Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Pri práci, športe aj oddychu: V akých momentoch internet v mobile ľuďom najviac uľahčuje život

Pozreli sme sa na to, ako internet v mobile využívajú rôzni ľudia. Zjednodušuje život mamičke na materskej rovnako ako podnikateľovi či dôchodcovi?

Hoci to bolo pred pár rokmi ešte nepredstaviteľné, internet v mobile sa stal pevnou súčasťou života mnohých z nás. Môžeme si vďaka nemu nielen zavolať a spojiť sa cez sociálne siete, ale aj pozrieť si, aké bude počasie, kedy ide autobus, potvrdiť stretnutie či vybaviť veľa pracovných úloh. Dáva nám voľnosť a milióny možností. Ako ho však využívajú rôzne skupiny ľudí?

Zoberte si s O2 Voľnosťou toľko dát, koľko potrebujete, napríklad 1 GB za 1 €. Viac informácií

Veronika Šeliga Pilátová – žurnalistka a fotografka na materskej dovolenke

Mobil ma na materskej udržiava v kontakte so svetom

Zo zamestnania, ktoré jej vypĺňalo takmer všetok čas, presedlala na in typ práce – materstvo. Veronika však mobil aj po narodení syna využíva rovnako ako prv, teda denne. Keďže predtým viedla aktívny sociálny život, teraz vďaka smartfónu udržiava kontakt so svetom.

„Žila som v hlavnom meste, ale pred pôrodom som sa presťahovala do rodného kraja a v Bratislave som zanechala množstvo kamarátov. Preto v telefóne najčastejšie klikám na ikonky Messengeru (Android, iOS) či Instagramu (Android, iOS). Najviac času trávim práve na Instagrame (Android, iOS), pretože tu okrem‚ šmírovania, kamošov čerpám aj inšpiráciu na fotografiu a sledujem verejné dianie,“ približuje Veronika.

„Zostať v obraze mi pomáha aj aplikácia Denníka N Minúta po minúte (Android, iOS), hudba na Spotify (Android, iOS) mi vypĺňa ticho počas dlhých dní, ktoré trávim doma s dieťaťom, počas prechádzok s kočíkom zase cez aplikáciu počúvam podcasty. V teréne tiež veľa čítam, hlavne zahraničné magazíny a všetko, čo som si uložila na neskôr cez aplikáciu Pocket (Android, iOS). A vďaka šikovným fotoeditorom zvládnem nenáročnú úpravu fotografií aj v mobile, takže momentálne naozaj otváram notebook veľmi málo,“ vymenúva mamička.

Všetkým mamám odporúča aplikácie Pregnancy+ (Android, iOS) a Baby+ (Android, iOS), ktoré sú nielen vizuálne pekne spracované, ale aj plné rád a praktických informácií. Veronika zároveň rada objavuje nové aplikácie, ktoré prinášajú rôzne zaujímavé funkcie.

„Momentálne ulietavam na aplikácii 1SE (Android, iOS), ktorá každý deň zachytáva sekundu vášho života. A tak nášmu Hugovi robím od narodenia krátky film ako spomienku na prvý rok nášho spolunažívania,“ usmieva sa.

Veronikina spotreba dát sa líši v závislosti od toho, či trávi čas prevažne doma alebo je s rodinou niekde na výlete. „Mesačne priemerne miniem cca 2 GB dát. Väčšiu spotrebu mám, samozrejme, mimo domu, keďže doma využívam wi-fi,“ vysvetľuje.

Tomáš Bořuta – podnikateľ, občiansky aktivista

Vybavovať veci cez mobil robí život hektickejším, ale zase toho nemusím veľa odkladať na neskôr

Tomáš žije v Považskej Bystrici, kde vlastní príjemnú kaviareň a založil tam aj projekt Cooltajner, v rámci ktorého organizuje rôzne kultúrno-spoločenské akcie. Popri podnikaní sa zaujíma o verejné dianie a bojuje za práva občanov, je teda permanentne v pohybe, a preto internet v mobile využíva neprestajne. Potvrdzuje, že smartfón s mobilným internetom mu neskutočne uľahčuje život.

