Príbehy

Pri práci, športe aj oddychu: V akých momentoch internet v mobile ľuďom najviac uľahčuje život

Pozreli sme sa na to, ako internet v mobile využívajú rôzni ľudia. Zjednodušuje život mamičke na materskej rovnako ako podnikateľovi či dôchodcovi?

Autor Sóda

Foto Shutterstock

archív respondentov

Dátum3. 7. 2019

Hoci to bolo pred pár rokmi ešte nepredstaviteľné, internet v mobile sa stal pevnou súčasťou života mnohých z nás. Môžeme si vďaka nemu nielen zavolať a spojiť sa cez sociálne siete, ale aj pozrieť si, aké bude počasie, kedy ide autobus, potvrdiť stretnutie či vybaviť veľa pracovných úloh. Dáva nám voľnosť a milióny možností. Ako ho však využívajú rôzne skupiny ľudí?

Zoberte si s O2 Voľnosťou toľko dát, koľko potrebujete, napríklad 1 GB za 1 €. Viac informácií

Veronika Šeliga Pilátová – žurnalistka a fotografka na materskej dovolenke

Mobil ma na materskej udržiava v kontakte so svetom

Zo zamestnania, ktoré jej vypĺňalo takmer všetok čas, presedlala na in typ práce – materstvo. Veronika však mobil aj po narodení syna využíva rovnako ako prv, teda denne. Keďže predtým viedla aktívny sociálny život, teraz vďaka smartfónu udržiava kontakt so svetom.

„Žila som v hlavnom meste, ale pred pôrodom som sa presťahovala do rodného kraja a v Bratislave som zanechala množstvo kamarátov. Preto v telefóne najčastejšie klikám na ikonky Messengeru (Android, iOS) či Instagramu (Android, iOS). Najviac času trávim práve na Instagrame (Android, iOS), pretože tu okrem‚ šmírovania, kamošov čerpám aj inšpiráciu na fotografiu a sledujem verejné dianie,“ približuje Veronika.

„Zostať v obraze mi pomáha aj aplikácia Denníka N Minúta po minúte (Android, iOS), hudba na Spotify (Android, iOS) mi vypĺňa ticho počas dlhých dní, ktoré trávim doma s dieťaťom, počas prechádzok s kočíkom zase cez aplikáciu počúvam podcasty. V teréne tiež veľa čítam, hlavne zahraničné magazíny a všetko, čo som si uložila na neskôr cez aplikáciu Pocket (Android, iOS). A vďaka šikovným fotoeditorom zvládnem nenáročnú úpravu fotografií aj v mobile, takže momentálne naozaj otváram notebook veľmi málo,“ vymenúva mamička.

Všetkým mamám odporúča aplikácie Pregnancy+ (Android, iOS) a Baby+ (Android, iOS), ktoré sú nielen vizuálne pekne spracované, ale aj plné rád a praktických informácií. Veronika zároveň rada objavuje nové aplikácie, ktoré prinášajú rôzne zaujímavé funkcie.

„Momentálne ulietavam na aplikácii 1SE (Android, iOS), ktorá každý deň zachytáva sekundu vášho života. A tak nášmu Hugovi robím od narodenia krátky film ako spomienku na prvý rok nášho spolunažívania,“ usmieva sa.

Veronikina spotreba dát sa líši v závislosti od toho, či trávi čas prevažne doma alebo je s rodinou niekde na výlete. „Mesačne priemerne miniem cca 2 GB dát. Väčšiu spotrebu mám, samozrejme, mimo domu, keďže doma využívam wi-fi,“ vysvetľuje.

Tomáš Bořuta – podnikateľ, občiansky aktivista

Vybavovať veci cez mobil robí život hektickejším, ale zase toho nemusím veľa odkladať na neskôr

Tomáš žije v Považskej Bystrici, kde vlastní príjemnú kaviareň a založil tam aj projekt Cooltajner, v rámci ktorého organizuje rôzne kultúrno-spoločenské akcie. Popri podnikaní sa zaujíma o verejné dianie a bojuje za práva občanov, je teda permanentne v pohybe, a preto internet v mobile využíva neprestajne. Potvrdzuje, že smartfón s mobilným internetom mu neskutočne uľahčuje život.

„Ak človek nepotrebuje písať texty alebo dlhšie e-maily, komunikácia sa dá riešiť aj cez mobil. Samozrejme, slúži mi aj ako neustály zdroj informácií,“ vysvetľuje mladý podnikateľ.

Telefón z vrecka vytiahne najmä vtedy, ak má počas dňa nabitý program a veľa stretnutí s partnermi alebo potrebuje niečo vybaviť. „Vďaka mobilu využívam prestoje na prácu priamo v teréne. Robí to síce život hektickejším, lebo pauzy nevyužijem na psychohygienu, ale zase si nemusím zbytočne veľa vecí značiť a odkladať na neskôr. Dokážem ich vybaviť hneď,“ dodáva.

Tomáš si svoj život v súčasnosti nevie predstaviť bez aplikácií, ktoré využíva na dennej báze. „Nedám dopustiť na appky Denníka N (Android, iOS), Aktualít (Android, iOS) a SME (Android, iOS), vďaka ktorým som nonstop v obraze, na cestovné appky Uber (Android, iOS) či Bolt (Android, iOS) a aplikácie leteckých spoločností, keďže rád cestujem. Financie často riešim cez mobil banking a v zozname najpoužívanejších, samozrejme, nesmie chýbať Facebook (Android, iOS) ani Messenger (Android, iOS),“ vymenúva.

Mesačne spotrebuje cca 1 GB dát. „Moja spotreba je štandardne konštantná,“ uzatvára.

Boris Reichel – študent marketingovej komunikácie a špecialista na komunikáciu

Vďaka mobilnému internetu už nemusím hľadať wi-fi spoty ako pred pár rokmi

Boris, ktorý popri štúdiu marketingu pracuje v nadnárodnej spoločnosti a zvyšný voľný čas vypĺňa cestovaním, si bez internetu v mobile svoj život nevie predstaviť.

„Využívam ho naozaj denne. Či už cestou do školy, do práce, za priateľmi do mesta alebo počas túlania po svete. Za najväčšiu výhodu považujem to, že dokážem zistiť všetko, čo v danom momente potrebujem vedieť. Žiadne hľadanie wi-fi spotov zadarmo, ako to bolo ešte pred pár rokmi,“ pochvaľuje si výhody.

Za najväčších žrútov dát považuje sociálne siete. „Využívam ich nielen v súkromí na komunikáciu s kamarátmi, ale aj v rámci svojho zamestnania, keďže pri práci v marketingu sa tomu vyhnúť jednoducho nedá,“ vysvetľuje.

Spotify (Android, iOS), Instagram (Android, iOS), Facebook (Android, iOS), VSCO (Android, iOS), Uber (Android, iOS), Bolt (Android, iOS) a aplikácia denníka SME (Android, iOS) – to sú appky, ktoré Boris otvára na ploche svojho telefónu ako prvé. „V aplikácii denníka SME sa mi veľmi páči podkategória video. Už dlhšie fičím na rôznych podcastoch. Počúvam ich priamo cez aplikáciu od Apple, ktorá sa nachádza v každom ich zariadení. Využívam aj aplikáciu Runtastic pre bežcov (Android, iOS),“ dodáva.

Keďže Boris je online prakticky neustále, mesačne minie okolo 13 GB dát. „Moju spotrebu najviac ovplyvňuje to, koľkokrát v danom mesiaci cestujem. Na cestách totiž využívam len dáta,“ uzatvára.

Milan Lahučký – dôchodca, vášnivý záhradkár

Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a zisťujem, čo je nové vo svete

Milan, ktorý celý svoj pracovný život strávil v sklárňach, venuje všetok voľný čas na dôchodku záhradke, ktorá mu vynaloženú energiu vracia v podobe úrody. Tvrdí, že pod dobrú úrodu sa podpisuje aj mobil a šikovné aplikácie v ňom, ktoré využíva.

„Lunárny kalendár nám s babkou pomáha určiť čas sadenia či okopávania. Všetkým záhradkárom odporúčam aplikáciu Gardenate (Android, iOS). Poradí, kedy je najlepší čas vysievať, presádzať a ošetrovať rôzne druhy zeleniny,“ radí skúsený záhradkár.

Vášnivý záhradkár využíva internet v mobile prakticky každý deň, a to nielen pri svojom najväčšom koníčku. „Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a následne sa dozviem všetko, čo je nové vo svete. Sledujem správy a šport na Pravde a pozriem si aj bulvárne plátky Nový Čas a Blesk. Vždy zisťujem, aké bude počasie, a keďže často cestujem, vyhľadávam spojenia MHD a vlakov. Vďaka Facebooku (Android, iOS) a Skypu (Android, iOS) som v kontakte so svojou dcérou, ktorá žije v zahraničí. A občas si zahrám aj nejakú hru,“ priznáva so smiechom.

Dni záhradkára vo veľkej miere riadi počasie, čo vo veľkej miere vplýva aj na to, koľko času trávi pri telefóne. „Keď je škaredo, dokážem aj tri hodiny niečo študovať. Keď je však pekne, som na chatke a mobil ide bokom, nemám na to čas,“ smeje sa. Priemerne však minie 1 GB dát mesačne.

Miroslav Michálek – športovec

Vďaka dátam v mobile som v spojení s rodinou a môžem sledovať svoje športové výkony

Vášnivý cyklista, ktorý už zožal nejeden cyklistický úspech, trávi veľa času mimo domova. Ak sa na svet nepozerá zo sedadla bicykla, spoznáva ho najmä na túrach. Mobil však má počas svojich ciest vždy so sebou. Vďaka dátam je v spojení so svojou rodinou, ak ju práve nemá pri sebe, a zároveň vybaví všetko, čo potrebuje.

„Internet v mobile využívam takmer denne. Život mi okrem spojenia s okolím cez aplikácie Whatsapp (Android, iOS), Messenger (Android, iOS) a Gmail (Android, iOS) uľahčuje aj pri cestovaní a pri turistike. Vďaka Google mapám (Android, iOS) sa totiž nikdy nestratím,“ smeje sa.

Tréningy Mirovi vypňajú všetok voľný čas. Športovcovi však nestačí ísť si zabehať alebo dať si okruh na bicykli. Aby mohol sledovať svoj výkon a napredovať, potrebuje efektívny nástroj, ktorý mu to zjednoduší. „Na to je výborná aplikácia Garmin Connect (Android, iOS), sleduje ma počas tréningov a športovania. Dáta si potom viem preniesť do telefónu a ďalej s nimi pracovať,“ vysvetľuje.

Miro mesačne spotrebuje 1,5 GB dát, ktoré mu postačia na využívanie aplikácií aj na návštevu obľúbených webov. Najčastejšie navštevuje cyklistický web Mtbiker, ale aj rôzne bazáre, napríklad Cyklobazar, Bazoš či Autobazar. „Na viacerých portáloch si, samozrejme, nedám ujsť šport,“ dodáva s úsmevom.

Uškatec Tóno – marketingový pracovník, obyvateľ mora možností

Či malá alebo veľká ryba, každý potrebuje voľnosť

Tóno pracuje pre mobilného operátora. Je to práca dynamická a nevyspytateľná – často sa ráno zobudí bez toho, aby vedel, kde sa ocitne večer.

„Práve preto je pre mňa najdôležitejšia voľnosť. V mori možností mám slobodu vybrať sa kamkoľvek a komunikovať, s kým chcem. Raz s veľrybami, inokedy s nafukovacou rybou, ale mal som tú česť už aj s leňochodom, ktorý sa sem zatúlal,“ vysvetľuje žoviálny cicavec s krstným menom Platón.

„Mám veľmi rád hudbu. Preto som úplne namotaný na streamovacie služby. Trochu ma štve, že mi algoritmus stále podsúva len pesničky s morskou tematikou. Verím však, že to zlepšia,“ vysvetľuje Tóno vo vypratom tričku Def Leppard.

Hudbu vyskúšal aj profesionálne, keď požičal svoj hlas a plutvy hitu Internet na doma. „Z toho sa tešili aj malí príbuzní, ktorí ku mne priplávajú vždy na Vianoce. Vtedy sa mi tiež zídu dáta – keď idem loviť čerstvé ryby, pustím im niečo na Youtube (Android, iOS).“

Surfujte slobodne s novými dátovými balíkmi

Zoberte si s dobíjacou kartou O2 Voľnosť toľko dát, koľko potrebujete a užívajte si nerušené surfovanie s novými dátovými balíkmi od O2, v rýchlej 4G sieti od O2, ktoré je dostupná pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska. Vyberte si z balíkov ten, ktorý vám najvac vyhovuje, napríklad 1 GB dát už za 1 €.

O2 si navyše pre všetkých zákazníkov, ktorí si aktivujú niektoré z denných dát alebo dátových balíkov pre dobíjaciu kartu O2 Voľnosť, pripravilo súťaž. Tak ako dáta, aj výhry môžete vyhrať na deň, týždeň alebo 4 týždne.

Do 18. augusta 2019 sa každý týždeň hrá o:

deň s autom Tesla,
týždeň v kine,
4 týždne vo fitku s osobným trénerom.

Viac informácií o vynovených dátových balíčkoch, o denných dátach aj o súťaži nájdete na www.o2.sk/volnost.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Stôl v kuchyni je miesto, kde sa spomaľuje čas – a kde sa učíme mať radi seba. Pre Kristínu a Evu zo Žufane je spoločné stolovanie rituálom blízkosti, radosti a prítomnosti

Každá chvíľa za spoločným stolom ukrýva obrovský potenciál.

Autor Ester Viktória Bukovinská

Foto Dominika Behúlová

Miesto Prügerka

Dátum10. 12. 2025

Varenie, prestieranie a jedenie nemusia byť len každodennou rutinou, ale aj malým kúskom radosti. Pre Kristínu a Evu je jedlo zážitkom, ktorý spája ľudí, prehlbuje vzťahy a prináša pokoj. Spoločnému stolovaniu zasvätili svoj projekt Žufaňa aj viaceré knihy. Stolovanie je pre ne priestor, kde sa ľudia približujú k sebe – a aj k sebe samým. Rozprávali sme sa aj o chaose na stole, ktorý prináša radosť, aj o tom, prečo má zmysel prestrieť si pekne, aj keď je stôl prestretý len pre jedného.

Niekedy stačí aj lavička, aby si boli ľudia bližší. Barbara Zavarská a Illah van Oijen vysvetľujú, čo tvorí kvalitné verejné priestory.

V rozhovore so zakladateľkami Žufane Kristínou Hertelovou a Evou Takáčovou sa dozviete:

ako aj v bufete dokážu nájsť priestor na skutočné hostenie a budovanie vzťahov,
čo všetko prináša do života spoločné stolovanie,
prečo je „chaos na stole“ často cennejší než dokonalý servis,
čo všetko sa o sebe môžeme naučiť cez jedlo a ako ho vnímať ako formu sebaláskavosti
a ako si aj v dnešnej uponáhľanej dobe nájsť čas na dobré jedlo a spoločné momenty.

Hovoríte o sebe, že vás najviac baví variť, piecť, hostiť ľudí a rozprávať sa. V súčasnosti prevádzkujete bufet Žufet na bratislavskej Partizánskej lúke. Je aj v rušnom bufete stále čas na hostenie a rozprávanie sa?

Kristína: Keď sa zamyslíte nad podnikmi s príjemnou atmosférou, možno vám napadnú tie, kde je majiteľ v role hostiteľa. Niekto možno hľadá michelinské ocenenia a nevyjde z kuchyne, no nás na tom bavia práve tie spojenia s ľuďmi.

Pamätám si, ako sa nám na začiatku stávalo, že k nám niekto pravidelne chodil a zrazu prestal. My sme však už mali toho človeka nejako zapamätaného, napríklad ako „ryšavú paniu, ktorá si stále dáva kapučíno“, a zrazu sme nevedeli, či sa presťahovala alebo čo sa jej v živote zmenilo.

Je pre vás dôležité budovať vzťah so zákazníkmi?

Eva: Určite, z viacerých našich zákazníkov sa neskôr stali kamaráti, pretože sme ich pohostili, vypočuli, porozprávali sa a vzájomne sme sa priblížili.

Žufaňou aj našimi kuchárskymi knihami sa nesie heslo „jedlo spája“. Aj dnes, keď už viac riešime veci spojené s manažmentom, je pre nás aj mimo práce kľúčové spájať ľudí cez hostenie a spoločné stolovanie.

Čo je na spoločnom stolovaní také výnimočné?

Kristína: Je to jedinečný zážitok, stolovanie v skupine je totiž veľmi intímne – nepozvete k sebe domov k stolu hocikoho. Pri stole vznikajú otvorené rozhovory pomedzi všetky tie nádherné zvuky cinkania pohárov, tanierov a príboru. Je to pre mňa jedna z najprirodzenejších foriem trávenia spoločného času – všetci sa musíme najesť a dokážeme zohľadniť, aby si na stole všetci niečo našli.

To mám na spoločnom stolovaní veľmi rada – zrazu máte veľa rôznorodých misiek, dva druhy šalátu, polievku, tri druhy príloh. Možno to na prvú znie ako veľa zbytočnej práce a chystania, no myslím, že by si to mal skúsiť každý. Spoločné stolovanie je dobrý nástroj, ako budovať vzťahy – stojí to za ten zážitok.

Eva: Pre mňa je to taký rituál zastavenia sa, utíšenia a spojenia. Kristína hovorí o chystaní, to však, samozrejme, nemusí byť len na vašich pleciach. Aj ja som to kedysi vnímala tak, že som chcela všetko nachystať a upraviť, aby to bolo dokonalé podľa mojej predstavy. Vo veľkej skupine to však začala byť nadmerná záťaž, ktorá mi prinášala stres.

Skúsili sme si to teda rozdeliť – niekto prinesie prílohu, ďalší polievku, iný pomôže prestrieť. Možno to nebude vyzerať tak, ako som si to prvotne vysnívala, no je to naše, každý prispel k dielu a ja som sa cítila odľahčená.

Cítite to tak, že už samotná príprava spoločného stolovania je dôležitou súčasťou zážitku?

Eva: Určite áno. Môžete si skúsiť aj spoločné varenie. Nám sa niekedy stáva, že sa naši priatelia hanbia pred nami variť, pretože sa tým živíme.

Na varení je však najkrajšie to, že nikto nevie všetko, je to konštantné učenie sa. Keď vidím variť svojich priateľov, je to pre mňa veľká inšpirácia – aj rovnaké jedlo sa dá urobiť desiatkami spôsobov. To je to, čo ma v kuchyni fascinovalo už odmala – kým boli iné deti vonku, ja som sa motala medzi zásterami.

Kristína: Mám rada spoločné varenie, pretože keď spolu niečo vytvárame, prichádza k nášmu spojeniu. Väčšina ľudí chce žiť v prítomnosti iných ľudí a toto je dobrý spôsob, ako sa k tomu uvoľnene dostať.

Život je pre mňa v niečom ako ten náš jedálenský stôl s mištičkami – nič nie je nalinajkované, je to jeden chaos a obrovský zážitok.

Keď si doprajem pekné ráno s pekne prestretými raňajkami, žijem z neho celý deň. Prestrieť si stôl len pre seba je prejav úcty k sebe.

Takže žiadny zarovnaný servis s tromi druhmi vidličiek?

Kristína: Presne tak, zážitok vznikne aj bez dvanásťdielneho servisu. Páči sa mi taká rôznorodosť – každý už pozná svoj pohár a svoje miesto pri stole.

Eva: Náš stôl je taký živelný ako my – nepredstavujte si biele uhladené stolovanie. V niečom nás taká domáckosť stola vracia do detstva – pamätám si, že aj u babky sme mali na stole veľa rôznych misiek.

Ako vyzerali vaše stolovacie rituály v detstve?

Eva: Môj ocino veľmi trval na spoločnom nedeľnom obede. Dodnes, keď sa stretneme, sa v nedeľu stoluje a obeduje presne o dvanástej, možno to poznáte zo svojho detstva. Nedeľný obed bol pre celú rodinu priestorom na rekapituláciu celého týždňa – iné dni sme boli rozlietaní v škole, rodičia v práci, v sobotu sa upratovalo, ale nedeľa bola vždy priestorom na zastavenie sa. Aj som si na to v detstve pofrflala, no teraz v tom vidím skutočnú hodnotu a zážitok na celý život.

Kristína: Ja som paradoxne takýto tradičný moment v detstve nemala, spoločné stolovanie mám skôr spojené s oslavami v reštaurácii, kde sa zišla celá širšia rodina.

Dnes už mám vlastnú rodinu a veľmi mi na spoločnom stolovaní záleží, no musím povedať, že je náročné zladiť sa: niekto chce jesť neskôr, ďalší zas nikdy nie je hladný – sme iní. Stále sa však snažíme. Nedávno som čítala štúdiu, ktorá potvrdila, že deti z rodín, ktoré spolu stolujú, majú vyššie emocionálne prežívanie. Má to mnoho benefitov.

Pomáha spoločné stolovanie učiť deti aj láske k jedlu?

Kristína: Určite áno, láska k jedlu je zásadná – keď sa už v detstve naučíme, že jedlo nie je strašiak, môžeme v dospelosti predísť rôznym problémom spojeným s mentálnym zdravím a so stravovaním.

V prvom rade však musíme mať radi seba. Mám sa rada, a preto jem to, čo potrebujem, čo je pre mňa zdravé. Bez jedla nevieme existovať, je to, akoby sme nedýchali. Preto je kľúčové budovať si k nemu dobrý vzťah.

Eva: A zároveň sa cez jedlo spoznávame. Po rokoch už presne viem cez kuchyňu navnímať, akú mám náladu a čo práve potrebujem – je to o takom „seba-vedomí“.

Život je pre mňa v niečom ako ten náš jedálenský stôl s mištičkami – nič nie je nalinajkované, je to jeden chaos a obrovský zážitok.

Ako vám jedlo pomáha uvedomovať si samy seba?

Eva: Vždy vidím, v akom som období. Mala som čas, keď som nebola veľmi šťastná, a vtedy som sa prejedala a jedlom som sa snažila nabudiť pocit, že to už bude dobré. Keď sa cítim dobre, som fit a odráža sa to aj na mojom jedálničku – zrazu nepotrebujem ťažšie jedlá.

Kristína: Mnoho ľudí sa nepozná a netrávi so sebou dostatok času, no pri jedle je to naozaj jednoduché. Len sa zastav a navnímaj, čo chceš zjesť. Sú to palacinky s nutelou? Banánové čipsy? Všetky tieto pocity sú veľmi intuitívne, až také živočíšne a je dôležité, aby sme sa počúvali.

Zvyknete niekedy stolovať aj samy so sebou, aby ste si dopriali čas na spoznávanie sa a počúvanie sa?

Eva: Áno, ja som toto čaro objavila pred desiatimi rokmi a mám to veľmi rada. Keď si prestriem, nachystám raňajky, zjem si ich za stolom a v pokoji dopijem šálku kávy alebo čaju, tak je to také zhmotnené pohladenie. Láskavý moment odo mňa pre mňa. Som sama so sebou a pekne sa o seba postarám.

Musím sa priznať, že z toho pomalého ranného momentu potom žijem aj v ťažších častiach dňa a naozaj mi to robí dobre. Je to skoro až terapeutické.

Mám priateľov, ktorým by stôl prestretý len pre jedného pripadal smutný a osamelý. Čo by im pomohlo prekonať tieto predsudky?

Kristína: Môže sa to tak zdať, no všetkým odporúčam zahodiť myšlienky o tom, aké to bude, a len si jednoducho prestrieť. Pre niektorých môže byť jedenie osamote spojené s osamelosťou, no nie je to tak. Urobte si pekný čas – vytiahnite aj tie pekné poháre, ktoré si nechávate na Vianoce, a dajte si do vázy kvety.

Myslím si, že príprava stola pre samého seba je takým prejavom úcty k sebe – tak ako sa musím postarať o svoje telo a umyť si vlasy, rovnako si musím dopriať pokojné jedenie, ktoré je zážitkom.

Hovoríte, že pekné stolovanie je prejavom úcty k sebe. Odhaľuje aj kvalita potravín, ktoré si servírujeme, náš vzťah k sebe samým?

Kristína: Áno, je to aj investícia do nášho zdravia, ktoré by malo byť našou prioritou. Pre mňa je zásadné mať dostatok ovocia a zeleniny od lokálnych farmárov. Znova sa však vraciame k tomu, že v nejakej miere je vždy potrebné vypočuť sa a nasýtiť sa tým, na čo máme práve chuť.

Eva: A ak je to aj nezdravé, netreba sa za to následne trestať v myšlienkach. Jedlo je skvelé a každý má úplne iný apetít. Z detstva si pamätám „neodídeš od stola, kým to nezješ“.

Dnes to už vidím inak – nijako ma neurazí, keď niekomu nechutí niečo, čo som navarila. Existuje toľko možností a rôznorodých jedál, nemôže nám chutiť všetko a je to v poriadku. Najdôležitejšie je, aby sme sa zastavili a naďalej sa cez jedlo spoznávali.

Ako sa vám v tejto zrýchlenej dobe darí zastaviť a nájsť si čas na seba aj na jedlo?

Kristína: Je to náročné, niekedy je nemožné zorganizovať skupinu tak, aby mal každý akurát čas. Myslím, že minimálne ľudia v mestách začínajú byť o spoločné stolovanie ochudobnení, pritom je to náš základ, ktorý je tu „odvždy“. Predstavujem si, že aj lovci a zberači jedli mamuta spolu – je to jednoducho v nás.

Najprv nestíhame nič cez týždeň, tak to necháme na víkend, no vtedy zas chceme ísť na výlet a rovno sa najeme tam. Málokedy máme spoločný čas bez zhonu.

Eva: Dokonca niekedy ľudia používajú formulku „nemal som čas najesť sa“. Na čo potom čas máme? Musíme sa zastaviť a pravidelne jesť, neexistuje v práci nič, čo je také dôležité, aby nás to zastavilo. Postaraj sa o seba – priprav si jedlo vopred do krabičiek a uprednostni seba. Všetko ostatné počká.

Kristína Hertelová a Eva Takáčová

Už 10 rokov fungujú pod značkou Žufaňa, ktorá najskôr fungovala ako bistro na Dulovom námestí v Bratislave a dnes už ako “Žufet” – teda špeciálny bufet na Partizánskej lúke. Okrem podnikania v gastre spoločne píšu kuchárske knihy a zvyšujú povedomie o láske k jedlu.