Navštívili sme Fera Jokea na záhrade a debatovali o humore a pomáhaní druhým

Aj keď je aj osobne rovnako veselý ako vo videách, hovorí o sebe, že v súkromí býva často tichý a melancholický.

Rozhovor s komikom Františkom Košarišťanom sme pôvodne plánovali urobiť cez videohovor. Našťastie sa opatrenia uvoľnili a on nás pozval k sebe – na svoju záhradu na Záhorí. 

Inšpirujte sa pri skladaní svojho nového paušálu známym komikom a získajte neobmedzené dáta aj predplatné streamovacej služby HBO GO. Viac o Fero Joke O2 SMART Paušále

Porozprával nám, čomu sa venoval počas karantény, ako sa kríza dotkla ľudí, ktorým pomáha, aj ako sa naučil viac si vážiť samého seba. Predebatovali sme Maju a Noru a dozvedeli sme sa, ktorá z postáv je jeho obľúbená aj na ktorú sa v súkromí najviac podobá.

Začnem zľahka o aktuálnej situácii. Aký typ človeka v karanténe si? Vyváraš a pečieš chlieb alebo sa neskonalo nudíš?

Vždy si nájdem prácu na záhrade, ako vidíš. Do zátvorky prosím dať „smiech“. Plejem burinu, striekam a hnojím okrasné dreviny alebo sadím kvety. Nepečiem chlieb ani necvičím, ale snažím sa zdravšie stravovať, nestresovať sa a myslieť pozitívne.

Vidno, že sa o záhradu staráš – máš to tu pekné. Ovplyvnila karanténa nejako tvoju tvorbu alebo spoluprácu s firmami?

V tomto období mi dokonca prišlo viac zaujímavých spoluprác, takže v tomto smere som spokojný. Veľa firiem presunulo svoje aktivity do online priestoru a potrebovalo pomôcť.

Mám aj celoročné spolupráce a úplne by som pochopil, keby mi klienti napísali, že peniaze radšej použijú na zaplatenie svojich ľudí alebo ich pošlú niekam, kde ich naozaj treba. Našťastie mám toho dosť. Netočí sa všetko len okolo koronakrízy a karantény.

Čiže si aj ty trávil viac času online.

Jasné, postrehol som to aj na sebe. Boli však aj dni, keď som bol celý deň v záhrade a mobil som neriešil. Ak človek nemôže ísť von, večery sú osamelejšie a online komunikácia vie byť útechou.

Spolupracoval si aj na kampani O2 Dobré dáta, v rámci ktorej mohli ľudia získať dáta ako odmenu za zodpovedné správanie. O tebe je známe, že rád pomáhaš druhým. Dá sa to aj online?

Snažil som sa cez videočet viac spájať s deťmi na onkológii, zabaviť ich, pokecať si s nimi, pochopiť ich aj podporiť. Na detskej onkológii sú v tomto čase obmedzené návštevy a ešte pred tým, ako idú na príjem, musia deň čakať na výsledky covid testov.

Prečítajte si: Fero Joke vybral 8 profilov na Instagrame, kde naberá inšpiráciu

Ani osobní asistenti nemôžu navštevovať svojich klientov. V domove sociálnych služieb, kde robím dobrovoľníka, sú ľudia integrovaní a bežne majú väčšiu slobodu, teraz sa im však narušila a všetka agenda prešla na stálych zamestnancov.

Veľakrát som bral pomáhanie ako svoju povinnosť. Uvedomil som si však, že musím myslieť aj na seba. A keď nie je chuť, nerobiť to nasilu, pretože pomáhať sa musí nezištne a s láskou.

Aj preto som rád, že som mohol podporiť túto milú kampaň. Dáta totiž mnohým ľuďom umožňujú zostať počas karantény v kontakte so svetom a zvládať túto situáciu aspoň o niečo ľahšie.

V minulosti si pracoval ako osobný asistent v domove sociálnych služieb. Dnes sa ľuďom, ktorí to potrebujú, venuješ na dobrovoľnej báze?

Mám niekoľko ľudí, ktorým dlhodobo pomáham. Patrí k nim jedna pani upratovačka z nemocnice, kde som pracoval. Má chorú sestru, ktorú chodím osprchovať a pomáham jej s hygienou.

Raz do týždňa chodím aj na detskú onkológiu a mám ešte klientku Evičku s Downovým syndrómom. Ona je ako moja dcéra a je mi za ňou smutno, pretože momentálne za ňou nemôžem ísť.

Priznám sa, že už pred pandémiou som chodieval menej ako kedysi, pretože všetko, čo teraz robím, mi zaberá veľa času a musím si spraviť aj čas sám pre seba. Veľakrát som bral pomáhanie ako svoju povinnosť.

Hovoril som si, že som tu nato, baví ma to a musím pomôcť všetkým deťom, všetkým mentálne postihnutým, všetkým seniorom a všetkým, ktorí to potrebujú. Uvedomil som si však, že musím myslieť aj na seba. A keď nie je chuť, nerobiť to nasilu, pretože pomáhať sa musí nezištne a s láskou.

Čo ti pomohlo upratať si myšlienky?

Na dovolenke v Indii som bol dva dni v domove, kde majú perfektný program. Staršie panie sa tam starajú o siroty, a keď ony vyrastú, tiež sa starajú o deti. Tam som sa pre túto prácu znova nadchol.

Aj samotná dovolenka mi pomohla. Niekedy treba jednoducho vypnúť. Oddýchnuť si od mobilu aj od vzťahov a venovať sa len sebe. Viem, že je to také slniečkarské klišé, ale je dôležité vážiť si samého seba, čo som dlho nevedel.

Keď je človek sám so sebou o.k., vie viac odovzdať aj ľuďom, ktorí to potrebujú.

Jasné, aj teraz už mám plány, čo budem robiť inak a lepšie. Takže v tomto mi to naozaj prospelo.

Poďme k tvojej tvorbe. Dočítal som sa, že máš rád skôr jednoduchší humor ako intelektuálny. Ja by som ho však nazval autentický, lebo aj naživo si taký, ako vo svojich videách. Mávaš aj scenár alebo len jednoducho improvizuješ?

Mávam aj scenár, ale na 90 % improvizujem. Niektoré veci treba, samozrejme, premyslieť, keď však nad videom veľa rozmýšľam, často ho pokazím a nakoniec ani nezverejním.

Niekedy treba jednoducho vypnúť. Oddýchnuť si od mobilu aj od vzťahov a venovať sa len sebe. Viem, že je to také slniečkarské klišé, ale je dôležité vážiť si samého seba, čo som dlho nevedel.

Niekedy je najlepšie natočiť veci hneď, najmä keď ide o aktuálne témy. Občas ešte popremýšľam, či mi nenapadne niečo lepšie. Väčšinou však točím spontánne nápady.

Predstavujem si to tak, že dostaneš nápad, chytíš telefón, prípadne parochňu a už sa točí. Trafil som?

Áno, mám však skupinku blízkych kamarátov, ktorí mi pomáhajú. Neviem točiť sám seba, robím to málokedy, napríklad do storky, keď treba. Až 99 % mojich videí aj profilových, aj storiek natáča niekto iný.

Potrebujem totiž vidieť publikum a reakciu človeka, ktorý ma natáča. Z blízkych ľudí viem vycítiť, či treba pridať. Priznávam, že veci nerád robím sám.

Keď si robil Maju, postrach Markízy, mal si voľnú ruku alebo to muselo byť serióznejšie?

Snažia sa mi dávať voľnú ruku všade, vyhradzujem si to, keď idem niečo robiť. Samozrejme, nejde to vždy. Vtedy je to pre mňa obmedzujúce a nemusí to dopadnúť podľa predstáv. Vždy sa však dá niečo vyšpekulovať a doteraz som mal okolo seba dobrých ľudí, ktorí mi s nápadom pomohli.

Vo videách mávaš rôzne alter egá, či už svoje vymyslené postavy, alebo paródie známych ľudí. Moja obľúbená postava je Nora. Ktorá je tvoja?

Asi tiež Nora, pretože mi ide najlepšie, nemusím sa pripravovať a môžem improvizovať. Mám z toho radosť aj ja, aj ona.

Nevedel som, že na to reaguje. Je teda spokojná?

Podľa jej komentárov si myslím, že je to človek, ktorý to dokáže pochopiť. Nerobím si z nej srandu, používam ju ako nástroj, prostredníctvom ktorého si robím srandu z iných ľudí. Nemá sa načo hnevať a vie to prijať aj ma pochváliť, za čo som rád. A nakoniec má z toho aj úžitok, keďže minule sa jej kniha, ktorú som čítal, vypredala.

Ktorá z postáv sa najviac podobá na teba?

Mám asi z každej niečo, ale najviac z Maje. Chodí mi na záhradu pomáhať veľa kamarátov a už som ich nechal strihať nožnicami trávu po bokoch. Vtedy som si povedal, že to môže urobiť iba Maja.

Máš doma sklad rekvizít? Kde si zohnal „štekle“ vo svojej veľkosti?

Áno, mám. Topánky mi kúpila kolegyňa z televízie, neviem, kde ich našla. Sú aj špeciálne obchody s nadmernými veľkosťami, ale stále sa vopchám do 42. Síce ma trošku omínajú, ale nevadí.

Veľa slovenských aj svetových komikov tvrdí, že humor by nemal mať hranice a v nejakom kontexte si môžeš robiť srandu zo všetkého. Máš nejakú formu autocenzúry?

Jasné, mám. Keď si nie som niečím istý, video rozpošlem kamarátom a oni mi povedia, či je to už za hranicou, alebo nie.

Čo je pre teba už za hranicou?

Nechcem si robiť srandu z náboženstiev ani z rasy alebo zbytočne používať nadávky. Jasné, niekedy to treba, napríklad Noru si inak ani neviem predstaviť, ale treba k tomu pristupovať rozumne. Nadávanie môže videu pomôcť a osviežiť ho, ale nikdy ho nezachráni.

Aj z nekorektnej témy sa dá urobiť dobrý čierny humor. Vyhýbaš sa aj tomu?

Áno a snažím sa vyhýbať aj slovám ako autista alebo debil. Pre mňa ako špeciálneho pedagóga je to citlivé. Zo slov ako blbec, imbecil alebo debil sa stali nadávky a deti, ktorých sa to týka, si to uvedomujú.

Teraz sa začína nadávať do autistov, napríklad introvertnejší ľudia sú automaticky autisti a nadáva sa im označením pre ľudí, ktorí to nemajú v živote ľahké. Dávam si na to pozor a vyzývam aj ľudí zo šoubiznisu, aby takto nenadávali.

Keby sa niekto na tvoje video urazil, stiahol by si ho? 

Už sa mi to stalo. Nezosmiešňoval som parodovanú osobu, ale seba, napriek tomu sa to tej osoby dotklo, tak som sa jej ospravedlnil a video som stiahol. Ľudia si neuvedomujú, že ak dávajú veci na internet, prestávajú byť súkromné a komici a umelci ich môžu legálne parodovať, ak uvedú autora.

Čítajte aj: Máte chuť na dobrý seriál? Pozrite si ho spolu so Zdenkou Studenkovou

Čakajú ľudia od teba, že budeš vtipný na počkanie?

Veľmi často a hlavne takí, čo ma nepoznajú. Nemám to rád, ale na druhej strane ich chápem. Humor a láska v súčasnosti často z našich životov odchádzajú a mám pocit, že je čoraz viac umelý. Aj ja sám som niekedy taký.

Humor a láska v súčasnosti často z našich životov odchádzajú a mám pocit, že je čoraz viac umelý. Aj ja sám som niekedy taký.

Ľudia si to potom chcú rýchlo a lacno doplniť a povedia si, že zavoláme Fera, bude sranda. Niekedy však nemám náladu na vtipkovanie a aj medzi kamošmi bývam dosť často tichý, takmer melancholický. Rád sa porozprávam a zavtipkujem, ale všetko s mierou.

Stáva sa ti, že ľudia chcú, aby si im spravil video? 

Veľa ľudí mi píše, či nenahrám kamoške video, lebo má narodeniny. Robím to iba pre choré deti alebo pre chorých ľudí, nemôžem však urobiť denne 200 videí, lebo kamošky majú narodeniny.

Väčšinou také správy vymažem, lebo sa hanbím, že im to nemôžem splniť, ale mňa to naozaj vyčerpáva. Niekto si povie, že sú to len dve vety, ale to sa nedá takto robiť.

Vo svojej tvorbe si podľa mňa našiel skvelý spôsob, ako viesť ľudí k väčšej tolerancii inakosti. Robíš to cielene alebo je to pre teba prirodzené?

Aj, aj. K svojej homosexualite som sa „priznal“, aj keď sa vlastne nemám k čomu priznávať, pretože je to normálna vec. Pokojne to o sebe poviem všade, snažím sa však uprednostňovať iné témy a ukazovať, ako sa dá pomáhať alebo zabávať.

Ak niekto potrebuje počuť, že som gay, tak som s tým ok. Veď to zo mňa ide a niekedy to robím aj troška cielene, ale nechcem nikoho poburovať. Nechodím ani na gay pride. Pre mňa je lepšie podebatovať si o tom a pokojne aj s ľuďmi, ktorí majú iný názor. Každý gay, ktorý môže, by mal robiť vlastný pride v každodennom živote.

Pomohlo by, keby sme si to všetci priznali a viac neriešili. Keby to spravil každý, tak množstvo zakomplexovaných heterosexuálov by zistilo, že aj ich bratranec alebo najlepší kamoš je teplý. A zrazu by sa ukázalo, že sme normálni ľudia.

Pre gayov na Slovensku robím, čo môžem a mojím „pridom“ je to, čo v živote robím.


Užite si neobmedzené množstvo online zábavy s Fero Joke O2 SMART Paušálom, v ktorom nájdete neobmedzené dáta aj predplatné streamovacej služby HBO GO. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.

Fero Joke

František Košarišťaň je komik, ktorý pod pseudonymom Fero Joke zabáva ľudí krátkymi videami, skečmi a paródiami známych osobností. Vyštudoval špeciálnu pedagogiku, pracoval ako zdravotný a osobný asistent. Dnes sa venuje mentálne hendikepovaným ľuďom a chorým deťom ako dobrovoľník.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kam na výlet v Honte? 8 tipov od permakultúrnej dizajnérky Patrície

Či už sa zatúlate do kamenných obydlí v Brhlovciach, navštívite opevnený kláštor Bzovík, alebo sa vydáte za príbehmi lokálnych výrobcov, tento neobjavený región má určite čo ponúknuť.

Plánujete na konci leta výlety a radi by ste spoznali niečo nové? Vyberte sa na potulky regiónom Hont, ktorý je súčasťou Banskobystrického kraja a tiahne sa okresmi Krupina a Banská Štiavnica. O svoje tipy na miesta, ktoré sa oplatia v kraji Za horami, za dolami navštíviť, sa s nami podelila miestna permakultúrna dizajnérka Patrícia Pavlovská.

Spoznajte Banskobystrický kraj a jeho krásy prostredníctvom ľudí, ktorí sú tu doma. Množstvo zaujímavých tipov a zážitkov aj s možnosťou ich rezervácie nájdete na zahoramizadolami.sk.

Patrícia našla v tomto regióne ideálne podmienky na budovanie permakultúrnych záhrad. Na úrodných pôdach vytvorila spolu s miestnymi ľuďmi jednu z prvých komunitných záhrad na Slovensku MedoUku v Medovarciach a ďalšiu v školskom areáli v Hrušove.

História Hontu siaha až do 12. storočia a dizajnérka odporúča jeho návštevu každému, kto má vzťah k prírode a tradíciám. V obkolesení Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny nájdete nielen turistické chodníky, cyklotrasy, jazerá, tajchy a vodné nádrže, ale aj netradičné skalné obydlia, prírodné skvosty či pozostatky niekdajšieho kláštora.

Skalné obydlia v Brhlovciach

Slovensko má podobný unikát, akým sú obývané jaskyne Sacromonte v španielskej Granade. V obci Brhlovce sa nachádzajú skalné obydlia, ktoré zo strachu pred nájazdmi Turkov ľudia kedysi vytesali do sopečných hornín.

Skalné priestory poskytujú v lete príjemný chládok a v zime zohrievajú. Niektoré z nich sú dodnes obývané, v iných sa ukrývajú pivničky a múzejné exponáty.

Galéria masiek a ďalšie zaujímavosti Lišova

Ak budete v tomto regióne, určite navštívte dedinku Lišov. Nachádza sa tu unikátna galéria masiek z celého sveta, v ktorej nájdete až 5 000 rokov starú masku z Egypta, ktorá sa používala pri mumifikácii, masky zo Srí Lanky aj originálnu masku vyrobenú pre tanečnice Lady Gaga do videoklipu Guy.

V Lišove nájdete aj malé etnografické múzeum, ktoré založil Jakub Dvorský. Jeho súčasťou je Lišovská izba z roku 1916, v ktorej si môžete pozrieť pôvodné zariadenie a originálne kroje, ktoré vás prenesú do obdobia 19. storočia. Navštíviť môžete aj tzv. Keltské obydlie, ktoré z prírodných materiálov postavili študenti z rôznych krajín Európy.

Extra tip

Aj v Lišove si môžete užiť prehliadku  kamenných pivníc ručne vysekaných do skaly. Nachádzajú sa približne 500 m od múzea masiek a sú voľne prístupné. V obci sa nachádza spolu až 300 vínnych pivníc a okolo 50 kamenných obydlí.

Tesárska roklina

V bezprostrednej blízkosti obce Hontianske Tesáre sa nachádza kaňonovité údolie Tesárska roklina. Hoci nie je veľmi dlhé, určite stojí za návštevu. Dotknúť sa tu môžete skál jedinečne formovaných vodou a pásov usadenín. Do skalných komôrok, tzv. dúpencov, vraj kedysi utekali domáci pred Turkami a podľa počtu otvorov im dali aj príznačné mená – jednodierka, dvojdierka či osemdierka.

K atraktivite Tesárskej rokliny prispievajú aj štyri vodopády. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 m.

Čítajte aj: Čo vidieť v Podpoľaní? Máme pre vás 6 tipov od gazdu Jožka Kučeru

Sokoliari v Štiavnických Baniach

Ak majú vaše deti rady zvieratá, doprajte im nevšedný zážitok v prírodnom Avesparku v Štiavnických Baniach. Toto miesto je výnimočné tým, že sa tu o vzácne dravce starajú školáci a vaše dieťa sa môže ocitnúť v ich koži – môže si dravca pripraviť na sokoliarsky výcvik a na chvíľu sa stať majstrom sokoliarom.

Avespark sa nachádza priamo v areáli miestnej základnej školy, kde je sokoliarstvo dokonca zaradené medzi povinné predmety a pre deti je také bežné ako písomka z matematiky. Nájdete tu viacero ďalších zaujímavých častí vrátane japonskej či provensálskej záhrady, ale aj ďalšie zvieratá ako krokodíly a papagáje.

Dudinské travertíny a Rímske kúpele

Za návštevu určite stoja aj Dudince, ktoré sú zaujímavé aj v prípade, ak nechcete absolvovať žiadne liečebné procedúry. Pozrite si prírodnú pamiatku Dudinské travertíny, ktorá sa nachádza v kúpeľnom parku. Travertínové kopy a terasy tu liečivá voda vytvorila skôr, ako ju človek presmeroval do kúpeľného zdroja, a dnes je väčšina z nich neaktívna.

Súčasťou parku sú aj tzv. Rímske kúpele, ktoré tvorí 32 kamenných bazénov vytesaných do travertínu. Predpokladá sa, že ich mohli vybudovať ešte starí Rimania, ktorí liečivé účinky dudinských prameňov pravidelne využívali. Travertínovými útvarmi sprevádza náučný chodník, vďaka ktorému sa dozviete veľa zaujímavého.

Opevnený kláštor Bzovík

Kláštor Bzovík z 12. storočia patrí medzi najstaršie na Slovensku. Z pokojného miesta modlitieb sa po moháčskej porážke v 16. storočí stala pevnosť – hrad.

Dnes z kláštora zostali iba ruiny, pretože ho počas 2. svetovej vojny spustošili. Múry zachovalého opevnenia zvierajú iba štyri nárožné bašty, no aj tak sa ho oplatí vidieť.

Rodinná lisovňa olejov v Súdovciach

Radi si z výletov vozíte produkty od lokálnych výrobcov? Ak vo vašej kuchyni nemôžu chýbať kvalitné oleje, navštívte rodinnú lisovňu Olej Hont, kde z lokálnych surovín vyrábajú rôzne za studena lisované oleje aj viacero druhov domácej horčice.

Čaká na vás nielen prehliadka výrobne a ukážka lisovania, ale aj ochutnávka. Počas prehliadky preniknete do tajov vzniku tohto tekutého dedičstva a dozviete sa veľa zaujímavých informácií, napríklad ktorý olej je vhodný do krupičnej kaše.

Komunitná záhrada MedoUka

Ak sa vám Patríciine tipy páčili a radi by ste zistili viac o jej práci, môžete navštíviť komunitnú záhradu MedoUka v Medovarciach a inšpirovať sa, ako si založiť vlastnú záhradu.

Permakultúrna dizajnérka organizuje aj kurzy, ktoré účastníkov prevedú procesom tvorby malých a stredne veľkých záhrad, pre aktuálnu ponuku odporúčame pravidelne sledovať ponuku na stránke.

Miestni vám poradia najlepšie

Tipy na ďalšie zaujímavé miesta a zážitky na Honte, ale aj v celom Banskobystrickom kraji nájdete na stránke Za horami, za dolami, ktorá prináša množstvo originálnych ponúk a praktických rád. Vyberte si región a miestni vám prostredníctvom inovatívnej technológie chatbotu pripravia ponuku šitú na mieru presne podľa vašich predstáv aj s možnosťou priamo si výlety rezervovať.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac