Navštívili sme Fera Jokea na záhrade a debatovali o humore a pomáhaní druhým

Aj keď je aj osobne rovnako veselý ako vo videách, hovorí o sebe, že v súkromí býva často tichý a melancholický.

Rozhovor s komikom Františkom Košarišťanom sme pôvodne plánovali urobiť cez videohovor. Našťastie sa opatrenia uvoľnili a on nás pozval k sebe – na svoju záhradu na Záhorí. 

Inšpirujte sa pri skladaní svojho nového paušálu známym komikom a získajte neobmedzené dáta aj predplatné streamovacej služby HBO GO. Viac o Fero Joke O2 SMART Paušále

Porozprával nám, čomu sa venoval počas karantény, ako sa kríza dotkla ľudí, ktorým pomáha, aj ako sa naučil viac si vážiť samého seba. Predebatovali sme Maju a Noru a dozvedeli sme sa, ktorá z postáv je jeho obľúbená aj na ktorú sa v súkromí najviac podobá.

Začnem zľahka o aktuálnej situácii. Aký typ človeka v karanténe si? Vyváraš a pečieš chlieb alebo sa neskonalo nudíš?

Vždy si nájdem prácu na záhrade, ako vidíš. Do zátvorky prosím dať „smiech“. Plejem burinu, striekam a hnojím okrasné dreviny alebo sadím kvety. Nepečiem chlieb ani necvičím, ale snažím sa zdravšie stravovať, nestresovať sa a myslieť pozitívne.

Vidno, že sa o záhradu staráš – máš to tu pekné. Ovplyvnila karanténa nejako tvoju tvorbu alebo spoluprácu s firmami?

V tomto období mi dokonca prišlo viac zaujímavých spoluprác, takže v tomto smere som spokojný. Veľa firiem presunulo svoje aktivity do online priestoru a potrebovalo pomôcť.

Mám aj celoročné spolupráce a úplne by som pochopil, keby mi klienti napísali, že peniaze radšej použijú na zaplatenie svojich ľudí alebo ich pošlú niekam, kde ich naozaj treba. Našťastie mám toho dosť. Netočí sa všetko len okolo koronakrízy a karantény.

Čiže si aj ty trávil viac času online.

Jasné, postrehol som to aj na sebe. Boli však aj dni, keď som bol celý deň v záhrade a mobil som neriešil. Ak človek nemôže ísť von, večery sú osamelejšie a online komunikácia vie byť útechou.

Spolupracoval si aj na kampani O2 Dobré dáta, v rámci ktorej mohli ľudia získať dáta ako odmenu za zodpovedné správanie. O tebe je známe, že rád pomáhaš druhým. Dá sa to aj online?

Snažil som sa cez videočet viac spájať s deťmi na onkológii, zabaviť ich, pokecať si s nimi, pochopiť ich aj podporiť. Na detskej onkológii sú v tomto čase obmedzené návštevy a ešte pred tým, ako idú na príjem, musia deň čakať na výsledky covid testov.

Prečítajte si: Fero Joke vybral 8 profilov na Instagrame, kde naberá inšpiráciu

Ani osobní asistenti nemôžu navštevovať svojich klientov. V domove sociálnych služieb, kde robím dobrovoľníka, sú ľudia integrovaní a bežne majú väčšiu slobodu, teraz sa im však narušila a všetka agenda prešla na stálych zamestnancov.

„Veľakrát som bral pomáhanie ako svoju povinnosť. Uvedomil som si však, že musím myslieť aj na seba. A keď nie je chuť, nerobiť to nasilu, pretože pomáhať sa musí nezištne a s láskou.“

Aj preto som rád, že som mohol podporiť túto milú kampaň. Dáta totiž mnohým ľuďom umožňujú zostať počas karantény v kontakte so svetom a zvládať túto situáciu aspoň o niečo ľahšie.

V minulosti si pracoval ako osobný asistent v domove sociálnych služieb. Dnes sa ľuďom, ktorí to potrebujú, venuješ na dobrovoľnej báze?

Mám niekoľko ľudí, ktorým dlhodobo pomáham. Patrí k nim jedna pani upratovačka z nemocnice, kde som pracoval. Má chorú sestru, ktorú chodím osprchovať a pomáham jej s hygienou.

Raz do týždňa chodím aj na detskú onkológiu a mám ešte klientku Evičku s Downovým syndrómom. Ona je ako moja dcéra a je mi za ňou smutno, pretože momentálne za ňou nemôžem ísť.

Priznám sa, že už pred pandémiou som chodieval menej ako kedysi, pretože všetko, čo teraz robím, mi zaberá veľa času a musím si spraviť aj čas sám pre seba. Veľakrát som bral pomáhanie ako svoju povinnosť.

Hovoril som si, že som tu nato, baví ma to a musím pomôcť všetkým deťom, všetkým mentálne postihnutým, všetkým seniorom a všetkým, ktorí to potrebujú. Uvedomil som si však, že musím myslieť aj na seba. A keď nie je chuť, nerobiť to nasilu, pretože pomáhať sa musí nezištne a s láskou.

Čo ti pomohlo upratať si myšlienky?

Na dovolenke v Indii som bol dva dni v domove, kde majú perfektný program. Staršie panie sa tam starajú o siroty, a keď ony vyrastú, tiež sa starajú o deti. Tam som sa pre túto prácu znova nadchol.

Aj samotná dovolenka mi pomohla. Niekedy treba jednoducho vypnúť. Oddýchnuť si od mobilu aj od vzťahov a venovať sa len sebe. Viem, že je to také slniečkarské klišé, ale je dôležité vážiť si samého seba, čo som dlho nevedel.

Keď je človek sám so sebou o.k., vie viac odovzdať aj ľuďom, ktorí to potrebujú.

Jasné, aj teraz už mám plány, čo budem robiť inak a lepšie. Takže v tomto mi to naozaj prospelo.

Poďme k tvojej tvorbe. Dočítal som sa, že máš rád skôr jednoduchší humor ako intelektuálny. Ja by som ho však nazval autentický, lebo aj naživo si taký, ako vo svojich videách. Mávaš aj scenár alebo len jednoducho improvizuješ?

Mávam aj scenár, ale na 90 % improvizujem. Niektoré veci treba, samozrejme, premyslieť, keď však nad videom veľa rozmýšľam, často ho pokazím a nakoniec ani nezverejním.

„Niekedy treba jednoducho vypnúť. Oddýchnuť si od mobilu aj od vzťahov a venovať sa len sebe. Viem, že je to také slniečkarské klišé, ale je dôležité vážiť si samého seba, čo som dlho nevedel.“

Niekedy je najlepšie natočiť veci hneď, najmä keď ide o aktuálne témy. Občas ešte popremýšľam, či mi nenapadne niečo lepšie. Väčšinou však točím spontánne nápady.

Predstavujem si to tak, že dostaneš nápad, chytíš telefón, prípadne parochňu a už sa točí. Trafil som?

Áno, mám však skupinku blízkych kamarátov, ktorí mi pomáhajú. Neviem točiť sám seba, robím to málokedy, napríklad do storky, keď treba. Až 99 % mojich videí aj profilových, aj storiek natáča niekto iný.

Potrebujem totiž vidieť publikum a reakciu človeka, ktorý ma natáča. Z blízkych ľudí viem vycítiť, či treba pridať. Priznávam, že veci nerád robím sám.

Keď si robil Maju, postrach Markízy, mal si voľnú ruku alebo to muselo byť serióznejšie?

Snažia sa mi dávať voľnú ruku všade, vyhradzujem si to, keď idem niečo robiť. Samozrejme, nejde to vždy. Vtedy je to pre mňa obmedzujúce a nemusí to dopadnúť podľa predstáv. Vždy sa však dá niečo vyšpekulovať a doteraz som mal okolo seba dobrých ľudí, ktorí mi s nápadom pomohli.

Vo videách mávaš rôzne alter egá, či už svoje vymyslené postavy, alebo paródie známych ľudí. Moja obľúbená postava je Nora. Ktorá je tvoja?

Asi tiež Nora, pretože mi ide najlepšie, nemusím sa pripravovať a môžem improvizovať. Mám z toho radosť aj ja, aj ona.

Nevedel som, že na to reaguje. Je teda spokojná?

Podľa jej komentárov si myslím, že je to človek, ktorý to dokáže pochopiť. Nerobím si z nej srandu, používam ju ako nástroj, prostredníctvom ktorého si robím srandu z iných ľudí. Nemá sa načo hnevať a vie to prijať aj ma pochváliť, za čo som rád. A nakoniec má z toho aj úžitok, keďže minule sa jej kniha, ktorú som čítal, vypredala.

Ktorá z postáv sa najviac podobá na teba?

Mám asi z každej niečo, ale najviac z Maje. Chodí mi na záhradu pomáhať veľa kamarátov a už som ich nechal strihať nožnicami trávu po bokoch. Vtedy som si povedal, že to môže urobiť iba Maja.

Máš doma sklad rekvizít? Kde si zohnal „štekle“ vo svojej veľkosti?

Áno, mám. Topánky mi kúpila kolegyňa z televízie, neviem, kde ich našla. Sú aj špeciálne obchody s nadmernými veľkosťami, ale stále sa vopchám do 42. Síce ma trošku omínajú, ale nevadí.

Veľa slovenských aj svetových komikov tvrdí, že humor by nemal mať hranice a v nejakom kontexte si môžeš robiť srandu zo všetkého. Máš nejakú formu autocenzúry?

Jasné, mám. Keď si nie som niečím istý, video rozpošlem kamarátom a oni mi povedia, či je to už za hranicou, alebo nie.

Čo je pre teba už za hranicou?

Nechcem si robiť srandu z náboženstiev ani z rasy alebo zbytočne používať nadávky. Jasné, niekedy to treba, napríklad Noru si inak ani neviem predstaviť, ale treba k tomu pristupovať rozumne. Nadávanie môže videu pomôcť a osviežiť ho, ale nikdy ho nezachráni.

Aj z nekorektnej témy sa dá urobiť dobrý čierny humor. Vyhýbaš sa aj tomu?

Áno a snažím sa vyhýbať aj slovám ako autista alebo debil. Pre mňa ako špeciálneho pedagóga je to citlivé. Zo slov ako blbec, imbecil alebo debil sa stali nadávky a deti, ktorých sa to týka, si to uvedomujú.

Teraz sa začína nadávať do autistov, napríklad introvertnejší ľudia sú automaticky autisti a nadáva sa im označením pre ľudí, ktorí to nemajú v živote ľahké. Dávam si na to pozor a vyzývam aj ľudí zo šoubiznisu, aby takto nenadávali.

Keby sa niekto na tvoje video urazil, stiahol by si ho? 

Už sa mi to stalo. Nezosmiešňoval som parodovanú osobu, ale seba, napriek tomu sa to tej osoby dotklo, tak som sa jej ospravedlnil a video som stiahol. Ľudia si neuvedomujú, že ak dávajú veci na internet, prestávajú byť súkromné a komici a umelci ich môžu legálne parodovať, ak uvedú autora.

Čítajte aj: Máte chuť na dobrý seriál? Pozrite si ho spolu so Zdenkou Studenkovou

Čakajú ľudia od teba, že budeš vtipný na počkanie?

Veľmi často a hlavne takí, čo ma nepoznajú. Nemám to rád, ale na druhej strane ich chápem. Humor a láska v súčasnosti často z našich životov odchádzajú a mám pocit, že je čoraz viac umelý. Aj ja sám som niekedy taký.

„Humor a láska v súčasnosti často z našich životov odchádzajú a mám pocit, že je čoraz viac umelý. Aj ja sám som niekedy taký.“

Ľudia si to potom chcú rýchlo a lacno doplniť a povedia si, že zavoláme Fera, bude sranda. Niekedy však nemám náladu na vtipkovanie a aj medzi kamošmi bývam dosť často tichý, takmer melancholický. Rád sa porozprávam a zavtipkujem, ale všetko s mierou.

Stáva sa ti, že ľudia chcú, aby si im spravil video? 

Veľa ľudí mi píše, či nenahrám kamoške video, lebo má narodeniny. Robím to iba pre choré deti alebo pre chorých ľudí, nemôžem však urobiť denne 200 videí, lebo kamošky majú narodeniny.

Väčšinou také správy vymažem, lebo sa hanbím, že im to nemôžem splniť, ale mňa to naozaj vyčerpáva. Niekto si povie, že sú to len dve vety, ale to sa nedá takto robiť.

Vo svojej tvorbe si podľa mňa našiel skvelý spôsob, ako viesť ľudí k väčšej tolerancii inakosti. Robíš to cielene alebo je to pre teba prirodzené?

Aj, aj. K svojej homosexualite som sa „priznal“, aj keď sa vlastne nemám k čomu priznávať, pretože je to normálna vec. Pokojne to o sebe poviem všade, snažím sa však uprednostňovať iné témy a ukazovať, ako sa dá pomáhať alebo zabávať.

Ak niekto potrebuje počuť, že som gay, tak som s tým ok. Veď to zo mňa ide a niekedy to robím aj troška cielene, ale nechcem nikoho poburovať. Nechodím ani na gay pride. Pre mňa je lepšie podebatovať si o tom a pokojne aj s ľuďmi, ktorí majú iný názor. Každý gay, ktorý môže, by mal robiť vlastný pride v každodennom živote.

Pomohlo by, keby sme si to všetci priznali a viac neriešili. Keby to spravil každý, tak množstvo zakomplexovaných heterosexuálov by zistilo, že aj ich bratranec alebo najlepší kamoš je teplý. A zrazu by sa ukázalo, že sme normálni ľudia.

Pre gayov na Slovensku robím, čo môžem a mojím „pridom“ je to, čo v živote robím.


Užite si neobmedzené množstvo online zábavy s Fero Joke O2 SMART Paušálom, v ktorom nájdete neobmedzené dáta aj predplatné streamovacej služby HBO GO. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.

Fero Joke

František Košarišťaň je komik, ktorý pod pseudonymom Fero Joke zabáva ľudí krátkymi videami, skečmi a paródiami známych osobností. Vyštudoval špeciálnu pedagogiku, pracoval ako zdravotný a osobný asistent. Dnes sa venuje mentálne hendikepovaným ľuďom a chorým deťom ako dobrovoľník.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kam na výlet v Honte? 8 tipov od permakultúrnej dizajnérky Patrície

Či už sa zatúlate do kamenných obydlí v Brhlovciach, navštívite opevnený kláštor Bzovík, alebo sa vydáte za príbehmi lokálnych výrobcov, tento neobjavený región má určite čo ponúknuť.

Plánujete na konci leta výlety a radi by ste spoznali niečo nové? Vyberte sa na potulky regiónom Hont, ktorý je súčasťou Banskobystrického kraja a tiahne sa okresmi Krupina a Banská Štiavnica. O svoje tipy na miesta, ktoré sa oplatia v kraji Za horami, za dolami navštíviť, sa s nami podelila miestna permakultúrna dizajnérka Patrícia Pavlovská.

Spoznajte Banskobystrický kraj a jeho krásy prostredníctvom ľudí, ktorí sú tu doma. Množstvo zaujímavých tipov a zážitkov aj s možnosťou ich rezervácie nájdete na zahoramizadolami.sk.

Patrícia našla v tomto regióne ideálne podmienky na budovanie permakultúrnych záhrad. Na úrodných pôdach vytvorila spolu s miestnymi ľuďmi jednu z prvých komunitných záhrad na Slovensku MedoUku v Medovarciach a ďalšiu v školskom areáli v Hrušove.

História Hontu siaha až do 12. storočia a dizajnérka odporúča jeho návštevu každému, kto má vzťah k prírode a tradíciám. V obkolesení Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny nájdete nielen turistické chodníky, cyklotrasy, jazerá, tajchy a vodné nádrže, ale aj netradičné skalné obydlia, prírodné skvosty či pozostatky niekdajšieho kláštora.

Skalné obydlia v Brhlovciach

Slovensko má podobný unikát, akým sú obývané jaskyne Sacromonte v španielskej Granade. V obci Brhlovce sa nachádzajú skalné obydlia, ktoré zo strachu pred nájazdmi Turkov ľudia kedysi vytesali do sopečných hornín.

