Laci Strike pre vás vybral 6 tanečných krokov, ktoré sa naučíte aj doma a všade s nimi zahviezdite
Tanečník Laci Strike založil online školu tanca Strike.sk pre začiatočníkov aj pokročilých, ktorej súčasťou sú tanečné lekcie aj množstvo praktických rád. Roztancovať sa tak môžete v pohodlí svojho domova.
Autor Dominik Holič
Foto archív SDA
Sóda
Dátum
Hoci si na klubové párty a tancovačky na letných festivaloch ešte nejaký čas počkáme, tento čas sa dá využiť efektívne. Vďaka tanečníkovi Lacimu Strikeovi sa môžete naučiť nové kroky aj doma a potom s nimi zahviezdiť na parketoch.
Laci Strike a ďalší lektori zo Street Dance Academy (SDA) začali počas koronakrízy na web Strike.sk pravidelne pridávať lekcie tanca, pomocou ktorých sa môžu štýlové kroky naučiť začiatočníci aj pokročilí na celom Slovensku.
„Naša online tanečná škola vznikla ešte koncom roka 2017, ale po prepuknutí pandémie sme ju odomkli a zverejnili pre všetkých. Mali sme od ľudí výborné ohlasy, tešili sa, že sme im umožnili spríjemniť si čas doma, čo nás veľmi povzbudilo. V projekte zároveň videlo zmysel aj O2, preto sme sa spolu pustili do pokračovania a rozvíjania online školy, a to pravidelným pridávaním nových lekcií,” vysvetľuje Laci Strike pozadie projektu, ktorý podporila Férová Nadácia O2.
Doma sa hanbiť nemusíte
Online škola tanca tak funguje na webe Strike.sk, kde ku kvalitnému základu počas takmer 3 mesiacov pandémie pravidelne pribúdali nové videá s lekciami tanca. Vznikla tak ucelená knižnica tanečných krokov rôznych úrovní vrátane základov hudobnej teórie.
Práve tancovanie doma môže byť skvelý prvý krok pre ľudí, ktorí s tancom začínajú alebo potrebujú prekonať svoju hanblivosť. Aj skúsený tanečník ako Laci Strike sa dodnes vzdeláva a doma si skúša nové kroky a kombinácie, ktoré sa učí od najlepších svetových tanečníkov.
„Keď som začínal, učil som sa z videokaziet a nonstop si ich pretáčal. Až keď som sa niečo naučil doma, išiel som s tým na párty alebo na battle. Online kurzy majú podobný princíp,” vysvetľuje Laci.
Dokáže sa naučiť tancovať každý?
Ešte skôr, ako vám predstavíme niekoľko základných hip-hopových tanečných krokov, máme od Laciho niekoľko praktických rád. Prvá znie, že tanca sa nemusíte báť, pretože tancovať sa dokáže naučiť každý.
„Nikdy neriešim, či niekto vie, alebo nevie tancovať. Mne sú sympatickí ľudia, ktorí to vedia rozbaliť svojím štýlom, napríklad na rodinných oslavách alebo svadbách. Na takého človeka sa neviem vynadívať, pretože mi to príde ako úprimná a čistá radosť,” hovorí Laci o základnom predpoklade na tanec.
Laci odporúča učiť sa na začiatku kroky bez hudby. Pomôže vám to osvojiť si nielen základy, ale aj sústrediť sa na detaily, napríklad či správne stojíte a či sa nehrbíte. Zároveň tak viete v prípade potreby spomaliť počítanie dôb, čo vám môže pomôcť pri nových krokoch.
Nasledujúce kroky sú síce označené ako hip-hopové, no viete ich prispôsobiť aj iným hudobným žánrom. Napríklad v modernom EDM sa tancuje takzvaný Shuffle, ktorý je adaptáciou hip-hopového tanca Running Man.
Nezabúdajte, že street dance štýly ako hip-hop, breaking či popping oslavujú jedinečnosť každého tanečníka. Ak by ste sa pri niektorom kroku začali nudiť, môžete si ho rôzne obmieňať a začať objavovať svoj štýl.
„Všetko sa dá aplikovať na rôzne rytmy, treba sa len nechať unášať hudbou, pustiť si skladbu, ktorú má človek rád a precítiť to. Pri tanci je prvoradá zábava, či už je to pred tisíckou divákov, alebo doma pred telkou,” radí Laci Strike.
Dosť bolo teórie, vyskúšajte si týchto 6 krokov
Salsa Step
Pri výraze Breaking si pravdepodobne predstavíte triky na zemi alebo točenie na hlave. Hoci sú dôležitou súčasťou tohto tanečného štýlu, každý b-boy či každá b-girl musí ovládať aj Top Rock, teda tanec v stoji. Top Rock zohral dôležitú úlohu aj pri vzniku hip-hopu a jeho základom by mal rozumieť každý hip-hopový tanečník. Začať môžete jednoduchým, no veľmi efektným Salsa Stepom.
Indian Step
Ďalším populárnym toprockovým krokom je Indian Step. Naučiť sa ho nie je náročné, no pre začínajúcich tanečníkov býva trochu zradný. Jeho tajomstvo sa totiž skrýva v správnom načasovaní: na prvú dobu malý úskok dozadu, na druhú noha vpred. Poriadne sa preto započúvajte do hudby a nohu ukladajte dopredu vždy iba na párnu dobu.
Walk Out
Hip-hop sa dá ozvláštniť aj prvkami z ďalšieho street dance štýlu s názvom popping. (Áno, práve k nemu patrí aj obľúbený robot.) Krok Walk Out vymyslela tanečná skupina Electric Boogaloos, ktorá tento tanečný štýl zakladala. Walk Out a popping samotný vás naučia vnímať vlastné telo – pozorne sledujte, ktorým smerom ukladáte nohy a nakláňate vrchnú časť tela. Detaily robia majstra.
Twist-O-Flex
Twist-O-Flex funguje na podobnom princípe ako Walk Out, teda na oddeľovaní pohybu nôh, trupu a hlavy. Samozrejme, tento proces vyžaduje dávku trpezlivosti. Odmenou však bude klasický krok (v street dance sa takého kroky nazývajú oldschoolové), ktorý si neskôr môžete upraviť podľa seba a tancovať ho aj do súčasnej hip-hopovej hudby. Ako inšpiráciu vám ponúkame video, kde Laci spája Twist-O-Flex s Walk Out.
Pas de Bouree
Pri posledných dvoch krokoch sa trochu vzdialime od hip-hopu, naďalej však zostaneme pri street dance. Niekoľko storočí starý krok s názvom Pas de Bouree sa z baletných sál dostal až do newyorských klubov a do tanečného štýlu House Dance. Je to skvelý spôsob, ako si rozhýbať nohy do rýchlejšej hudby.
Tip: Ak ho spojíte s pérovaním v kolenách vždy na celú dobu, zužitkujete ho aj v hip-hope.
Heel Step (Heel Toe)
Ďalším jednoduchým krokom z House Dance je Hell Step alebo aj Heel Toe, v preklade päta a špička. Pozor, zďaleka nie je len o rýchlych nohách. Trik je v tom, že musíte zapojiť aj telo a nakloniť ho dopredu vždy, keď je na rade päta. Nebudeme vám klamať, pri House Dance sa určite poriadne zapotíte. Garantujeme však, že dobrá kondička je na vystúpeniach či v tanečných battles na nezaplatenie v akomkoľvek štýle.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Technologický riaditeľ O2 Slavomír Pšenák: Umelá inteligencia nikdy úplne nenahradí ľudí – no ľudia, ktorí s ňou vedia pracovať, budú mať obrovskú výhodu na pracovnom trhu
AI nie je tajomná sila, ale užitočný nástroj. Kto ju nevyužíva, začne zaostávať.
Autorka Natália Čerňancová
Foto Magdaléna Tomalová
Dátum
Predstavte si, že pri sebe stále máte neviditeľného a trpezlivého pomocníka – naplánuje vám deň, navrhne recept podľa obsahu chladničky alebo rýchlo preloží správu od zahraničného klienta. Umelá inteligencia je už bežnou súčasťou našich telefónov, domácich spotrebičov či áut. Četboty, teda virtuálni asistenti, však vyvolávajú otázky, či nenahradia ľudí v práci alebo do akej miery im môžeme veriť. Slavomír Pšenák, technologický riaditeľ z O2, AI denne využíva a poradí, ako z nej vyťažiť čo najviac.
V rozhovore so Slavom Pšenákom sme sa porozprávali o tom, ako efektívne môžeme umelú inteligenciu používať a aj:
ktoré konkrétne nástroje AI využíva denne,
ako napísať naozaj dobré zadanie, tzv. prompt,
prečo je umelá inteligencia užitočná pri získavaní širšieho prehľadu, ale Google je stále lepší na overovanie faktov,
prečo je rozdiel medzi platenou a neplatenou verziou AI taký veľký,
prečo technologický pokrok míňa veľa energie,
prečo je aj pre AI dôležitá najrýchlejšia sieť 5G
a ako začať s AI pracovať, ak ste to doteraz ešte neurobili.
Keď som si robila rešerš k rozhovoru, spýtala som sa na vás aj umelej inteligencie. Čo si myslíte, že mi o vás povedala?
Závisí to od toho, či používate platenú alebo neplatenú verziu, a aj od toho, ktorú umelú inteligenciu oslovíte. Niektoré AI si spravia rýchlu rešerš a povedia, že pracujem v O2, že sa venujem technológiám a inováciám. Viem si predstaviť, že niektoré by dokonca tvrdili, že som otec troch detí.
Takisto sa tam mohlo objaviť, že vo voľnom čase fotím hory. Kedysi som tancoval, teraz sa snažím hrať na gitare a občas chodím na komunitné behy.
A viem, že neplatený Claude od Anthropicu by si odpoveď na otázku, kto som, úplne vymyslel. Takže podľa neho môžem byť kýmkoľvek – od filozofa z čias Francúzskej revolúcie až po pracovníka OSN.
Pýtala som sa neplatenej verzie ChatuGPT a bol pomerne presný. Podrobne sa zmienil o vašom pracovnom zázemí a aj o záľube v športovaní. V tom čase som však nevedela, či je to naozaj pravda. Ako zistím, či ma zavádza alebo ide o správne informácie?
V prvom rade je dôležité pochopiť, čo ChatGPT vlastne je. Funguje tak, že predpovedá ďalšie slovo v poradí na základe pravdepodobnosti. Napríklad keď sa ho spýtame na meno alebo vek Gizky Oňovej, v základnej podobe nevyhľadáva konkrétne informácie o nej, ale snaží sa odhadnúť, aké ďalšie slová by mohli nasledovať po vašej otázke. Slová spracováva preložené na čísla, malé jednotky, takzvané tokeny.
Tento proces využíva matematiku na to, aby podľa predchádzajúcich tokenov predpovedal, ktoré slovo by mohlo nasledovať. Keď už ich napočítal dosť, preloží to späť na text, ktorý dostaneme ako odpoveď. To znamená, že AI nerozumie otázke v ľudskom zmysle, len predikuje, ktoré slovo by mohlo byť ďalšie v poradí.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj vstupné dáta, na ktorých sa AI učila. Modely boli trénované najprv na verejne dostupných zdrojoch z internetu, neskôr sa k nim pridávali platené databázy, knihy či prepisy videí z YouTubu.
Umelá inteligencia však nevie rozlíšiť, či je text ironický alebo vtipný. Napríklad spoločnosť Google mala problém, keď jej AI na otázku „Ako zabrániť tomu, aby mi padal syr z pizze?“ odpovedala, že dobrým riešením by bolo použiť malé množstvo lepidla. Tento výstup vznikol, pretože model našiel satirický článok, ktorý to spomínal, ale nedokázal rozpoznať, že ide o vtip.
Odpoveď ovplyvní aj to, že modely sa trénovali na dátach zo sociálnych sietí, kde sa môžu nachádzať dezinformácie alebo nevhodné výrazy. Práve preto mali v minulosti niektoré četboty problém s rasistickými alebo so sexistickými výstupmi.
Môžu sa modely vytrénovať tak, aby sme im v budúcnosti mohli úplne dôverovať?
Nemyslím si, že existuje univerzálna umelá inteligencia, ktorá by bola stopercentne presná vo všetkom. Systémy AI sú dnes navrhnuté tak, aby boli veľmi dobré v konkrétnych úlohách, ale nikdy to nebude dokonalé. Problém nie je len v samotnej umelej inteligencii, ale aj v tom, že realita je oveľa zložitejšia než súbor tréningových dát.
Ľudský svet nie je čierno-biely – máme emócie, nálady, subjektívne vnímanie. A tieto aspekty sa v umelej inteligencii veľmi ťažko modelujú.
Okrem toho vznikajú aj nové spôsoby manipulácie AI. Existujú totiž metódy, ktorými sa dá ovplyvniť, aké výstupy poskytne. Ak by sme napríklad cielene vytvorili množstvo stránok s upraveným obsahom, môžeme ju presvedčiť, že som americký pilot.
Preto je dôležité zachovať si obozretnosť. Aj v budúcnosti bude potrebné kriticky rozmýšľať, overovať si informácie a nenechať sa úplne uniesť tým, čo nám technológie ponúkajú. A najmä si uvedomovať, že tieto systémy súperia aj o našu pozornosť.
Ľudia, ktorí si AI už osvojili, komunikujú s četbotom denne – možno aj do takej miery, že zabudli na známy Google. Kedy je lepšie využiť AI a kedy Google?
Google bol kedysi skvelým vyhľadávačom, kam ste zadali požiadavku a dostali relevantné výsledky. Dnes je to trochu iné – vidíte odporúčané produkty a sponzorované odkazy, až potom sa dostanete k výsledkom.
Druhým faktorom je spôsob, akým vyhľadávame informácie. Často nehľadáme konkrétnu stránku, ale chceme si vytvoriť prehľad o téme. Umelá inteligencia je veľmi užitočná práve pri získavaní širšieho prehľadu.
Napríklad keď si hľadám bicykle alebo dovolenkové destinácie, môžem si prechádzať desiatky stránok alebo sa spýtať AI, ktorá mi informácie spíše do jedného sumára.
Na druhej strane, ak by som sa pýtal na vek známej osobnosti, AI nie je ideálny nástroj z dôvodu neaktuálnych údajov. Môže povedať vek, ktorý sa objavil v článku spred niekoľkých rokov, a nebude schopná tieto informácie aktualizovať.
AI je skvelá na získavanie širších prehľadov a porovnávanie možností, ale na presné a overené fakty je lepšie siahnuť po tradičných zdrojoch alebo oficiálnych stránkach.
Predstavte si, že máte pri sebe asistenta, ktorý má trpezlivosť, nehodnotí, len odpovedá na vaše otázky. To je umelá inteligencia – rýchlo a ľahko si s ňou dokážete osvojiť aj akúkoľvek novú tému.
A ako ju využívate v profesionálnom živote?
Každý deň používam náš interný četbot, pretože externé neplatené nástroje nie sú bezpečné na spracovanie firemných dát. Okrem toho využívam Microsoft Copilot na efektívnejšiu prácu v Exceli, PowerPointe a pri spracovaní e-mailov. Keď sa vrátim zo služobnej cesty a čaká ma množstvo neprečítaných správ, AI mi pomôže vytvoriť ich sumár a určiť priority odpovedí.
Na vyhľadávanie informácií používam Perplexity, a keď robím výskum k nejakej téme, pomáha mi NotebookLM od Googlu. Tento nástroj umožňuje nahrať dokumenty a pracovať s nimi interaktívne. Zaujímavou funkciou je aj generovanie podcastu z dokumentov – AI vytvorí dialóg dvoch hlasov, ktorý si môžem vypočuť napríklad cestou do práce.
Keď programujem v rámci hobby projektov, využívam Clauda od Anthropicu. Pri tvorbe prezentácií generujem obrázky cez DALL·E alebo Midjourney. A keď športujem, AI mi pomáha analyzovať tréningové dáta. Napríklad minulý rok som používal asistenta v aplikácii Humango, ktorý mi odporúčal ďalšie kroky v tréningu na základe výkonu a fyziologických dát.
AI je pre spoločnosť užitočná, no má aj svoje nástrahy. Aké výzvy podľa vás prináša?
Jednou z hlavných je spotreba energie. Keď sa povie AI, mnohí si predstavia sofistikované modely, ktoré riešia komplexné úlohy, no málokto si uvedomuje, koľko elektriny to stojí. Najväčšia záťaž nie je len v trénovaní modelov, ale aj v samotnom generovaní odpovedí, čo je práve to, čo denne používame – či už ide o četboty, vyhľadávače, alebo nástroje na tvorbu obsahu.
Dátové centrá, kde tieto modely fungujú, už dnes spotrebujú asi dve percentá svetovej elektriny. Možno to neznie ako veľké číslo, no keby to bol samostatný štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto na svete v spotrebe energie.
Na druhej strane, technológie sa neustále zlepšujú. Nové modely AI sú čoraz efektívnejšie, podobne ako moderné autá, ktoré dnes vypúšťajú menej emisií než v minulosti. Aj dátové centrá sa stavajú s dôrazom na udržateľnosť – namiesto energeticky náročnej klimatizácie sa čoraz viac využívajú prirodzené chladiace systémy, ako je vodné odparovanie alebo uzavreté chladiace okruhy, ktoré šetria vodou.
S umelou inteligenciou komunikujeme cez otázky a zadania, tzv. prompty. Ako by sme mali prompty zadávať, aby bola odpoveď čo najlepšia?
Promptovanie je samostatná veda. Dôležité je uvedomiť si, že AI nepozná, kto som, čo presne potrebujem ani aký kontext má zohľadniť. Páči sa mi prirovnanie k medziľudským vzťahom – tak ako nemôžem očakávať, že druhý človek uhádne moje myšlienky bez jasnej komunikácie, ani AI nedokáže správne odpovedať bez dostatočných inštrukcií.
Je dôležité spresniť, čo chcem, aký výsledok očakávam, a ideálne pridať aj príklady. Prompt môžem začať vetou: „Odpoveď si predstavujem takto…“ a četbot už bude pokračovať v podobnom štýle.
Promptovanie sa pri rôznych modeloch líši. Jazykové modely, ako je ChatGPT, je dobré usmerniť štýlom „chcem odpoveď v konkrétnom tóne“, „pridaj viac príkladov“ alebo „uprav text, aby bol jednoduchší“.
Pri reasoning modeli, ktorý dokáže lepšie analyzovať a premýšľať nad zadaním (napríklad R1 od DeepSeeku), je efektívnejšie zadať podrobné inštrukcie v jednom veľkom zadaní – čím viac informácií dostanú na začiatku, tým kvalitnejší bude výstup.
Keď som svojej známej ukazovala, ako s četbotom pracujem, povedala mi, že AI nepoužíva, pretože sa jej bojí. Ako sa takýchto obáv zbaviť?
Väčšina strachov pochádza z nevedomosti – bojíme sa toho, čo nepoznáme. Keby sme sa pozreli do histórie, videli by sme, že ľudia sa kedysi báli aj elektriny, možno dokonca aj ohňa. No dnes sú tieto veci bežnou súčasťou života.
Preto každému odporúčam, aby si nainštaloval AI asistenta, či už je to Claude, Gemini, alebo ChatGPT, a začal ho používať na riešenie každodenných úloh. Takto získa väčšiu istotu a pochopí, že AI je len nástroj, nie nejaká tajomná sila.
Už teraz vidíme, že medzera v efektivite medzi ľuďmi, ktorí AI používajú, a tými, ktorí nie, sa začína zväčšovať. Stále však nie je neskoro na tento vlak naskočiť.
Mimochodom, umelá inteligencia sa už dnes nachádza všade okolo nás. Napríklad moderné umývačky riadu ju využívajú na optimalizáciu umývacieho cyklu – sleduje čistotu odtekajúcej vody a hmotnosť riadu, aby vypočítala ideálny čas umývania a sušenia. Podobne existujú aj inteligentné zubné kefky, ktoré sledujú spôsob čistenia zubov a upozornia vás, ak ste nejakú časť chrupu vynechali.
Takže podľa vás AI ľudí nenahradí, ale skôr im pomôže?
Presne tak. Často sa hovorí, že umelá inteligencia vám prácu nevezme, ale človek, ktorý s ňou vie narábať, áno. Ak ju niekto nevyužíva, nie je taký produktívny, ako by mohol byť.
Napríklad programátori ju už dnes využívajú na vygenerovanie celých kusov kódu a na zrýchlenie niektorých procesov. Podobne copywriteri môžu AI využiť na štruktúrovanie textov, brainstorming alebo generovanie nápadov.
Celý technologický pokrok je o tom, že si uľahčujeme prácu. Kedysi sme umývali riad ručne, dnes máme umývačky. Rovnako to bude aj s AI. Neznamená to, že ľudia nebudú mať čo robiť, ale že tí, ktorí sa naučia AI efektívne využívať, budú mať obrovskú výhodu.
AI je fantastická v konkrétnych úlohách. Nevie však vnímať emócie či nálady, a preto si nemyslím, že bude niekedy úplne dokonalá.
Zo štatistík Eurostatu však vyplýva, že len polovica Slovákov má základné digitálne zručnosti.
Podstatné je uvedomiť si, že digitálne zručnosti sú dnes nevyhnutné. A pri dnešných možnostiach vedomosti prichádzajú ľahko, ak človek naozaj chce. Naopak, ak čaká, že ho niekto všetko naučí, veľmi ťažko si ich osvojí. Myslím si, že každý pozná niekoho, kto spätne hovorí: Keby som sa bol viac učil jazyky, dnes by som mal viac možností.
No pri digitálnych zručnostiach je to ešte naliehavejšie, potrebujeme ich už dnes. Dôležité je prekonať mentálnu bariéru. Stačí sa odhodlať, hoci budú začiatky nepohodlné. No práve tento krok vpred umožňuje rásť a napredovať.
V ktorých oblastiach má podľa vás AI najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť náš život?
Som presvedčený, že umelá inteligencia nám pomôže v starostlivosti o ľudí, najmä v zdravotníctve. Ďalej vidím obrovský potenciál vo vzdelávaní. Predstavte si, že si chcete osvojiť novú tému a máte pri sebe AI asistenta, ktorý má nekonečnú trpezlivosť, odpovedá na vaše otázky a nehodnotí. Máte tak možnosť učiť sa bez stresu a vo vlastnom rytme. To je obrovská výhoda nielen pre deti, ale pre všetkých, keďže učenie sa nekončí v škole, ale trvá po celý život.
Umelá inteligencia sa dá využívať aj na generovanie personalizovaného obsahu, ktorý zodpovedá individuálnym preferenciám. Čím lepšie systémy rozumejú našim záujmom, tým viac sa zvyšuje komfort všetkých digitálnych služieb.
A napokon telekomunikácie. Umelá inteligencia vyžaduje spoľahlivú a dostupnú sieť. S narastajúcim využitím AI bude stabilita a rýchlosť siete kľúčová. Dobrým príkladom sú autonómne taxíky v USA, kde si objednáte vozidlo bez vodiča, nastúpite a ono vás bez problémov odvezie, kam potrebujete. Ak by sieť zlyhala, takéto služby by nefungovali.
Aká je aktuálna situácia s rozširovaním najrýchlejšej dostupnej siete na Slovensku?
Nevenujeme sa len zavádzaniu 5G, ale sieť aj kompletne modernizujeme. Ide o rozsiahly proces, pri ktorom sa postupne vylepšujú všetky jej súčasti. Znamená to nielen výrazné zvýšenie počtu vysielačov, ale aj ich pripojenie optickými linkami na rýchlejší prenos dát.
Rozširujeme pokrytie vysokorýchlostných frekvencií a zároveň postupne vypíname zastaranú 3G sieť. Uvoľnené frekvencie tak môžeme využiť pre novšie a výkonnejšie technológie.
Sieť 5G od O2 môže aktuálne využívať viac ako 88 % ľudí na Slovensku. Kedy sa jej dočká aj zvyšok krajiny?
Najprv musíme dokončiť modernizáciu, ale na konci tohto roka ju budú mať všetci. Navyše tých zvyšných 12 % populácie má stále k dispozícii 4G LTE sieť, čiže nie sú bez pokrytia.
V čom spočívajú výzvy takejto modernizácie? Predstavujem si vysoké stĺpy a technikov, ktorí na ne musia vyliezť.
Toto je len vrchol ľadovca. Za tým všetkým sú aj matematické simulácie na modelovanie terénu, výkopové práce na ťahanie optických káblov a modernizácia existujúcej infraštruktúry, ktorá zahŕňa aj montáž a údržbu zariadení. A to všetko sa deje za každého počasia.
Nejde však len o jednotlivcov. Je to kolektívne úsilie, pri ktorom tímy aktualizujú systémy. Je to obrovská synchronizácia ľudí, technológií a procesov. Pracujeme na tom spoločne, pretože nám ide najmä o to, aby mali naši zákazníci špičkovú sieť.
Ako sme na tom so sieťou v porovnaní so zahraničím?
Na Slovensku máme veľmi konkurenčné prostredie, čo sa odráža aj na kvalite našej siete. Hoci sme ešte len v polovici modernizácie, aj tak sme už tento rok získali významné ocenenia od Opensignal – svetového lídra v nezávislom meraní kvality sietí. A nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom porovnaní.
Spoločnosť Opensignal ocenila neustálu snahu O2 o zlepšovanie siete v kategóriách svetový líder v 5G Voice App Experience a 5G Gaming Experience. To dokazuje, že naša 5G sieť má nielen skvelú dostupnosť, ale ponúka aj skutočné výhody pre zákazníkov so špičkovým zariadením 5G.
Dátové centrá, kde modely umelej inteligencie fungujú, majú obrovskú spotrebu energie – ak by to bol štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto v spotrebe energie.
O2 sa o sieť delí s konkurenciou. Neznamená takáto spolupráca zníženie súťaživosti na trhu, ktoré bude mať následky napríklad na kvalitu do budúcnosti?
Áno, je pravda, že pracujeme na zdieľaní siete. Predstavte si to ako železničnú spoločnosť – ak chce niekto iný prevádzkovať dopravu, nedáva zmysel budovať úplne nové koľajnice. Rovnako ani u nás nemá význam, aby si každý operátor staval vlastné stožiare a technológiu v každej obci sám.
Zdieľanie siete umožňuje efektívnejšie využívanie infraštruktúry, čo je obzvlášť dôležité na Slovensku, kde máme viacero operátorov. Spolupracujeme na budovaní a modernizácii siete, čím šetríme náklady a zároveň prinášame zákazníkom kvalitnejšie pokrytie a rýchlejšie inovácie.
Neznamená to však nižšiu konkurenciu, práve naopak. Vďaka spoločnému zdieľaniu infraštruktúry môžeme sústrediť viac zdrojov na komerčný boj o zákazníka a ponúkať lepšie služby, ceny či výhody.
S umelou inteligenciou sa potrebujeme naučiť žiť – pôjde to ľahšie, keď ju pochopíme. Kempelenov inštitút prišiel s projektom Vo vnútri AI, ktorý môžete využiť ako návod na jej pochopenie a používanie. Tento projekt mohol vzniknúť aj vďaka podpore Férovej nadácie O2, ktorá dlhodobo podporuje vzdelávacie iniciatívy a zmysluplné projekty.
Slavomír Pšenák
Slavomír Pšenák v O2 od roku 2022 vedie technologický úsek spájajúci IT a sieťové oddelenia. Predtým pôsobil v spoločnostiach InoCloud, Erste Group IT a IBM, v ktorých získal skúsenosti v oblasti umelej inteligencie, cloudových technológií a dátovej analytiky. Počas kariéry viedol strategické projekty zamerané na digitalizáciu a efektívnejšie IT riešenia. Je absolventom Ekonomickej univerzity, okrem toho študoval aj marketing a strategický manažment na Univerzite v Gente.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
