Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Poznáme tohtoročné Biele vrany. Pripomínajú dôležitosť hodnôt Novembra 89

Medzi štvoricou laureátov je dôchodkyňa, ktorá upozornila na podozrivé prevody pôdy aj najstarší československý skaut.

Už po dvanásty raz sa v nedeľu 17. novembra slávnostne odovzdali ocenenia Biela vrana za občiansku odvahu a obhajobu verejného dobra. V čase 30. výročia Nežnej revolúcie príbehy ocenených pripomínajú hodnotu slobody aj to, aké dôležité je starať sa o ňu. Súčasne upozorňujú na to, že ani 30 rokov po Novembri 89 nie je právo a spravodlivosť rovnako dostupné pre všetkých. Ocenenie preto získali štyria laureáti, ktorí tieto odkazy stelesňujú. 

O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť. Zistite viac

Laureátov aktuálneho ročníka vybrala Rada Bielej vrany, ktorej členmi sú novinár Tomáš Němeček, herečka Táňa Pauhofová, kazateľ Cirkvi Bratskej Daniel Pastirčák, právnička a zástupkyňa Via Iuris Eva Kováčechová, riaditeľ kultúrneho centra Stanica-Záriečie zo Žiliny Marek Adamov a publicistka a zakladateľka Amnesty International Marta Šimečková.

Mária Sisáková odhalila podozrivé prevody pôdy

Prvou z nich je Mária Sisáková, dôchodkyňa z obce Zbudza pri Michalovciach, kde žije už takmer 50 rokov. Vyhľadávaním v katastri odhalila podozrivé prevody pôdy, o ktorú prišli jej susedia. Pomohla im na problém dôrazne upozorniť a úrady jej napokon dali v mnohom za pravdu. Prípad v súčasnosti vyšetruje polícia.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

„Pani Sisáková odhalila podozrivé prevody pôdy náhodou – všimla si nepokosenú lúku. Potom sa dôsledne pýtala a pozerala do verejných databáz. Keď zistila, že pôdu mal údajne predať dávno mŕtvy sused, zalarmovala pôvodných majiteľov,“ priblížil člen Rady Bielej vrany Tomáš Němeček.

„Mária Sisáková nám ukazuje, že každý z nás môže prispieť k ochrane verejného dobra, ak je vnímavý a vytrvalý. Je tak inšpiráciou pre všetkých,“ dopĺňa.

Milan Hudák svojím prípadom upozorňuje, že právo nie je rovnaké pre všetkých

Ďalším laureátom sa stal Milan Hudák z Moldavy nad Bodvou, ktorý sa v roku 2013 stal spolu s ďalšími 30 spoluobčanmi obeťou policajnej razie a namiesto poctivého vyšetrenia prípadu sa dočkal obžaloby za krivú výpoveď, pričom mu hrozí vysoký trest.

V komunite je prirodzeným lídrom, stojí na čele skupiny šiestich obžalovaných a svoju tvár nastavuje médiám. V osade podporuje ostatných, je pozitívnym príkladom pre mládež. Vedie združenie, ktoré cez vzdelávanie, umenie a šport pomáha integrovať Rómov.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

„Razia v Moldave nad Bodvou je jedným z najbrutálnejších zásahov na Slovensku za ostatných 30 rokov. Nikdy nebol dostatočne vyšetrený. Naopak, najmocnejší tohto štátu a jeho najvýznamnejšie inštitúcie popierajú jeho nezákonnosť,“ vysvetľuje členka Rady Bielej vrany Marta Šimečková.

„V tejto situácii sa obžalovaní vlastne stávajú disidentmi vo vlastnej krajine. Štátna šikana ich skôr tlačí vzdať sa, trvanie na pravde je odvážnym principiálnym aktom. Tento prípad je aj akútnou správou o nefunkčnosti vlády a nerovnosti práva pre nás všetkých,“ dodáva.

Eduard Marek a Branislav Tvarožek sa vzopreli totalitným režimom

Tretím a štvrtým oceneným sa stali 102-ročný celoživotný skaut Eduard Marek a 94-ročný Branislav Tvarožek, ktorí sa vzopreli dvom najväčším totalitám 20. storočia a prejavili občiansku statočnosť v najťažších chvíľach za obrovskú cenu.

Eduard Marek je najstarším československým skautom. Osobne sa stretol s Tomášom Garriguom Masarykom a poznal aj zakladateľa československého skautingu Antonína Benjamína Svojsíka. Oslovila ho skautská filozofia obsiahnutá vo vete Každý deň jeden dobrý skutok, ako aj harmónia s prírodou.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Uväznili ho obe totality – nacisti za pomoc Židom a komunisti za to, že pomáhal pri útekoch prenasledovaným. Bol súdený v procese nadväzujúcom na proces s Miladou Horákovou, aj napriek perzekúciám však zostal svojim skautským ideálom verný celý život.

Príbeh celej rodiny Branislava Tvarožka je spojený s demokratickými ideálmi a 1., 2. aj 3. odbojom (bojom v československých légiách, proti fašizmu aj komunizmu). Za jeho odboj ho zo strednej školy vyhodili už ľudáci, z tej vysokej zase komunisti. Oba totalitné režimy ho zavreli a vyšetrovali.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Hoci väčšinu svojho života prežil ako človek tzv. druhej kategórie, sám hovorí, že tou najlepšou školou bol preňho čas strávený po boku generálov Goliana a Viesta, ktorých osobne sprevádzal v povstaní a neskôr roky na jáchymovskej táborovej univerzite.

„Príbehy pána Tvarožka a Mareka obsahujú obrovskú silu a nádej. Títo ľudia sa postavili krutým totalitám v čase, keď na to mohli doplatiť životom. Oboch postihlo gestapo, ale aj komunistický režim. Obaja zaplatili obrovskú cenu v najtvrdších väzeniach a potom aj roky trvajúcim tlakom režimu,“ uviedol člen Rady Bielej vrany Daniel Pastirčák.

„Tieto príbehy nám ukazujú, že odvaha je možná aj v časoch, keď ju väčšina ľudí pochová. Ale ukazujú nám aj to, že sloboda nie je samozrejmá. Je to odkaz v súčasnosti mimoriadne aktuálny,“ uzatvára.

Viac informácií o laureátoch aktuálneho ročníka aj o ocenení ako takom sa dozviete na www.bielavrana.sk. Hrdým partnerom Bielej vrany je aj spoločnosť O2.

Biela vrana

Je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu. Udeľuje sa ako poďakovanie ľuďom, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivosť, konkrétnym činom preukázali občiansku odvahu, potlačili osobné záujmy v mene verejného prínosu, hodnôt či princípov a mohli pritom podstúpiť riziko a zažiť odsúdenie. V roku 2018 získal ocenenie Ján Kuciak a šesť investigatívnych novinárov, ktorí napriek nebezpečiu pokračovali v jeho práci. Tento rok ocenenie Biela vrana prvý raz udeľovalo občianske združenie tichá voda, ktoré ho prevzalo od zakladateľov Aliancie Fair-play a združenia Via Iuris.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Mesiac voľna môže zmeniť viac, než čakáme. Získame cenný nadhľad, ktorý si odnesieme späť do práce, života aj vzťahov

Opýtali sme sa 5 zamestnancov O2, ako trávili svoj sabatikal a čo sa po ňom zmenilo.

Dopriať si voľno od práce je nevyhnutnosť. Niektorí zamestnávatelia na prevenciu vyhorenia myslia nielen cez zákonnú dovolenku, ale podporujú oddych aj cez iné benefity. Napríklad zamestnanci O2 po každých piatich odpracovaných rokoch získajú 20 dní plateného voľna navyše v rámci benefitu Recharge.

Oddych je štartérom mysle. Psychologička radí, ako si oddýchnuť (nielen) cez leto

Naučiť sa byť tu a teraz

Andrea Fabušová, manažérka prevádzky predajnej siete

„Počas môjho recharge obdobia som si tak trochu predĺžila leto – v októbri sme sa totiž s manželom vybrali na Sicíliu. Neskôr som absolvovala kurz mindfulness (všímavosti), ktorý mi pomohol naučiť sa byť viac v prítomnom okamihu a lepšie pracovať s vlastnými myšlienkami. 

Keďže kurz sa začal ešte pred sabatikalom a pokračoval aj po jeho skončení, bolo zaujímavé sledovať, ako sa počas tohto obdobia menilo moje prežívanie, schopnosť byť prítomná a spôsob, akým som reagovala na vlastné myšlienky. Zároveň som si mohla overiť, ako mi táto skúsenosť pomáha aj po návrate do bežného pracovného režimu.

Byť tu a teraz som si mala možnosť otestovať aj počas mojich výletov do Malých Karpát v okolí Bratislavy. S paličkami v rukách som ich prebrázdila aj mimo víkendov a vôbec mi neprekážalo, že som úplne sama.

Cením si však, že som značnú časť mesačného voľna strávila práve s manželom, pretože mi to dávalo pocit, akoby aj on mohol využiť časť benefitu pre seba. Štandardne totiž dovolenku v októbri neplánujeme.

„Mesačné voľno mi pomohlo získať odstup. Vrátila som sa pokojnejšia a oveľa lepšie viem zvládať aj stresové situácie.“ 

Do práce som sa vrátila pokojnejšia a snažila som sa udržať si tento pocit čo najdlhšie – nielen ako po bežnej dovolenke.

Vôbec mi neprekážalo, že časť mojej pracovnej agendy nebola vyriešená, pokojne na mňa počkala celý mesiac. Takže by som sa nehnevala, ak by sa mesiac voľna opakoval aj častejšie než každých päť rokov. Pokojne aj každé dva.“

Dni boli omnoho slobodnejšie, zrazu som nepotrebovala na každý deň plán

Alexandra Iskra, customer journey & process expert

„Viac som sa venovala rodine a sebe. Mala som viac času chodiť po deti skôr do školy či do škôlky, mohla vybehnúť na prechádzku, do fitka či len tak na nákupy do centra.

Ale ako to už počas voľných dní býva, vyhradila som si priestor aj na aktivity v domácnosti, na ktoré bežne popri práci nezvýši čas. Viac som varila, piekla, ale napríklad som aj vytriedila veci v skriniach či pivnici.

Aj napriek tomu bol mesačný sabatikal príjemným oddychom. Výrazne som spomalila tempo a mala som slobodu rozhodnúť sa, čo budem počas dňa robiť. Obvykle totiž musím mať plán aspoň na dva dni dopredu.

Potešilo ma aj to, že sa mi počas recharge obdobia nenahromadili pracovné resty. Mesiac je predsa len dosť dlhý čas na to, aby ľudia čakali, kým sa vráti konkrétna osoba, a úlohy sa priebežne vyriešili aj bez nej.

Po návrate trvalo asi len týždeň, kým som sa opäť naplno dostala do pracovného tempa. Odnášam si z toho poznanie, že človek naozaj potrebuje občas vypnúť a zastaviť sa. 

„Zrazu som nemusela vedieť, čo bude zajtra. Mohla som sa riadiť tým, na čo som mala práve chuť. Pre mňa to bol úžasný pocit slobody.“

Myslím si, že mesačný sabatikal je výborný benefit. Človek si naozaj oddýchne od práce a každodennej rutiny a má šancu venovať viac času sebe alebo svojim blízkym, čo sa v dnešnom uponáhľanom svete nestáva často. Pre kolegov je to síce náročnejšie pokryť, ale keď sa to dobre naplánuje, dá sa to zvládnuť.“

Predĺžené voľno mi pomohlo zmeniť veci, ktoré už nefungovali

Viktória Kostúrová, senior asistentka zákazníckeho servisu

„Nie je nad to konečne sa venovať sama sebe. A práve to mi umožnil mesačný recharge, ktorý som absolvovala počas minulého roka.

Istý čas som strávila aj s rodinou, predovšetkým s otcom, s ktorým nás spája spoločný koníček. Obaja milujeme plávanie, sme jeho veľkí nadšenci. 

„Návrat nebol jednoduchý, no práve vďaka predĺženej dovolenke som našla priestor urobiť potrebné životné zmeny. Je to benefit, o ktorom sa podľa mňa hovorí príliš málo, ja by som ho ocenila pokojne aj častejšie.“

A hoci bol návrat do práce náročný, voľno splnilo, čo malo – aj vďaka predĺženej dovolenke som totiž urobila potrebné zmeny vo svojom živote. Túto výhodu si cením, ide o výborný benefit, ktorý ľudia v mojom okolí často nespomínajú. A úprimne, na mojej pozícii asistentky zákazníckeho servisu by som ho brala aj oveľa častejšie.“

Zo sabatikalu sa stal spoločný rodinný projekt

Rastislav Pilka, customer journey & process expert

„Pôvodne som si chcel dať voľno od polovice augusta do polovice septembra s tým, že sa budem venovať sebe, deťom a drobným úpravám bytu. Z plánu však zišlo a sabatikal som si napokon dal už o mesiac skôr, teda v lete.

Spojil som tak niektoré svoje úlohy s aktivitami pre deti – spolu sme poopravovali záhradný nábytok a vyčistili terasu. Podarilo sa mi stihnúť aj výmenu sprchovacieho kúta. Nakoniec som si uvedomil, že oveľa lepšie a veselšie sa nám robilo, keď som nebol sám, ale robili sme dvaja, traja či dokonca štyria. Mám tri deti, takže o pomocníkov nebola núdza.

Väčšinu spoločných chvíľ sme však strávili oveľa príjemnejšie než domácimi prácami. 

„Povinnosti idú oveľa veselšie, keď ich človek nerobí sám. Pri troch deťoch som mal navyše o pomocníkov postarané.“

Boli sme v History Parku v Štefanovej, schladili sme sa v jaskyni a vybrali sme sa aj na krátku dovolenku na Liptovskú Maru a Palcmanskú Mašu. Je to najchladnejšie jazero na Slovensku, no v tých horúčavách nám všetkým vrátane nášho psa takéto schladenie padlo vhod.

Ani sme sa nenazdali a mesiac ubehol ako voda. Na záver sme stihli ešte predĺžený víkend na chalupe v Kremnických vrchoch na strednom Slovensku.

Myslím si, že aj keď sa pôvodný plán a termín zmenili, všetci sme si spolu užili úžasné leto. Využili sme ho naplno – nielen na oddych, pre mňa od práce a pre deti od stereotypu, ale najmä na to, aby sme boli všetci spolu.“

Na mesiac prestalo existovať „keď budem mať čas“

Veronika Knapová, communication expert

„Mnohí ľudia v mojom okolí nechápali, prečo som nevyužila túto príležitosť na cestovanie po svete. Ako mama školopovinných detí som však po tom ani netúžila. Potrebovala som niečo úplne iné.

„Potrebovala som poriadne upratať domácnosť do hĺbky, bez stresu a časového tlaku. A popri tom, v tichu a dopoludňajšej samote, som si upratala aj sama v sebe.“

Konečne som si našla čas na všetkých ľudí, ktorí sú môjmu srdcu blízki a ktorých som pre každodenný kolotoč povinností celé roky odkladala na „keď budem mať čas“.

Niesla som si to v sebe ako výčitku. Najkrajšie na tom bolo, že som za nimi mohla vybehnúť doslova kedykoľvek, bez plánovania týždne dopredu.

A, samozrejme, venovala som sa aj svojim záľubám – šitiu a ručným prácam všetkého druhu. Deti sa ma často pýtali: ‚Mami, kedy si už sadneš? Odpovedala som im, že až keď sa mi skončí recharge.

Keď som na mesiac vystúpila z nekonečného kolotoča povinností a na chvíľu sa vzdialila od každodenného stereotypu, vrátila som sa do práce oveľa pokojnejšia a s väčším nadhľadom. A musím priznať, že odvtedy pociťujem výrazne menej stresu. Úprimne si myslím, že recharge je jeden z najlepších benefitov, aké sme kedy v O2 mali. Dopriala by som ho každému.“

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.