguje na podobnom princípe ako Walk Out, teda na oddeľovaní pohybu nôh, trupu a hlavy. Samozrejme, tento proces vyžaduje dávku trpezlivosti. Odmenou však bude klasický krok (v street dance sa takého kroky nazývajú oldschoolové), ktorý si neskôr môžete upraviť podľa seba a tancovať ho aj do súčasnej hip-hopovej hudby. Ako inšpiráciu vám ponúkame video, kde Laci spája Twist-O-Flex s Walk Out.

Pas de Bouree

Pri posledných dvoch krokoch sa trochu vzdialime od hip-hopu, naďalej však zostaneme pri street dance. Niekoľko storočí starý krok s názvom Pas de Bouree sa z baletných sál dostal až do newyorských klubov a do tanečného štýlu House Dance. Je to skvelý spôsob, ako si rozhýbať nohy do rýchlejšej hudby.

Tip: Ak ho spojíte s pérovaním v kolenách vždy na celú dobu, zužitkujete ho aj v hip-hope.

Heel Step (Heel Toe)

Ďalším jednoduchým krokom z House Dance je Hell Step alebo aj Heel Toe, v preklade päta a špička. Pozor, zďaleka nie je len o rýchlych nohách. Trik je v tom, že musíte zapojiť aj telo a nakloniť ho dopredu vždy, keď je na rade päta. Nebudeme vám klamať, pri House Dance sa určite poriadne zapotíte. Garantujeme však, že dobrá kondička je na vystúpeniach či v tanečných battles na nezaplatenie v akomkoľvek štýle.

Všetky kroky a tipy z tohto článku nájdete aj v online tanečnej škole Strike.sk, kde si vďaka finančnej podpore Férovej nadácie O2 môžete naplno užiť množstvo tanečných lekcií od Laciho Strikea a ďalších lektorov SDA.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Predsudky často vznikajú jednoducho preto, že sa nepoznáme. Učiteľ Michal hovorí, ako pomohol deťom z Bratislavy a rómskej komunity nájsť si k sebe cestu

Nech už sa dieťa narodilo kdekoľvek, každé z nich túži najmä po tom, aby bolo prijaté a milované.

Autor Šimon Betina

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum26. 10. 2026

Učiteľ Michal Sivák učil na košickom Luníku IX aj v bratislavskej škole pre nadané deti. V oboch prostrediach presadzoval rovnaký prístup: každé dieťa si zaslúži prijatie bez ohľadu na pôvod či spoločenské postavenie. Svojich žiakov dokonca vzal do rómskej komunity v Plaveckom Štvrtku, aby im pomohol prekonať predsudky. Za svoju prácu získal Cenu verejnosti v ankete Učiteľská osobnosť Slovenska.

Omamy v rómskych komunitách sprevádzajú rodiny s deťmi a pomáhajú im vytvoriť lepší štart do života. Spoznajte príbeh omamy Maťky a jej mentorky Ľubky.

Učil si na súkromnej bratislavskej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním a predtým aj na Luníku IX. Čím boli pre teba tieto skúsenosti rozdielne?

Na Luníku IX chýbalo materiálne vybavenie. To je podľa mňa jediná vec, ktorá deti z týchto dvoch svetov odlišuje.

Inak sú to bežné deti s rovnakými potrebami – či pochádzajú z Luníka IX, alebo z bratislavskej smotánky. Majú podobné túžby aj sny.

Aj môj prístup k nim bol preto rovnaký. Nikdy som nevnímal nadané deti ako deti prvej kategórie a tie z Luníka IX ako deti druhej kategórie.

Pri nadaných deťoch som skôr narážal na predsudky a stereotypy, ktoré si prinášali z domu od rodičov. A rovnako aj rómske deti mali predsudky voči nerómskym, pretože ich nepoznali. Bolo medzi nimi vzájomné neporozumenie, lebo sa dovtedy jednoducho nestretli.

Pokoj, ktorý by som raz chcel mať aj vo svojom živote, nachádzam práve v hodnotách, ktoré mi odovzdali moji starí rodičia. A podobne to vnímam aj pri dnešných mladých.

Snažil si sa tieto predsudky zbúrať? Ako?

Určite áno. Napríklad som zobral svojich nerómskych žiakov do Plaveckého Štvrtka, aby sa prvýkrát stretli s rómskymi deťmi. Nešlo mi o to, aby si len povedali, že spoznali Róma.

Chcel som, aby zažili, že je to úplne bežný človek ako každý iný. Spoločne sa učili, trávili čas a zrazu všetky predsudky zmizli. V tej chvíli zhodili akékoľvek masky, statusy a nálepky.

Dá sa aj na základe toho povedať, že deti potrebujú predovšetkým cítiť, že sú prijaté?

Áno. Potreba byť prijatý a pochopený je podľa mňa úplný základ. No ešte dôležitejší je pocit, že som milovaný. To je tá najväčšia hodnota. Nielen zo strany rodičov, ale aj priateľov, starých rodičov či blízkeho okolia. A práve s pocitom, že ma niekto má rád a že mu na mne záleží, prichádza aj pocit bezpečia. To ide ruka v ruke.

Presne toto deti potrebujú počuť: „Záleží mi na tebe. Mám ťa veľmi rád a chcem, aby si bol úspešný. Chcem, aby sa ti darilo. A aj keď sa ti niečo nepodarí alebo to nezvládneš, je to v poriadku.“ Toto sa snažím učiť rodičov aj deti.

Pravda však je, že veľakrát deti tieto slová od rodičov nepočujú.

Súhlasím, ale netreba to vzdávať. Mám dokonca peknú skúsenosť so svojím otcom, ktorý mi nikdy v živote nepovedal, že ma ľúbi.

Keď som začal chodievať z Bratislavy domov, vždy som ho na privítanie pobozkal a povedal: „Ľúbim ťa, čau.“ Nezáležalo mi na tom, či mi to opätuje.

On väčšinou len odvetil: „Dobre.“ Postupne som si ho tak trochu vychoval. (Smiech.) Naučil som ho, že je dôležité pustiť ma bližšie k sebe a otvoriť sa.

Aj mladí ľudia môžu byť nositeľmi hodnôt a niekedy učiť staršiu generáciu. Je veľmi dôležité, aby sme boli prepojení naprieč generáciami. Máme si navzájom čo odovzdať.

Staršie generácie rady frflú na tie mladšie a hovoria, že sú čoraz horšie. Čo hovoríš na mladú generáciu ty?

Podľa mňa neexistujú horšie generácie, existujú len generácie, ktorým nerozumieme. Hovoriť, že prichádzajú čoraz horšie generácie, môžu podľa mňa len ľudia, ktorí s mladými neprichádzajú do kontaktu.

Dnešní mladí sú veľmi trendoví, moderní a prirodzene vyrastajú s technológiami 21. storočia. Zároveň sú pevní vo svojich hodnotách, vedome ich kultivujú a podľa mňa život naozaj žijú, nielen prežívajú.

Je pre teba dôležitejšie vybudovať si s deťmi dobrý vzťah alebo im odovzdať vedomosti?

Ak medzi sebou nemáme vybudovaný kvalitný vzťah, deti nedokážu naplno prijímať všetky informácie, ktoré sa im snažím odovzdať. So vzťahom zároveň prichádza aj iný prístup a pochopenie, že sa vlastne chcú vzdelávať.

Študent si napokon aj tak nikdy neodnesie len to, čo som mu povedal. Vždy si odnesie najmä to, ako sa pri mne cítil. A práve to je pre mňa nesmierne dôležité.

Preto sa žiakov často pýtam: „Ako sa cítiš? Ako sa máš? Aké máš na danú vec názor? Ako to prežívaš? Je to pre teba v poriadku? Nie je toho na teba príliš veľa?“

To, že možno stratím určitý typ autority a namiesto toho si vytvorím kamarátsky vzťah, je pre mňa tá najväčšia výhra.

Čo ti pomáha budovať a utužovať tieto vzťahy?

Spoznávať žiakov cez ich svet – cez to, čo ich baví, akých majú hrdinov, aké sú ich sny a potreby.

Napríklad Harry Potter je na prvom stupni veľká téma. Pozrel som si všetky filmy, milujem to. Jedna z postáv, profesor elixírov Horace Slughorn, ktorý študentom ponúkal za odmenu tekuté šťastie, nám veľmi pomohla naučiť sa spolupracovať v triede.

Na slovenčine sme riešili dynamický opis a štvrtáci mali za úlohu namiešať horčicovo-citrónovú omáčku. Ja som ju ochutnával a hodnotil a víťazná skupina mohla získať tekuté šťastie. V skutočnosti mi však vôbec nešlo o chuť. Sledoval som, ako deti spolupracujú v skupinkách. Celé som to prepojil s ich hrdinami a príbehmi, ktoré poznajú. Takto sa k nim viem dostať oveľa bližšie.

Jedlo je pre mňa ďalšia krásna metóda. Deti rady jedia. Mám dvojplatničku a v triede som navaril množstvo jedál – aj také, ktoré deti v živote nevideli a nikdy predtým neskúšali. Jedli sme, mali sme čaje a nápoje, jednoducho sme„chálovali“. (Smiech.)

Nebojíš sa, že takto stratíš ako učiteľ autoritu?

A keby som ju aj stratil, bolo by to úplne v poriadku. Ja som autorita, ale nie som typ človeka, ktorý si ju potrebuje vynucovať alebo budovať cez strach. To nepotrebujem.

Potrebujem mať so žiakmi rovnocenný partnerský vzťah. Chcem, aby dieťa odišlo s pocitom, že Miško ho niečo naučil a že mu dal presne to, čo potrebovalo.

To, že možno stratím určitý typ autority a namiesto toho si vytvorím partnerský, kamarátsky vzťah, je pre mňa tá najväčšia výhra.

Predpokladám, že vďaka takémuto prístupu máš s deťmi asi oveľa bližší vzťah ako iní učitelia. Otvárajú sa ti vďaka tomu viac?

Riešil som rodinu, v ktorej sa rodičia môjho žiaka rozchádzali. Bral som ho takmer ako vlastného syna. Raz večer mi zavolal, plakal a povedal: „Miško, mama sa rozišla s otcom.“ Povedal som mu, že všetko bude v poriadku, že tu pre neho budem a pomôžem mu.

Povedal som mu: „Ráno, keď prídeš do školy, hneď príď za mnou, vystískaj ma, porozprávame sa o tom. Ja ti pomôžem.“ A presne to sa stalo. Ráno prišiel, ani si nevyložil veci, hneď prišiel za mnou, objal ma, rozplakal sa a chvíľu sme tam len tak boli.

Dnes, keď ma tento chlapec uvidí, aj cez celú ulicu na mňa kričí: „Miško! Miško, stoj!“ To je pre učiteľa nádherná a výnimočná väzba. Želám to každému učiteľovi.

Akí by mali byť dobrí učitelia?

Neexistuje návod na to, ako byť dobrým učiteľom. Nie sú žiadne tipy, triky ani špeciálne metódy, ktoré by fungovali na každého. Existuje podľa mňa jedna jediná vec – byť autentický.

To je najdôležitejšie. Dieťa vycíti, keď je človek falošný. Vycíti, keď máte nasadenú masku. Deti vnímajú oveľa viac, než si často myslíme. Byť autentický je podľa mňa pri práci s deťmi kľúčové. Človek musí byť sám sebou.

Michal Sivák

Učiteľ a popularizátor inkluzívneho vzdelávania. Pôsobil na Súkromnej základnej škole pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním v Bratislave, predtým učil deti na Luníku IX. Je zakladateľom iniciatívy EDUVOLÚCIA: Daruj doučko!, venuje sa lektorovaniu a mentoringu začínajúcich učiteľov. Na sociálnych sieťach sa venuje osvete o učiteľstve, boju proti predsudkom a podpore vzdelávania. V roku 2026 získal Cenu verejnosti v ankete Učiteľská osobnosť Slovenska.