Moderátor Šarkan: Je dôležité priznať si, keď nám nie je dobre

Podľa moderátora Petra Šarkana Nováka je v dnešnej dobe dôležité úprimne hovoriť o tom, ako sa máme, pretože už len to samo osebe dokáže liečiť. O témach duševného zdravia spovedá odborníkov v novom podcaste s názvom Ako sa máš.

Pandémia zanechala stopy vo všetkých oblastiach našich životov. Jej dosah na psychickú pohodu sa však často opomína. Nový podcast Ako sa máš z dielne Ligy za duševné zdravie, ktorý vzniká aj vďaka podpore spoločnosti O2, to však chce zmeniť. 

Vypočujte si nový podcast o duševnom zdraví so Šarkanom

Mikrofónu sa ujal dlhoročný moderátor známy predovšetkým z Fun Rádia a ako spevák kapely HEX Peter Šarkan Novák. V rozhovoroch s odborníkmi na oblasť duševného zdravia otvára témy, ktoré sa dotýkajú každého z nás. 

S moderátorom Petrom Šarkanom Novákom sme sa porozprávali aj o tom: 

  • ako vznikol nápad robiť podcasty o duševnom zdraví,
  • prečo je dôležité venovať deťom aj dospelým prítomnú pozornosť,
  • ako nahrávanie podcastov ovplyvnilo jeho vlastné prežívanie rôznych životných situácií,
  • prečo je dôležité dbať na životnú rovnováhu.

Ako sa máš? Odhliadnuc od toho, že je sobota večer, máš za sebou rušný deň a uspávanie detí.

Mám sa dobre. Sme zdraví, vychutnávame si veci, ktoré sa ešte pred nejakým časom nedali. To, čo sme pred pandémiou považovali za normálne a samozrejmé. Sú to také maličkosti, ako napríklad, že sa môžeme s niekým stretnúť, objať sa. Alebo že sa už môžeme ísť normálne najesť do reštaurácie. Znovu skúšam s kapelou, plní sa nám kalendár a tešíme sa, že v lete budeme opäť hrávať pre ľudí. 

Pandémia veľa vzala, ale aj dala. Ako toto obdobie vnímaš ty? 

Počas tohto obdobia si asi každý z nás prešiel rôznymi fázami. Najprv to bolo: Hurá, trochu si oddýchneme a budeme aspoň viac spolu! Potom sa však ukázalo, že je dobre tomu, kto má dobré vzťahy. 

Je to podobné, ako keď si v časoch hojnosti šetríme na účte peniaze, pretože keď nastanú horšie časy, naša rezerva nás podrží. Tak nás aj vzťahy, ktoré si pestujeme a rozvíjame, vedia podržať, keď príde kríza. O vzťahy sa však treba starať, je to podobné ako s čímkoľvek, čo chceme mať v dobrej kondícii. Fungujúce vzťahy sú ako pomocná barlička, ktorá nám pomôže vyjsť von, keď nám nie je dobre.

Počas pandémie vznikol nápad na podcast Ako sa máš pod hlavičkou Ligy za duševné zdravie, na ktorom participuješ ako moderátor a spolutvorca. Čo ťa priviedlo k tomu, že si sa začal venovať téme duševného zdravia? 

Na problematiku duševného zdravia som narazil ešte pred pandémiou a okamžite som sa v tej téme cítil doma. U nás v rodine sa dlhodobo zaujímame o celostnú medicínu a prepojenie fyzického zdravia s psychikou.

O vzťahy sa však treba starať, je to podobné ako s čímkoľvek, čo chceme mať v dobrej kondícii.

Žijeme v súlade s názorom, že telo a duša sú prepojené a nedajú sa od seba oddeliť. Verím, že keď nás trápi nejaký fyzický problém, často iba odráža to, v akej sme psychickej kondícii a naopak. A že je nám dobre vtedy, keď sme v pohode na obidvoch frontoch. 

Ako vznikla spolupráca s Ligou za duševné zdravie? 

Ešte pred spustením podcastov Ako sa máš som do Nedeľnej talkshow so Šarkanom vo Fun Rádiu začal tak partizánsky, potichučky prepašovávať hostí, ktorí dokážu rozprávať do hĺbky a s ľahkosťou aj o veľkých témach, akou je aj duševné zdravie. Napriek tomu, že ide o komerčné rádio, to malo veľký ohlas. 

A potom som sa počas pandémie začal u nás na záhrade stretávať s kamarátom Martinom Knutom, prezidentom Ligy za duševné zdravie. Pripravovali sme jedlo a filozofovali pri rôznych témach. Hovorili sme, že sa vzájomne nabíjame duševným kapitálom. (Smiech).

Jedného dňa sme si povedali, že obsah našich debát, napríklad o strate blízkeho človeka, by mali počuť aj ďalší ľudia, pretože sú to témy, ktoré sa týkajú každého a je ťažké ich uchopiť. Zhodli sme sa, že by bolo užitočné vypočuť si na ne názor odborníkov, ktorí sa danej problematike venujú − z oblasti psychiatrie, psychoterapie, psychológie, sociálnej práce a ostatných pomáhajúcich profesií − a ktorí ľuďom dokážu sprostredkovať nesmierne užitočné a praktické informácie pre život. Rozhodli sme sa pre formu podcastov. 

Podcasty Ako sa máš sú výnimočné nielen tým, že sa venujú duševnému zdraviu so zaujímavými hosťami, ale aj tým, že si ich možno pozrieť aj ako videá na YouTube. Prečo ste neostali len pri audionahrávkach?

Nahrávať len audio by bolo, samozrejme, oveľa jednoduchšie, pretože by nám odpadli starosti so štúdiom, s nasvietením, líčením, kamerou a pod. No chceli sme, aby ich obsah ostal na internete ešte roky a aby sa dal pomerne ľahko vyhľadať a bol dostupný, keď budú ľudia tieto témy hľadať. A YouTube je kanálom prvého kontaktu.

U nás v rodine sa dlhodobo zaujímame o celostnú medicínu a prepojenie fyzického zdravia s psychikou. Žijeme v súlade s názorom, že telo a duša sú prepojené a nedajú sa od seba oddeliť.

Aké podcasty si už môžeme vypočuť? 

Zatiaľ sme ich nahrali päť, štyri sú už zverejnené. Prvú sériu otváral psychiater MUDr. Pavel Černák, ktorý po rokoch odchádzal zo Psychiatrickej nemocnice P. Pinela v Pezinku. Druhý diel s detskou psychiatričkou Veronikou Marcinčákovou sa venoval vplyvu pandémie na deti, pretože práve ony sú najcitlivejšou skupinou, na ktorú sa, žiaľ, najviac zabúda. 

A potom prišla aktuálna téma smútku, ako ho prežívať a zvládať, pretože v našej spoločnosti sa v poslednom období objavovalo veľa smútku − každý z nás si vo väčšom či menšom meradle prechádzal nejakou osobnou tragédiou a pre koronu prišiel o blízkych, prácu, vzťah.

Spovedal som smútkovú poradkyňu Janku Pitkovú. A posledný zatiaľ uverejnený podcast prináša pohľad na to, čo sa deje za zatvorenými dverami psychiatrického oddelenia očami špecializovanej psychiatrickej sestry Katky Stančekovej. 

Prežívaš pri spovedaní hostí často „aha momenty“? 

Rozhovor je dobrý vtedy, keď si tému naštudujem, no napriek tomu ma niečím dokáže prekvapiť. V každom rozhovore s akýmkoľvek respondentom sa takéto „aha momenty“ dajú nájsť, treba si len vedieť respondenta otvoriť a klásť mu tie správne otázky. Práve takéto momenty sú na rozhovoroch krásne a sú pre mňa takou odmenou, ako keď na koncerte s nami ľudia spievajú refrén. 

Za tie roky moderátorskej praxe mám za sebou už stovky rozhovorov, takže sa mi už robia ľahšie. Viem, že si musím respondenta otázkami najprv otvoriť, a hoci mám akúsi vnútornú choreografiu rozhovoru, nechávam ho voľne plynúť. Nedržím sa striktne napísaných otázok. Dôležité je hostí skutočne počúvať. 

Vedieť klásť tie správne otázky je istým spôsobom umenie.

Na dobrý rozhovor, ktorý má hĺbku a má čo povedať aj druhým ľuďom, podľa mňa treba dozrieť. Profesionálne aj ľudsky. Samozrejme, určite existujú mladí a šikovní ľudia, ktorí vedia robiť kvalitné rozhovory. No aby sme vedeli nejakú tému uchopiť a pochopiť, často si ju musíme „odžiť”. Dvadsaťročný bezdetný človek sa len veľmi ťažko pri rozhovore s detskou psychologičkou dokáže vcítiť do kože rodiča a klásť jej otázky, ktoré rodičov zaujímajú.

Ako si myslel to, že deti sú najcitlivejšia skupina, na ktorú sa počas pandémie najviac zabúdalo?  

Dospelí si počas sociálnej izolácie našli množstvo kompenzačných mechanizmov −sledovanie seriálov, stretnutia cez Zoom, záľuby… Deti sú však živené interakciou s inými deťmi a vzťahmi v škole či na rôznych krúžkoch.

Rozhovor je dobrý vtedy, keď si tému naštudujem, no napriek tomu ma niečím dokáže prekvapiť.

Ak im odrazu toto všetko vezmeme, nádoba ich kompenzačných mechanizmov sa naplní oveľa skôr než nám dospelým. Hovorí sa, že deti zo všetkého vyrastú, no väčšina psychických a často aj fyzických problémov, ktoré „somatizujú“ z tých psychických, má základ práve v detstve.

Ako vnímali a prežívali pandémiu tvoje deti Ela a Matyáš? 

Pred troma rokmi sme sa odsťahovali do Devína, máme záhradu a hneď za nami je vstup do lesa, teraz sa to ukázalo ako fantastický záchranný plán. Aj to však má svoje limity, pretože na konci dňa sú pre deti najpodstatnejšie ich detské vzťahy, vzájomná interakcia, škola či mimoškolské aktivity. 

Staršia Elka to prežívala veľmi zle, pretože je extrovert a miluje kolektív. Našťastie sme tu mali našu pouličnú „bublinu” a pri dodržiavaní opatrení sme sa stretli aspoň v parku či v lese.

Mladšieho syna sme teraz dali do predškolského zariadenia, lebo sme videli, že mu chýba taký ten bežný detský inštinkt, že zbadá nejaké dieťa a spontánne sa k nemu rozbehne. Akoby ten inštinkt ani nemal, pretože tretinu života strávil v izolácii. Elka v jeho veku vymetala desiatky detských kútikov a parkov, zažívala interakciu s inými deťmi. Dnešné malé deti to majú so socializáciou oveľa ťažšie. 

To, že deti nemali adekvátnu náhradu za stratenú socializáciu, však nie je asi jediným problémom.

Nie, problém je, že deťom nevenujeme dostatok pozornosti. Skutočnej, vedomej, prítomnej pozornosti. Pretože doba sa zrýchľuje, tlak na výkon silnie a nemáme čas, robíme aj tri veci naraz a nie sme naplno prítomní tam, kde treba. Vedomá pozornosť je pritom to jediné, čo deti od nás potrebujú.

Čítajte aj: Lockdown otvoril aj to, čomu sme sa vedeli elegantne vyhýbať

Deti potrebujú, aby sme im šli príkladom, nie aby sme ich poučovali alebo im radili. Potrebujú našu pozornosť a, paradoxne, menej rád. Nevyžiadaná rada sa vždy minie účinku. A to platí pri všetkom, nielen pri deťoch.

Odnášaš si niečo z odpovedí svojich hostí aj do svojho života? 

Z desiatok rozhovorov, ktoré som absolvoval s rôznymi ľuďmi a aj vďaka Lige za duševné zdravie, som sa naučil, že dôležité je priznať si, keď nám nie je dobre. Už len keď to vyslovíme nahlas, dokáže to samo osebe veľa a je to začiatok liečivého procesu. 

Tiež vnímam, že niekedy je dobré zľaviť zo svojich nárokov − na seba, deti či vzťahy. Žijeme v dobe, keď sa potľapkávame po pleci za 120-percentný výkon a za každým rohom na nás číha vyhorenie. Aby sa nám darilo ísť aspoň na sto percent, musíme niekde ubrať. Väčšinou však uberieme na tých veciach, ktoré nám, paradoxne, dobíjajú energiu, fyzickú aj mentálnu. Snažím sa o rovnováhu medzi prácou a voľným časom, nájsť si čas aj na seba a na to, čo mi dobíja baterky. 

Snažím sa o rovnováhu medzi prácou a voľným časom, nájsť si čas aj na seba a na to, čo mi dobíja baterky.

Ďalšia vec, ktorá vo mne silno zarezonovala, bola, že si treba nastaviť určitú hranicu a pripustiť, že niečo už nezvládnem sám. V úvodnom diele podcastu o tom veľmi pekne hovoril psychiater Palo Černák. Určitá dávka duševnej nepohody je podľa neho úplne v poriadku a človek si cez niektoré problémy musí prejsť sám, byť schopný s nimi bojovať, pretože aj ťažkými situáciami a bolesťou si budujeme určitú imunitu. No na druhej strane, ak zistíme, že naše možnosti narazili na svoj koniec, nemali by sme sa báť to priznať a vyhľadať pomoc. 

Je podľa teba dôležité, aby otázka Ako sa máš? nebola len fráza? 

Ak ti ju vie niekto úprimne položiť a ty mu vieš na ňu úprimne odpovedať, to samo osebe dokáže byť liečivé. Veľa znamená, keď ťa má kto vypočuť a máš pritom jeho plnú prítomnú pozornosť. Niekedy netreba, aby ti niekto venoval celé hodiny, pretože čas je v súčasnosti vzácna „komodita“. Úplne stačí, keď ti niekto venuje pár minút prítomnej pozornosti, a urobí to divy.

A úplne top level je, keď si nájdeš čas sám na seba a pre seba a naozaj si ho vedome dopraješ. Nehovorím o aktivitách, ako je pozeranie seriálov, ale taký ten čas, ktorý človek strávi sám so sebou a utriedi si myšlienky. V tomto období dospievam k tomu, že klasická Pytagorova veta psychológie − najprv treba naplniť svoje potreby, až potom potreby druhých − je naozaj pravdivá. Nedá sa rozdávať voda z prázdnej studne. 

A keď sa človeku darí nájsť si čas a priestor, aby mohol byť len sám so sebou, a jeho blízki mu to umožnia bez nejakých výčitiek, potom vie zo seba dostať lepšiu verziu samého seba a je prospešnejší aj pre svoje okolie. 

Ako vyzerá tvoja psychohygiena, čím si vieš dobre vyvetrať hlavu?

Dobre mi robia klasické veci: veľa prírody, čerstvého vzduchu, koníčky, ktoré mi robia radosť a ktoré doprajem sebe aj svojmu okoliu. K duševnej pohode mi pomáha, keď môžem mať svoj priestor a venovať sa tomu, čo mi robí radosť. A zároveň ten priestor doprajem aj svojej žene. A dobre mi padne aj to, keď sa môžem s niekým normálne, otvorene porozprávať a byť sám sebou bez ohľadu na svoju aktuálnu náladu. 

Duševné zdravie je súčasťou životov nás všetkých. O to dôležitejšie je starať sa oň rovnako ako o to fyzické. Liga za duševné zdravie prináša aj vďaka podpore O2 podcast Ako sa máš, v ktorom približuje dôležité a citlivé témy z pohľadu odborníkov. Rozhovory moderátora Šarkana so psychiatrami, psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a rôznymi ľuďmi z pomáhajúcich profesií nájdete aj vo video verzii na YouTube.

Peter (Šarkan) Novák

Peter Šarkan Novák je rozhlasový a televízny moderátor, skladateľ, gitarista, manažér a člen skupiny Žena z lesoparku a od roku 2018 aj spevákom skupiny Hex. Aktuálne moderuje Nedeľnú talkshow so Šarkanom vo Fun Rádiu, je spriaznenou dušou Ligy za duševné zdravie a spolupodieľa sa na jej najnovšom projekte − podcastoch Ako sa máš. Je ženatý a s manželkou Michaelou majú dve deti − dcéru Elu a syna Matyáša. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť. U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


6 smartfónov, ktoré perfektne odzrkadľujú aktuálne technologické trendy

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac