Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Laci Strike pre vás vybral 6 tanečných krokov, ktoré sa naučíte aj doma a všade s nimi zahviezdite

Tanečník Laci Strike založil online školu tanca Strike.sk pre začiatočníkov aj pokročilých, ktorej súčasťou sú tanečné lekcie aj množstvo praktických rád. Roztancovať sa tak môžete v pohodlí svojho domova.

Hoci si na klubové párty a tancovačky na letných festivaloch ešte nejaký čas počkáme, tento čas sa dá využiť efektívne. Vďaka tanečníkovi Lacimu Strikeovi sa môžete naučiť nové kroky aj doma a potom s nimi zahviezdiť na parketoch.

Laci Strike a ďalší lektori zo Street Dance Academy (SDA) začali počas koronakrízy na web Strike.sk pravidelne pridávať lekcie tanca, pomocou ktorých sa môžu štýlové kroky naučiť začiatočníci aj pokročilí na celom Slovensku.

„Naša online tanečná škola vznikla ešte koncom roka 2017, ale po prepuknutí pandémie sme ju odomkli a zverejnili pre všetkých. Mali sme od ľudí výborné ohlasy, tešili sa, že sme im umožnili spríjemniť si čas doma, čo nás veľmi povzbudilo. V projekte zároveň videlo zmysel aj O2, preto sme sa spolu pustili do pokračovania a rozvíjania online školy, a to pravidelným pridávaním nových lekcií,” vysvetľuje Laci Strike pozadie projektu, ktorý podporila Férová Nadácia O2.

Doma sa hanbiť nemusíte

Online škola tanca tak funguje na webe Strike.sk, kde ku kvalitnému základu počas takmer 3 mesiacov pandémie pravidelne pribúdali nové videá s lekciami tanca. Vznikla tak ucelená knižnica tanečných krokov rôznych úrovní vrátane základov hudobnej teórie.

Práve tancovanie doma môže byť skvelý prvý krok pre ľudí, ktorí s tancom začínajú alebo potrebujú prekonať svoju hanblivosť. Aj skúsený tanečník ako Laci Strike sa dodnes vzdeláva a doma si skúša nové kroky a kombinácie, ktoré sa učí od najlepších svetových tanečníkov.

„Keď som začínal, učil som sa z videokaziet a nonstop si ich pretáčal. Až keď som sa niečo naučil doma, išiel som s tým na párty alebo na battle. Online kurzy majú podobný princíp,” vysvetľuje Laci.

Dokáže sa naučiť tancovať každý?

Ešte skôr, ako vám predstavíme niekoľko základných hip-hopových tanečných krokov, máme od Laciho niekoľko praktických rád. Prvá znie, že tanca sa nemusíte báť, pretože tancovať sa dokáže naučiť každý.

„Nikdy neriešim, či niekto vie, alebo nevie tancovať. Mne sú sympatickí ľudia, ktorí to vedia rozbaliť svojím štýlom, napríklad na rodinných oslavách alebo svadbách. Na takého človeka sa neviem vynadívať, pretože mi to príde ako úprimná a čistá radosť,” hovorí Laci o základnom predpoklade na tanec.

Laci odporúča učiť sa na začiatku kroky bez hudby. Pomôže vám to osvojiť si nielen základy, ale aj sústrediť sa na detaily, napríklad či správne stojíte a či sa nehrbíte. Zároveň tak viete v prípade potreby spomaliť počítanie dôb, čo vám môže pomôcť pri nových krokoch.

Nasledujúce kroky sú síce označené ako hip-hopové, no viete ich prispôsobiť aj iným hudobným žánrom. Napríklad v modernom EDM sa tancuje takzvaný Shuffle, ktorý je adaptáciou hip-hopového tanca Running Man.

Nezabúdajte, že street dance štýly ako hip-hop, breaking či popping oslavujú jedinečnosť každého tanečníka. Ak by ste sa pri niektorom kroku začali nudiť, môžete si ho rôzne obmieňať a začať objavovať svoj štýl.

„Všetko sa dá aplikovať na rôzne rytmy, treba sa len nechať unášať hudbou, pustiť si skladbu, ktorú má človek rád a precítiť to. Pri tanci je prvoradá zábava, či už je to pred tisíckou divákov, alebo doma pred telkou,” radí Laci Strike.

Dosť bolo teórie, vyskúšajte si týchto 6 krokov

Salsa Step

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Pri výraze Breaking si pravdepodobne predstavíte triky na zemi alebo točenie na hlave. Hoci sú dôležitou súčasťou tohto tanečného štýlu, každý b-boy či každá b-girl musí ovládať aj Top Rock, teda tanec v stoji. Top Rock zohral dôležitú úlohu aj pri vzniku hip-hopu a jeho základom by mal rozumieť každý hip-hopový tanečník. Začať môžete jednoduchým, no veľmi efektným Salsa Stepom.

Indian Step

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Ďalším populárnym toprockovým krokom je Indian Step. Naučiť sa ho nie je náročné, no pre začínajúcich tanečníkov býva trochu zradný. Jeho tajomstvo sa totiž skrýva v správnom načasovaní: na prvú dobu malý úskok dozadu, na druhú noha vpred. Poriadne sa preto započúvajte do hudby a nohu ukladajte dopredu vždy iba na párnu dobu.

Walk Out

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Hip-hop sa dá ozvláštniť aj prvkami z ďalšieho street dance štýlu s názvom popping. (Áno, práve k nemu patrí aj obľúbený robot.) Krok Walk Out vymyslela tanečná skupina Electric Boogaloos, ktorá tento tanečný štýl zakladala. Walk Out a popping samotný vás naučia vnímať vlastné telo – pozorne sledujte, ktorým smerom ukladáte nohy a nakláňate vrchnú časť tela. Detaily robia majstra.

Twist-O-Flex

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Twist-O-Flex funguje na podobnom princípe ako Walk Out, teda na oddeľovaní pohybu nôh, trupu a hlavy. Samozrejme, tento proces vyžaduje dávku trpezlivosti. Odmenou však bude klasický krok (v street dance sa takého kroky nazývajú oldschoolové), ktorý si neskôr môžete upraviť podľa seba a tancovať ho aj do súčasnej hip-hopovej hudby. Ako inšpiráciu vám ponúkame video, kde Laci spája Twist-O-Flex s Walk Out.

Pas de Bouree

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Pri posledných dvoch krokoch sa trochu vzdialime od hip-hopu, naďalej však zostaneme pri street dance. Niekoľko storočí starý krok s názvom Pas de Bouree sa z baletných sál dostal až do newyorských klubov a do tanečného štýlu House Dance. Je to skvelý spôsob, ako si rozhýbať nohy do rýchlejšej hudby.

Tip: Ak ho spojíte s pérovaním v kolenách vždy na celú dobu, zužitkujete ho aj v hip-hope.

Heel Step (Heel Toe)

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Ďalším jednoduchým krokom z House Dance je Hell Step alebo aj Heel Toe, v preklade päta a špička. Pozor, zďaleka nie je len o rýchlych nohách. Trik je v tom, že musíte zapojiť aj telo a nakloniť ho dopredu vždy, keď je na rade päta. Nebudeme vám klamať, pri House Dance sa určite poriadne zapotíte. Garantujeme však, že dobrá kondička je na vystúpeniach či v tanečných battles na nezaplatenie v akomkoľvek štýle.

Všetky kroky a tipy z tohto článku nájdete aj v online tanečnej škole Strike.sk, kde si vďaka finančnej podpore Férovej nadácie O2 môžete naplno užiť množstvo tanečných lekcií od Laciho Strikea a ďalších lektorov SDA.

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Čo ak si parťák ublíži alebo sa ocitnete na neznámom mieste? Dlhoročný horský záchranár radí, ako zvládnuť týchto 8 bežných situácií na túre

Predstavte si, že ste vo Vysokých Tatrách. Kamarát si vyvrtne členok, zotmie sa skôr, než ste čakali, a vy navyše presne neviete, kde sa nachádzate. Aj keď sa situácia zdá náročná, zachovajte pokoj a rozvahu. Práve to vám pomôže správne sa rozhodnúť a uľahčiť príchod záchranárov. Spolu s horským sprievodcom a dobrovoľným záchranárom Františkom Mrázikom vám prinášame osem konkrétnych situácií, s ktorými sa môžete stretnúť pred túrou aj počas nej, a rady, ako ich zvládnuť čo najlepšie.

1. Podľa čoho si naplánovať túru v horách?

V takom prípade odporúčam využiť metódu 3 × 3 švajčiarskeho horského vodcu a odborníka na meteorológiu a lavíny Wernera Muntera. Tá ukazuje, že správnym naplánovaním sa dá znížiť riziko, ktorému sa na túre vystavujeme, až o 90 percent.

Ako vyzerá metóda 3 × 3 v praxi? Vyhodnotiť treba tri faktory v troch etapách.

Faktory:

1. Sneh a počasie – treba si skontrolovať, aké bolo a aké bude počasie, či hrozí lavínové nebezpečenstvo a aké výstrahy boli vydané, napríklad horskou službou alebo vedením národného parku.

2. Terén – treba si vybrať terén s ohľadom na počasie aj schopnosti človeka. Vhodné je tiež poznať strmosť svahu, jeho orientáciu a to, či existuje bezpečnejšia alternatívna trasa.

3. Ľudský faktor – treba vyhodnotiť, s kým idem na túru a či sme všetci na rovnakej výkonnostnej úrovni. Vždy sa totiž musia rýchlejší a zdatnejší prispôsobiť pomalším členom výpravy.

Etapy:

1. Regionálna úroveň – doma – všetky faktory si prejdeš doma, napríklad ešte pred odchodom z Bratislavy do Vysokých Tatier.

2. Lokálna úroveň – na mieste – terén, počasie či mapu si znova preveríš vlastným pozorovaním po príchode na hory. Vtedy je jednoduchšie overiť silu vetra, viditeľnosť či stav snehu.

3. Zónová úroveň – konkrétny svah – tesne pred vstupom na rizikový svah vyhodnotíš jeho sklon, orientáciu, snehové podmienky a možnosti bezpečného prechodu.

2. Ako si vybrať správnu výstroj a čo by v nej určite nemalo chýbať?

Tu treba povedať, že dôležitá je nielen výstroj, ale aj to, aby ju človek vedel správne používať. Darmo má niekto mačky, keď nevie, ako v nich kráčať. V takom prípade sa vystavuje ešte väčšiemu nebezpečenstvu.

Samozrejme, keď ideme na túru na jeseň, stmieva sa skôr. Ak je zamračené, šero prichádza ešte skôr. Treba byť preto pripravený a mať so sebou čelovku. Mobil s baterkou nestačí.

Takisto treba mať pri sebe powerbanku. Ak sa mi vybije mobil, riskujem, že si nebudem mať ako privolať pomoc.

Napokon je nevyhnutné mať správne oblečenie. To znamená, že treba mať také vrstvy, v ktorých nám bude teplo nielen počas chôdze, ale aj vtedy, keď zastavíme a potrebujeme si oddýchnuť. Vtedy si musíme pridať ďalšiu vrstvu, aby sme sa zahriali.

Tá sa zíde aj v prípade úrazu, pretože zranený je oveľa citlivejší na chlad. Rovnako ju oceníme po príchode na vrchol, kde je teplota nižšia a my si chceme chvíľu pobudnúť a vychutnať si výhľady.

3. Čo robiť, ak som s parťákom na horách a vyvrtne si členok? 

V prvom rade je dôležité, aby zranený cítil, že sa môže o vás oprieť a že situáciu máte pod kontrolou. Snažte sa zachovať pokoj, komunikovať s ním a zbytočne nevyvolávať ďalší stres.

Druhým krokom je poskytnúť základnú prvú pomoc. Ak niečo krváca, treba krvácanie ošetriť pomocou materiálu z lekárničky. Pri vyvrtnutom členku sa snažte nohu zbytočne nezaťažovať a podľa možností ju šetrne zafixovať. Následne treba vyhodnotiť, či je zranený schopný bezpečne pokračovať, alebo bude potrebné privolať pomoc. Napokon sa treba riadiť pravidlom 5T, ktoré predstavuje základné zásady starostlivosti o zraneného. 

  • Ticho – upokojte zraneného a snažte sa vytvoriť pokojnú atmosféru.
  • Teplo – chráňte ho pred chladom a podchladením, napríklad pomocou izolačnej fólie alebo náhradného oblečenia.
  • Tíšenie bolesti – manipulujte so zranenou končatinou čo najšetrnejšie a poskytnite primeranú prvú pomoc.
  • Tekutiny – pri vážnom úraze alebo podozrení na závažné poranenie nedávajte zranenému jesť ani piť, najmä ak môže potrebovať zákrok v nemocnici.
  • Transport – zabezpečte bezpečný presun zraneného, prípadne privolajte horských záchranárov.

4. Na aké číslo volať, keď sa ocitnem v krízovej situácii?

Ideálne na číslo 112, ktoré funguje v celej Európskej únii. Aj keď sa niekedy môže stať, že nemáte signál na bežný hovor, tiesňové volanie sa môže podariť. Číslo 112 sa dá vytočiť aj zo zamknutého telefónu, takže ak sa napríklad kamarát zraní, nereaguje a vy máte vybitý mobil, môžete použiť jeho telefón bez toho, aby ste ho museli odomknúť. Tiesňové volanie je možné uskutočniť aj z telefónu bez SIM karty, ak je dostupná mobilná sieť.

Výhodou čísla 112 je aj to, že nemusíte vedieť, ktorú záchrannú zložku presne potrebujete. Operátor vás spojí s príslušnou službou podľa situácie.

Dispečer sa vás bude pýtať na dôležité informácie a podľa vašich odpovedí vás usmerní, čo robiť ďalej. Nemusíte vedieť všetko ani presne vedieť, ako postupovať – dôležité je zavolať a riadiť sa jeho pokynmi.

5. Ako vyhodnotím, aký typ záchrany potrebujem – či vrtuľník, alebo pozemnú horskú službu?

S tým vám poradia na spomínanom čísle. Následne treba dispečerovi povedať, aká je u vás viditeľnosť a aká je sila vetra. Môžete napríklad uviesť: „Vidím na sto metrov, predo mnou je kosodrevina a vidím na vrcholy Lomnického štítu.“

Silu vetra možno opísať napríklad takto: „Ohýbajú sa celé stromy“ alebo „Ohýbajú sa len vrcholy stromov“.

Povedať, že fúka trochu alebo silno, nestačí. Lepšie je byť konkrétnejší, pretože aj na základe týchto informácií sa dá lepšie určiť, či je možné dostať sa na miesto vrtuľníkom, alebo bude potrebná pozemná záchrana.

6. Viem záchranárom uľahčiť ich príchod, aby boli na mieste čo najrýchlejšie?

Príchod záchranárov závisí od počasia. Vrtuľník dokáže vyštartovať do 15 minút a za pár minút sa dostane do ktorejkoľvek časti Vysokých Tatier, ak je vonku pekne.

Ak je však zlá viditeľnosť, silný vietor alebo je posádka pri inom zranenom a bude potrebná pozemná záchrana, bude to trvať dlhšie. Vtedy je potrebné zvládnuť situáciu s čo najväčším pokojom a s čo najmenším nepohodlím.

Keď prichádza vrtuľník, je vhodné poznať pravidlá, ktoré pomôžu zabezpečiť čo najbezpečnejšie pristátie.

Vrtuľník a bezpečné pristátie

  • Keď už vrtuľník prichádza, nemali by naň mávať všetci, ale iba jedna zodpovedná osoba.
  • Tá sa postaví a gestom rúk v tvare písmena Y naznačí posádke, že pomoc naozaj potrebuje – Y vychádza z anglického slova yes, čiže áno.
  • Naopak, ak pomoc nepotrebujete, dáte ruky do tvaru písmena N, čiže no – nie.
  • Dôležitý je aj priestor na pristátie. Je preto dobré vytypovať rovný povrch bez vyvýšených útvarov, ktoré by mohli pristátie komplikovať.
  • Z tohto miesta pošlite všetkých ľudí preč.
  • Treba tiež pozbierať voľné predmety, ako sú stany, ľahké batohy či oblečenie, aby počas pristávania nezačali lietať.
  • Pilotovi ukážte, ktorým smerom fúka vietor, pretože potrebuje pristáť proti nemu a rovnako proti nemu aj vzlieta. Jednoducho sa postavíte a podľa toho, odkiaľ vám fúka vietor, určíte jeho smer. Ideálne je mať niečo v ruke – šatku, ľahkú čiapku alebo šnúrku z topánky –, aby pilot videl, ktorým smerom sa tento predmet pohybuje.
  • Keď vrtuľník pristane, nepribližujte sa k nemu, pretože jeho rotor je veľmi nízko nad zemou. Ak k tomu pripočítame terénne nerovnosti, stroj môže byť veľmi nebezpečný.
  • Ak bude personál niečo potrebovať, privolá vás, aby ste napríklad pomohli s nosidlami alebo batohom.

7. Čo robiť v prípade, keď presne neviem, kde sa nachádzam?

V dnešnej dobe už nie je problém zistiť svoju polohu. Leteckí aj ostatní záchranári ju vedia zistiť tak, že na váš mobil pošlú esemesku s určitým odkazom. 

Keď naň kliknete, budú vedieť, kde sa nachádzate. Existuje aj samostatná aplikácia horskej záchrannej služby, ktorá dokáže sama odoslať GPS súradnice.

8. Ako sa vybaviť na lyžovačku?

Vezmi si správnu výstroj. To znamená, že lyže musia mať nastavené primerané vypínacie sily, treba mať prilbu a vhodné oblečenie. Dôležité sú aj hrubšie nohavice, pretože tenké nohavice môže lyža pri úraze rozseknúť a jej hrana sa môže zarezať až do nohy.

Čo sa týka pohybu na svahu, tam platí biely kódex.

10 základných pravidiel bieleho kódexu

  1. Ohľaduplnosť – správaj sa tak, aby si neohrozil ostatných.
  2. Kontrola rýchlosti – prispôsob rýchlosť svojim schopnostiam, stavu trate a počtu ľudí na svahu.
  3. Voľba smeru jazdy – lyžiar prichádzajúci zhora musí jazdiť tak, aby neohrozil ľudí pred sebou.
  4. Predbiehanie – predbiehaj s dostatočným odstupom.
  5. Vchádzanie na svah a rozbiehanie – pred rozjazdom alebo vstupom do trate sa rozhliadni.
  6. Zastavenie – nezastavuj na úzkych ani neprehľadných miestach. Ak potrebuješ zastaviť, vyber si bezpečné miesto na okraji trate.
  7. Výstup a zostup pešo – pohybuj sa po okraji zjazdovky.
  8. Rešpektovanie značenia – dodržiavaj značky, pokyny a uzávierky tratí.
  9. Pomoc pri nehode – ak sa niekto zraní, máš povinnosť poskytnúť pomoc.
  10. Identifikácia – pri nehode si účastníci musia vymeniť potrebné identifikačné údaje.

Lyžovanie je ako partička šachu – musím myslieť nielen na seba, ale aj na druhých. Zároveň musím počítať aj s nepredvídanými situáciami. Napríklad vidím, že niekto smeruje doprava, ale predvídam, že odbočí doľava, a som pripravený na to zareagovať.

Kde sa spájajú zjazdovky, treba pribrzdiť. Prichádzajú tam ľudia rovnakou rýchlosťou, ale z rôznych smerov. Dávame im preto prednosť tak ako na ceste.

Pre začiatočníkov platí, že si treba zvoliť miernejšiu zjazdovku a zotrvať na nej dostatočne dlho. Veď čo je v živote krajšie než to, keď ideme krásnou, istou a elegantnou jazdou, ktorá nám prináša aj hravosť? Nie je dôležité ísť rýchlo za každú cenu, ale užívať si jazdu.

František Mrázik

Medzinárodný horský sprievodca s kvalifikáciou UIMLA a dlhoročný horský záchranár. Od roku 2000 pôsobí v Tatranskej horskej službe – dobrovoľnom zbore, ktorého je od roku 2021 predsedom. Venuje sa sprevádzaniu v slovenských aj zahraničných pohoriach, lavínovému vzdelávaniu a bezpečnosti v horách. Popri svojej vášni pre prírodu má aj vlastnú IT firmu Maxim Data. Jeho otcom bol František Mrázik starší, ktorý v minulosti pôsobil ako náčelník Horskej služby Československého zväzu telesnej výchovy na Slovensku.

Páčil sa vám článok?
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.