„Ak človek nepotrebuje písať texty alebo dlhšie e-maily, komunikácia sa dá riešiť aj cez mobil. Samozrejme, slúži mi aj ako neustály zdroj informácií,“ vysvetľuje mladý podnikateľ.

Telefón z vrecka vytiahne najmä vtedy, ak má počas dňa nabitý program a veľa stretnutí s partnermi alebo potrebuje niečo vybaviť. „Vďaka mobilu využívam prestoje na prácu priamo v teréne. Robí to síce život hektickejším, lebo pauzy nevyužijem na psychohygienu, ale zase si nemusím zbytočne veľa vecí značiť a odkladať na neskôr. Dokážem ich vybaviť hneď,“ dodáva.

Tomáš si svoj život v súčasnosti nevie predstaviť bez aplikácií, ktoré využíva na dennej báze. „Nedám dopustiť na appky Denníka N (Android, iOS), Aktualít (Android, iOS) a SME (Android, iOS), vďaka ktorým som nonstop v obraze, na cestovné appky Uber (Android, iOS) či Bolt (Android, iOS) a aplikácie leteckých spoločností, keďže rád cestujem. Financie často riešim cez mobil banking a v zozname najpoužívanejších, samozrejme, nesmie chýbať Facebook (Android, iOS) ani Messenger (Android, iOS),“ vymenúva.

Mesačne spotrebuje cca 1 GB dát. „Moja spotreba je štandardne konštantná,“ uzatvára.

Boris Reichel – študent marketingovej komunikácie a špecialista na komunikáciu

Vďaka mobilnému internetu už nemusím hľadať wi-fi spoty ako pred pár rokmi 

Boris, ktorý popri štúdiu marketingu pracuje v nadnárodnej spoločnosti a zvyšný voľný čas vypĺňa cestovaním, si bez internetu v mobile svoj život nevie predstaviť.

„Využívam ho naozaj denne. Či už cestou do školy, do práce, za priateľmi do mesta alebo počas túlania po svete. Za najväčšiu výhodu považujem to, že dokážem zistiť všetko, čo v danom momente potrebujem vedieť. Žiadne hľadanie wi-fi spotov zadarmo, ako to bolo ešte pred pár rokmi,“ pochvaľuje si výhody.

Za najväčších žrútov dát považuje sociálne siete. „Využívam ich nielen v súkromí na komunikáciu s kamarátmi, ale aj v rámci svojho zamestnania, keďže pri práci v marketingu sa tomu vyhnúť jednoducho nedá,“ vysvetľuje.

Spotify (Android, iOS), Instagram (Android, iOS), Facebook (Android, iOS), VSCO (Android, iOS), Uber (Android, iOS), Bolt (Android, iOS) a aplikácia denníka SME (Android, iOS) – to sú appky, ktoré Boris otvára na ploche svojho telefónu ako prvé. „V aplikácii denníka SME sa mi veľmi páči podkategória video. Už dlhšie fičím na rôznych podcastoch. Počúvam ich priamo cez aplikáciu od Apple, ktorá sa nachádza v každom ich zariadení. Využívam aj aplikáciu Runtastic pre bežcov (Android, iOS),“ dodáva.

Keďže Boris je online prakticky neustále, mesačne minie okolo 13 GB dát. „Moju spotrebu najviac ovplyvňuje to, koľkokrát v danom mesiaci cestujem. Na cestách totiž využívam len dáta,“ uzatvára.

Milan Lahučký – dôchodca, vášnivý záhradkár

Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a zisťujem, čo je nové vo svete 

Milan, ktorý celý svoj pracovný život strávil v sklárňach, venuje všetok voľný čas na dôchodku záhradke, ktorá mu vynaloženú energiu vracia v podobe úrody. Tvrdí, že pod dobrú úrodu sa podpisuje aj mobil a šikovné aplikácie v ňom, ktoré využíva.

„Lunárny kalendár nám s babkou pomáha určiť čas sadenia či okopávania. Všetkým záhradkárom odporúčam aplikáciu Gardenate (Android, iOS). Poradí, kedy je najlepší čas vysievať, presádzať a ošetrovať rôzne druhy zeleniny,“ radí skúsený záhradkár.

Vášnivý záhradkár využíva internet v mobile prakticky každý deň, a to nielen pri svojom najväčšom koníčku. „Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a následne sa dozviem všetko, čo je nové vo svete. Sledujem správy a šport na Pravde a pozriem si aj bulvárne plátky Nový Čas a Blesk. Vždy zisťujem, aké bude počasie, a keďže často cestujem, vyhľadávam spojenia MHD a vlakov. Vďaka Facebooku (Android, iOS) a Skypu (Android, iOS) som v kontakte so svojou dcérou, ktorá žije v zahraničí. A občas si zahrám aj nejakú hru,“ priznáva so smiechom.

Dni záhradkára vo veľkej miere riadi počasie, čo vo veľkej miere vplýva aj na to, koľko času trávi pri telefóne. „Keď je škaredo, dokážem aj tri hodiny niečo študovať. Keď je však pekne, som na chatke a mobil ide bokom, nemám na to čas,“ smeje sa. Priemerne však minie 1 GB dát mesačne.

Miroslav Michálek – športovec

Vďaka dátam v mobile som v spojení s rodinou a môžem sledovať svoje športové výkony

Vášnivý cyklista, ktorý už zožal nejeden cyklistický úspech, trávi veľa času mimo domova. Ak sa na svet nepozerá zo sedadla bicykla, spoznáva ho najmä na túrach. Mobil však má počas svojich ciest vždy so sebou. Vďaka dátam je v spojení so svojou rodinou, ak ju práve nemá pri sebe, a zároveň vybaví všetko, čo potrebuje.

„Internet v mobile využívam takmer denne. Život mi okrem spojenia s okolím cez aplikácie Whatsapp (Android, iOS), Messenger (Android, iOS) a Gmail (Android, iOS) uľahčuje aj pri cestovaní a pri turistike. Vďaka Google mapám (Android, iOS) sa totiž nikdy nestratím,“ smeje sa.

Tréningy Mirovi vypňajú všetok voľný čas. Športovcovi však nestačí ísť si zabehať alebo dať si okruh na bicykli. Aby mohol sledovať svoj výkon a napredovať, potrebuje efektívny nástroj, ktorý mu to zjednoduší. „Na to je výborná aplikácia Garmin Connect (Android, iOS), sleduje ma počas tréningov a športovania. Dáta si potom viem preniesť do telefónu a ďalej s nimi pracovať,“ vysvetľuje.

Miro mesačne spotrebuje 1,5 GB dát, ktoré mu postačia na využívanie aplikácií aj na návštevu obľúbených webov. Najčastejšie navštevuje cyklistický web Mtbiker, ale aj rôzne bazáre, napríklad Cyklobazar, Bazoš či Autobazar. „Na viacerých portáloch si, samozrejme, nedám ujsť šport,“ dodáva s úsmevom.

Uškatec Tóno – marketingový pracovník, obyvateľ mora možností

Či malá alebo veľká ryba, každý potrebuje voľnosť

Tóno pracuje pre mobilného operátora. Je to práca dynamická a nevyspytateľná – často sa ráno zobudí bez toho, aby vedel, kde sa ocitne večer.

„Práve preto je pre mňa najdôležitejšia voľnosť. V mori možností mám slobodu vybrať sa kamkoľvek a komunikovať, s kým chcem. Raz s veľrybami, inokedy s nafukovacou rybou, ale mal som tú česť už aj s leňochodom, ktorý sa sem zatúlal,“ vysvetľuje žoviálny cicavec s krstným menom Platón.

„Mám veľmi rád hudbu. Preto som úplne namotaný na streamovacie služby. Trochu ma štve, že mi algoritmus stále podsúva len pesničky s morskou tematikou. Verím však, že to zlepšia,“ vysvetľuje Tóno vo vypratom tričku Def Leppard.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Hudbu vyskúšal aj profesionálne, keď požičal svoj hlas a plutvy hitu Internet na doma. „Z toho sa tešili aj malí príbuzní, ktorí ku mne priplávajú vždy na Vianoce. Vtedy sa mi tiež zídu dáta – keď idem loviť čerstvé ryby, pustím im niečo na Youtube (Android, iOS).“

Surfujte slobodne s novými dátovými balíkmi

Zoberte si s dobíjacou kartou O2 Voľnosť toľko dát, koľko potrebujete a užívajte si nerušené surfovanie s novými dátovými balíkmi od O2, v rýchlej 4G sieti od O2, ktoré je dostupná pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska. Vyberte si z balíkov ten, ktorý vám najvac vyhovuje, napríklad 1 GB dát už za 1 €.

O2 si navyše pre všetkých zákazníkov, ktorí si aktivujú niektoré z denných dát alebo dátových balíkov pre dobíjaciu kartu O2 Voľnosť, pripravilo súťaž. Tak ako dáta, aj výhry môžete vyhrať na deň, týždeň alebo 4 týždne.

Do 18. augusta 2019 sa každý týždeň hrá o:

  • deň s autom Tesla,
  • týždeň v kine,
  • 4 týždne vo fitku s osobným trénerom.

Viac informácií o vynovených dátových balíčkoch, o denných dátach aj o súťaži nájdete na www.o2.sk/volnost.

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Často mlčíme, aj keď nám niečo prekáža. Lektorka sebaobrany radí, ako v sebe nájsť odvahu povedať nie a vedieť sa na ňu spoľahnúť v náročných situáciách

Ľudia, ktorí obťažujú, počítajú s tým, že budeme ticho. Pritom niekedy stačí nahlas pomenovať, čo sa deje, a vyjadriť tak svoje hranice.

Násilie nie je len fyzický či sexuálny útok. Aj zdanlivo nevinné pokrikovanie na ulici, tlačenie sa v MHD či nevyžiadané dotyky od kolegov môžu prekračovať naše hranice. Lektorka sebaobrany Bianka Urbanovská učí, ako sa v takýchto momentoch ozvať a ako sa na ne pripraviť. „Väčšina situácií však k fyzickému útoku nikdy nedospeje,“ hovorí v rozhovore pre magazín Sóda. Dôležité je preto využiť svoj hlas, vedieť včas povedať nie a zabrániť tomu, aby sa situácia vyhrotila. 

Čo privádza chlapcov do tzv. manosféry? Psychologička Kristína Blažeková vysvetľuje, prečo ich priťahuje, a približuje, ako sa s deťmi rešpektujúco rozprávať o toxickom obsahu na internete.

V rozhovore s lektorkou sebaobrany Biankou Urbanovskou sa dozviete:

  • prečo vo vypätých situáciách potláčame intuíciu,
  • ako reagovať, keď sa na nás niekto lepí v MHD alebo nás obťažuje na pracovisku,
  • akých päť zásad sebaobrany nám môže pomôcť,
  • kedy je namieste zvýšiť hlas a ako požiadať o pomoc,
  • ktoré miesta na tele zasiahnuť, aby sme útočníka zneškodnili,
  • ako deti naučiť kričať a upozorniť okolie, keď sa ich niekto pokúša uniesť.

Keď sa povie sebaobrana, väčšina z nás si predstaví útočníka v tmavej uličke a učenie sa fyzických chmatov. Vy však tento stereotyp búrate a pracujete aj s nastavovaním hraníc a zmierňovaním konfliktov. Ako spoznať, že sa situácia začína zhoršovať, skôr než je to zjavné?

Na úvod je dôležité povedať, že násilie a obťažovanie najčastejšie prichádzajú od ľudí, ktorých poznáme. Pred fyzickým, ale aj slovným útokom sa takmer vždy odohráva sled udalostí, ktoré vieme spozorovať. Útočníci si najprv testujú hranice: zisťujú, koľko im kto dovolí.

Čo už naznačuje, že hranica bola prekročená?

Varovným signálom je, keď niekomu poviem: „Nechcem sa rozprávať, nechcem s vami ísť,“ a on napriek tomu pokračuje. Vtedy už prekračuje moju hranicu a nerešpektuje ma. Divné je aj to, keď sa ma niekto pýta na cestu a nestačí mu, že mu ju ukážem, ale chce, aby som išla s ním.

Veľa prezradí aj reakcia na moje prvé „nie“. Zosmiešni ma daná osoba, neberie ma vážne alebo začne na mňa tlačiť?

A potom je tu intuícia a telo, ktoré dokážu veľa vecí odčítať skôr ako naša hlava.

Ako sa intuícia prejavuje v situáciách, keď nám niečo hrozí?

Dá sa to vysvetliť na jednoduchom príklade: idem po ulici a niekto mi je nepríjemný, mám z neho zlý pocit, ktorý však neviem vysvetliť.

Alebo žijem s partnerom, ktorý ma ponižuje. Hlavou si to ešte nepriznávam, no telo už reaguje: mám úzkosti, zle spím a búši mi srdce.

Často si však povieme, že len preháňame. Prečo?

Snažíme sa tak situáciu racionalizovať. To znamená, že hoci nám je niečo nepríjemné, zdá sa nám, že preháňame, a postupne posúvame hranice. Alebo si to začneme vyhovárať: „On to tak nemyslel, nebolo to až také zlé.“

Priznať si, že nám niečo hrozí, je nepríjemné a vyvoláva to strach. Niekedy preto mlčíme, aj keď nám niečo prekáža.

Napríklad, kolega mi pri každom rozhovore kladie ruku na rameno a ja sa usmievam, hoci mi to nie je príjemné.

Čo s takouto situáciou?

Treba ju pomenovať. Kolega to možno vôbec nemyslí zle a ani netuší, že mi to prekáža. Práve na to slúžia hranice. Sú to informácie o tom, čo som ochotná tolerovať a čo už nie.

Ak poviem: „Prosím ťa, nechytaj ma za rameno, je mi to nepríjemné,“ dávam mu šancu rešpektovať moje požiadavky. Podľa toho, ako zareaguje, viem, na čom som. Ospravedlní sa alebo ma zosmiešni a pokračuje?

Na kurzoch sa snažíme, aby si ženy z takýchto situácií neodnášali pocit bezmocnosti. Trénujeme, ako povedať niekomu do očí „nie“ a zistiť, že sa nič nestane.

Sebaobrana sa teda začína prevenciou?

Áno, je dôležité vnímať, čo sa v konkrétnej situácii deje, a poznať samu seba – čo vo mne spúšťa hnev či strach, čo so mnou robí určité správanie a kde mám hranice.

Viem, kde sú moje hranice? Čo mi je nepríjemné? Čo ma irituje a čo je pre mňa nebezpečné? Osobné hranice nie sú rovnaké pre každého ani v každej situácii.

Nepresúva sa tým celá zodpovednosť na ženu?

Často sa na kurzoch stretávame s otázkou, či tým, že učíme ženy sebaobrane, neprenášame zodpovednosť na ne.

Akoby bolo na žene, aby sa ubránila, a ak to nedokáže, je to jej chyba. Lenže za útok je vždy zodpovedný ten, kto sa rozhodol útočiť.

Prevencia nám len poskytuje viac spôsobov, ako sa v takej situácii správať. Je dobré vedieť, aké mám možnosti a čo vlastne potrebujem v konkrétnych situáciách.

Na tom stojí aj prístup Empowerment Self-Defense, ktorému sa venujem.

O čo v ňom ide?

Tento typ sebaobrany vytvorili ženy s desiatkami rokov praxe v bojových umeniach, sociálnej práci, sociológii a v práci s obeťami násilia a s deťmi. Uvedomili si, že sebaobrana, najmä pre ženy, nemôže stáť len na tom, či sa vieme pobiť.

Empowerment znamená, že urobím rozhodnutie, vyberám si, ako sa budem brániť a čo mám na to k dispozícii.

Celý život nás učili, že keď nám niečo hrozí, máme to buď ignorovať alebo udrieť. No čo ak ignorovanie nezaberie? A čo ak si na úder netrúfnem, pretože útočník je dvakrát väčší ako ja a mám strach, že neviem pokračova

Preto pracujeme s piatimi zásadami, z ktorých si vyberáme podľa situácie: Mysli, zakrič, odíď, bojuj a zdieľaj.

Poďme teda od začiatku – mysli. Čo si môžem všímať, ak sa necítim komfortne alebo mám strach?

Už sme hovorili o intuícii a hraniciach. Dôležité je však aj všímať si, čo sa okolo nás deje. Keď sme pozorné a vnímame svoje okolie, môžeme si skôr všimnúť, že niečo nie je v poriadku, a včas zareagovať. Aj takto môžeme niektorým nebezpečným situáciám predísť.

Pozrite sa, čo vidíte, a v duchu si zrekapitulujte: sú v blízkosti ľudia, únikové východy, cesta, pomoc, osvetlenie a predmety, ktoré môžem využiť na sebaobranu?

Ďalej je dôležité zhodnotenie možností, ktoré v konkrétnej situácii mám. Napríklad, v autobuse na mňa niekto neustále civie. Môžem odvrátiť zrak a ignorovať danú osobu, prisadnúť si k niekomu inému alebo vystúpiť o zastávku skôr.

Môžem sa pokojne spýtať: „Vidím, že sa na mňa pozeráte. Potrebujete niečo?“ Alebo môžem požiadať o pomoc niekoho, kto sedí blízko mňa. Každá možnosť má plusy aj mínusy, a preto je najdôležitejšie poznať samu seba.

Ďalšia zásada sebaobrany hovorí o možnostiach využitia hlasu na to, aby ste sa za seba postavili.

Môžete uviesť príklad?

Hlas, respektíve krik, má viacero úloh a tou prvou je upútať pozornosť. Predstavte si, že ste v MHD a muž vedľa vás sa na vás neustále tlačí, hoci by mohol ustúpiť. Väčšina z nás v takej chvíli mlčí a radšej sa odsunie, pretože nechce robiť scénu.

Lenže ľudia, ktorí obťažujú, rátajú práve s tým, že nám bude trápne. Jedna naša absolventka v takej situácii nakoniec nahlas povedala: „Prestaňte sa na mňa tlačiť. Prestaňte sa ma dotýkať.“ Muž niečo zahundral a odišiel. Nechcel sa s ňou hádať, len si chcel na ňu siahnuť bez toho, aby si to niekto všimol.

Hlas však môže slúžiť aj na upokojenie. Ak na mňa začne neznámy človek kričať, často je bezpečnejšie povedať: „Nechcem žiadne problémy, máte pravdu.“ Uznať mu pravdu niekedy situáciu zachráni.

Čo keď niekto prekračuje moje hranice, ale zatiaľ nie je agresívny? Napríklad sa na mňa niekto príliš tlačí v električke.

Vtedy pomáha jednoduchý postup v troch krokoch. Opíšem, čo sa deje, poviem, ako sa cítim, a nakoniec poviem, čo potrebujem.

Napríklad: „Stojíte veľmi blízko pri mne, je mi to nepríjemné. Prosím, posuňte sa.“ Ak pokračuje, zopakujem to.

Funguje to aj medzi blízkymi, trebárs, keď sa partner rozčúli a začne hovoriť príliš nahlas. Môžem mu povedať: „Bože, zase kričíš.“ Alebo: „Láska, teraz hovoríš veľmi nahlas a ťažko sa mi sústreďuje na to, čo mi hovoríš. Môžeš, prosím, trochu stíšiť hlas?“

V oboch prípadoch hovorím to isté, no v druhom naňho neútočím. Nehodnotím ho ako človeka, len opíšem situáciu, poviem, ako sa cítim, a čo potrebujem. Na takú vetu sa reaguje oveľa ľahšie.

Vráťme sa k nepríjemnému kolegovi. Predstavme si situáciu, že sme na pracovnom večierku a napriek tomu, že som ho už požiadala, aby ma nechytal, neprestáva. Čo ďalej?

Zopakujem to, tentoraz nahlas a pred ostatnými: „Už som ti povedala, aby si ma nechytal.“ Keď to pomenujem tak, aby to počuli aj iní, je pravdepodobné, že ustúpi. Ak nie, pôjdem za konkrétnym kolegom alebo kolegyňou, ktorým dôverujem, a poviem im, čo sa deje.

Mala som spolužiačku z Kórey, kde je tlak na ticho a nevyčnievanie ešte silnejší ako u nás. Na firemnom stretnutí ju kolega začal pod stolom ohmatávať. Rátal s tým, že nič nepovie. Ona mu však chytila ruku, zdvihla ju nad stôl a nahlas povedala, čo robí. Všetci zostali v šoku a kolegu vyhodili z miestnosti.

Ľudia, ktorí obťažujú, potrebujú ticho a anonymitu. Keď nahlas pomenujeme, čo robia, väčšinou ustúpia.

Kedy je namieste zvýšiť hlas či kričať?

Keď pokojné slová nezaberajú a ten človek pokračuje alebo keď potrebujem, aby si ma okolie všimlo. Krik môže útočníka zaskočiť, upozorní ľudí okolo, že sa niečo deje, a napríklad aj pri samotnej fyzickej obrane dodá úderu silu.

Pre mnohých z nás je to pritom najťažšie. Odmalička nás totiž učia byť ticho a nerobiť scény, takže to pre nás nie je prirodzené.

Treba kričať niečo konkrétne?

Dôležité je nekričať len tak do davu. Keď je okolo veľa ľudí, každý si myslí, že zasiahne niekto iný.

Preto aj keď prosím o pomoc, ideálne je osloviť konkrétneho človeka a povedať mu, čo má urobiť: „Prosím vás, zavolajte ochranku, v treťom regáli je muž, ktorý obťažuje ženy.“ Väčšina ľudí chce pomôcť, len potrebuje vedieť, že konať majú práve oni a ako.

Deti zase učíme kričať vetu: „Toho človeka nepoznám!“, keď ich chce niekto odviesť.

Na kričiace dieťa sa totiž okolie často pozerá len ako na záchvat zlosti alebo rodinnú hádku, do ktorej sa nechce miešať. Preto je dôležité, aby z toho, čo kričí, bolo hneď jasné, že ide o cudzieho človeka. Vtedy majú ľudia oveľa väčšiu snahu zasiahnuť.

Tretím princípom je odstup. Čo to znamená?

Ide o to dostať medzi seba a ohrozenie bariéru. Fyzický odstup mi dá pár sekúnd na premýšľanie, možno aj šancu utiecť. Napríklad, keď proti mne stojí muž, ktorý ma chce zhodiť, bariérou môže byť stolička, múrik alebo iní ľudia.

No bariéra môže byť aj slovná: „Toto sa mi nepáči.“ Prípadne si môžem dopriať čas na odpoveď pri náročnom rozhodovaní alebo si zobrať pauzu od konverzácie. Dá mi to čas na upokojenie a premyslenie ďalších krokov a do konverzácie sa môžem vrátiť s upratanými myšlienkami.

Bariéru si môžem vytvoriť aj mentálne: začať uvažovať o odchode zo vzťahu, hľadať si novú prácu, zmeniť školu alebo do situácie zapojiť tretiu osobu, ktorá mi pomôže.

Kedy prichádza na rad fyzická obrana?

Keď ostatné možnosti zlyhajú alebo na ne niet času. Študentky prosím, aby sa bránili vždy, keď ich niekto chce odviesť inam, spútať, bodnúť alebo do nich niečo naliať.

Vtedy ide o všetko. Cieľom fyzickej sebaobrany nie je vyhrať v športovom zmysle slova, ale zastaviť útok a dostať sa do bezpečia. Netrénovanej osobe môže pomôcť vedieť, kde je človek najzraniteľnejší a tieto miesta zasiahnuť. Sú nimi oči, nos, krk a rozkrok. A aj keď úder útočníka nezloží, môže nám dať čas utiecť.

Väčšina situácií sa však k fyzickému útoku nikdy nedostane. Preto je rovnako dôležité naučiť sa včas rozpoznať, že niečo nie je v poriadku, a povedať „nie“ skôr, než sa situácia vyhrotí.

Čo ak v konkrétnej chvíli zamrznem?

Je to úplne prirodzené. Útek, boj aj zamrznutie sú reakcie, s ktorými sa rodíme, a adrenalín, ktorý ich spúšťa, nám zachraňuje život. Ženy si potom často vyčítajú, že sa mohli brániť a neurobili to. Lenže telo im to v tej chvíli nedovolilo, to si nevyberieme. Nie je to zlyhanie.

Zamrznutie nemusí byť vždy zlé. Nedávno som videla chlapca, ktorý prechádzal cez cestu mimo priechodu a ani sa nerozhliadol. Auto už nemalo šancu zabrzdiť. Chlapec ho na poslednú chvíľu zachytil kútikom oka a stuhol na mieste. Auto prešlo okolo a zatrúbilo. Kým by si jeho hlava stihla uvedomiť, čo sa deje, bolo by neskoro. Mohol by spanikáriť a situácia by dopadla ešte horšie.

Aj s reakciami tela sa však dá pracovať. Na tréningoch ho vystavujeme stresu v bezpečnom prostredí; deje sa niečo podobné ako v prípade chirurgov alebo hasičov. Pri prvých zásahoch sa im trasú ruky, no postupne sa naučia so stresom fungovať.

Je dôležité skúšať si rôzne techniky skôr, než ich budeme potrebovať.

Platí to aj pri nastavovaní hraníc?

Áno. Mnohí si z detstva nesieme skúsenosť, že keď povieme „nie“, dostaneme trest. Aj v štyridsiatke sa potom bojíme ozvať, hoci racionálne si uvedomujeme, že nám nič nehrozí.

Povedať niekomu „nie“ je na začiatku náročné, a preto je dobré začať v malom. Keď sa doma rozhodujeme, čo bude na večeru, nepoviem, že je mi to jedno, ale poviem, čo chcem. Na ulici pri dome sa namiesto sklopenia zraku pozriem ľuďom do očí. V obchode niekoho poprosím o pomoc.

Mala som študentku, ktorá si techniky skúšala na hmyze, ktorý ju otravoval. Hovorila jej: „Je mi nepríjemné, keď si pri mne takto blízko.“ Smiali sme sa na tom, ale presne o to ide. Trénovať sa dá kedykoľvek, aj na drobnostiach.

Čo by ste na záver odkázali ženám, ktoré sa chcú cítiť istejšie?

Aby viac počúvali svoje telo, to, čo potrebujú, a to, v čom sa cítia dobre. Neznamená to nikdy nevychádzať z komfortnej zóny. Skôr z nej vystupovať postupne a pripravené. Ak ma čaká náročná situácia, môžem sa zveriť kamarátke a vopred si ju s ňou zahrať.

Pomáha aj naučiť sa pomenovať vlastné pocity. Často si myslíme, že ich vyjadrujeme, a pritom povieme: „Mám pocit, že ty robíš…“ To, čo robí druhý, však nie je môj pocit. Môj pocit je, že som frustrovaná, smutná alebo nahnevaná.

Ja sama si to skúšam dookola, doma aj na kurzoch. Aj týmito „maličkosťami“ ukazujeme, akú spoločnosť chceme mať. Je to náročné, ale dá sa to. Skúšajte to v malom, kedykoľvek.

5 princípov sebaobrany Empowerment Self-Defense 

1. Mysli 
Uvedomovať si svoje okolie, rozpoznávať potenciálne rizikové situácie a dôverovať vlastnému úsudku. 

2. Zakrič
Jasne vyjadrovať svoje hranice, povedať „nie“, odmietnuť nežiaduce správanie, asertívne komunikovať, privolať pomoc, presmerovať konverzáciu.

3. Odíď
Využívať pohyb, odstup a polohu tela na vytvorenie bezpečnej vzdialenosti. Ak je to možné, vzdialiť sa od hrozby, dostať sa na bezpečné miesto.

4. Bojuj
Ak je to potrebné, použiť fyzické techniky na vytvorenie príležitosti uniknúť z nebezpečnej situácie. Cieľom nie je vyhrať “(ne)férovku”, ale zastaviť útok a dostať sa do bezpečia.

5. Zdieľaj
Vyhľadať pomoc, podporu dôveryhodných ľudí a podľa potreby odbornú pomoc. Dôležitou súčasťou je aj starostlivosť o seba po náročnej situácii a uvedomenie si, že za násilie zodpovedá ten, kto ho pácha.

Bianka Urbanovská

Riaditeľka občianskeho združenia Za seba a senior lektorka povzbudzujúcej sebaobrany Empowerment Self-Defense. Sebaobrane sa začala venovať počas štúdia na Kostarike, kde sama zažívala pouličné obťažovanie. V roku 2018 absolvovala lektorský výcvik ESD Global a po návrate na Slovensko začala v roku 2019 budovať projekt Za seba. Vo svojich kurzoch učí ľudí rozpoznávať rizikové situácie, nastavovať si osobné hranice, komunikovať asertívne a brániť sa slovne aj fyzicky. Sebaobranu vníma ako nástroj prevencie násilia, ktorý pomáha bezpečnejšie reagovať v každodennom živote.

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.