Prečo pacientom poisťovňa niektoré lieky neprepláca? Odpovedá farmaceutka Bellová

Lekárnička Katarína Bellová v rozhovore vysvetlila aj to, prečo lekárnik nedokáže cenu lieku nijako ovplyvniť.

Lekárnik-farmaceut nie je predavač liekov. Musí mať prehľad vo všetkých oblastiach medicíny, vedieť zhodnotiť stav pacienta a overiť, či mu doktor predpísal správnu liečbu. Dokáže však pacientovi pomôcť ušetriť?

Prečo je pacientom občas ťažké vysvetliť, že niektoré lieky im nehradí poisťovňa napriek tomu, že poctivo platia odvody? Čo všetko lekárnik robí, prečo občas dlhšie číta recept a aké lieky patria k najdrahším, objasnila v rozhovore farmaceutka Katarína Bellová.

Akú rolu v liečebnom procese zohráva lekárnik?

Myslím si, že lekárnik-farmaceut zohráva v liečebnom procese jednu z dvoch najdôležitejších úloh. Prvú z nich urobí, samozrejme, lekár tým, že určí diagnózu pacienta a následne naordinuje potrebnú terapiu.

Pacient sa však nakoniec stretáva ešte s lekárnikom, ktorý celý liečebný proces scelí. Práve on vysvetlí dávkovanie, poučí pacienta o spôsobe užívania a kombinácií daných prípravkov. Zároveň „doladí“ liečbu voľnopredajnými prípravkami tak, aby všetko ako celok fungovalo čo najlepšie a pre pacienta čo najúčinnejšie.

Čo všetko spadá do kompetencií farmaceuta a väčšina ľudí o tom netuší?

Do kompetencií farmaceuta spadá veľmi veľa činností, ktoré si pacient často nemá šancu všimnúť. Od objednania lieku, cez jeho príjem, kontrolu, evidenciu, až po výdaj pacientovi a ďalej spracovanie pre poisťovne.

Keď pacient príde s receptom do lekárne, úlohou lekárnika je skontrolovať lieky, ktoré sú na recepte napísané. Jednak to, či sú napísané na správnu diagnózu, a či sedí dávkovanie. To je obzvlášť dôležité v prípade, že ide o liek pre dieťa alebo pacienta s veľkým počtom liekov.

Grantový program Bojovníci za zdravie už pomohol mnohým ľuďom aj s doplatkami za lieky. Prečítajte si príbehy troch z nich. Viac informácií

Práve vtedy je nevyhnutné vylúčiť možné interakcie, prípadne zdvojenú preskripciu. Niektorí pacienti zvyknú navštevovať viacerých lekárov. Občas sa stáva, že dvaja rôzni lekári predpíšu rovnaké lieky. Vtedy je potrebné upozorniť na to pacienta aj lekára.

Ak sa teda sem-tam stane, že lekárnik dlhšie kontroluje recepty pacientov, robí to len pre ich dobro. Lekárnik je totiž posledný zdravotnícky pracovník, ktorý má možnosť skontrolovať správnosť nasadených liekov.

Pod kompetencie farmaceuta patrí aj generická substitúcia. To znamená, že môže zameniť originálny liek za generický (liek s rovnakým zložením a účinkom ako originál, ktoré však už nevyrába pôvodný výrobca, pozn. red.) s tou istou účinnou látkou, prípadne generický liek za generický liek.

Ak sa teda sem-tam stane, že lekárnik dlhšie kontroluje recepty pacientov, robí to len pre ich dobro.

Vzhľadom na to, že na Slovensku je registrovaných množstvo liekov, fyzicky nie je možné mať na sklade všetky. Ak daný liek v lekárni nie je, lekárnik sa snaží zákazníkovi ponúknuť možnú náhradu.

Získajte nadštandardnú finančnú podporu od Dôvery. Vysvetlíme, ako na to. Viac informácií

Niektorí pacienti sa tomu potešia a vítajú fakt, že sa nemusia vracať do lekárne, no niektorí si prajú len to, čo napísal lekár. Vtedy pacientovi liek doobjednávame, čo zväčša trvá niekoľko hodín.

Bojujete občas s nejakými stereotypmi spojenými s vaším povolaním?

Niekedy sa stretávame aj s názorom, že sme „len“ obyčajní predavači. Že sa neriadime vlastnou hlavou, ale len vydávame lieky na základe lekárskeho predpisu a rozmýšľať pri tom nepotrebujeme a nemusíme.

Mrzí ma to, lebo ide skutočne len o mýtus. Lekárnici-farmaceuti sú posledným článkom, ktorý dokáže skontrolovať či liečba, ktorú má pacient nasadenú, je správna.

Zároveň sme dostatočne vyškolení aj na primárne určenie diagnózy pacienta, takže mu dokážeme poradiť a odporučiť liečbu aj priamo v lekárni. Závažnejšie stavy však, samozrejme, posielame na konzultácie k lekárom.

Sme dostatočne vyškolení aj na primárne určenie diagnózy pacienta, takže mu dokážeme poradiť a odporučiť liečbu aj priamo v lekárni.

Čo je z vášho pohľadu na práci farmaceuta najmenej spoločensky docenené?

Určite je to všestranný rozhľad, ktorý musí mať každý farmaceut. Máme široké spektrum poznatkov o chorobách, ich delení, príčine a v neposlednom rade o ich terapii.

Farmaceutovi totiž nestačí poznať a sústrediť sa len na jednu časť medicíny (dermatológia, kardiológia či imunológia.), ale musí mať všeobecný prehľad vo všetkých medicínskych odvetviach a možnostiach ich liečby.

S akými otázkami sa ako farmaceutka najčastejšie v lekárni stretávate?

Úplne bežná je otázka: „Prečo musím toľko doplácať, keď si platím odvody?“ Odpoveď je jednoduchá: O výške doplatku nerozhoduje lekárnik.

Prvý deň v mesiaci obdrží každá lekáreň centrálne tzv. novú kategorizáciu liekov. Je to zoznam schválených a platných cien a doplatkov liekov, o ktorom rozhoduje MZ SR (Ministerstvo zdravotníctva SR, pozn. red.). V lekárni to nevieme ovplyvniť ani zmeniť. Jediné, čo vieme urobiť, je vybrať liek s najnižším doplatkom, tzv. generický liek.

Sú skupiny liekov, kde nájdeme aj bezdoplatkové lieky alebo lieky s minimálnym doplatkom. Pri liekoch, pri ktorých nie je na trhu generikum, žiaľ, lacnejší variant nevieme ponúknuť. Ak pacient nie je schopný liek uhradiť, odosielame ho späť k lekárovi, aby zvážil predpísanie iného lieku.

Úplne bežná je otázka: „Prečo musím toľko doplácať, keď si platím odvody?“ Odpoveď je jednoduchá: O výške doplatku nerozhoduje lekárnik.

Ďalšia otázka, ktorú často počúvame znie: „Ako je možné, že mi to poisťovňa neprepláca?“ Na Slovensku existujú skupiny liekov, ktoré sú plne hradené pacientom. O tomto však tiež rozhoduje kategorizačná komisia a MZ SR.

Pokiaľ liek podlieha cenovej regulácii, lekárnik s tým nič neurobí, len si od pacienta vypýta úhradu. Napokon je to otázka niektorých pacientov, prečo majú každý mesiac iný doplatok za liek. Takáto zmena nebýva štandardná a zväčša sa nedeje každý mesiac.

Štátom regulovaný zoznam kategorizovaných liekov sa však aktualizuje na mesačnej báze. Môže sa tak stať, že ak si pacient vyberá lieky mesačne, doplatky sa líšia.

Ak treba nejaké lieky doviezť zo zahraničia alebo ísť niekam mimo Slovenka na operáciu, ako to pocíti pacient finančne?

Naozaj neviem povedať v akých cenových reláciách sa to môže pohybovať, no nejaké vlastné financie na to bude potrebovať určite.

Netreba však zabúdať ani na to, že v závislosti od typu choroby, potrebnej terapie či zákroku, niečo z toho hradí aj poisťovňa. Je to ale v réžii tej-ktorej poisťovne.

Existujú medzi liekmi kvalitatívne rozdiely zodpovedajúce rozdielnej cene?

Najskôr treba pochopiť rozdiel medzi liekmi a výživovými doplnkami. Uvedenie lieku na trh schvaľuje ŠUKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv, pozn. red.). Ich účinok je preukázaný a obsah účinnej látky na obale je zaručený. V prípade výživových doplnkov to už také isté nie je.

Medzi liekmi by kvalitatívne rozdiely nemali byť. Presne o tom je generická substitúcia. Pacient sa môže spoľahnúť na to, že dané generikum obsahuje tú istú účinnú látku. Cena za originálny liek – prvý liek na trhu s danou účinnou látkou, na ktorú firma robila všetky potrebné skúšky, je vyššia, keďže do ceny musia započítať všetky peniaze, ktoré dali do vývoja a skúšania liečiva a lieku.

Iné je to s výživovými doplnkami, kde nie je deklarované množstvo účinnej látky ŠÚKL. Tu sa môžu vyskytnúť aj markantné kvalitatívne rozdiely, či už v cene, alebo kvalite daných prípravkov.

Máte nejakú konkrétnu skúsenosť s človekom, ktorý si nemohol dovoliť napríklad doplatok lieku? Ako sa to potom rieši?

Samozrejme, je veľmi veľa starších ľudí, ktorí majú mnoho diagnóz a musia užívať mnoho liekov a doplnkov, ktoré zdravotné poisťovne nepreplácajú. Tí mávajú problémy s výškou doplatku za lieky aj s cenou doplnkových prípravkov.

V takýchto prípadoch vydávame v prvom rade lieky, ktoré sú pre nich nevyhnutné a akútne ich potrebujú, a až potom dopočítavame zvyšok liekov do sumy, ktorú majú možnosť daný mesiac zaplatiť zo svojho rozpočtu.

Aký typ liekov pacienti najčastejšie doplácajú? Aké ochorenia a zdravotné problémy sú z hľadiska liekov finančne najnáročnejšie?

Pohybujeme sa v skupine liekov napríklad na chronické venózne ochorenia, akými sú zápal žíl, kŕčové žily, teda v skupine venofarmák.

Ďalej sú to gastro lieky – tráviace enzýmy a probiotiká a, samozrejme, aj niektoré zdravotnícke pomôcky pre inkontinentných či ležiacich pacientov, prípadne kolostomikov. Nie sú síce drahé, ale potrebujú ich vo vyššom počte a vtedy sa tá cena už šplhá vysoko.

Rovnako je to aj s onkologickými pacientmi, ktorí síce lieky majú preplatené, ale doplnky na rekonvalescenciu a zotavenie organizmu sú veľmi drahé. Okrem toho pre pacientov finančne náročné rehabilitácie (ADELI) a rôzne iné terapie.

Ktoré skupiny liekov poisťovne nepreplácajú a prečo?

Tráviace enzýmy, očkovacie látky (tie prepláca každá poisťovňa inak), väčšina liekov na kašeľ, dekongestíva, doplnky na chrupavku a kĺby, venoaktívne lieky… Je ich pomerne dosť.

O tom, či bude liek hradený, alebo nehradený, prípadne sa bude hradiť čiastočne, rozhoduje kategorizačná komisia MZ SR. Nikto iný túto právomoc nemá.

Aj lieky patria k nevyhnutnej súčasti liečby mnohých ochorení. Ak ich nehradí poisťovňa, môže sa stať, že si ich kúpu človek jednoducho nemôže dovoliť. Platí to najmä pre dlhodobo a vážne chorých pacientov.

Ak ste poistencom spoločnosti Dôvera, môžete cez grantový program Bojovníci za zdravie požiadať aj o podporu na liečivá. Na nevyhnutné lieky získali v roku 2018 už siedmi pacienti sumu viac ako 3 000 €. Medzi ďalších podporených môžete patriť aj vy.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa na Slovensku zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť pre 1,4 milióna poistencov. Spolupracuje so všetkými typmi zdravotníckych zariadení, nemocnicami či laboratóriami. Okrem starostlivosti zo zákona poskytuje aj množstvo nadštandardných služieb a výhod.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Čo robiť, keď verejné zdravotné poistenie nestačí?

Na zdravie svojich poistencov dala zdravotná poisťovňa Dôvera už takmer 1 000 000 € a pokračuje ďalej. Finančný príspevok na zdravie môžete získať aj vy. Vysvetlíme, ako na to.

Solidárnosť zdravotného systému na Slovensku je ohraničená prísne regulovanými zákonmi, ktoré presne stanovujú, čo je možné poistencovi z verejného zdravotného poistenia zaplatiť a čo už nie. Ich zdravie však často závisí od liekov, zdravotných pomôcok a terapií, ktoré si z vlastných prostriedkov nemôžu dovoliť a verejné zdroje na ne nestačia. Už v roku 2012 preto Dôvera spustila jednoduchý grantový program, z ktorého vzišiel už známy program  Bojovníci za zdravie. Prostredníctvom neho zlepšuje zdravie a zvyšuje kvalitu života svojich poistencov.

Len za prvý polrok 2018 pomohla v liečbe 118 poistencom v celkovej hodnote 162 650 €. O finančný príspevok v druhej polovici roka môžete požiadať ešte niekoľko dní na stránke Bojovníkov za zdravie.

Pomáha všetkým – malým deťom aj dôchodcom

Po zozbieraní všetkých žiadostí vždy dochádza k ich posúdeniu. Posúdenie prebieha vo viacerých kolách tak, aby si v poisťovni boli istí, že vybrali tých, ktorí pomoc najviac potrebujú. Práve potreba pomoci je rozhodujúcim faktorom pri výbere. O tom, že vek poistencov nezohráva žiadnu rolu, svedčí aj vekové rozpätie bojovníkov, ktorých poisťovňa podporila do dnešného dňa.

Grantový program Bojovníci za zdravie už pomohol mnohým ľuďom. Prečítajte si príbehy troch z nich. Viac informácií

Doteraz najmladším žiadateľom, ktorému grant pomohol, je František Michal Ďurmek zo Žiliny. Ani nie štvrťročnému bábätku diagnostikovali ochorenie PEC, ľudovo zvané konská noha. Nožička dieťatka je v tomto prípade nepohyblivá, smeruje nadol a rotuje dovnútra. Na jeho liečbu získali rodičia prostredníctvom grantu 2 200 €. Doteraz najstarším bojovníkom bol zase 84-ročný Tibor Rošák z Rimavskej Soboty. Vďaka grantu si mohol zaobstarať zdvíhací záves a zateplený vak k invalidnému vozíku.

Liečba, pomôcky aj operácie. O čo všetko môžete žiadať?

O podporu môže požiadať každý: človek, ktorý sa narodil s nejakým hendikepom, ten, kto začal bojovať po tom, čo ho prekvapila náhla choroba, nešťastná náhoda alebo utrpel úraz. Finančný príspevok sa poskytuje vybraným žiadateľom na liečbu, ktorú nepokrýva verejné zdravotné poistenie.

Môže ísť o liečbu v zahraničí, rehabilitácie, lieky, zdravotné či kompenzačné pomôcky, zákroky, ktoré zlepšia zdravotný stav človeka. Pri výbere bojovníkov sa Dôvera pozerá najmä na to, kto pomoc najviac potrebuje s ohľadom na jeho zdravotný stav a možnosti.

K tým, ktorých podporila v ich boji, patrí aj polročný Andrásko s vrodeným kĺbovým stuhnutím, pán Stanislav, ktorý roky žije s vážnou chorobou pľúc medzi štyrmi stenami či 32-ročný Juraj, ktorý upadol do bdelej kómy. Dôvera v rámci tohto grantového programu podporila už viac ako 758 žiadateľov sumou takmer 1 000 000 €.

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní, prihlasovanie bude možné do 4. októbra 2018.

Prostredníctvom možnosti Požiadať o grant sa môžete prihlásiť priamo na stránke poisťovne Dôvera, kde nájdete aj detailnejšie informácie o grantovom programe.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa na Slovensku zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť pre 1,4 milióna poistencov. Spolupracuje so všetkými typmi zdravotníckych zariadení, nemocnicami či laboratóriami. Okrem starostlivosti zo zákona poskytuje aj množstvo nadštandardných služieb a výhod.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac