Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

14 šikovných rád, vďaka ktorým si cestovanie užijete ešte viac

Aby ste prešli svet, nepotrebujete veľa peňazí ani veľkú batožinu. O svoje tipy sa s čitateľmi Sódy podelila skúsená cestovateľka a blogerka Janka Schweighoferová z blogu Travelhacker.

Dnešná doba je svetom otvorených možností, a to praje aj cestovateľom. V súčasnosti si dokážete kúpiť spiatočnú letenku aj za 10 € a cieľovú destináciu pohodlne precestovať krížom-krážom.

Svoje tipy, ako cestovať šikovne a lacno, nám prezradila Janka Schweighoferová z blogu Travelhacker.

Chystáte sa cez jarné prázdniny do sveta? Aktivujte si inteligentné poistenie od O2, ktoré vám šetrí čas. Viac informácií

Pred cestou

Čomu sa vyhnúť?

Veľkej batožine

Okrem toho, že ju musíte nosiť, je to aj finančne nákladné, pretože najmä pri prestupných letoch sa každá batožina platí samostatne.

Bezhlavému nákupu leteniek

Vyvarujte sa nákupu leteniek bez predošlého prieskumu lokality. Je dobré najskôr si pozrieť možnosti ubytovania na konkrétny termín, zvážiť svoje finančné možnosti a až potom kupovať letenky.

Turistickým lokalitám počas ich hlavnej sezóny

Letenky sú síce často veľmi lacné, ale ceny v destinácii neskutočne rastú a v konečnom dôsledku za dovolenku v Európe počas letnej sezóny zaplatíte omnoho viac ako za exotiku v zime. Ibiza, Malorka a Santorini, ale aj Škandinávia v lete predstavujú turistické pasce. Naopak napríklad také Rumunsko, Albánsko, Čierna Hora, a Balkán celkovo, sú lacnejšie a zaujímavé.

Ako na to?

Výber cieľovej destinácie

Ak chcete navštíviť konkrétnu krajinu, sledujte ceny leteniek priebežne dlhší čas. Pokiaľ vám na tom, kde strávite najbližšiu dovolenku až tak nezáleží, riaďte sa aktuálnymi zľavami.

Kúpa letenky

Pred kúpou letenky je ideálne vopred si spraviť prieskum cieľovej destinácie, najlepšie s prehľadom cien na danom mieste. Ak je počas sezóny príliš drahá a preplnená turistami, zvážte iné možnosti. Ak vám to neprekáža, smelo do kúpy.

Ak letenky kupujete sami prvýkrát, privolajte si skúsenejšiu osobu, ktorá vám pomôže. Vyhnete sa tak chybám, napríklad zbytočnému priplácaniu si za niečo, čo vôbec nepotrebujete (drahá batožina, prenájom auta priamo cez leteckú spoločnosť či transfer z letiska).

Ubytovanie

Pred samotným výberom ubytovania si okrem úrovne odpovedzte na to, či chcete bývať v centre mesta, alebo radšej v tichšej lokalite. To, kde bývate, totiž ovplyvňuje celý váš pobyt, pretože na danom mieste spíte. Výber stránky na rezerváciu ubytovania záleží od cieľovej destinácie. Často platí, že čím je destinácia drahšia, tým viac sa oplatí bookovať ubytovanie cez Airbnb, čím lacnejšia, tým viac Booking.

Na Airbnb nájdete autentickejšie ubytovanie, vyhnete sa hotelovým izbám, máte kontakt s miestnymi a ľahšie sa dostanete ku spoznávaniu kultúry, Booking ocenia najmä milovníci hotelového komfortu. V lete či počas sezóny je lepšie rezervovať si ubytovanie vopred, pretože v čase príchodu už môžu byť všetky možnosti obsadené. Mimo sezónu alebo v menej turistických krajinách naopak zoženiete bývanie bez problémov aj na mieste.

Itinerár

Alebo zoznam toho, čo si beriem so sebou, opäť závisí od cieľovej destinácie. Všeobecne platí, že tie európske sú podobné našej krajine, takže balenie je oveľa jednoduchšie. Do Ázie toho budete potrebovať možno viac, prípadne odlišné veci. Popýtajte sa známych, ktorí danú krajinu už navštívili, na rady, čo v danej krajine potrebovali aj čo im naopak chýbalo, a napíšte si zoznam toho, čo si zbaliť, ktorý si budete postupne škrtať.

Výber batožiny a jej rozmery

Travelhackerka Janka odporúča cestovať s ruksakom. Kufor na kolieskach je zbytočná otrava, musíte ho ťahať za sebou a môže sa zničiť, čo zníži váš komfort na cestách. Vyrábajú sa aj šikovné ruksaky, ktoré možno rôzne otvoriť, takže máte vždy prehľad, čo je vo vnútri. Ruksak navyše máte stále na chrbte, takže je menšia pravdepodobnosť, že ho niekde zabudnete.

Pred cestou je vždy dobré poriadne si svoju batožinu premerať. Najmä pri nízkonákladových letoch cestujete len s príručnou batožinou, ktorá je síce zdarma, ak ale prekročíte predpísané rozmery, zaplatíte nemalé peniaze navyše.

Prieskum

Ešte pred cestou si o cieľovej destinácii prečítajte cestovateľské blogy, kde nájdete množstvo užitočných rád a tipov na miesta, ktoré sa oplatia navštíviť. Nevynechajte Jankin blog Travelhacker, Travelistan alebo Cestuj s deťmi.

Počas cesty

Doprava

Doprava na mieste vždy záleží od destinácie. Spravte si preto prehľad infraštruktúry v krajine. Ak si beriete taxi, Janka odporúča službu Uber alebo podobné aplikácie. Vyhnite sa taxikárom, ktorí premávajú mestom, stoja na letisku alebo pri pamiatkach – nedoplatíte sa.

Ak ste na dovolenke viacerí, oplatí sa prenajať si auto. Ak ste v krajine, kde sa jazdí naozaj šialene, napríklad v Libanone, a netrúfate si sadnúť za volant, spoľahnite sa radšej na miestnu dopravu. V exotických krajinách sa vždy oplatí skúter, ktorý vám dá slobodu. V Nórsku zase zaplatíte za jazdu miestnou dopravou z letiska viac, ako keď si prenajmete auto. V Barcelone vás zase môže zaskočiť naozaj zlé možnosti parkovania.

Spoznajte miestnej kultúru prostredníctvom bývania u domácich

Nebojte sa bývať u domácich, či už cez Airbnb, alebo platformu Couchsurfing, ktorá umožňuje prespať u miestnych zadarmo. Môžete tiež navštíviť Couchsurfing mítingy, vďaka ktorým zaručene spoznáte zaujímavých ľudí. Alebo skúste bývať v hosteloch, kde stretnete ľudí z rôznych kultúr.

Ochutnávajte, skúšajte a (vy)užívajte

Počas dovolenky sa nebojte skúšať nové veci. Choďte na free walking tour, teda prehliadky mestami, ktoré organizujú lokálni ľudia. Nebojte sa náhodných stretnutí, spýtajte sa na cestu a rozviňte konverzáciu.

Choďte na miestne kurzy, nevynechajte hodinu jogy, zaplaťte si lektora surfovania, navštívte miestne fitness centrum alebo si zájdite do divadla. Ochutnajte miestne jedlo, navštívte ranné trhy a choďte si pozrieť východ, resp. západ slnka.

Riešenie problémov

Skúsená cestovateľka hovorí, že rovnaké nástrahy ako v zahraničí na človeka čakajú aj doma. Aj tu vás môže poštípať hmyz, môžete nabúrať auto, zmeškať posledný vlak alebo prísť o peňaženku. Janka z blogu Travelhacker v tomto prípade vyzdvihuje dôležitosť komunikácie. Ak nabúrate auto, obráťte sa na autopožičovňu, ak potrebujete pomoc lekára, volajte medzinárodné číslo 112, na ktorom by mali vedieť po anglicky. V prípade že neviete po anglicky, nájdite niekoho, kto vám všetko pretlmočí.

Ak vám v zahraničí niečo ukradnú, najskôr zhodnoťte, či je to pre vás natoľko cenné, aby ste to v cudzine riešili. Ak áno, choďte na políciu. Nezdvíha ubytovateľ telefón a vy nemáte, kde spať? Zájdite do najbližšej kaviarne, rezervujte si iné ubytovanie a riešte náhradu škody spätne.

Podľa Janky neexistuje žiadna univerzálna rada, základom ale je, nerobiť paniku. A často pomôže mať aj poistenie.

Po návrate

Odškodnenie

Ak nedostanete služby, za ktoré ste si zaplatili, nebuďte ticho. Meškalo vám lietadlo viac ako tri hodiny a nebolo to z dôvodu zlého počasia ani štrajku? Obráťte sa spätne (až dva roky dozadu) na leteckú spoločnosť, ktorá vám čakanie nielen preplatí, ale cestujúci dostane aj odškodnenie.

Mali ste rezervované ubytovanie a hostiteľ sa vám neozval? Nárokujte si vrátenie peňazí.

Stalo sa niečo neočakávané? Využite svoju cestovnú poistku a zahájte poistné konanie.

Chystáte sa cez jarné prázdniny mimo Slovenska? Využite šikovnú O2 Cestovnú poistku. Prvé inteligentné cestovné poistenie sa vám automaticky aktivuje vždy, keď prekročíte hranice, a vy vďaka nemu máte o starosť menej a šetríte svoj čas. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sluzby-a-podpora/o2-cestovna-poistka.

 

Janka Schweighoferová

Vďaka blogu Travelhacker si splnila svoj sen a cestovanie tak predstavuje nielen jej vášeň, ale aj živobytie. Napísala knižku Cestuj bez miliónov s množstvom praktických rád pre všetkých, ktorí sa chystajú do sveta. Minulý rok bola ambasádorkou O2 motivačnej roadshow Moja story, tvoja story, ktorá šudentov stredných škôl motivovala, aby si plnili svoje sny.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Párová terapeutka: „Počas zamilovanosti sme zahalení do krásneho závoja, no samotná láska na fungujúci vzťah nestačí.“ Čo rozhoduje o tom, či pár zvládne aj náročné obdobia?

Mnohí ľudia po odznení prvotného opantania zistia, že ich priťahovala skôr samotná emócia než človek, ktorého mali vedľa seba.

„Keď sa milujeme, nič zlé sa nám nemôže stať. My sme výnimka.“ Párová terapeutka Jolana Kusá hovorí, že práve toto je jedna z najväčších pascí vo vzťahu – spoliehať sa iba na pocit zamilovanosti. Ten však postupne slabne a až vtedy sa ukáže, či dokážeme vo vzťahu naozaj zvládať aj náročné obdobia. Skutočná odolnosť páru a vzájomná opora pritom nevznikajú až v čase krízy. Budujú sa oveľa skôr – v každodenných prejavoch záujmu či v schopnosti vytvárať bezpečný priestor, v ktorom sa obaja partneri cítia prijatí.

Aby sme mohli byť oporou druhému človeku, musíme sa najprv naučiť stáť pri sebe. Prijať sa so všetkým, čo k nám patrí, a pristupovať k sebe s väčšou láskavosťou a sebasúcitom – napríklad tak, ako to robí modelka Liberty Simon.

V rozhovore s párovou terapeutkou Jolanou Kusou sa dozviete:

  • prečo samotná láska nestačí na dlhodobo fungujúci vzťah,
  • ako si partneri budujú dôveru a pocit bezpečia ešte skôr, než príde kríza,
  • prečo sa za kritikou často skrýva nenaplnená potreba blízkosti,
  • ako sa hádať tak, aby konflikt partnerov nevzďaľoval, ale, naopak, zbližoval,
  • kde je hranica medzi zdravou oporou a nezdravým zachraňovaním partnera.

Existuje bezpodmienečná láska?

Myslím, že v partnerstve je to nereálne. Na partnera totiž prirodzene máme určité nároky a aj vzťah by mal napĺňať naše očakávania, potreby a priania.

Počas praxe som sa stretla s ľuďmi, ktorí boli presvedčení, že milujú bezpodmienečne. Často išlo o ľudí, ktorí sa vo vzťahu neustále vzdávali sami seba a dúfali, že za to budú bezvýhradne prijatí – ako dieťa túžiace po prijatí od rodiča.

Lenže partnerský vzťah stojí na vzájomnosti. Očakávame oporu, rešpekt a ochotu oboch partnerov podieľať sa na vzťahu. Samotná „bezpodmienečná láska“ na to nestačí.

Mnohí ľudia napriek tomu používajú výroky typu: „Keby si ma naozaj miloval, prijal by si ma takú, aká som.“ 

A druhý by mohol odpovedať: „A keby si ty milovala mňa, neočakávala by si to odo mňa.“ 

Jednou z najväčších pascí lásky je očakávanie, že keď sa milujeme, všetko sa dá prekonať. Vyrastáme s predstavou, že láska je akási všemocná sila, ktorá dokáže vyriešiť každý problém. Lenže v realite potrebujeme aj vzájomný rešpekt, hranice a ochotu počúvať potreby toho druhého.

Bez lásky to nejde, ale sama osebe na fungujúci partnerský vzťah nestačí.

Partneri sa musia naučiť poznať sami seba aj toho druhého, a predovšetkým poznať jeho očakávania. Nie každý totiž pri podpore potrebuje okamžite radu. 

Príliš sa teda spoliehame na predstavu, že láska všetko prekoná?

Áno, najmä vo fáze zamilovanosti. Vtedy si páry často hovoria: „My sa naozaj milujeme. My sme tá výnimka. Nám sa to nestane.“ Keď sme zamilovaní, máme pocit, že náš vzťah je iný a odolá všetkým prekážkam. No potom príde realita.

Počas zamilovanosti akoby sme boli zahalení do krásneho závoja. Prežívame jeden z najsilnejších citov, aké môže človek zažiť. No nie je to trvalý stav. Jeho intenzita postupne slabne a my začíname partnera vidieť realistickejšie.

Zrazu si všimneme veci, ktoré sme predtým prehliadali, alebo počujeme výroky, ktoré nás prekvapia. Vnímame ho bez ružových okuliarov.

Mnoho ľudí po odznení zamilovanosti zistí, že ich priťahovala najmä tá emócia, nie samotný človek. Preto sa mnohým vzťahom nepodarí prehupnúť z fázy zamilovanosti do dlhodobo fungujúceho vzťahu.

Preto často hovoríte, že zamilovanosť je taký malý podvod v partnerskom vzťahu? Dostane ľudí dohromady, ale potom prestane fungovať.

Áno, presne tak. Je to taká potvora. (smiech) Kým sme zamilovaní, často sa nevedomky prispôsobujeme, ukazujeme sa v tom najlepšom svetle a snažíme sa zapáčiť. A keď zamilovanosť opadne a objaví sa realita, mnohí zistia, že vlastne ani nevedia, kto ten druhý naozaj je – lebo sa mu ukazovali ako verzia seba, o ktorej si mysleli, že ju chce vidieť. 

Od čoho teda závisí kvalita partnerského vzťahu? 

Už sme spomenuli slovo očakávanie. To je individuálne, každý pár je iný a to, čo funguje jednému, nemusí sedieť druhému.

Vo všeobecnosti rozhoduje skôr to, či je vzťah dlhodobo prínosný pre oboch, či majú k sebe úctu a berú na seba zodpovednosť a či sú dostatočne zrelí, teda či sa vedia najprv postarať sami o seba a nehádžu na partnera vlastné očakávania či zranenia.

Dôležitá je aj emocionálna kapacita a schopnosť byť tu pre toho druhého, keď to potrebuje. A napokon množstvo malých pozitívnych vecí – všímať si detaily, oceňovať, nekritizovať –, pretože práve to buduje to spoločné „my“, ktoré vzťah drží pokope aj v ťažkých obdobiach.

Často to teda nie je o nejakých veľkých gestách, ale o maličkostiach a spôsobe, akým na seba reagujeme.

Psychológ John Gottman, ktorý dlhé roky skúma partnerské vzťahy, tieto momenty nazýva „bids for connection“ – teda malé pokusy o spojenie, keď jeden partner ponúkne druhému drobný podnet a podvedome čaká, ako naň zareaguje. Napríklad prídem domov a partnerovi poviem: „Dnes som videla takého pekného vtáčika…“ 

A partner môže odpovedať „aha“ a ďalej sa pozerať do telefónu. Neurazil ma, nepovedal nič zlé, ale jeho reakcia v skutočnosti vysiela správu: „Toto ma nezaujíma.“ Ak sa takéto momenty opakujú roky, aj pri úplne bežných a nevinných situáciách, postupne sa medzi partnermi vytvára odstup.

Ale môže reagovať aj inak: „Naozaj? Aký bol? Akej farby?“ Odloží telefón, otočí sa ku mne a venuje mi pozornosť. Možno ho samotný vtáčik vôbec nezaujíma, ale zaujíma ho môj svet. A tým mi dáva najavo, že som pre neho dôležitá.

Podobne môže prísť partner domov a povedať: „Dnes som videl kyticu, ktorá by sa ti podľa mňa páčila. Nekúpil som ju, pretože tam boli dve podobné a nevedel som sa rozhodnúť. Tak aby som to nabudúce vedel – ktorá farba sa ti páči viac, ružová alebo fialová?“

Nejde pritom o kvety. Ide o to, že na mňa myslel, keď sme neboli spolu. A teraz chce lepšie spoznať môj vkus a moje predstavy.

Práve z takýchto momentov sa skladá partnerská intimita.

Dá sa teda povedať, že schopnosť byť si navzájom oporou nevzniká až vtedy, keď príde problém, ale vytvára sa každodennými prejavmi záujmu? 

Presne tak. Práve vďaka týmto malým momentom si postupne budujeme bezpečie, dôveru a vzájomné poznanie, teda základ, z ktorého potom môžeme čerpať, keď prídu náročnejšie obdobia.

Výskumy ukazujú, že šťastné páry majú minimálne päťnásobne viac pozitívnych interakcií ako negatívnych. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá vec, pretože sme často naučení všímať si najmä to, čo nefunguje. Vidíme, čo nás na partnerovi hnevá, čo urobil zle alebo čo nám chýba. A to, čo je v poriadku, často považujeme za samozrejmosť a prestávame to vedome vnímať.

Pritom niekedy stačí veľmi málo – zastaviť sa a pomenovať to pekné. Napríklad: „Vieš, veľmi ma potešilo, keď si sa spýtal na tie kvety.“

Nemali by sme čakať iba na situácie, keď partner urobí chybu, aby sme na ňu upozornili. Rovnako dôležité je všimnúť si chvíle, keď sa snaží, keď nám venuje pozornosť alebo keď urobí niečo pekné, a dať mu vedieť, že to vidíme a vážime si to.

Často aj o svojich potrebách a prianiach vo vzťahu hovoríme prostredníctvom kritiky – napríklad namiesto „chýbaš mi“ povieme „nikdy tu nie si“. Prečo? 

Pretože hovoriť o sebe a o svojich potrebách sa u nás dlho považovalo za sebecké. Zároveň je oveľa jednoduchšie povedať „nikdy tu nie si“ ako „chýbaš mi“ – lebo to druhé nás robí zraniteľnými.

Priznávame tým, že niečo potrebujeme, že nám na tom záleží, a zároveň riskujeme, že toto prianie náš blízky človek nenaplní alebo ho odmietne. Niekde v podvedomí máme často obavu: ak ukážem, že mi na niečom záleží, dávam druhému do rúk možnosť zraniť ma.

Kritika je často iba vrchná vrstva. Pod ňou bývajú ukryté oveľa zraniteľnejšie emócie.

Aké napríklad?

Často ide o smútok, strach, osamelosť alebo potrebu blízkosti. Problém je, že keď sa rozbehne hádka, je takmer nemožné zastaviť sa – tá bolesť si „žiada“ okamžité vyliatie. Preto sme vymysleli takzvanú konštruktívnu hádku, aby sa v tom dalo zastaviť skôr, než hádka narobí paseku a zranenie sa prehĺbi. 

Ako taká konštruktívna hádka vyzerá?

Vopred si dohodneme, čo presne riešime. Poviem: „Poďme si k tomu sadnúť zajtra alebo dnes večer o šiestej.“ Robíme to preto, lebo práve teraz je tá emócia príliš akútna.

Platí pravidlo, že sa hovorí len o jednom probléme v presne vymedzenom krátkom čase – 10 až 15 minút, nie dlhšie. Rozprávame sa striedavo a približne rovnaký čas obaja. Napríklad ja poviem svoje stanovisko, argumenty a ponuku riešenia. Druhý reaguje: v čom súhlasí, v čom to vidí inak, nad čím sa chce zamyslieť.

Napokon sa buď na niečom dohodneme, alebo skonštatujeme, že sme sa nedohodli, že naše postoje sú príliš odlišné, ale urobili sme, čo sa dalo. Na konci sa objímeme.

To znie ako presný opak spontánnej hádky, ktorá sa jednoducho strhne.

Presne. Pri spontánnej afektívnej hádke iba ventilujem svoje emócie, no nestávam sa tým ani lepším človekom, ani lepším partnerom. 

Partnerské vzťahy by mali byť oveľa vedomejšie, než aké v skutočnosti sú, a mali by sme im venovať oveľa viac času a zručnosti. Máloktorý pár má to šťastie, že mu to ide samo.

Ako často sa v skutočnosti nehádame o tom, čo sa stalo, ale o tom, aký význam tomu každý z nás dal? 

Zo svojej skúsenosti by som povedala, že vo väčšine prípadov. Spomínam si napríklad na jeden pár. Manžel bol presvedčený, že už pre svoju ženu nie je dosť zaujímavý. Ona bola umelkyňa, ktorá počas života zdedila veľký majetok po rodičoch, a on o sebe hovoril ako o obyčajnom úradníkovi. Začal mať pocit, že už jej nemá čo ponúknuť.

Nikdy sa jej však na to nespýtal. Namiesto toho sa začal vzďaľovať, prestal iniciovať spoločný čas a rezignoval na vzťah, aby sa vyhol možnému odmietnutiu.

Jeho manželke vôbec nenapadlo, že by ho takto vnímala. Peniaze ani spoločenské postavenie pre ňu neboli dôležité. Na párovú terapiu prišli, lebo nerozumela, prečo sa od nej manžel odťahuje.

Ukázalo sa, že sa obaja trápili, ale každý z úplne iného dôvodu. On bojoval so svojím pocitom nedostatočnosti, ona s pocitom, že o ňu partner stratil záujem.

Práve preto je vo vzťahu také dôležité vedieť odlíšiť, čo je moja interpretácia reality a čo je skutočne realita.

To je dobrý príklad toho, ako môže nízka sebahodnota jedného z partnerov ovplyvniť celý vzťah. 

Áno, keď si človek neverí, často ani neskúsi zistiť, ako veci naozaj sú. Radšej sa stiahne, aby nebol odmietnutý. Pritom nie všetko, čo druhý človek robí, súvisí s nami. 

Spomínali ste, že dôležitá je aj emocionálna kapacita – schopnosť spolu zvládať krízy. Čo presne to znamená? 

Emocionálna kapacita znamená schopnosť zostať s emóciou druhého človeka. Keď je partner nahnevaný alebo zranený, potrebujem mať empatiu – vedieť si predstaviť nielen jeho emóciu, ale aj situáciu, ktorá k nej viedla. Na chvíľu sa skúsiť pozrieť na svet jeho očami, akoby som chodila v jeho topánkach.

Napríklad prídem domov s niečím, čo som si priniesla zvonka – s hnevom, so zranením alebo s frustráciou, trebárs ma nahnevala kolegyňa. Môj partner práve rieši niečo na počítači, no všimne si, že som rozrušená. Na chvíľu teda odloží počítač, venuje mi pozornosť a pýta sa: „Čo sa stalo? Ako to prebiehalo?“

Ideálne je, ak sa dokáže opýtať aj na to, čo v tej chvíli potrebujem: „Chceš, aby sme to spolu rozobrali, alebo ti teraz stačí, že ťa vypočujem?“

Nie je to len o vypočutí, ale aj o uvedomení, že na to nie som sama. Aj o tomto je opora vo vzťahu.

Partnerské vzťahy by mali byť oveľa vedomejšie, než aké v skutočnosti sú, a mali by sme im venovať oveľa viac času a zručnosti. Máloktorý pár má to šťastie, že mu to ide samo.

Niekedy sa však môže stať, že mi partner síce venuje pozornosť, ale zareaguje spôsobom, ktorý mi v skutočnosti nepomôže. 

Áno, napríklad ma začne hneď poučovať. Často je za tým dobrý úmysel – chce pomôcť a vyriešiť problém. Problém však vznikne vtedy, keď nepoznáme alebo nerešpektujeme očakávania toho druhého.

Keď poviem „urob toto a tamto“, ale partner v skutočnosti nechcel radu, iba potreboval byť vypočutý, môže sa to skončiť hnevom a pocitom nepochopenia. A keď na to ešte príde reakcia typu „keď si to nechcela počuť, tak prečo si mi to vôbec hovorila?“, môže sa z toho ľahko stať hádka s osobnými výpadmi. Niekto má svoje vlastné riešenia a potrebuje len priestor, aby bol vypočutý.

Partneri sa musia naučiť poznať sami seba aj toho druhého – a predovšetkým poznať jeho očakávania. Nie každý totiž pri podpore potrebuje okamžite radu. 

Preto je oveľa lepšie pýtať sa, čo by som mohol urobiť ja, než povedať: „Ja by som na tvojom mieste urobila toto.“ Pretože ten druhý na našom mieste nie je.

Medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa majú radi a chcú si pomôcť, sa práve pri tejto najlepšej snahe často stane, že sa navzájom najviac zrania.

Aj zdanlivo malý rozdiel v spôsobe podpory sa môže stať zdrojom veľkého odcudzenia.

Kde je hranica medzi tým, keď sme oporou, a tým, keď už partnera „zachraňujeme“? 

Opora je vtedy, keď si vypočujem, keď som prítomná, keď sa pýtam, čo ten druhý vlastne potrebuje. Ale keď mu už beriem z rúk riešenie, keď mu hovorím, čo má robiť, keď preberám jeho problém ako svoj vlastný, keď sa cítim zodpovedná za to, aby bol šťastný, to už nie je opora, ale záchrana.

Toto záchranárstvo vytvára vo vzťahu dynamiku rodiča a dieťaťa. Jeden sa pasuje do roly toho, kto rozhoduje a stará sa, druhý sa necháva viesť a používa viac svoju detskú časť.

Dobrý spôsob, ako si to overiť, je spýtať sa sám seba: pomáham mu, aby si poradil sám, alebo to riešim zaňho? Podporujem ho, aby zostal dospelý, alebo mu beriem z rúk zodpovednosť?

Skutočná opora totiž neznamená niesť život druhého človeka zaňho, ale stáť pri ňom tak, aby ho dokázal niesť sám.

Jolana Kusá

Dlhodobo sa venuje partnerským a rodinným vzťahom a patrí medzi osobnosti, ktoré stáli pri rozvoji predmanželského a manželského poradenstva na Slovensku. Viac ako štyri desaťročia pracuje s pármi, jednotlivcami a rodinami, pričom sa zaoberá témami partnerskej komunikácie, vzťahových kríz a hľadania riešení v náročných životných situáciách. V súčasnosti naďalej poskytuje poradenstvo párom a jednotlivcom, venuje sa aj podpore žien zažívajúcich násilie v telefonickej poradni Aliancie žien a online v Lige za duševné zdravie.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.