Skalné priestory poskytujú v lete príjemný chládok a v zime zohrievajú. Niektoré z nich sú dodnes obývané, v iných sa ukrývajú pivničky a múzejné exponáty.

Galéria masiek a ďalšie zaujímavosti Lišova

Ak budete v tomto regióne, určite navštívte dedinku Lišov. Nachádza sa tu unikátna galéria masiek z celého sveta, v ktorej nájdete až 5 000 rokov starú masku z Egypta, ktorá sa používala pri mumifikácii, masky zo Srí Lanky aj originálnu masku vyrobenú pre tanečnice Lady Gaga do videoklipu Guy.

V Lišove nájdete aj malé etnografické múzeum, ktoré založil Jakub Dvorský. Jeho súčasťou je Lišovská izba z roku 1916, v ktorej si môžete pozrieť pôvodné zariadenie a originálne kroje, ktoré vás prenesú do obdobia 19. storočia. Navštíviť môžete aj tzv. Keltské obydlie, ktoré z prírodných materiálov postavili študenti z rôznych krajín Európy.

Extra tip

Aj v Lišove si môžete užiť prehliadku  kamenných pivníc ručne vysekaných do skaly. Nachádzajú sa približne 500 m od múzea masiek a sú voľne prístupné. V obci sa nachádza spolu až 300 vínnych pivníc a okolo 50 kamenných obydlí.

Tesárska roklina

V bezprostrednej blízkosti obce Hontianske Tesáre sa nachádza kaňonovité údolie Tesárska roklina. Hoci nie je veľmi dlhé, určite stojí za návštevu. Dotknúť sa tu môžete skál jedinečne formovaných vodou a pásov usadenín. Do skalných komôrok, tzv. dúpencov, vraj kedysi utekali domáci pred Turkami a podľa počtu otvorov im dali aj príznačné mená – jednodierka, dvojdierka či osemdierka.

K atraktivite Tesárskej rokliny prispievajú aj štyri vodopády. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 m.

Čítajte aj: Čo vidieť v Podpoľaní? Máme pre vás 6 tipov od gazdu Jožka Kučeru

Sokoliari v Štiavnických Baniach

Ak majú vaše deti rady zvieratá, doprajte im nevšedný zážitok v prírodnom Avesparku v Štiavnických Baniach. Toto miesto je výnimočné tým, že sa tu o vzácne dravce starajú školáci a vaše dieťa sa môže ocitnúť v ich koži – môže si dravca pripraviť na sokoliarsky výcvik a na chvíľu sa stať majstrom sokoliarom.

Avespark sa nachádza priamo v areáli miestnej základnej školy, kde je sokoliarstvo dokonca zaradené medzi povinné predmety a pre deti je také bežné ako písomka z matematiky. Nájdete tu viacero ďalších zaujímavých častí vrátane japonskej či provensálskej záhrady, ale aj ďalšie zvieratá ako krokodíly a papagáje.

Dudinské travertíny a Rímske kúpele

Za návštevu určite stoja aj Dudince, ktoré sú zaujímavé aj v prípade, ak nechcete absolvovať žiadne liečebné procedúry. Pozrite si prírodnú pamiatku Dudinské travertíny, ktorá sa nachádza v kúpeľnom parku. Travertínové kopy a terasy tu liečivá voda vytvorila skôr, ako ju človek presmeroval do kúpeľného zdroja, a dnes je väčšina z nich neaktívna.

Súčasťou parku sú aj tzv. Rímske kúpele, ktoré tvorí 32 kamenných bazénov vytesaných do travertínu. Predpokladá sa, že ich mohli vybudovať ešte starí Rimania, ktorí liečivé účinky dudinských prameňov pravidelne využívali. Travertínovými útvarmi sprevádza náučný chodník, vďaka ktorému sa dozviete veľa zaujímavého.

Opevnený kláštor Bzovík

Kláštor Bzovík z 12. storočia patrí medzi najstaršie na Slovensku. Z pokojného miesta modlitieb sa po moháčskej porážke v 16. storočí stala pevnosť – hrad.

Dnes z kláštora zostali iba ruiny, pretože ho počas 2. svetovej vojny spustošili. Múry zachovalého opevnenia zvierajú iba štyri nárožné bašty, no aj tak sa ho oplatí vidieť.

Rodinná lisovňa olejov v Súdovciach

Radi si z výletov vozíte produkty od lokálnych výrobcov? Ak vo vašej kuchyni nemôžu chýbať kvalitné oleje, navštívte rodinnú lisovňu Olej Hont, kde z lokálnych surovín vyrábajú rôzne za studena lisované oleje aj viacero druhov domácej horčice.

Čaká na vás nielen prehliadka výrobne a ukážka lisovania, ale aj ochutnávka. Počas prehliadky preniknete do tajov vzniku tohto tekutého dedičstva a dozviete sa veľa zaujímavých informácií, napríklad ktorý olej je vhodný do krupičnej kaše.

Komunitná záhrada MedoUka

Ak sa vám Patríciine tipy páčili a radi by ste zistili viac o jej práci, môžete navštíviť komunitnú záhradu MedoUka v Medovarciach a inšpirovať sa, ako si založiť vlastnú záhradu.

Permakultúrna dizajnérka organizuje aj kurzy, ktoré účastníkov prevedú procesom tvorby malých a stredne veľkých záhrad, pre aktuálnu ponuku odporúčame pravidelne sledovať ponuku na stránke.

Miestni vám poradia najlepšie

Tipy na ďalšie zaujímavé miesta a zážitky na Honte, ale aj v celom Banskobystrickom kraji nájdete na stránke Za horami, za dolami, ktorá prináša množstvo originálnych ponúk a praktických rád. Vyberte si región a miestni vám prostredníctvom inovatívnej technológie chatbotu pripravia ponuku šitú na mieru presne podľa vašich predstáv aj s možnosťou priamo si výlety rezervovať.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kristína Tormová: Nie som bilbord, ktorý každý deň ponúka inú značku

„Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník,“ hovorí jedna z najznámejších mám na slovenskom Instagrame.

Kristína Tormová je herečka, ktorú si však mnohí v súčasnosti spájajú najmä s jej autorskou značkou a s knižkami, v ktorých hovorí o svojom rodičovstve. Mama troch detí vybudovala aj úspešný profil na Instagrame, plný zážitkov a zamyslení, ktorý má desaťtisíce followerov. Porozprávali sme sa o jej pôsobení na sociálnych sieťach, hejteroch aj o tom, čo si odniesla z obdobia, keď boli mnohí z nás v dobrovoľnej karanténe.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • prečo sa rozhodla otvárať tabuizované témy,
  • ktorým ďalším aktivitám by sa rada venovala,
  • či obmedzuje deťom čas strávený pred displejom,
  • kedy jej dcéry dostanú prvý mobil,
  • ktoré miesto na Slovensku odporúča navštíviť.

Ľudia ťa poznajú zo seriálu Som mama, vďaka knižkám či cez tvoje statusy. Niekto by ťa preto nazval influencerkou. Mnohí toto označenie však vnímajú negatívne. Ako sa na to pozeráš ty?

Je mi asi jedno, či to niekto nazýva influencerom, alebo nie, dôležité je, aký má to „niečo“ obsah. Snažím sa robiť zmysluplný kontent, objavovať múdre a dobré veci, šikovných ľudí, ponúkať zaujímavé témy a zároveň čo najviac vtipkovať a odľahčovať tento nie vždy jednoduchý svet.

Nie som bilbord, ktorý na svojom Instagrame ponúka každý deň inú značku a súťaže s podmienkami daj follow, označ troch, poskáč si na jednej nohe.

View this post on Instagram

#zufaleverse

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník pre ľudí, ktorých vôbec nepoznám. Veľmi zvláštna práca, viem. Od štvrtej triedy na základke som si však písala denník, vydávala som dva školské časopisy, stále som niečo vypisovala a zdieľala.

A tak sa teraz teším a veľmi si vážim, že to mám možnosť robiť takto jednoducho a kedykoľvek. A je úžasné, že sa to toľkým ľuďom páči, že to toľkých inšpiruje a mnohým dokonca pomáha.

Svojou tvorbou dokážeš inšpirovať ženy a rodičov. Myslíš si, že tvoje skúsenosti rodiča sú niečím špecifické alebo zažívaš rovnaké situácie a problémy ako ostatní, akurát ich vieš zaujímavo podať?

Myslím si, že zažívam úplne to isté, čo ostatní rodičia, a že ma jednoducho baví podávať to tak svojsky. Od pocitu absolútneho šťastia po padačky na hubu. Mňa baví, ako sa hovorí, pliesť bič, veď viete z čoho.

View this post on Instagram

Pýtala som sa kamaráta (Tomáš, môžem ťa mať v kategórií kamarátov, hej?), že ako prežil návrat do bežného života. Odpovedal: “Ja som sa nevrátil.” Teda..fyzicky áno, ale viete..psychicky. . Za mňa dokonalá odpoveď. Mám to rovnako. Ťažký návrat. Taká zacyklenosť v čudnom pocite, ktorý neviem definovať. Stali sa z nás trochu sociopati, na druhej strane mi srdce búcha od šťastia, keď poklábosím s ľúbivou bytosťou. Chýbala nám práca, do ktorej treba fyzicky ísť, zároveň mám strašný stres z toho, že niekde treba byť na čas. Aj som si hovorila, že by sa zišli niektoré obchody, no nechodím do nich, lebo raz som bola a bola tam taká fullka na rodinnej prechádzke, že som ušla. Čakala som, že sa niečo zmení? Vrátil sa svet až príliš do starých kolají? Spolupatričnosť zmizla spolu so strachom? Myslela som si, že ľudia si uvedomia, že treba dbať o našu planétu, že nezvláda. Že budeme skromnejší, či pokornejší po tom, ako sme si prešli takým koronovým zážitkom a pochopili sme, že nie nad všetkým máme moc. A už sme aj zabudliiii 🤦🏼‍♀️🤓 . . Veľmi čudné. Nevrátila som sa do pôvodného stavu a dokonca som prestala všetkým odpisovať a prosto lajdáčim, lebo keď nevládzem, tak nevládzem a bodka. Neviem, či je to vyhorením, alebo tým, že som si seba sa viac obľúbila a nechcem sa uštvať! 😂 Visím na vlásku niekde medzi karanténou a bežným životom a neviem sa po zážitku karanténnom rozhodnúť, ktorý je to ten “normálny život”. 🤷🏼‍♀️ (ale akože dobre sa mám, len čudne 😂) Zhodli sme sa s kolegyňou Petričkovou, že aj o tomto asik treba hovoriť. . . Ako to máte s návratom do reality vy?

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

A možno som tých päť rokov dramaturgie neštudovala úplne zbytočne a naučila sa aspoň trochu pracovať s textom.

Dnes sa veľa rozpráva o tom, ako dať deťom čo najlepšiu prípravu do života už v predškolskom veku. Niektoré deti vedia napríklad čítať a písať ešte pred základnou školou, navštevujú množstvo krúžkov. Tvoje dcéry čaká prvý školský rok, čo najdôležitejšie by mali podľa teba rodičia naučiť deti predtým, ako nastúpia do školy? 

Och, to neviem. Nie som matka, ktorá má načítané, čo a ako treba, čo je najlepšie. Som skôr intuitívna, a teda prirodzene robím aj veľa chýb. Ak si s niečím neviem rady, opýtam sa kamarátok, ktoré to načítané majú.

Naše dievčatá sa už čítať naučili, ale naučili sa to samy. Zo zvedavosti. Nemáme telku, u nás sú odjakživa nosičmi príbehov knižky, takže to ich asi motivovalo.

Čo treba deti naučiť? Hovorievam, že sa snažím deti priviesť k zvedavosti a k používaniu zmyslu pre humor. S týmito vlastnosťami sa totiž žije múdrejšie a ľahšie.

„Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.“

A pred nástupom do školy je asi dobré deti uisťovať, že sa nemajú báť byť samy sebou. Toto všetko sme, zdá sa, zvládli, uvidíme však, aké prekvapenia nám škola prinesie. Teším sa na ne. Isto to bude zase veľmi inšpiratívne a isto z toho vzíde nejaký môj blog. Ak ma neporazí.

V rámci svojho Instagramu či blogu sa nebojíš otvárať ani tabuizované témy súvisiace s materstvom. Prišlo to prirodzene alebo ťa k tomu priviedla nejaká konkrétna udalosť?

Prirodzene. Som priamy a úprimný človek, čo prináša aj množstvo problémov, ale na druhej strane aj veľa zaujímavých tém, ktoré niekomu prídu tabuizované, no mne prirodzené.

Nedávno som si uvedomila, že prirodzené témy sa stali tabuizovanými a úplne zbytočne. Prirodzenosť sa stala neprirodzenou, čo zbytočne mnohé mamy stresuje.

O všetkom sa veľa a vážne píše, hodnotí sa, čo je správne a čo nie. Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.

View this post on Instagram

Tak toto je tá materská s jedným dieťaťom? ♥️ . A tak cez prázdniny zažívam to, čo sa volá materská dovolenka s jedným dieťaťom. Vlastne to zažívam tieto prázdniny úplne prvýkrát v živote takto veľadňovo. Ja som predtým vlastne nikdy len jedno dieťa nemala (ak nerátam tú minútu, kým sa k jedináčikovi Matilde, nenarodila po minúte Ela). . Že či je to veľký rozdiel mať dvojičky a jedno dieťa? Je. Obrovský. 1. dvojičky jednoznačne nie sú “dvojitá starosť” ´. Je to úplná blbosť 2. tento týždňojedináčik má všetok luxus sveta (sorry, čajočka Sára od Cifrov, ak sa vezmete, bude asi kus rozmaznaný) 3. s dvojičkami je to naozaj praktickejšie, lebo si to prosto praktickejšie potrebuješ urobiť, aby si prežila 4. s jedným človekom je to oveľa kontaktnejšie a všetkému sa dá vyhovieť, nemusí čakať, môže cucať, môže sa nosiť 5. mám kedy pracovať, dokonca jeden spánok denne spím s človekom malým 6. mať tri deti je občas hardcore a som unavená jak hovädo (som zistila), ale aj tak sa mi to páči najviac na celom svete zo všetkých zážitkov najviac 7. nechávam si všetky tri deti a oddýchla som si ako nikdy 😂♥️ . PS: chápem, že materská dovolenka je náročná aj pre mamy, čo majú jeden kus. Ale teda verte mi, že oné..že je to fakt výrazne iné, ako mať dve deti hneďka šupom naraz. Ak neveríte a cítite sa naprd, šup-šup na dvojičky! ♥️😂 . A znova a znova a znova verejne kričím, že obdivujem každú ženu, ktorá má doma špeciálneho malého človeka. Objímam virtuálne a vždy, keď sa mi chce čo i len trochu mindžovať a sťažovať sa, dám si facku. ♥️

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Slogan šťastná mama, šťastné dieťa nie je úplný nezmysel. Prirodzené je predsa všetko, čo žijeme. Či už sú to menštruácia, mastné vlasy, depresie, obťažovanie, domáce násilie, rodové stereotypy, alebo krásy tohto sveta.

Okrem množstva pozitívnych reakcií určite prichádza aj veľa negatívnych. Dá sa na to zvyknúť a hodiť ich takpovediac za hlavu alebo je to pre teba náročné?

Dá sa na to, samozrejme, zvyknúť, aj keď to dosť dlho trvá. Väčšinou už reagujem mávnutím rukou, niekedy komentár zmažem, inokedy anonymného hejtera zablokujem. V závislosti od periódy. (smiech)

Anonymne vypisujú zrejme frustrovaní či nešťastní ľudia, ktorí sa skrývajú za nejaký vymyslený nick. Inak nerozumiem, kde by zobrali energiu a čas na to, aby vypisovali zákerné správy. S takými ľuďmi nič neurobím, takže sa nimi ani nezaoberám. Nemá to význam.

Počas pandémie si sa zapojila do výzvy O2 Dobré dáta, ktorá motivovala rodičov, aby si doma zacvičili s deťmi. Máte to tak doma bežne? Hýbete sa spolu?

Som pomerne lenivá matka, čo sa týka pohybu. Dlhé prechádzky a bicyklovanie však máme všetci veľmi radi a snažíme sa venovať aj pokusom o nový cirkus, čiže akrobatickým výzvam. Mohli by sme si založiť skupinu neestetického cirkusu, pretože zatiaľ nám to veľmi nejde. Ale zlepšíme sa!

View this post on Instagram

Máme nové rúška. Tak sme sa rozhodli..že urobíme. Prečo? Len preto, aby sme ich o čosi radšej nosili. Lebo si myslíme, že je to fér nosiť rúška. Taká motivácia. Lebo vraj nosiť rúško začína byť zase trápne a hanba..my si myslíme, že nosiť rúška je veľmi dôležité. . “Žijem najzvláštnejšiu dobu, akú som kedy žila. Človek sa niekedy vo februári preľakol, potom sa upokojil a teraz tak voľne plápolá vo vzduchu. . Jedinou istotou z toho, čo bude, je akási zvláštna neistota. A tak postupne zisťujeme, že túto dobu musíme prehryznúť každý sám za seba. Musíme byť zodpovední sami za seba tak, aby sme nemuseli byť zodpovední za nikoho ďalšieho, či dokonca za niečie nešťastie. Ak raz budeme pri podozrení na COVID čakať na výsledky testu, spíšme si zoznam ľudí, s ktorými sme sa stretli. Možno prídeme na to, že tu vôbec nejde o nás, ale o mamu priateľky, ktorá je onkologickou pacientkou, kolegu s dieťaťom so silnou astmou alebo o kamaráta, ktorý sa mal konečne dočkať svojej operácie. . Asi budeme mať chvíľami čo robiť, aby sme, visiac v povetrí, ostali negatívnymi a zároveň boli dennodenne pozitívni.” . Z blogu pre @dennikn . Nové rúško môžete získať alo darček, ak ho VLOŽÍTE DO KOŠÍKA k nákupu nad 25€, alebo si ich môžete normálne kúpiť… Majú odporúčané dve vrstvy, medzi ktoré sa dá v prípade potreby vložiť ešte jedna. Sú na šnúrky, ktoré si samozrejme môžete zaviazať aj z ušami, aby sa vám rýchlejšie nasádzali. Nazdravie. ♥️ . www.kristinatormova.sk . foto @alexkinova

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Veľa ľudí hovorí, že týždne, keď sme boli doma, im ukázali mnohé veci a zmenili pohľad na svet. Stalo sa niečo také u teba? Vnímaš teraz svet inak?

Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.

No zároveň sa zdá, že tie dni s koronou sa nekončia, takže ešte máme možnosť naučiť sa vážiť si maličkosti, zdravie a byť trochu menej egocentrickí. I keď to, čo sa deje vo svete, často vypovedá o opaku.

My máme svoju bublinu a stalo sa nám toho veľa. Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.

„Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.“

Nevýhodou bolo občasné „odpadávanie“ od únavy, keďže spojenie tri deti, home office, nočné dojčenie a to všetko na 35 m2 je miestami náročné. Aj tak sme si s manželom povedali, že to bolo asi najkrajšie obdobie, aké sme dosiaľ zažili. Trošku sa z nás stali sociopati, ale verím, že to zase prejde. V najhoršom nie. (smiech)

V jednom blogu si písala, že v čase pandémie si obmedzila vymýšľanie nových vecí a návrhov, pretože ich realizácia by bola náročná. Ako si na tom teraz?

Máme šťastie, že máme prácu, ktorá sa dá robiť aj z lesa. Je k nej potrebný len dobrý internet a občasný telefonický signál.

S mojím manželom sme sa po niekoľkých hysterických sebaľútostných hádkach stali silným tímom. Veľa vecí sa prečistilo, zmenilo a s odstupom času môžem povedať, že k lepšiemu. Máme veľa nových nápadov, premotivovane sa tešíme a makáme.

Nemôžeme si dovoliť zabaliť to, je to naša práca, ktorá nás navyše veľmi baví. Občasné vyhoreníčko nemôže byť prekážkou.

Podnikáš, si aktívna na Instagrame, píšeš blog pre Denník N, určite teda tráviš veľa času online. Stáva sa ti, že „internetovanie“ ti prerastá cez hlavu?

To je, ako keby ste sa ma opýtali, či mi práca prerastá cez hlavu. Internet je moja práca. Najdôležitejšia súčasť mojej práce je internet a sociálne siete. Pracujem z materskej, na ktorej som vlastne nikdy nebola, a áno, prerastá mi internet cez hlavu. Tak ako by mi prerastala cez hlavu iná práca.

Na Sóde sa pravidelne venujeme zodpovednému používaniu technológií aj vo vzťahu k deťom. Ako je to u vás? Máte nejaké pravidlá alebo obmedzenia na čas strávený pred displejom?

Displeje majú v detstve našich dievčat naozaj mizivú rolu. Vedia však, že displeje sú moja práca.

Samozrejme, pozeráme z času na čas, hlavne v zime,  na počítači rozprávky. Urobíme si pukance, zababušíme sa do deky a spoločne pozeráme, ja väčšinou zaspím. Ale nie je to žiadne pravidlo, dievčatá si obrazovky nepýtajú.

Vedia, samozrejme, telefonovať, tešia sa z videohovorov, vedia na mobil fotiť, dokonca vedia gúgliť. Ale sú to naozaj mikromomenty v ich životoch.

Keď sme boli predminulú jeseň v Londýne, spoločne sme tento výlet pripravovali cez internet. Kam pôjdeme, čo tam bude, čo chceme vidieť, čo je v múzeách, ako tam pôjdeme. Bol to plnohodnotne strávený čas, ktorý nebol „čumením“ do obrazovky.

„Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.“

Keď dlho cestujeme, každá má, počas spánku ich malého brata, chvíľku, keď si môže na Pintereste uložiť nápady, ktoré následne spoločne realizujeme. Displeje vo všeobecnosti nepovažujem za zlé, len ich často nesprávne používame.

V septembri tohto roka sa mnohé deti vrátia do školy po takmer polroku a tvoje dcéry čaká nástup do prvého ročníka. Pre mnohých rodičov je to obdobie, keď začnú riešiť kúpu prvého telefónu, aby sa s deťmi vedeli spojiť. Riešiš to aj ty? Kedy je podľa teba vhodné dať dieťaťu prvý mobil?

Zatiaľ to neriešim. Nemyslím si, že by to bolo teraz potrebné, ale ak bude, isto mobil zabezpečíme. Ale nie na hranie. Obyčajný mobil na to, aby sme sa vedeli spojiť.

Podľa mňa je vhodné dať dieťaťu prvý mobil vtedy, keď si to vyžaduje situácia. A taká situácia musí najprv prísť.

Hovoríš o sebe, že si hyperaktívna a vďaka tomu stíhaš množstvo rôznych aktivít. Je niečo, čo by si medzi ne ešte chcela zaradiť? 

Chcela by som sa naučiť tak ozajstne oddychovať. Učím sa to, nie je to jednoduché a väčšinou sa mi to podarí až pri jemnom vyhorení. To, samozrejme, nie je správne.

Chcela by som sa konečne začať venovať handpoke, ktorý som sa v zime naučila, no musím čakať na skúšky z hygieny a iné dôležité administratívne veci, ktoré s tým, aby človek mohol tetovať, súvisia. A ak by sa mi niekedy podarilo pravidelne jogovať, bola by som na seba veľmi pyšná.

Si mama troch detí, spisovateľka aj dizajnérka, nachádzaš si čas na úniky zo sveta? Ak áno, ako vyzerajú?

Píšem. To je môj únik. Či už krátky post, blog, knižku, čokoľvek. Alebo si kreslím a tvárim sa, že pracujem. Napriek tomu, že kresliť veľmi neviem. Vtedy sa vypínam z tohto sveta a okolie so zamračeným čelom a zdvihnutým ukazovákom upozorňujem, že teraz ma nemôžu rušiť. Občas to dokonca aj pochopia.

A varenie. To je čas pre mňa. Hrám sa, že sa musím strašne sústrediť, no pritom si to užívam, hlavne jedlá, pri ktorých treba veľa krájať na maličké kúsky. (smiech)

View this post on Instagram

#dakujem 🙏🏻🌱 z celého ♥️ . Koniec veľkých prázdnin. Najnádhernejších 7 rokov prázdnin, kedy sa dalo zažiť najviac na svete, kedy bol čas na odvahu a plnenie snov. 7 rokov prázdnin, zážitkov a výletov..takmer kedykoľvek, kdekoľvek, či na pieskovisko, alebo električkou do Rače, no hlavne spolu (aj homeoffice vždy išiel s nami, debko vlezlý! nah ale teda..vďaka aj zaň ❤️❤️❤️)..bez povinnej školskej dochádzky 😩🤷🏼‍♀️😂 . Juj, ale tešíme sa nekonečne na nové zážitky a krásy. Vybrali sme školu, ktorej plne dôverujeme, že naše dievky budú môcť byť samé sebou a budú len láskavo múdrieť. 🙏🏻 Fotila Ela. @mala_foti . #patetickamatka #nostalgickamatka #akomozutakrychlorast #budeočompisat . #sponka

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

V rámci Sódy radi prinášame aj tipy na zaujímavé miesta, ktoré sa v rámci Slovenska oplatí navštíviť. Ktoré miesto si si obľúbila a nemali by sme ho podľa teba vynechať? A kam sa už dlhšie chystáš, no ešte si sa tam nedostala?

Slovensko nemám pochodené, priznávam. Môj druhý domov bol vždy na Liptove. Mám tam veľa obľúbených miest a priateľov, kedysi som tu pomáhala s ochotníckym divadlom. Chodím tam vždy, keď sa dá, a keby som mala tú možnosť, tak tam pokojne ostanem žiť. Možno na dôchodku.

Nech sa na Liptov vyberiete kamkoľvek, bude vám krásne. O tom niet pochýb. A negúglite nič dopredu. Len choďte a obzerajte sa, tak objavíte toho oveľa viac. Čoskoro budeme spoznávať strednú časť Slovenska, tak potom dám vedieť, či sa dá zamilovať aj tam.

Kristína Tormová

Je herečka, moderátorka, spisovateľka, dizajnérka a trojnásobná mama. Založila úspešnú značku Koláčová, v rámci ktorej navrhuje tričká a kryty na mobily. Je autorkou knižiek, v ktorých rozpráva o svojom materstve, o svojich dvojičkách a tehotenstve s tretím dieťaťom. O zážitkoch s deťmi pravidelne píše na svojom blogu aj na Instagrame, kde má viac ako 125 000 sledovateľov.


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac