Prečo pacientom poisťovňa niektoré lieky neprepláca? Odpovedá farmaceutka Bellová

Lekárnička Katarína Bellová v rozhovore vysvetlila aj to, prečo lekárnik nedokáže cenu lieku nijako ovplyvniť.

Lekárnik-farmaceut nie je predavač liekov. Musí mať prehľad vo všetkých oblastiach medicíny, vedieť zhodnotiť stav pacienta a overiť, či mu doktor predpísal správnu liečbu. Dokáže však pacientovi pomôcť ušetriť?

Prečo je pacientom občas ťažké vysvetliť, že niektoré lieky im nehradí poisťovňa napriek tomu, že poctivo platia odvody? Čo všetko lekárnik robí, prečo občas dlhšie číta recept a aké lieky patria k najdrahším, objasnila v rozhovore farmaceutka Katarína Bellová.

Akú rolu v liečebnom procese zohráva lekárnik?

Myslím si, že lekárnik-farmaceut zohráva v liečebnom procese jednu z dvoch najdôležitejších úloh. Prvú z nich urobí, samozrejme, lekár tým, že určí diagnózu pacienta a následne naordinuje potrebnú terapiu.

Pacient sa však nakoniec stretáva ešte s lekárnikom, ktorý celý liečebný proces scelí. Práve on vysvetlí dávkovanie, poučí pacienta o spôsobe užívania a kombinácií daných prípravkov. Zároveň „doladí“ liečbu voľnopredajnými prípravkami tak, aby všetko ako celok fungovalo čo najlepšie a pre pacienta čo najúčinnejšie.

Čo všetko spadá do kompetencií farmaceuta a väčšina ľudí o tom netuší?

Do kompetencií farmaceuta spadá veľmi veľa činností, ktoré si pacient často nemá šancu všimnúť. Od objednania lieku, cez jeho príjem, kontrolu, evidenciu, až po výdaj pacientovi a ďalej spracovanie pre poisťovne.

Keď pacient príde s receptom do lekárne, úlohou lekárnika je skontrolovať lieky, ktoré sú na recepte napísané. Jednak to, či sú napísané na správnu diagnózu, a či sedí dávkovanie. To je obzvlášť dôležité v prípade, že ide o liek pre dieťa alebo pacienta s veľkým počtom liekov.

Grantový program Bojovníci za zdravie už pomohol mnohým ľuďom aj s doplatkami za lieky. Prečítajte si príbehy troch z nich. Viac informácií

Práve vtedy je nevyhnutné vylúčiť možné interakcie, prípadne zdvojenú preskripciu. Niektorí pacienti zvyknú navštevovať viacerých lekárov. Občas sa stáva, že dvaja rôzni lekári predpíšu rovnaké lieky. Vtedy je potrebné upozorniť na to pacienta aj lekára.

Ak sa teda sem-tam stane, že lekárnik dlhšie kontroluje recepty pacientov, robí to len pre ich dobro. Lekárnik je totiž posledný zdravotnícky pracovník, ktorý má možnosť skontrolovať správnosť nasadených liekov.

Pod kompetencie farmaceuta patrí aj generická substitúcia. To znamená, že môže zameniť originálny liek za generický (liek s rovnakým zložením a účinkom ako originál, ktoré však už nevyrába pôvodný výrobca, pozn. red.) s tou istou účinnou látkou, prípadne generický liek za generický liek.

Ak sa teda sem-tam stane, že lekárnik dlhšie kontroluje recepty pacientov, robí to len pre ich dobro.

Vzhľadom na to, že na Slovensku je registrovaných množstvo liekov, fyzicky nie je možné mať na sklade všetky. Ak daný liek v lekárni nie je, lekárnik sa snaží zákazníkovi ponúknuť možnú náhradu.

Získajte nadštandardnú finančnú podporu od Dôvery. Vysvetlíme, ako na to. Viac informácií

Niektorí pacienti sa tomu potešia a vítajú fakt, že sa nemusia vracať do lekárne, no niektorí si prajú len to, čo napísal lekár. Vtedy pacientovi liek doobjednávame, čo zväčša trvá niekoľko hodín.

Bojujete občas s nejakými stereotypmi spojenými s vaším povolaním?

Niekedy sa stretávame aj s názorom, že sme „len“ obyčajní predavači. Že sa neriadime vlastnou hlavou, ale len vydávame lieky na základe lekárskeho predpisu a rozmýšľať pri tom nepotrebujeme a nemusíme.

Mrzí ma to, lebo ide skutočne len o mýtus. Lekárnici-farmaceuti sú posledným článkom, ktorý dokáže skontrolovať či liečba, ktorú má pacient nasadenú, je správna.

Zároveň sme dostatočne vyškolení aj na primárne určenie diagnózy pacienta, takže mu dokážeme poradiť a odporučiť liečbu aj priamo v lekárni. Závažnejšie stavy však, samozrejme, posielame na konzultácie k lekárom.

Sme dostatočne vyškolení aj na primárne určenie diagnózy pacienta, takže mu dokážeme poradiť a odporučiť liečbu aj priamo v lekárni.

Čo je z vášho pohľadu na práci farmaceuta najmenej spoločensky docenené?

Určite je to všestranný rozhľad, ktorý musí mať každý farmaceut. Máme široké spektrum poznatkov o chorobách, ich delení, príčine a v neposlednom rade o ich terapii.

Farmaceutovi totiž nestačí poznať a sústrediť sa len na jednu časť medicíny (dermatológia, kardiológia či imunológia.), ale musí mať všeobecný prehľad vo všetkých medicínskych odvetviach a možnostiach ich liečby.

S akými otázkami sa ako farmaceutka najčastejšie v lekárni stretávate?

Úplne bežná je otázka: „Prečo musím toľko doplácať, keď si platím odvody?“ Odpoveď je jednoduchá: O výške doplatku nerozhoduje lekárnik.

Prvý deň v mesiaci obdrží každá lekáreň centrálne tzv. novú kategorizáciu liekov. Je to zoznam schválených a platných cien a doplatkov liekov, o ktorom rozhoduje MZ SR (Ministerstvo zdravotníctva SR, pozn. red.). V lekárni to nevieme ovplyvniť ani zmeniť. Jediné, čo vieme urobiť, je vybrať liek s najnižším doplatkom, tzv. generický liek.

Sú skupiny liekov, kde nájdeme aj bezdoplatkové lieky alebo lieky s minimálnym doplatkom. Pri liekoch, pri ktorých nie je na trhu generikum, žiaľ, lacnejší variant nevieme ponúknuť. Ak pacient nie je schopný liek uhradiť, odosielame ho späť k lekárovi, aby zvážil predpísanie iného lieku.

Úplne bežná je otázka: „Prečo musím toľko doplácať, keď si platím odvody?“ Odpoveď je jednoduchá: O výške doplatku nerozhoduje lekárnik.

Ďalšia otázka, ktorú často počúvame znie: „Ako je možné, že mi to poisťovňa neprepláca?“ Na Slovensku existujú skupiny liekov, ktoré sú plne hradené pacientom. O tomto však tiež rozhoduje kategorizačná komisia a MZ SR.

Pokiaľ liek podlieha cenovej regulácii, lekárnik s tým nič neurobí, len si od pacienta vypýta úhradu. Napokon je to otázka niektorých pacientov, prečo majú každý mesiac iný doplatok za liek. Takáto zmena nebýva štandardná a zväčša sa nedeje každý mesiac.

Štátom regulovaný zoznam kategorizovaných liekov sa však aktualizuje na mesačnej báze. Môže sa tak stať, že ak si pacient vyberá lieky mesačne, doplatky sa líšia.

Ak treba nejaké lieky doviezť zo zahraničia alebo ísť niekam mimo Slovenka na operáciu, ako to pocíti pacient finančne?

Naozaj neviem povedať v akých cenových reláciách sa to môže pohybovať, no nejaké vlastné financie na to bude potrebovať určite.

Netreba však zabúdať ani na to, že v závislosti od typu choroby, potrebnej terapie či zákroku, niečo z toho hradí aj poisťovňa. Je to ale v réžii tej-ktorej poisťovne.

Existujú medzi liekmi kvalitatívne rozdiely zodpovedajúce rozdielnej cene?

Najskôr treba pochopiť rozdiel medzi liekmi a výživovými doplnkami. Uvedenie lieku na trh schvaľuje ŠUKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv, pozn. red.). Ich účinok je preukázaný a obsah účinnej látky na obale je zaručený. V prípade výživových doplnkov to už také isté nie je.

Medzi liekmi by kvalitatívne rozdiely nemali byť. Presne o tom je generická substitúcia. Pacient sa môže spoľahnúť na to, že dané generikum obsahuje tú istú účinnú látku. Cena za originálny liek – prvý liek na trhu s danou účinnou látkou, na ktorú firma robila všetky potrebné skúšky, je vyššia, keďže do ceny musia započítať všetky peniaze, ktoré dali do vývoja a skúšania liečiva a lieku.

Iné je to s výživovými doplnkami, kde nie je deklarované množstvo účinnej látky ŠÚKL. Tu sa môžu vyskytnúť aj markantné kvalitatívne rozdiely, či už v cene, alebo kvalite daných prípravkov.

Máte nejakú konkrétnu skúsenosť s človekom, ktorý si nemohol dovoliť napríklad doplatok lieku? Ako sa to potom rieši?

Samozrejme, je veľmi veľa starších ľudí, ktorí majú mnoho diagnóz a musia užívať mnoho liekov a doplnkov, ktoré zdravotné poisťovne nepreplácajú. Tí mávajú problémy s výškou doplatku za lieky aj s cenou doplnkových prípravkov.

V takýchto prípadoch vydávame v prvom rade lieky, ktoré sú pre nich nevyhnutné a akútne ich potrebujú, a až potom dopočítavame zvyšok liekov do sumy, ktorú majú možnosť daný mesiac zaplatiť zo svojho rozpočtu.

Aký typ liekov pacienti najčastejšie doplácajú? Aké ochorenia a zdravotné problémy sú z hľadiska liekov finančne najnáročnejšie?

Pohybujeme sa v skupine liekov napríklad na chronické venózne ochorenia, akými sú zápal žíl, kŕčové žily, teda v skupine venofarmák.

Ďalej sú to gastro lieky – tráviace enzýmy a probiotiká a, samozrejme, aj niektoré zdravotnícke pomôcky pre inkontinentných či ležiacich pacientov, prípadne kolostomikov. Nie sú síce drahé, ale potrebujú ich vo vyššom počte a vtedy sa tá cena už šplhá vysoko.

Rovnako je to aj s onkologickými pacientmi, ktorí síce lieky majú preplatené, ale doplnky na rekonvalescenciu a zotavenie organizmu sú veľmi drahé. Okrem toho pre pacientov finančne náročné rehabilitácie (ADELI) a rôzne iné terapie.

Ktoré skupiny liekov poisťovne nepreplácajú a prečo?

Tráviace enzýmy, očkovacie látky (tie prepláca každá poisťovňa inak), väčšina liekov na kašeľ, dekongestíva, doplnky na chrupavku a kĺby, venoaktívne lieky… Je ich pomerne dosť.

O tom, či bude liek hradený, alebo nehradený, prípadne sa bude hradiť čiastočne, rozhoduje kategorizačná komisia MZ SR. Nikto iný túto právomoc nemá.

Aj lieky patria k nevyhnutnej súčasti liečby mnohých ochorení. Ak ich nehradí poisťovňa, môže sa stať, že si ich kúpu človek jednoducho nemôže dovoliť. Platí to najmä pre dlhodobo a vážne chorých pacientov.

Ak ste poistencom spoločnosti Dôvera, môžete cez grantový program Bojovníci za zdravie požiadať aj o podporu na liečivá. Na nevyhnutné lieky získali v roku 2018 už siedmi pacienti sumu viac ako 3 000 €. Medzi ďalších podporených môžete patriť aj vy.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa na Slovensku zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť pre 1,4 milióna poistencov. Spolupracuje so všetkými typmi zdravotníckych zariadení, nemocnicami či laboratóriami. Okrem starostlivosti zo zákona poskytuje aj množstvo nadštandardných služieb a výhod.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Čo robiť, keď verejné zdravotné poistenie nestačí?

Na zdravie svojich poistencov dala zdravotná poisťovňa Dôvera už takmer 1 000 000 € a pokračuje ďalej. Finančný príspevok na zdravie môžete získať aj vy. Vysvetlíme, ako na to.

Solidárnosť zdravotného systému na Slovensku je ohraničená prísne regulovanými zákonmi, ktoré presne stanovujú, čo je možné poistencovi z verejného zdravotného poistenia zaplatiť a čo už nie. Ich zdravie však často závisí od liekov, zdravotných pomôcok a terapií, ktoré si z vlastných prostriedkov nemôžu dovoliť a verejné zdroje na ne nestačia. Už v roku 2012 preto Dôvera spustila jednoduchý grantový program, z ktorého vzišiel už známy program  Bojovníci za zdravie. Prostredníctvom neho zlepšuje zdravie a zvyšuje kvalitu života svojich poistencov.

Len za prvý polrok 2018 pomohla v liečbe 118 poistencom v celkovej hodnote 162 650 €. O finančný príspevok v druhej polovici roka môžete požiadať ešte niekoľko dní na stránke Bojovníkov za zdravie.

Pomáha všetkým – malým deťom aj dôchodcom

Po zozbieraní všetkých žiadostí vždy dochádza k ich posúdeniu. Posúdenie prebieha vo viacerých kolách tak, aby si v poisťovni boli istí, že vybrali tých, ktorí pomoc najviac potrebujú. Práve potreba pomoci je rozhodujúcim faktorom pri výbere. O tom, že vek poistencov nezohráva žiadnu rolu, svedčí aj vekové rozpätie bojovníkov, ktorých poisťovňa podporila do dnešného dňa.

Grantový program Bojovníci za zdravie už pomohol mnohým ľuďom. Prečítajte si príbehy troch z nich. Viac informácií

Doteraz najmladším žiadateľom, ktorému grant pomohol, je František Michal Ďurmek zo Žiliny. Ani nie štvrťročnému bábätku diagnostikovali ochorenie PEC, ľudovo zvané konská noha. Nožička dieťatka je v tomto prípade nepohyblivá, smeruje nadol a rotuje dovnútra. Na jeho liečbu získali rodičia prostredníctvom grantu 2 200 €. Doteraz najstarším bojovníkom bol zase 84-ročný Tibor Rošák z Rimavskej Soboty. Vďaka grantu si mohol zaobstarať zdvíhací záves a zateplený vak k invalidnému vozíku.

Liečba, pomôcky aj operácie. O čo všetko môžete žiadať?

O podporu môže požiadať každý: človek, ktorý sa narodil s nejakým hendikepom, ten, kto začal bojovať po tom, čo ho prekvapila náhla choroba, nešťastná náhoda alebo utrpel úraz. Finančný príspevok sa poskytuje vybraným žiadateľom na liečbu, ktorú nepokrýva verejné zdravotné poistenie.

Môže ísť o liečbu v zahraničí, rehabilitácie, lieky, zdravotné či kompenzačné pomôcky, zákroky, ktoré zlepšia zdravotný stav človeka. Pri výbere bojovníkov sa Dôvera pozerá najmä na to, kto pomoc najviac potrebuje s ohľadom na jeho zdravotný stav a možnosti.

K tým, ktorých podporila v ich boji, patrí aj polročný Andrásko s vrodeným kĺbovým stuhnutím, pán Stanislav, ktorý roky žije s vážnou chorobou pľúc medzi štyrmi stenami či 32-ročný Juraj, ktorý upadol do bdelej kómy. Dôvera v rámci tohto grantového programu podporila už viac ako 758 žiadateľov sumou takmer 1 000 000 €.

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní, prihlasovanie bude možné do 4. októbra 2018.

Prostredníctvom možnosti Požiadať o grant sa môžete prihlásiť priamo na stránke poisťovne Dôvera, kde nájdete aj detailnejšie informácie o grantovom programe.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa na Slovensku zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť pre 1,4 milióna poistencov. Spolupracuje so všetkými typmi zdravotníckych zariadení, nemocnicami či laboratóriami. Okrem starostlivosti zo zákona poskytuje aj množstvo nadštandardných služieb a výhod.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Psychologička: Ľudia hľadajú prostredníctvom technológií vzrušenie a pocit, že žijú

Patríte k ľuďom, ktorí neustále skrolujú najnovšie správy? Aj vám môžu technológie prerásť cez hlavu. Lenka Rušarová radí, ako si s nimi vybudovať zdravý vzťah.

Technológie sa stali súčasťou našich životov, nie každý však s nimi dokáže správne pracovať. So psychologičkou Lenkou Rušarovou sme sa pozreli na to, ako nájsť vo vzťahu k technológiám rovnováhu a predchádzať tomu, aby sa ich používanie stalo problémom. 

Prerastajú vám technológie cez hlavu? Máme pre vás 5 tipov na digitálny detox. Chcem vedieť viac

V rozhovore sa dočítate: 

  • ktoré potreby si napĺňame prostredníctvom technológií,
  • kedy už človek nemá používanie technológií pod kontrolou,
  • ako nastaviť hranice sebe aj v rámci vzťahov,
  • ako vyzerá etiketa narábania s mobilom.

Vplyv technológií na náš život je naozaj markantný. Dá sa zhrnúť, prečo sme si ich pustili k telu a dovolíme im zasahovať nám do života?

Technológie nám veľmi uľahčujú život, ale majú aj vedľajšie účinky. Vstupujú do výchovy a blízkych vzťahov. Nemyslím si, že priniesli niečo nové do ľudského prežívania, skôr sú javiskom, na ktorom sa odohrávajú staré drámy.

Aj predtým, než sme mali k dispozícii internet, smartfóny a tablety, sme hľadali naplnenie materiálnych, spoločenských, biologických aj duchovných potrieb. Technológie sú platformou, kam sa toto hľadanie presunulo a kde sa jeho časť dnes odohráva.

Ktoré potreby si bežne napĺňame práve prostredníctvom technológií?

Niektorí z nás túžia po potvrdení vlastnej hodnoty, iní hľadajú pozornosť alebo vzrušenie. Ak hľadáme validáciu, teda potvrdenie, môže sa to prejaviť napríklad tým, že na sociálne siete pridávame fotky a správy z úspešnejších častí svojho života.

Ukazujeme, akú máme skvelú rodinu, aké auto vlastníme, ako dobre vyzeráme či kde dovolenkujeme. Očakávame, že nám to cez lajky a komentáre prinesie sociálne potvrdenie, obdiv a uznanie.

„Na sociálnych sieťach ostatným ukazujeme, akú máme skvelú rodinu, ako dobre vyzeráme či kde dovolenkujeme. Očakávame, že nám to cez lajky a komentáre prinesie sociálne potvrdenie, obdiv a uznanie.“

Iní ľudia, najmä tí, ktorí sa zo spoločnosti cítia vynechaní, zase túžia po pozornosti. Práve oni môžu ľahko skĺznuť k vyhľadávaniu pozornosti v online svete. Často investujú množstvo času a energie, aby zaujali aj anonymné masy ľudí, môžu byť aj zbytočne konfrontační alebo šokujúci.

Veľa ľudí hľadá prostredníctvom technológií vzrušenie a pocit, že žijú. Stáva sa to, ak im ich život príde banálny, prázdny a sú s ním nespokojní. Online prostredie im umožňuje zažívať niečo, s čím reálny svet nemôže súťažiť.

Aké sú príznaky, že technológie nám príliš zasahujú do života?

Existuje viacero varovných signálov, že naše používanie technológií je už problematické.

Prvým varovným príznakom je tzv. centrované myslenie. Pozornosť človeka sa nedá od technológií odviesť – človek nedokáže myslieť na nič iné, nedá sa s ním o ničom inom diskutovať. Jediné, o čom hovorí, je, čo zažil pri počítačovej hre alebo v diskusii na sociálnej sieti, respektíve neustále skroluje najnovšie správy.

Druhým varovným príznakom je, keď používanie technológií zasahuje do bežného fungovania. Človek napríklad nie je schopný vyspať sa, lebo celú noc trávi online pokrom, nie je schopný nič ušetriť z výplaty, lebo ju minie na online nakupovanie. Dieťa si zase nesplní školské povinnosti, pretože neustále sleduje videá.

Ďalším zdvihnutým prstom je, keď narastá potreba bažiť. Ak je niekto závislý, potrebuje si zvyšovať dávky, aby bol spokojný. Podobné správanie môžeme sledovať aj pri problematickom používaní technológií u detí aj u dospelých. Už im nestačí bežný čas, napríklad hodina, ale sú z toho dve hodiny, potom tri, a stále nemajú dosť.

Kedy už má človek s technológiami a časom stráveným online naozaj problém?

Ľudia závislí od alkoholu zvyčajne tvrdia, že majú všetko pod kontrolou. Hovoria: „Viem s tým prestať. Keď budem chcieť, nebudem piť.“ Podobné výroky môžeme čakať aj od ľudí, ktorých vzťah k technológiám už prekročil rozumné medze.

V takom prípade už človek, ktorý chce dokázať, že všetko má pod kontrolou tak, že sa odpojí alebo vydrží nejaký čas offline, má s tým problém. Nevydrží to a vždy nájde zámienky, aby sa mohol pripojiť skôr.

Strata kontroly sa môže prejaviť v rôznych situáciách. Napríklad, keď sa partneri dohodnú, že večer nebudú pozerať do mobilu a strávia pekný spoločný čas aj s deťmi. Napriek tomu, že si to sľúbia, jeden z nich sa neovládne a odíde – začne hľadať zámienky, aby bol sám a mohol potajme kontrolovať mobil.

Veľa sa dnes hovorí o tom, že technológie spôsobujú problémy v medziľudských vzťahoch. Je to naozaj tak? 

V mojej praxi sa mi neukazuje, že by technológie boli prvotným problémom. Skôr vídavam, že problémy vo vzťahoch sa prejavujú aj prostredníctvom technológií.

Stáva sa, že na párovej terapii žena rozpráva niečo, čo je pre ňu zásadné, plače pri tom a muž vytiahne mobil, skroluje a čaká, kým ona dorozpráva – mobil je preňho únikom z emočne vypätej situácie.

Alebo žiarlivá žena kontroluje muža a nenechá ho dýchať – mobil a profil na Facebooku sú bránou, ako sa mu ešte viac nabúrať do súkromia. Ďalším príkladom je závislý partner, ktorý cez deň partnerku neustále bombarduje správami a vynucuje si, aby nonstop reagovala.

Ako si nastaviť hranicu používania technológií vo vzťahoch? 

Hranica často nie je vopred jasná, treba o nej diskutovať. V rovnocennom partnerskom vzťahu sa vyjednáva, vysvetľuje a skúša, čo funguje pre oboch. Trochu inak je to vo vzťahu s dieťaťom, ktoré síce musí byť rešpektované, ale zároveň nerozumie svetu ako dospelý – tu má predsa len rozhodnutie dospelého väčšiu váhu.

„Stáva sa, že na párovej terapii žena rozpráva niečo, čo je pre ňu zásadné, plače pri tom a muž vytiahne mobil, skroluje a čaká, kým ona dorozpráva – mobil je preňho únikom z emočne vypätej situácie.“

Špeciálnu oblasť tvoria dobré spôsoby a etiketa narábania s mobilom. Existujú relatívne univerzálne pravidlá a ich dodržiavanie je otázkou bazálnej slušnosti.

Ako vyzerá etiketa narábania s mobilom? 

Ak sa s niekým práve rozprávame a pristúpi k nám niekto tretí, nazvime ho Jozef, intuitívne slušné by bolo povedať: „Toto je Jozef.“ Alebo: „Jozef, počkaj chvíľku, prosím, teraz niečo riešime.“ Človeka uvedieme do diskusie alebo mu povieme, nech počká.

Takto by to mohlo fungovať, aj keď človeku príde správa na mobil. Buď počká, pretože náš rozhovor má teraz prioritu, alebo si chceme správu, ktorá nám prišla, prečítať. Napríklad čakáme na niečo dôležité alebo sme jednoducho iba zvedaví. V takom prípade si musíme s touto situáciou nejako sociálne poradiť.

Môžeme povedať: „Práve mi niečo prišlo, prepáč, pozriem sa, čo je to.“ Môžeme ísť ešte ďalej a okomentovať, aká správa nám prišla, ako keď uvedieme a zapojíme tretieho človeka do diskusie.

Niektorí ľudia presúvajú pozornosť k mobilu mimovoľne, akoby ani nevnímali, že ich aktívna prítomnosť začne ostatným chýbať. Napríklad sa dohodnú s deťmi, že si spolu pozrú film a oni síce sedia na gauči vedľa detí, sú tvárou nasmerovaní k obrazovke, ale dívajú sa do mobilu. A v tom je kvalitatívny rozdiel – nezdieľajú spoločný zážitok, sú tam len pro forma.

Čo robiť v situáciách, keď sme síce dodržali etiketu, ale partnerovo používanie technológií sa nás aj tak dotýka? Ako napríklad riešiť situáciu, keď partner visí na mobile a my musíme čakať, kým skončí?

Veľakrát si všímam páry v kaviarni alebo reštaurácii. Zvonku to vyzerá, že jeden sa díva do mobilu a druhý naňho čaká. Neexistuje pravidlo, ako túto situáciu riešiť, ale je fajn, ak sú k sebe otvorení a majú odvahu a slobodu povedať: „Tak čo, ideme si teraz obaja čítať správy alebo máš chuť sa o niečom rozprávať?“

Odpoveď na podobnú výzvu môže byť: „Nemali sme na seba celý týždeň čas, poďme sa porozprávať.“ Môže sa však stať, že jednoducho nie je o čom hovoriť.

Napríklad páry, ktoré spolu dlho fungujú a všetko dôležité si už pre ten moment povedali, môžu byť radi, že sú vedľa seba, ale zároveň by každý rád robil niečo iné. Niekto si chce čítať rozčítaný článok, druhý vybavovať e-maily. Ak si to otvorene, slušne a s rešpektom povedia, môžu spolu príjemne stráviť čas, aj keď sú obaja na svojich mobiloch.

Často sa stretávame s tým, že partner neskroluje ani nesleduje videá, ale na mobile pracuje – odpovedá na e-maily, niečo kontroluje. Čo odporúčate v takom prípade? 

Práce je vždy toľko, koľko je času. Niektorí ľudia sa tvária, že stále niečo neodkladné riešia – prácu alebo iné povinnosti. Často hovoria: „To sa inak nedá.“ V skutočnosti je to však ich rozhodnutie, že práca je na prvom mieste za každých okolností a toto rozhodnutie je pre nich často paradoxne ľahšia cesta.

Vďaka tomu môžu odsúvať to, čo sa deje v ich vnútri a zároveň nemusia čeliť nárokom „bežného“, napríklad venovať pozornosť deťom.

V každom vzťahu nastávajú situácie, keď sa jeden z partnerov necíti komfortne. Nastaviť si konsenzus tak, aby to všetkým zúčastneným vyhovovalo, je zložité – bez ohľadu na to, či do toho vstupujú technológie, alebo nie.

Technológie z môjho pohľadu nie sú dobré ani zlé. Majú svoje riziká, to však neznamená, že ich nemáme používať, veď nám výrazným spôsobom uľahčujú život. A okrem toho aj tak nemáme na výber, vyhnúť sa im nedá.


Vyvážený vzťah k technológiám je dôležitý nielen pre dospelých, ale aj deti, preto O2 spúšťa už 4. ročník O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, ktorá u detí buduje pozitívny vzťah k pohybu a učí ich, ako tráviť voľný čas aktívne. Do súťaže o Akadémiu môžete prihlásiť aj školu vašich detí. Všetky potrebné informácie nájdete na akademia.o2.sk

Lenka Rušarová

Je certifikovaná klinická psychologička a psychoterapeutka s viac ako 15-ročnou praxou. Pracuje v súkromnom zdravotníckom zariadení PsychoKonzult, kde sa venuje nielen deťom, ale aj párovej a individuálnej psychoterapii. Preložila viacero odborných publikácií a tlmočí v odbore.


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac