Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

AI je životný štýl. Uľahčuje každodenné povinnosti aj prácu a mení spôsob, akým rozmýšľame, vysvetľujú odborníčky na AI z O2

Umelá inteligencia dokáže zjednodušiť život. Stačí sa o ňu začať zaujímať.

Dokáže zvedavosť prelomiť strach a ostych z umelej inteligencie? Odborníčky na AI Katka Frühwaldová a Eva Slobodová veria, že áno. Každý deň hľadajú nové spôsoby, ako lepšie pracovať s AI a ako ju predstaviť ľuďom. Vzdelávajú kolegov a spoločne experimentujú s nástrojmi, ktoré šetria čas a rozvíjajú kreativitu. V rozhovore vysvetľujú, prečo je zvedavosť dôležitejšia než dokonalé znalosti, čo znamená „AI first“ a ako pristupujú k podpore adopcie AI v O2.

O umelej inteligencii sa treba rozprávať aj doma. Psychologička Romana Mrázová radí, ako na to.

V rozhovore s Evou Slobodovu a Katkou Frühwaldovou sa dočítate:

  • ako dokážu presvedčiť aj skeptických kolegov a kolegyne, aby sa začali zaujímať o AI,
  • prečo na prácu s umelou inteligenciou potrebujete dobrú štruktúru,
  • ako AI pomáha pri programovaní, písaní aj plánovaní dovoleniek,
  • prečo je zvedavosť kľúčom k zmene myslenia
  • a prečo by sa o AI mali učiť nielen dospelí, ale aj žiaci a žiačky.

V O2 sa venujete popularizácii umelej inteligencie. Žijete to, čo hlásate, a používate ju aj vy?

Katka: Určite áno, pre mňa je to prirodzená voľba. Ak mám možnosť využiť AI, vždy ma to zaujíma. Doma ju využívam napríklad pri učení s dcérou.

AI nám pomáha pripravovať otázky na precvičenie učiva – po zadaní témy dokáže vytvoriť test, kvíz alebo krátke opakovanie. Zároveň vie zrozumiteľne vysvetliť časti, ktorým dcéra nerozumie, a tým uľahčuje pochopenie náročnejších tém.

Eva: Používam vlastného AI asistenta, ktorý sa naučil základné informácie o mne a rodine – čo máme radi, naše preferencie. Využívam ho pri plánovaní dovoleniek či organizácii dňa. Rada s ním experimentujem a skúšam nové možnosti.

A pracujete s AI aj v práci?

Katka: Určite. Sú viaceré činnosti, ktoré bez AI už ani nerobím. Využívam ju pri programovaní na hľadanie chýb v kóde alebo optimalizácie skriptov. Je to extrémna úspora času.

Denne používame AI v našom tíme pri vymýšľaní nápadov alebo tvorbe prezentácií.

Eva: AI testujeme pri nahrávaní a automatickom prepisovaní stretnutí – v angličtine dosahuje veľmi dobrú presnosť, v slovenčine zatiaľ mierne zaostáva.

Okrem toho ju využívame na sledovanie trendov a konkurencie, čím získavame inšpirácie zo slovenského aj globálneho trhu. Tento prístup nám umožňuje porovnávať stratégie a identifikovať nové príležitosti.

Našou úlohou je podporovať zmenu, spochybňovať zaužívané postupy a prinášať nové perspektívy. Súčasťou tejto transformácie je aj využívanie umelej inteligencie. Presadzujeme „AI first“ filozofiu.

Na Slovensku má viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti.

Čo si pod „AI first“ filozofiou môžem predstaviť?

Eva: Znamená to, že pred každým krokom sa zamýšľam, ako mi môže pomôcť umelá inteligencia. Ide o zmenu myslenia – AI už nevnímame len ako nástroj, ale ako spôsob práce.

Katka: Naším cieľom je, aby každý zamestnanec používal AI denne a aby sa téma umelej inteligencie stala prirodzenou súčasťou celej firmy, nielen vybraných tímov.

Darí sa vám šíriť tento prístup medzi kolegami a kolegyňami?

Eva: Pri každej zmene je kľúčový mindset – spôsob myslenia. Ak ľudia sami nechcú zmenu, na úrovni vedenia ju efektívne nepresadíme. Takýto prístup nefunguje. Naším cieľom je nastaviť spôsob práce tak, aby ľuďom dával zmysel a prinášal hodnotu. Ak niekto vykonáva činnosť, ktorá mu nedáva zmysel, kvalita výsledku bude prirodzene nízka.

Aby sme podporili otvorenosť voči zmene, je nevyhnutné vzbudiť zvedavosť. Keď ľudia pripustia, že svoju prácu môžu robiť inak, než boli zvyknutí, začnú sa o zmenu zaujímať.

Umelá inteligencia môže byť vnímaná ako hrozba alebo ako príležitosť – rozdiel spočíva v miere zvedavosti. Ak je človek zvedavý, prirodzene hľadá možnosti, skúma a experimentuje. Ak zvedavosť chýba, našou úlohou je ju podnietiť.

Ako?

Eva: Vytvorili sme prístup, ktorý nám pomáha učiť sa efektívne využívať umelú inteligenciu v každodenných úlohách. Nazvali sme ho AI Univerzita. Je to komplexný prístup k vzdelávaniu, zdieľaniu a rozvoju AI komunity u nás v O2.

Z nariadenia Európskej únie vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov vzdelávať zamestnancov ako používať AI správne, bezpečne a eticky. Vybudovali sme preto Knowledge HUB, centrálnu knižnicu zdrojov, materiálov zo školení a tipov na používanie AI, ktorá je dostupná pre všetkých zamestnancov. 

Katka: Dôležitým prvkom je školiaci program. Hybridný program vzdelávania, ktorý kombinuje rôzne formáty ako online alebo onsite vzdelávanie či bootcampy. Špecifické formáty prispôsobujeme rôznym typom používateľov. Máme program pre ambasádorov, top manažment, ale aj prednášky pre celú firmu.

Umelá inteligencia je rozvíjajúca sa technológia a preto neustále hľadáme nové možnosti využitia AI nástrojov aj pre nás v O2. Zdieľame, aké nástroje máme k dispozícii, pravidlá používania, návody a užitočné tipy. 

AI je nová technológia a viem si predstaviť, že niektorí kolegovia a kolegyne jej v začiatkoch mohli nedôverovať. Podarilo sa vám aj ich presvedčiť o výhodách umelej inteligencie?

Katka: Áno, mali sme kolegov a kolegyne, ktorí boli spočiatku voči AI veľmi skeptickí. Zistili sme však, že kľúčové bolo nájsť konkrétne situácie, kde mohli vidieť, ako môže byť AI užitočná pre nich osobne. 

V momente, keď sa to spojilo, keď človek zistil, že AI mu dokáže reálne pomôcť v niečom, čo denne rieši, zrazu sa stal používateľom. Aj tí, ktorí predtým s AI nikdy nerobili, začali experimentovať. 

Eva: Podarilo sa nám vzbudiť zvedavosť – a to prostredníctvom konkrétnych situácií, pri ktorých ľudia videli reálnu pridanú hodnotu pre seba. 

Našťastie, musím povedať, že naši kolegovia a kolegyne sú veľmi otvorení. Je tu veľká ochota učiť sa, skúšať nové veci a prístup „poďme do toho“. 

Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Aké AI nástroje využívate v práci?

Eva: Všetky nástroje, ktoré používame, využívame na zefektívnenie práce, automatizáciu procesov a zlepšenie používateľskej skúsenosti – zákazníkov aj kolegov. 

Zákazníci sa môžu stretnúť s četbotmi, ktoré im vedia dať rýchle a konzistentné odpovede a zároveň odbremeňujú zákaznícke centrá. Zamestnanci môžu využívať riešenie virtual buddy postavené na internej databáze znalostí, ktoré im pomáha pri orientácii v procesoch a každodenných úlohách.

Každý zamestnanec má prístup aj k interným četbotom. Dôležití sú aj virtuálni asistenti, ktorí pomáhajú pri práci s dokumentami alebo emailami, generovaním kódu pre developerov a automatizáciou rutinných činností.

V súčasnosti tiež spúšťame platformu Agentic AI na tvorbu AI agentov, ktorá umožní tímom vytvárať vlastné inteligentné riešenia prispôsobené ich konkrétnym potrebám.

Katka: Okrem využívania generatívnej AI, ktorá dokáže vytvárať nové texty, obrázky, prezentácie či návrhy riešení, robíme aj s modelmi postavenými na strojovom a hlbokom učení.

Sú to technológie, ktoré umožňujú systémom „učiť sa“ z dát podobným spôsobom ako ľudia získavajú skúsenosti. Vďaka tomu dokážu predpovedať správanie, rozpoznávať vzory či automaticky spracovávať informácie.

Tieto modely využívame najmä na predpovedanie správania zákazníkov, analýzu textov a ďalšie úlohy, pri ktorých pracujeme s väčším množstvom údajov. Pre zákazníkov to znamená rýchlejšie a presnejšie služby, ktoré lepšie reagujú na ich potreby.

Ako sa dá najlepšie naučiť robiť s AI nástrojmi?

Katka: Využívanie umelej inteligencie v práci nie je len o veľkých projektoch – práve naopak, začíname v malom. Chceme, aby sa zamestnanci hrali, skúšali a objavovali, ako im AI môže pomôcť v ich konkrétnych úlohách. Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Či už ide o tvorbu prezentácií, generovanie obrázkov, copywriting, prácu s textom alebo automatizáciu drobných krokov, každý malý experiment môže ukázať, či má daný nástroj skutočný význam.

Takýto prístup podporuje kreativitu, učenie sa a praktické využitie AI v reálnych situáciách. Vďaka tomu sa umelá inteligencia stáva prirodzenou súčasťou pracovného dňa – nie ako povinnosť, ale ako nástroj, s ktorým sa oplatí „pohrať“, aby sme zistili, čo všetko dokáže.

Eva: Ak chceme, aby ľudia naozaj objavili možnosti AI, musíme im pomáhať rozvíjať štruktúrované myslenie. Pretože dobrý prompt stojí predovšetkým na dobrej štruktúre – na schopnosti jasne formulovať, čo chceme dosiahnuť a aký má byť výsledok

AI prompt je zadanie alebo inštrukcia, ktorú používateľ dáva umelej inteligencii, aby získal požadovanú odpoveď, text, obrázok či iný výstup. Jednoducho povedané, je to spôsob, ako sa rozprávame s AI.

Ako vyzerá dobrý prompt?

Katka: Základom je štruktúra. Treba presne vymedziť, čo chceme, a jasne pomenovať, čo potrebujeme – teda definovať všetky parametre a kritériá. A to celé zapísať do prehľadnej a logickej štruktúry. 

Skvele funguje aj pridať príklad, ako má vyzerať výsledok. Tým nastavíme jasné očakávania. Čím viac konkrétnych parametrov, tým lepšie – napríklad tone of voice, interné pravidlá či špecifické inštrukcie. 

Eva: Za posledný rok sa umelá inteligencia posunula tak, že dnes vám už vie pomôcť aj s písaním promptov. Stačí zadať základné parametre, cieľ, rozsah, inštrukcie či niečo o sebe – a AI vám sama vygeneruje prompt pre AI. 

Katka: Výborné je aj pýtať sa AI, aké ďalšie informácie potrebuje, aby mohla pripraviť čo najlepší výstup. Nie vždy vám napadne všetko, najmä ak s umelou inteligenciou len začínate. Takto sa dá dostať k lepšiemu výsledku rýchlejšie a efektívnejšie.

Dobré prompty sa určite oplatí ukladať – ak niečo funguje, využite to aj nabudúce. A deľte sa o skúsenosti s ostatnými. Ak máte pozitívny príklad alebo niečo, čo sa osvedčilo, dajte o tom vedieť. Tento komunitný prístup funguje výborne aj v našej AI Univerzite. 

Myslíte si, že AI by mali vedieť používať všetci? Mali by sa o nej učiť aj deti v školách?

Eva: Už dnes sa deti reálne stretávajú s AI v škole. Moja 11-ročná dcéra mi napríklad hovorila, že bežne pracujú s vecami, ktoré vygenerovala AI. Berú to úplne prirodzene, lebo je to technológia, ktorú deti už niekoľko rokov využívajú aj vo voľnom čase. 

Katka: Učiteľky ich vedú aj k overovaniu informácií. Učia sa, ako si overovať zdroje a pristupovať k všetkému kriticky.

To isté platí aj vo firmách. Ukazuje sa, že zručnosti ako kreatívne myslenie, komunikačné schopnosti, odolnosť, kritické myslenie a zvedavosť sú kľúčové. Ak ich človek má, dokáže AI efektívne využívať a zároveň jej neveriť naslepo, ale rozumne ju kontrolovať. 

Eva: Výskumy naznačujú, že časté používanie generatívnej AI môže meniť štruktúry mozgu – napríklad znižovať schopnosť sústrediť sa, pamätať si informácie alebo samostatne formulovať myšlienky, ak sa AI používa pasívne a bez kritického myslenia.

Na druhej strane, ak ju používame správne – ako nástroj na podporu myslenia, nie jeho náhradu –, môže výrazne rozvíjať naše mäkké zručnosti. Pomáha nám zlepšovať kritické myslenie, kreativitu, schopnosť klásť otázky, hodnotiť výstupy a pracovať s obsahom.

Generatívna AI nás totiž núti klásť lepšie otázky, hodnotiť výstupy, porovnávať možnosti a premýšľať nad tým, ako technológia dopĺňa naše vlastné myslenie – nie ho nahrádza. Práve v tom spočíva jej rozvojový potenciál.

Na Slovensku má pritom viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti. Takže v tomto smere máme stále veľký priestor na rast a dlhú cestu pred sebou.

Eva Slobodová

 

Eva je súčasťou vedenia O2 Slovakia, kde sa zameriava na stratégiu, inovácie, agilitu, spôsob práce a AI s cieľom podporovať komplexné biznisové a technologické transformácie. S viac ako 20-ročnými skúsenosťami v telekomunikáciách, poisťovníctve, FMCG a konzultingu pomáha organizáciám prispôsobovať sa, inovovať a rásť.

 

Katarína Frühwaldová

 

Katarína Frühwaldová pôsobí v O2 Slovakia ako AI Competence Lead a zameriava sa na využívanie umelej inteligencie a dátovej analytiky na zlepšovanie biznisových rozhodnutí a zákazníckych skúseností. Počas viac než 15 rokov v oblasti dátovej vedy, data miningu, analytiky a konzultingu sa venovala práci s dátami a tvorbe insightov, ktoré pomáhajú firmám lepšie rozumieť svojim zákazníkom a rozhodovať sa na základe dát. Titul PhD. z aplikovanej matematiky získala na Slovenskej technickej univerzite.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Technologický riaditeľ O2 Slavomír Pšenák: Umelá inteligencia nikdy úplne nenahradí ľudí – no ľudia, ktorí s ňou vedia pracovať, budú mať obrovskú výhodu na pracovnom trhu

AI nie je tajomná sila, ale užitočný nástroj. Kto ju nevyužíva, začne zaostávať.

Predstavte si, že pri sebe stále máte neviditeľného a trpezlivého pomocníka – naplánuje vám deň, navrhne recept podľa obsahu chladničky alebo rýchlo preloží správu od zahraničného klienta. Umelá inteligencia je už bežnou súčasťou našich telefónov, domácich spotrebičov či áut. Četboty, teda virtuálni asistenti, však vyvolávajú otázky, či nenahradia ľudí v práci alebo do akej miery im môžeme veriť. Slavomír Pšenák, technologický riaditeľ z O2, AI denne využíva a poradí, ako z nej vyťažiť čo najviac.

Vďaka technológiám je aj cestovanie jednoduchšie. Skúsený Milan Bez Mapy prezradil, ako mu 2 telefóny dokážu uľahčiť nekomfortné situácie

V rozhovore so Slavom Pšenákom sme sa porozprávali o tom, ako efektívne môžeme umelú inteligenciu používať a aj:

  • ktoré konkrétne nástroje AI využíva denne, 
  • ako napísať naozaj dobré zadanie, tzv. prompt, 
  • prečo je umelá inteligencia užitočná pri získavaní širšieho prehľadu, ale Google je stále lepší na overovanie faktov, 
  • prečo je rozdiel medzi platenou a neplatenou verziou AI taký veľký, 
  • prečo technologický pokrok míňa veľa energie, 
  • prečo je aj pre AI dôležitá najrýchlejšia sieť 5G
  • a ako začať s AI pracovať, ak ste to doteraz ešte neurobili.

Keď som si robila rešerš k rozhovoru, spýtala som sa na vás aj umelej inteligencie. Čo si myslíte, že mi o vás povedala?

Závisí to od toho, či používate platenú alebo neplatenú verziu, a aj od toho, ktorú umelú inteligenciu oslovíte. Niektoré AI si spravia rýchlu rešerš a povedia, že pracujem v O2, že sa venujem technológiám a inováciám. Viem si predstaviť, že niektoré by dokonca tvrdili, že som otec troch detí.

Takisto sa tam mohlo objaviť, že vo voľnom čase fotím hory. Kedysi som tancoval, teraz sa snažím hrať na gitare a občas chodím na komunitné behy.

A viem, že neplatený Claude od Anthropicu by si odpoveď na otázku, kto som, úplne vymyslel. Takže podľa neho môžem byť kýmkoľvek – od filozofa z čias Francúzskej revolúcie až po pracovníka OSN.

Pýtala som sa neplatenej verzie ChatuGPT a bol pomerne presný. Podrobne sa zmienil o vašom pracovnom zázemí a aj o záľube v športovaní. V tom čase som však nevedela, či je to naozaj pravda. Ako zistím, či ma zavádza alebo ide o správne informácie?

V prvom rade je dôležité pochopiť, čo ChatGPT vlastne je. Funguje tak, že predpovedá ďalšie slovo v poradí na základe pravdepodobnosti. Napríklad keď sa ho spýtame na meno alebo vek Gizky Oňovej, v základnej podobe nevyhľadáva konkrétne informácie o nej, ale snaží sa odhadnúť, aké ďalšie slová by mohli nasledovať po vašej otázke. Slová spracováva preložené na čísla, malé jednotky, takzvané tokeny.

Tento proces využíva matematiku na to, aby podľa predchádzajúcich tokenov predpovedal, ktoré slovo by mohlo nasledovať. Keď už ich napočítal dosť, preloží to späť na text, ktorý dostaneme ako odpoveď. To znamená, že AI nerozumie otázke v ľudskom zmysle, len predikuje, ktoré slovo by mohlo byť ďalšie v poradí.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj vstupné dáta, na ktorých sa AI učila. Modely boli trénované najprv na verejne dostupných zdrojoch z internetu, neskôr sa k nim pridávali platené databázy, knihy či prepisy videí z YouTubu.

Umelá inteligencia však nevie rozlíšiť, či je text ironický alebo vtipný. Napríklad spoločnosť Google mala problém, keď jej AI na otázku „Ako zabrániť tomu, aby mi padal syr z pizze?“ odpovedala, že dobrým riešením by bolo použiť malé množstvo lepidla. Tento výstup vznikol, pretože model našiel satirický článok, ktorý to spomínal, ale nedokázal rozpoznať, že ide o vtip.

Odpoveď ovplyvní aj to, že modely sa trénovali na dátach zo sociálnych sietí, kde sa môžu nachádzať dezinformácie alebo nevhodné výrazy. Práve preto mali v minulosti niektoré četboty problém s rasistickými alebo so sexistickými výstupmi.

Môžu sa modely vytrénovať tak, aby sme im v budúcnosti mohli úplne dôverovať?

Nemyslím si, že existuje univerzálna umelá inteligencia, ktorá by bola stopercentne presná vo všetkom. Systémy AI sú dnes navrhnuté tak, aby boli veľmi dobré v konkrétnych úlohách, ale nikdy to nebude dokonalé. Problém nie je len v samotnej umelej inteligencii, ale aj v tom, že realita je oveľa zložitejšia než súbor tréningových dát.

Ľudský svet nie je čierno-biely – máme emócie, nálady, subjektívne vnímanie. A tieto aspekty sa v umelej inteligencii veľmi ťažko modelujú.

Okrem toho vznikajú aj nové spôsoby manipulácie AI. Existujú totiž metódy, ktorými sa dá ovplyvniť, aké výstupy poskytne. Ak by sme napríklad cielene vytvorili množstvo stránok s upraveným obsahom, môžeme ju presvedčiť, že som americký pilot.

Preto je dôležité zachovať si obozretnosť. Aj v budúcnosti bude potrebné kriticky rozmýšľať, overovať si informácie a nenechať sa úplne uniesť tým, čo nám technológie ponúkajú. A najmä si uvedomovať, že tieto systémy súperia aj o našu pozornosť.

Ľudia, ktorí si AI už osvojili, komunikujú s četbotom denne – možno aj do takej miery, že zabudli na známy Google. Kedy je lepšie využiť AI a kedy Google?

Google bol kedysi skvelým vyhľadávačom, kam ste zadali požiadavku a dostali relevantné výsledky. Dnes je to trochu iné – vidíte odporúčané produkty a sponzorované odkazy, až potom sa dostanete k výsledkom.

Druhým faktorom je spôsob, akým vyhľadávame informácie. Často nehľadáme konkrétnu stránku, ale chceme si vytvoriť prehľad o téme. Umelá inteligencia je veľmi užitočná práve pri získavaní širšieho prehľadu.

Napríklad keď si hľadám bicykle alebo dovolenkové destinácie, môžem si prechádzať desiatky stránok alebo sa spýtať AI, ktorá mi informácie spíše do jedného sumára.

Na druhej strane, ak by som sa pýtal na vek známej osobnosti, AI nie je ideálny nástroj z dôvodu neaktuálnych údajov. Môže povedať vek, ktorý sa objavil v článku spred niekoľkých rokov, a nebude schopná tieto informácie aktualizovať.

AI je skvelá na získavanie širších prehľadov a porovnávanie možností, ale na presné a overené fakty je lepšie siahnuť po tradičných zdrojoch alebo oficiálnych stránkach.

Predstavte si, že máte pri sebe asistenta, ktorý má trpezlivosť, nehodnotí, len odpovedá na vaše otázky. To je umelá inteligencia – rýchlo a ľahko si s ňou dokážete osvojiť aj akúkoľvek novú tému.

A ako ju využívate v profesionálnom živote?

Každý deň používam náš interný četbot, pretože externé neplatené nástroje nie sú bezpečné na spracovanie firemných dát. Okrem toho využívam Microsoft Copilot na efektívnejšiu prácu v Exceli, PowerPointe a pri spracovaní e-mailov. Keď sa vrátim zo služobnej cesty a čaká ma množstvo neprečítaných správ, AI mi pomôže vytvoriť ich sumár a určiť priority odpovedí.

Na vyhľadávanie informácií používam Perplexity, a keď robím výskum k nejakej téme, pomáha mi NotebookLM od Googlu. Tento nástroj umožňuje nahrať dokumenty a pracovať s nimi interaktívne. Zaujímavou funkciou je aj generovanie podcastu z dokumentov – AI vytvorí dialóg dvoch hlasov, ktorý si môžem vypočuť napríklad cestou do práce.

Keď programujem v rámci hobby projektov, využívam Clauda od Anthropicu. Pri tvorbe prezentácií generujem obrázky cez DALL·E alebo Midjourney. A keď športujem, AI mi pomáha analyzovať tréningové dáta. Napríklad minulý rok som používal asistenta v aplikácii Humango, ktorý mi odporúčal ďalšie kroky v tréningu na základe výkonu a fyziologických dát.

AI je pre spoločnosť užitočná, no má aj svoje nástrahy. Aké výzvy podľa vás prináša?

Jednou z hlavných je spotreba energie. Keď sa povie AI, mnohí si predstavia sofistikované modely, ktoré riešia komplexné úlohy, no málokto si uvedomuje, koľko elektriny to stojí. Najväčšia záťaž nie je len v trénovaní modelov, ale aj v samotnom generovaní odpovedí, čo je práve to, čo denne používame – či už ide o četboty, vyhľadávače, alebo nástroje na tvorbu obsahu.

Dátové centrá, kde tieto modely fungujú, už dnes spotrebujú asi dve percentá svetovej elektriny. Možno to neznie ako veľké číslo, no keby to bol samostatný štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto na svete v spotrebe energie.

Na druhej strane, technológie sa neustále zlepšujú. Nové modely AI sú čoraz efektívnejšie, podobne ako moderné autá, ktoré dnes vypúšťajú menej emisií než v minulosti. Aj dátové centrá sa stavajú s dôrazom na udržateľnosť – namiesto energeticky náročnej klimatizácie sa čoraz viac využívajú prirodzené chladiace systémy, ako je vodné odparovanie alebo uzavreté chladiace okruhy, ktoré šetria vodou.

S umelou inteligenciou komunikujeme cez otázky a zadania, tzv. prompty. Ako by sme mali prompty zadávať, aby bola odpoveď čo najlepšia?

Promptovanie je samostatná veda. Dôležité je uvedomiť si, že AI nepozná, kto som, čo presne potrebujem ani aký kontext má zohľadniť. Páči sa mi prirovnanie k medziľudským vzťahom – tak ako nemôžem očakávať, že druhý človek uhádne moje myšlienky bez jasnej komunikácie, ani AI nedokáže správne odpovedať bez dostatočných inštrukcií.

Je dôležité spresniť, čo chcem, aký výsledok očakávam, a ideálne pridať aj príklady. Prompt môžem začať vetou: „Odpoveď si predstavujem takto…“ a četbot už bude pokračovať v podobnom štýle.

Promptovanie sa pri rôznych modeloch líši. Jazykové modely, ako je ChatGPT, je dobré usmerniť štýlom „chcem odpoveď v konkrétnom tóne“, „pridaj viac príkladov“ alebo „uprav text, aby bol jednoduchší“.

Pri reasoning modeli, ktorý dokáže lepšie analyzovať a premýšľať nad zadaním (napríklad R1 od DeepSeeku), je efektívnejšie zadať podrobné inštrukcie v jednom veľkom zadaní – čím viac informácií dostanú na začiatku, tým kvalitnejší bude výstup.

Keď som svojej známej ukazovala, ako s četbotom pracujem, povedala mi, že AI nepoužíva, pretože sa jej bojí. Ako sa takýchto obáv zbaviť?

Väčšina strachov pochádza z nevedomosti – bojíme sa toho, čo nepoznáme. Keby sme sa pozreli do histórie, videli by sme, že ľudia sa kedysi báli aj elektriny, možno dokonca aj ohňa. No dnes sú tieto veci bežnou súčasťou života.

Preto každému odporúčam, aby si nainštaloval AI asistenta, či už je to Claude, Gemini, alebo ChatGPT, a začal ho používať na riešenie každodenných úloh. Takto získa väčšiu istotu a pochopí, že AI je len nástroj, nie nejaká tajomná sila.

Už teraz vidíme, že medzera v efektivite medzi ľuďmi, ktorí AI používajú, a tými, ktorí nie, sa začína zväčšovať. Stále však nie je neskoro na tento vlak naskočiť.

Mimochodom, umelá inteligencia sa už dnes nachádza všade okolo nás. Napríklad moderné umývačky riadu ju využívajú na optimalizáciu umývacieho cyklu – sleduje čistotu odtekajúcej vody a hmotnosť riadu, aby vypočítala ideálny čas umývania a sušenia. Podobne existujú aj inteligentné zubné kefky, ktoré sledujú spôsob čistenia zubov a upozornia vás, ak ste nejakú časť chrupu vynechali.

Takže podľa vás AI ľudí nenahradí, ale skôr im pomôže?

Presne tak. Často sa hovorí, že umelá inteligencia vám prácu nevezme, ale človek, ktorý s ňou vie narábať, áno. Ak ju niekto nevyužíva, nie je taký produktívny, ako by mohol byť.

Napríklad programátori ju už dnes využívajú na vygenerovanie celých kusov kódu a na zrýchlenie niektorých procesov. Podobne copywriteri môžu AI využiť na štruktúrovanie textov, brainstorming alebo generovanie nápadov.

Celý technologický pokrok je o tom, že si uľahčujeme prácu. Kedysi sme umývali riad ručne, dnes máme umývačky. Rovnako to bude aj s AI. Neznamená to, že ľudia nebudú mať čo robiť, ale že tí, ktorí sa naučia AI efektívne využívať, budú mať obrovskú výhodu.

AI je fantastická v konkrétnych úlohách. Nevie však vnímať emócie či nálady, a preto si nemyslím, že bude niekedy úplne dokonalá.

Zo štatistík Eurostatu však vyplýva, že len polovica Slovákov má základné digitálne zručnosti.

Podstatné je uvedomiť si, že digitálne zručnosti sú dnes nevyhnutné. A pri dnešných možnostiach vedomosti prichádzajú ľahko, ak človek naozaj chce. Naopak, ak čaká, že ho niekto všetko naučí, veľmi ťažko si ich osvojí. Myslím si, že každý pozná niekoho, kto spätne hovorí: Keby som sa bol viac učil jazyky, dnes by som mal viac možností.

No pri digitálnych zručnostiach je to ešte naliehavejšie, potrebujeme ich už dnes. Dôležité je prekonať mentálnu bariéru. Stačí sa odhodlať, hoci budú začiatky nepohodlné. No práve tento krok vpred umožňuje rásť a napredovať.

V ktorých oblastiach má podľa vás AI najväčší potenciál pozitívne ovplyvniť náš život?

Som presvedčený, že umelá inteligencia nám pomôže v starostlivosti o ľudí, najmä v zdravotníctve. Ďalej vidím obrovský potenciál vo vzdelávaní. Predstavte si, že si chcete osvojiť novú tému a máte pri sebe AI asistenta, ktorý má nekonečnú trpezlivosť, odpovedá na vaše otázky a nehodnotí. Máte tak možnosť učiť sa bez stresu a vo vlastnom rytme. To je obrovská výhoda nielen pre deti, ale pre všetkých, keďže učenie sa nekončí v škole, ale trvá po celý život.

Umelá inteligencia sa dá využívať aj na generovanie personalizovaného obsahu, ktorý zodpovedá individuálnym preferenciám. Čím lepšie systémy rozumejú našim záujmom, tým viac sa zvyšuje komfort všetkých digitálnych služieb.

A napokon telekomunikácie. Umelá inteligencia vyžaduje spoľahlivú a dostupnú sieť. S narastajúcim využitím AI bude stabilita a rýchlosť siete kľúčová. Dobrým príkladom sú autonómne taxíky v USA, kde si objednáte vozidlo bez vodiča, nastúpite a ono vás bez problémov odvezie, kam potrebujete. Ak by sieť zlyhala, takéto služby by nefungovali.

Aká je aktuálna situácia s rozširovaním najrýchlejšej dostupnej siete na Slovensku?

Nevenujeme sa len zavádzaniu 5G, ale sieť aj kompletne modernizujeme. Ide o rozsiahly proces, pri ktorom sa postupne vylepšujú všetky jej súčasti. Znamená to nielen výrazné zvýšenie počtu vysielačov, ale aj ich pripojenie optickými linkami na rýchlejší prenos dát.

Rozširujeme pokrytie vysokorýchlostných frekvencií a zároveň postupne vypíname zastaranú 3G sieť. Uvoľnené frekvencie tak môžeme využiť pre novšie a výkonnejšie technológie.

Sieť 5G od O2 môže aktuálne využívať viac ako 88 % ľudí na Slovensku. Kedy sa jej dočká aj zvyšok krajiny?

Najprv musíme dokončiť modernizáciu, ale na konci tohto roka ju budú mať všetci. Navyše tých zvyšných 12 % populácie  má stále k dispozícii 4G LTE sieť, čiže nie sú bez pokrytia.

V čom spočívajú výzvy takejto modernizácie? Predstavujem si vysoké stĺpy a technikov, ktorí na ne musia vyliezť.

Toto je len vrchol ľadovca. Za tým všetkým sú aj matematické simulácie na modelovanie terénu, výkopové práce na ťahanie optických káblov a modernizácia existujúcej infraštruktúry, ktorá zahŕňa aj montáž a údržbu zariadení. A to všetko sa deje za každého počasia.

Prečítajte si tiež: „Lovec búrok“ odhaľuje dobrodružné zákulisie budovania najmodernejšej siete

Nejde však len o jednotlivcov. Je to kolektívne úsilie, pri ktorom tímy aktualizujú systémy. Je to obrovská synchronizácia ľudí, technológií a procesov. Pracujeme na tom spoločne, pretože nám ide najmä o to, aby mali naši zákazníci špičkovú sieť.

Ako sme na tom so sieťou v porovnaní so zahraničím?

Na Slovensku máme veľmi konkurenčné prostredie, čo sa odráža aj na kvalite našej siete. Hoci sme ešte len v polovici modernizácie, aj tak sme už tento rok získali významné ocenenia od Opensignal – svetového lídra v nezávislom meraní kvality sietí. A nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom porovnaní.

Spoločnosť Opensignal ocenila neustálu snahu O2 o zlepšovanie siete v kategóriách svetový líder v 5G Voice App Experience a 5G Gaming Experience. To dokazuje, že naša 5G sieť má nielen skvelú dostupnosť, ale ponúka aj skutočné výhody pre zákazníkov so špičkovým zariadením 5G.

Dátové centrá, kde modely umelej inteligencie fungujú, majú obrovskú spotrebu energie – ak by to bol štát, patrilo by mu 7. alebo 8. miesto v spotrebe energie.

O2 sa o sieť delí s konkurenciou. Neznamená takáto spolupráca zníženie súťaživosti na trhu, ktoré bude mať následky napríklad na kvalitu do budúcnosti?

Áno, je pravda, že pracujeme na zdieľaní siete. Predstavte si to ako železničnú spoločnosť – ak chce niekto iný prevádzkovať dopravu, nedáva zmysel budovať úplne nové koľajnice. Rovnako ani u nás nemá význam, aby si každý operátor staval vlastné stožiare a technológiu v každej obci sám.

Zdieľanie siete umožňuje efektívnejšie využívanie infraštruktúry, čo je obzvlášť dôležité na Slovensku, kde máme viacero operátorov. Spolupracujeme na budovaní a modernizácii siete, čím šetríme náklady a zároveň prinášame zákazníkom kvalitnejšie pokrytie a rýchlejšie inovácie.

Neznamená to však nižšiu konkurenciu, práve naopak. Vďaka spoločnému zdieľaniu infraštruktúry môžeme sústrediť viac zdrojov na komerčný boj o zákazníka a ponúkať lepšie služby, ceny či výhody.


S umelou inteligenciou sa potrebujeme naučiť žiť – pôjde to ľahšie, keď ju pochopíme. Kempelenov inštitút prišiel s projektom Vo vnútri AI, ktorý môžete využiť ako návod na jej pochopenie a používanie. Tento projekt mohol vzniknúť aj vďaka podpore Férovej nadácie O2, ktorá dlhodobo podporuje vzdelávacie iniciatívy a zmysluplné projekty.

Slavomír Pšenák

Slavomír Pšenák v O2 od roku 2022 vedie technologický úsek spájajúci IT a sieťové oddelenia. Predtým pôsobil v spoločnostiach InoCloud, Erste Group IT a IBM, v ktorých získal skúsenosti v oblasti umelej inteligencie, cloudových technológií a dátovej analytiky. Počas kariéry viedol strategické projekty zamerané na digitalizáciu a efektívnejšie IT riešenia. Je absolventom Ekonomickej univerzity, okrem toho študoval aj marketing a strategický manažment na Univerzite v Gente.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.