Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Pri práci, športe aj oddychu: V akých momentoch internet v mobile ľuďom najviac uľahčuje život

Pozreli sme sa na to, ako internet v mobile využívajú rôzni ľudia. Zjednodušuje život mamičke na materskej rovnako ako podnikateľovi či dôchodcovi?

Hoci to bolo pred pár rokmi ešte nepredstaviteľné, internet v mobile sa stal pevnou súčasťou života mnohých z nás. Môžeme si vďaka nemu nielen zavolať a spojiť sa cez sociálne siete, ale aj pozrieť si, aké bude počasie, kedy ide autobus, potvrdiť stretnutie či vybaviť veľa pracovných úloh. Dáva nám voľnosť a milióny možností. Ako ho však využívajú rôzne skupiny ľudí?

Zoberte si s O2 Voľnosťou toľko dát, koľko potrebujete, napríklad 1 GB za 1 €. Viac informácií

Veronika Šeliga Pilátová – žurnalistka a fotografka na materskej dovolenke

Mobil ma na materskej udržiava v kontakte so svetom

Zo zamestnania, ktoré jej vypĺňalo takmer všetok čas, presedlala na in typ práce – materstvo. Veronika však mobil aj po narodení syna využíva rovnako ako prv, teda denne. Keďže predtým viedla aktívny sociálny život, teraz vďaka smartfónu udržiava kontakt so svetom.

„Žila som v hlavnom meste, ale pred pôrodom som sa presťahovala do rodného kraja a v Bratislave som zanechala množstvo kamarátov. Preto v telefóne najčastejšie klikám na ikonky Messengeru (Android, iOS) či Instagramu (Android, iOS). Najviac času trávim práve na Instagrame (Android, iOS), pretože tu okrem‚ šmírovania, kamošov čerpám aj inšpiráciu na fotografiu a sledujem verejné dianie,“ približuje Veronika.

„Zostať v obraze mi pomáha aj aplikácia Denníka N Minúta po minúte (Android, iOS), hudba na Spotify (Android, iOS) mi vypĺňa ticho počas dlhých dní, ktoré trávim doma s dieťaťom, počas prechádzok s kočíkom zase cez aplikáciu počúvam podcasty. V teréne tiež veľa čítam, hlavne zahraničné magazíny a všetko, čo som si uložila na neskôr cez aplikáciu Pocket (Android, iOS). A vďaka šikovným fotoeditorom zvládnem nenáročnú úpravu fotografií aj v mobile, takže momentálne naozaj otváram notebook veľmi málo,“ vymenúva mamička.

Všetkým mamám odporúča aplikácie Pregnancy+ (Android, iOS) a Baby+ (Android, iOS), ktoré sú nielen vizuálne pekne spracované, ale aj plné rád a praktických informácií. Veronika zároveň rada objavuje nové aplikácie, ktoré prinášajú rôzne zaujímavé funkcie.

„Momentálne ulietavam na aplikácii 1SE (Android, iOS), ktorá každý deň zachytáva sekundu vášho života. A tak nášmu Hugovi robím od narodenia krátky film ako spomienku na prvý rok nášho spolunažívania,“ usmieva sa.

Veronikina spotreba dát sa líši v závislosti od toho, či trávi čas prevažne doma alebo je s rodinou niekde na výlete. „Mesačne priemerne miniem cca 2 GB dát. Väčšiu spotrebu mám, samozrejme, mimo domu, keďže doma využívam wi-fi,“ vysvetľuje.

Tomáš Bořuta – podnikateľ, občiansky aktivista

Vybavovať veci cez mobil robí život hektickejším, ale zase toho nemusím veľa odkladať na neskôr

Tomáš žije v Považskej Bystrici, kde vlastní príjemnú kaviareň a založil tam aj projekt Cooltajner, v rámci ktorého organizuje rôzne kultúrno-spoločenské akcie. Popri podnikaní sa zaujíma o verejné dianie a bojuje za práva občanov, je teda permanentne v pohybe, a preto internet v mobile využíva neprestajne. Potvrdzuje, že smartfón s mobilným internetom mu neskutočne uľahčuje život.

„Ak človek nepotrebuje písať texty alebo dlhšie e-maily, komunikácia sa dá riešiť aj cez mobil. Samozrejme, slúži mi aj ako neustály zdroj informácií,“ vysvetľuje mladý podnikateľ.

Telefón z vrecka vytiahne najmä vtedy, ak má počas dňa nabitý program a veľa stretnutí s partnermi alebo potrebuje niečo vybaviť. „Vďaka mobilu využívam prestoje na prácu priamo v teréne. Robí to síce život hektickejším, lebo pauzy nevyužijem na psychohygienu, ale zase si nemusím zbytočne veľa vecí značiť a odkladať na neskôr. Dokážem ich vybaviť hneď,“ dodáva.

Tomáš si svoj život v súčasnosti nevie predstaviť bez aplikácií, ktoré využíva na dennej báze. „Nedám dopustiť na appky Denníka N (Android, iOS), Aktualít (Android, iOS) a SME (Android, iOS), vďaka ktorým som nonstop v obraze, na cestovné appky Uber (Android, iOS) či Bolt (Android, iOS) a aplikácie leteckých spoločností, keďže rád cestujem. Financie často riešim cez mobil banking a v zozname najpoužívanejších, samozrejme, nesmie chýbať Facebook (Android, iOS) ani Messenger (Android, iOS),“ vymenúva.

Mesačne spotrebuje cca 1 GB dát. „Moja spotreba je štandardne konštantná,“ uzatvára.

Boris Reichel – študent marketingovej komunikácie a špecialista na komunikáciu

Vďaka mobilnému internetu už nemusím hľadať wi-fi spoty ako pred pár rokmi 

Boris, ktorý popri štúdiu marketingu pracuje v nadnárodnej spoločnosti a zvyšný voľný čas vypĺňa cestovaním, si bez internetu v mobile svoj život nevie predstaviť.

„Využívam ho naozaj denne. Či už cestou do školy, do práce, za priateľmi do mesta alebo počas túlania po svete. Za najväčšiu výhodu považujem to, že dokážem zistiť všetko, čo v danom momente potrebujem vedieť. Žiadne hľadanie wi-fi spotov zadarmo, ako to bolo ešte pred pár rokmi,“ pochvaľuje si výhody.

Za najväčších žrútov dát považuje sociálne siete. „Využívam ich nielen v súkromí na komunikáciu s kamarátmi, ale aj v rámci svojho zamestnania, keďže pri práci v marketingu sa tomu vyhnúť jednoducho nedá,“ vysvetľuje.

Spotify (Android, iOS), Instagram (Android, iOS), Facebook (Android, iOS), VSCO (Android, iOS), Uber (Android, iOS), Bolt (Android, iOS) a aplikácia denníka SME (Android, iOS) – to sú appky, ktoré Boris otvára na ploche svojho telefónu ako prvé. „V aplikácii denníka SME sa mi veľmi páči podkategória video. Už dlhšie fičím na rôznych podcastoch. Počúvam ich priamo cez aplikáciu od Apple, ktorá sa nachádza v každom ich zariadení. Využívam aj aplikáciu Runtastic pre bežcov (Android, iOS),“ dodáva.

Keďže Boris je online prakticky neustále, mesačne minie okolo 13 GB dát. „Moju spotrebu najviac ovplyvňuje to, koľkokrát v danom mesiaci cestujem. Na cestách totiž využívam len dáta,“ uzatvára.

Milan Lahučký – dôchodca, vášnivý záhradkár

Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a zisťujem, čo je nové vo svete 

Milan, ktorý celý svoj pracovný život strávil v sklárňach, venuje všetok voľný čas na dôchodku záhradke, ktorá mu vynaloženú energiu vracia v podobe úrody. Tvrdí, že pod dobrú úrodu sa podpisuje aj mobil a šikovné aplikácie v ňom, ktoré využíva.

„Lunárny kalendár nám s babkou pomáha určiť čas sadenia či okopávania. Všetkým záhradkárom odporúčam aplikáciu Gardenate (Android, iOS). Poradí, kedy je najlepší čas vysievať, presádzať a ošetrovať rôzne druhy zeleniny,“ radí skúsený záhradkár.

Vášnivý záhradkár využíva internet v mobile prakticky každý deň, a to nielen pri svojom najväčšom koníčku. „Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a následne sa dozviem všetko, čo je nové vo svete. Sledujem správy a šport na Pravde a pozriem si aj bulvárne plátky Nový Čas a Blesk. Vždy zisťujem, aké bude počasie, a keďže často cestujem, vyhľadávam spojenia MHD a vlakov. Vďaka Facebooku (Android, iOS) a Skypu (Android, iOS) som v kontakte so svojou dcérou, ktorá žije v zahraničí. A občas si zahrám aj nejakú hru,“ priznáva so smiechom.

Dni záhradkára vo veľkej miere riadi počasie, čo vo veľkej miere vplýva aj na to, koľko času trávi pri telefóne. „Keď je škaredo, dokážem aj tri hodiny niečo študovať. Keď je však pekne, som na chatke a mobil ide bokom, nemám na to čas,“ smeje sa. Priemerne však minie 1 GB dát mesačne.

Miroslav Michálek – športovec

Vďaka dátam v mobile som v spojení s rodinou a môžem sledovať svoje športové výkony

Vášnivý cyklista, ktorý už zožal nejeden cyklistický úspech, trávi veľa času mimo domova. Ak sa na svet nepozerá zo sedadla bicykla, spoznáva ho najmä na túrach. Mobil však má počas svojich ciest vždy so sebou. Vďaka dátam je v spojení so svojou rodinou, ak ju práve nemá pri sebe, a zároveň vybaví všetko, čo potrebuje.

„Internet v mobile využívam takmer denne. Život mi okrem spojenia s okolím cez aplikácie Whatsapp (Android, iOS), Messenger (Android, iOS) a Gmail (Android, iOS) uľahčuje aj pri cestovaní a pri turistike. Vďaka Google mapám (Android, iOS) sa totiž nikdy nestratím,“ smeje sa.

Tréningy Mirovi vypňajú všetok voľný čas. Športovcovi však nestačí ísť si zabehať alebo dať si okruh na bicykli. Aby mohol sledovať svoj výkon a napredovať, potrebuje efektívny nástroj, ktorý mu to zjednoduší. „Na to je výborná aplikácia Garmin Connect (Android, iOS), sleduje ma počas tréningov a športovania. Dáta si potom viem preniesť do telefónu a ďalej s nimi pracovať,“ vysvetľuje.

Miro mesačne spotrebuje 1,5 GB dát, ktoré mu postačia na využívanie aplikácií aj na návštevu obľúbených webov. Najčastejšie navštevuje cyklistický web Mtbiker, ale aj rôzne bazáre, napríklad Cyklobazar, Bazoš či Autobazar. „Na viacerých portáloch si, samozrejme, nedám ujsť šport,“ dodáva s úsmevom.

Uškatec Tóno – marketingový pracovník, obyvateľ mora možností

Či malá alebo veľká ryba, každý potrebuje voľnosť

Tóno pracuje pre mobilného operátora. Je to práca dynamická a nevyspytateľná – často sa ráno zobudí bez toho, aby vedel, kde sa ocitne večer.

„Práve preto je pre mňa najdôležitejšia voľnosť. V mori možností mám slobodu vybrať sa kamkoľvek a komunikovať, s kým chcem. Raz s veľrybami, inokedy s nafukovacou rybou, ale mal som tú česť už aj s leňochodom, ktorý sa sem zatúlal,“ vysvetľuje žoviálny cicavec s krstným menom Platón.

„Mám veľmi rád hudbu. Preto som úplne namotaný na streamovacie služby. Trochu ma štve, že mi algoritmus stále podsúva len pesničky s morskou tematikou. Verím však, že to zlepšia,“ vysvetľuje Tóno vo vypratom tričku Def Leppard.

Hudbu vyskúšal aj profesionálne, keď požičal svoj hlas a plutvy hitu Internet na doma. „Z toho sa tešili aj malí príbuzní, ktorí ku mne priplávajú vždy na Vianoce. Vtedy sa mi tiež zídu dáta – keď idem loviť čerstvé ryby, pustím im niečo na Youtube (Android, iOS).“

Surfujte slobodne s novými dátovými balíkmi

Zoberte si s dobíjacou kartou O2 Voľnosť toľko dát, koľko potrebujete a užívajte si nerušené surfovanie s novými dátovými balíkmi od O2, v rýchlej 4G sieti od O2, ktoré je dostupná pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska. Vyberte si z balíkov ten, ktorý vám najvac vyhovuje, napríklad 1 GB dát už za 1 €.

O2 si navyše pre všetkých zákazníkov, ktorí si aktivujú niektoré z denných dát alebo dátových balíkov pre dobíjaciu kartu O2 Voľnosť, pripravilo súťaž. Tak ako dáta, aj výhry môžete vyhrať na deň, týždeň alebo 4 týždne.

Do 18. augusta 2019 sa každý týždeň hrá o:

  • deň s autom Tesla,
  • týždeň v kine,
  • 4 týždne vo fitku s osobným trénerom.

Viac informácií o vynovených dátových balíčkoch, o denných dátach aj o súťaži nájdete na www.o2.sk/volnost.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Aj cesty do úplného neznáma nás môžu priviesť späť k sebe. Komunikačná expertka Dominika Šugareková nechala dobrú prácu a odišla na ostrov Lombok učiť deti ako dobrovoľníčka

Žiť tak, ako naozaj chceme, často znamená ísť proti očakávaniam a začať naplno veriť sebe.

Koľkokrát ste rozmýšľali nad zásadnou zmenou vo svojom živote? Dominika mala stabilnú prácu, no cítila, že potrebuje zmenu. Namiesto hypotéky si kúpila letenku, aby na indonézskom ostrove Lombok učila deti angličtinu. Sama získala vzácne lekcie – naučila sa, ako spomaliť, ako odlíšiť, čo je naozaj dôležité, a ako sa nebáť hľadať zmysel života, aj keď nám spoločnosť podsúva stereotypy o živote dospelej ženy. Po návrate sa zamestnala v O2 a aj cez firemnú komunikáciu sa snaží o to isté: aby veci dávali zmysel. Nie iba na papieri, ale najmä v živote.

Psychológ: Prežívať strach je prirodzené. No uvedomovanie si seba samého pomáha zvládnuť výzvy, z ktorých máme obavy

V rozhovore s Dominikou Šugarekovou sa dočítate:

  • prečo je niekedy správne rozhodnúť sa skôr, než vás stihne niekto odhovoriť,
  • čo sa stane, keď zistíte, že „normálny stereotypný život“ nie je vaša cieľová destinácia,
  • kedy sa oplatí riskovať úspory, 
  • ako deti z opačného konca sveta naučili Dominiku viac než akákoľvek škola,
  • ako je možné nájsť väčší zmysel pri akejkoľvek práci,
  • a čo si odniesla z ostrova, kde „zajtra“ môže znamenať aj o štyri dni, a prečo by takéto vnímanie času nezaškodilo ani nám na Slovensku.

Dominika, vždy si bola dobrodružný typ?

Asi áno – povedala by som, že mám cestovateľského ducha, aj keď som ho v detstve úplne nenapĺňala. Som z menšieho mesta a s rodinou sme najčastejšie výletovali v Tatrách, len raz začas sa podarilo ísť k moru.

Od strednej školy som začala túžiť po väčšom meste – kamarátky sa mi smiali, že ak by som mohla, išla by som aj na kraj sveta. Keď som si hľadala vysokú školu, nič okrem Bratislavy, Prahy a Brna neprichádzalo do úvahy. Nakoniec som zakotvila v Bratislave a hneď v druhom ročníku som išla na pobyt do USA, neskôr na Erasmus do Talianska.

Napokon si na ten „kraj sveta“ odišla – teda na opačnú stranu zemegule, na indonézsky ostrov Lombok. Ako sa rodí takéto rozhodnutie?

Celkom rýchlo. Bolo to v roku 2022, tri roky po ukončení vysokej školy. Mala som stabilnú prácu, v ktorej ohlásili organizačné zmeny. Zrazu som mala pocit, že aj ja sama potrebujem „organizačnú zmenu“. 

Pociťovala som taký vnútorný boj, pocit nenaplnenia a zároveň „nutkanie“ odísť do zahraničia. Keď sa na to takto spätne pozerám, bola som celkom frustrovaná – aj napriek tomu, že som mala svoju vtedajšiu prácu a kolegov rada. 

Zrazu som sa tak z výšky pozerala na svoj život a uvažovala, či robím všetko tak, ako naozaj chcem. Chcela som sa priblížiť viac k sebe samej a dostať nový vietor do života.

Vedela si hneď, že chceš ísť pomáhať, resp. dobrovoľníčiť? 

Prišlo to úplnou náhodou. Počúvala som podcast s bývalou dobrovoľníčkou, ktorá tiež pomáhala na Lomboku ako učiteľka angličtiny. Veľmi sa mi to páčilo. 

Potom to už išlo rýchlo – ozvala som sa českej neziskovej organizácii Kintari a do týždňa som mala telefonát s riaditeľkou, ktorá mi o projekte povedala viac. Náš rozhovor ukončila otázkou Kedy môžeš prísť? Tak som si kúpila letenky. 

Vedela som, že pôjdem na mesiac a že si prípadne budem môcť pobyt predĺžiť.

Na veľké rozhodnutia nikdy nie je úplne ideálny čas, vždy existuje nejaké mínus. No predsa sa opýtam. Mala si stabilnú prácu a všetko si tu nechala. Nemala si žiadne obavy?

Pred odletom to na mňa začalo doliehať. Lúčila som sa s kolegami a zrazu som mala pocit, že strácam pevnú pôdu pod nohami. Náročné bolo, aj keď som toto rozhodnutie oznamovala blízkym, lebo časť rodiny sa to dozvedela len dva týždne pred odletom.

Povedala som im to na poslednú chvíľu, aby ma nikto neodhováral. Ja som bola rozhodnutá, ale všetky neistoty prichádzali práve z môjho blízkeho okolia – pýtali sa a spochybňovali moje rozhodnutie otázkami: Prečo tu neostaneš? Prečo si nekúpiš byt? Prečo si nenájdeš partnera? Prečo nejdeš do „normálnej“ práce?

Je náročné dôverovať vlastnému pocitu, keď ho okolie podkopáva. Čo to v tebe zanechalo a ako si s tými pochybnosťami pracovala?

Hnevalo ma, aké má táto spoločnosť očakávania – najmä od žien. Po škole sa máš zamestnať, vydať sa, mať deti a do toho super kariéru, nič iné sa nepripúšťa. Musím sa však priznať, že to aj mnou zamávalo. 

Prvýkrát som išla niekam sama, bolo to veľmi ďaleko, mala som v pláne minúť úspory a nevedela som, čo bude, keď sa vrátim späť. Zrazu to bolo celé strašidelné, no (našťastie) nebolo cesty späť – mala som už letenku. V tom momente bolo dôležité, aby som sa zastala samej seba a verila svojmu rozhodnutiu. Samozrejme, že som v okolí mala aj výnimky, no celkovo ma prekvapilo, ako ťažko sa moje rozhodnutie niektorým chápalo. Môj dôvod bol pre nich príliš zrejme príliš abstraktný – ako keby túžba odísť nebola dostatočná motivácia.

Najväčšiu odvahu niekedy potrebujeme na to, aby sme si dovolili veci cítiť inak ako ostatní.

Ustála si všetky pochybnosti a na Lombok si odišla. Cez dobrovoľníctvo aj svoje rozhodnutie si hľadala aj naplnenie. Priniesol ti ho Lombok?

Nielen pocit naplnenia, ale aj oveľa viac! Na ostrove som pracovala ako učiteľka angličtiny. Počas detstva som chcela byť učiteľkou, napokon som sa však od toho odklonila.

Aj keď sú deti na zahraničných lektorov zvyknutí, bola som prvá dobrovoľníčka po pandemickom 2 a pol roku, keď bol ostrov pre cudzincov uzatvorený.

Učila som triedu 27 detí vo vekovom rozpätí od 9 do 11 rokov. Učili sme sa úplné základy – zvieratá, členov rodiny, dni v týždni, časti tela, emócie. Bolo vidieť, že po covide to ide ťažšie, no decká boli veľmi šikovné. Najväčší problém mali s písaním v angličtine. Všetko totiž písali tak, ako slová počuli. Bolo to veľmi náročné, no učili sme sa navzájom – aj ja som sa dozvedela veľa.

Čo ťa deti naučili?

Ja som sa snažila nemať žiadne očakávania, preto ma mnoho situácií prekvapilo. Pamätám si, ako sme sa učili o členoch rodiny. Chodila som po triede a postupne som sa pýtala detí, koľko majú súrodencov. Naozaj veľa žiakov nevedelo odpovedať, problém však nebol v angličtine.

V čom bol problém?

Na Lomboku sa žije komunitný život – najmenšie deti nevedia rozoznať, kto je ich brat a kto sused. V komunite sa každý stará o každého. Naozaj teda nevedeli, koľko majú súrodencov – to som nečakala. 

Súbežne som učila aj malú skupinu 17-ročných dievčat, ktoré boli v angličtine pokročilé a mali veľký potenciál.

Boli síce na strednej škole, kde študovali cestovný ruch, no keď som otvorila mapu sveta, vôbec nechápali, ako vyzerá život mimo Lomboku. Za 17 rokov svojho života neboli ani vo vedľajšom meste, ktoré bolo vzdialené 14 kilometrov.

Nemali na to priestor, lebo vo „voľnom“ čase sa starali o ryžové polia, kravy alebo o mladších súrodencov. Počas ryžovej sezóny ani nechodili do školy. Spolu s ďalšou učiteľkou sa nám podarilo zobrať ich aspoň do susedného mesta. Bolo úžasné ich sledovať, všade sa fotili a boli veľmi šťastné.

Takže ti život na ostrove ukázal, ako veľmi nás formuje prostredie, v ktorom vyrastáme, a aké inšpiratívne môže byť stretnúť sa s úplne iným pohľadom na svet.

Jednoznačne. Dievčatá veľmi obdivovali, akú mám bledú pleť – biela pleť je pre nich sen a prianie. Bohatý človek bol pre nich ten, ktorý mal kravu. Ani vzdelávací systém veľmi nepodporoval rozmýšľanie v širších perspektívach – všetky chceli byť recepčné, pretože poznali len málo možností.

Výnimkou bolo dievča, ktoré som pripravovala na skúšky na Českú zemědělskú univerzitu v Prahe, kam jej pomohla organizácia Kintari. Čaká na ňu život, ktorý si ešte ani ona sama nedokázala vysnívať. Bolo pre mňa naozaj motivujúce vidieť, že charitatívne organizácie naozaj menia ľuďom celý svet.

S odstupom času už asi vieš aj inak zhodnotiť, čo všetko ti dala celá táto skúsenosť.

Odchádzalo sa mi naozaj veľmi ťažko, napokon som ostala dva mesiace. Okrem detí som čas trávila aj s domácimi a spoločne sme cestovali po ostrove. Všetky tieto pozorovania mi dali veľa. 

Naučila som sa, že na moslimskom ostrove sú veľmi úctiví k ženám, aj keď sa často tomuto náboženstvu stereotypne pripisuje opak. Ľudia si veľmi vážili matky, pretože darovali život. Všetci boli vždy ochotní pomôcť, nič za to neočakávali – jednoducho boli láskaví. A potom tu bola jedna celá skúška mojej trpezlivosti. Lombočania totiž čas vnímajú úplne inak, len tak na okrasu. Prídem o pár minút v skutočnosti znamená prídem o tri hodiny, zajtra znamená o štyri dni neskôr. Nikto sa tam prosto neponáhľal.

Aj ty si spomalila?

Moja európska hlava mi stále hovorila, že meškáme, nestíhame, no neskôr som sa snažila zobrať si čo najviac zo životného prístupu tu a teraz

Na Lomboku neexistoval stres, podľa mňa to slovo ani nepoznajú. Naučila som sa trpezlivosti a v pokoji som si dokázala povedať, že niektoré veci naozaj môžeme odložiť na zajtra – a fakt sa nič nestane. Veľa mi dal aj ich komunitný život – na ulici to vždy žilo, každý sa rozprával so susedmi, vnímal okolie a žil v prítomnom okamihu. Predsa v Bratislave len málokto pozná ľudí, ktorí bývajú v okolí. Zabuchneme dvere a nestaráme sa o to, čo sa deje na druhej strane steny.

Možno sa to tak na začiatku nezdá, no každá cesta má svoj zmysel. Aj tá na kraj sveta.

Uchovala si si toto nastavenie aj po návrate naspäť? Alebo inak sa spýtam: stále žiješ „s lombockými hodinkami“?

Nebudem klamať, náš rýchly spôsob života ma niekedy zomelie. Ale áno, snažím sa niekedy zastaviť a spomenúť si na Lombok. 

Po tejto ceste mám väčšiu pokoru vo vzťahu k životu – snažím sa viac si ho užívať s mojimi najbližšími a naučila som sa urobiť dva kroky späť a spýtať sa samej seba, či je to naozaj taká katastrofa, alebo či je to len scenár a tlak v mojej hlave. 

Sú to také minilekcie, ktoré vieme aplikovať do rôznych častí nášho života. Napríklad, po návrate som si začala hľadať prácu a vedela som, že tentokrát chcem, aby bola viac v súlade s tým, čo som na Lomboku pochopila o sebe aj o svete.

Ako vyzeralo hľadanie si práce po návrate?

Vrátila som sa, pretože som musela – nemohla som už byť dlhšie bez príjmu. Vyštudovala som marketing, a tak som si hľadala prácu v tomto odbore, čo sa napokon podarilo. V práci trávime väčšinu dňa, a preto je podľa mňa dôležité robiť pod značkou, s ktorou sa aj osobne stotožňujeme. Aj preto som sa neskôr presunula do O2.

Niekto by však mohol povedať, že marketing je povrchný a ty si si predsa hľadala prácu, ktorej môžeš dať zmysel.

Pracujem ako expertka na komunikáciu a myslím si, že v dnešnej dobe má spôsob, akým komunikujeme, veľký zmysel. Pri hľadaní práce som vedela, že nechcem robiť reklamu firme, ktorá propaguje alkohol alebo tabak. 

V O2 to ale nie je len o produktoch. Je mi sympatické, že O2 sú blízke aj témy nežnej revolúcie, kvír témy či téma bezpečnosti na internete.

Aj keď už nie som učiteľka angličtiny na Lomboku, všetky skúsenosti využívam aj v tejto práci. 

Príkladom je jednoduchosť, ktorá je najväčším umením moderného marketingu – v práci sa snažím komunikovať myšlienku tak, aby zasiahla čo najviac ľudí a aby jej všetci porozumeli. O to som sa snažila aj pred tabuľou v Lomboku. Možno sa to tak na začiatku nezdá, no každá cesta má svoj zmysel. Aj tá na kraj sveta.


Dominika Šugareková

Dominika vyštudovala marketing a skúsenosti zbierala doma aj v zahraničí. Keď pocítila, že potrebuje v živote zmenu, kúpila si letenku „na druhý koniec sveta“ a dva mesiace učila angličtinu deti na ostrove Lombok v Indonézii. Dnes pracuje v O2 ako expertka na komunikáciu a verí, že aj zdanlivo obyčajné slová môžu mať veľký význam – ak sa používajú s citom, férovosťou a úmyslom robiť veci inak. V práci aj v živote hľadá zmysel, nielen výkony.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.