Príbehy

Pri práci, športe aj oddychu: V akých momentoch internet v mobile ľuďom najviac uľahčuje život

Pozreli sme sa na to, ako internet v mobile využívajú rôzni ľudia. Zjednodušuje život mamičke na materskej rovnako ako podnikateľovi či dôchodcovi?

Autor Sóda

Foto Shutterstock

archív respondentov

Dátum3. 7. 2019

Hoci to bolo pred pár rokmi ešte nepredstaviteľné, internet v mobile sa stal pevnou súčasťou života mnohých z nás. Môžeme si vďaka nemu nielen zavolať a spojiť sa cez sociálne siete, ale aj pozrieť si, aké bude počasie, kedy ide autobus, potvrdiť stretnutie či vybaviť veľa pracovných úloh. Dáva nám voľnosť a milióny možností. Ako ho však využívajú rôzne skupiny ľudí?

Zoberte si s O2 Voľnosťou toľko dát, koľko potrebujete, napríklad 1 GB za 1 €. Viac informácií

Veronika Šeliga Pilátová – žurnalistka a fotografka na materskej dovolenke

Mobil ma na materskej udržiava v kontakte so svetom

Zo zamestnania, ktoré jej vypĺňalo takmer všetok čas, presedlala na in typ práce – materstvo. Veronika však mobil aj po narodení syna využíva rovnako ako prv, teda denne. Keďže predtým viedla aktívny sociálny život, teraz vďaka smartfónu udržiava kontakt so svetom.

„Žila som v hlavnom meste, ale pred pôrodom som sa presťahovala do rodného kraja a v Bratislave som zanechala množstvo kamarátov. Preto v telefóne najčastejšie klikám na ikonky Messengeru (Android, iOS) či Instagramu (Android, iOS). Najviac času trávim práve na Instagrame (Android, iOS), pretože tu okrem‚ šmírovania, kamošov čerpám aj inšpiráciu na fotografiu a sledujem verejné dianie,“ približuje Veronika.

„Zostať v obraze mi pomáha aj aplikácia Denníka N Minúta po minúte (Android, iOS), hudba na Spotify (Android, iOS) mi vypĺňa ticho počas dlhých dní, ktoré trávim doma s dieťaťom, počas prechádzok s kočíkom zase cez aplikáciu počúvam podcasty. V teréne tiež veľa čítam, hlavne zahraničné magazíny a všetko, čo som si uložila na neskôr cez aplikáciu Pocket (Android, iOS). A vďaka šikovným fotoeditorom zvládnem nenáročnú úpravu fotografií aj v mobile, takže momentálne naozaj otváram notebook veľmi málo,“ vymenúva mamička.

Všetkým mamám odporúča aplikácie Pregnancy+ (Android, iOS) a Baby+ (Android, iOS), ktoré sú nielen vizuálne pekne spracované, ale aj plné rád a praktických informácií. Veronika zároveň rada objavuje nové aplikácie, ktoré prinášajú rôzne zaujímavé funkcie.

„Momentálne ulietavam na aplikácii 1SE (Android, iOS), ktorá každý deň zachytáva sekundu vášho života. A tak nášmu Hugovi robím od narodenia krátky film ako spomienku na prvý rok nášho spolunažívania,“ usmieva sa.

Veronikina spotreba dát sa líši v závislosti od toho, či trávi čas prevažne doma alebo je s rodinou niekde na výlete. „Mesačne priemerne miniem cca 2 GB dát. Väčšiu spotrebu mám, samozrejme, mimo domu, keďže doma využívam wi-fi,“ vysvetľuje.

Tomáš Bořuta – podnikateľ, občiansky aktivista

Vybavovať veci cez mobil robí život hektickejším, ale zase toho nemusím veľa odkladať na neskôr

Tomáš žije v Považskej Bystrici, kde vlastní príjemnú kaviareň a založil tam aj projekt Cooltajner, v rámci ktorého organizuje rôzne kultúrno-spoločenské akcie. Popri podnikaní sa zaujíma o verejné dianie a bojuje za práva občanov, je teda permanentne v pohybe, a preto internet v mobile využíva neprestajne. Potvrdzuje, že smartfón s mobilným internetom mu neskutočne uľahčuje život.

„Ak človek nepotrebuje písať texty alebo dlhšie e-maily, komunikácia sa dá riešiť aj cez mobil. Samozrejme, slúži mi aj ako neustály zdroj informácií,“ vysvetľuje mladý podnikateľ.

Telefón z vrecka vytiahne najmä vtedy, ak má počas dňa nabitý program a veľa stretnutí s partnermi alebo potrebuje niečo vybaviť. „Vďaka mobilu využívam prestoje na prácu priamo v teréne. Robí to síce život hektickejším, lebo pauzy nevyužijem na psychohygienu, ale zase si nemusím zbytočne veľa vecí značiť a odkladať na neskôr. Dokážem ich vybaviť hneď,“ dodáva.

Tomáš si svoj život v súčasnosti nevie predstaviť bez aplikácií, ktoré využíva na dennej báze. „Nedám dopustiť na appky Denníka N (Android, iOS), Aktualít (Android, iOS) a SME (Android, iOS), vďaka ktorým som nonstop v obraze, na cestovné appky Uber (Android, iOS) či Bolt (Android, iOS) a aplikácie leteckých spoločností, keďže rád cestujem. Financie často riešim cez mobil banking a v zozname najpoužívanejších, samozrejme, nesmie chýbať Facebook (Android, iOS) ani Messenger (Android, iOS),“ vymenúva.

Mesačne spotrebuje cca 1 GB dát. „Moja spotreba je štandardne konštantná,“ uzatvára.

Boris Reichel – študent marketingovej komunikácie a špecialista na komunikáciu

Vďaka mobilnému internetu už nemusím hľadať wi-fi spoty ako pred pár rokmi

Boris, ktorý popri štúdiu marketingu pracuje v nadnárodnej spoločnosti a zvyšný voľný čas vypĺňa cestovaním, si bez internetu v mobile svoj život nevie predstaviť.

„Využívam ho naozaj denne. Či už cestou do školy, do práce, za priateľmi do mesta alebo počas túlania po svete. Za najväčšiu výhodu považujem to, že dokážem zistiť všetko, čo v danom momente potrebujem vedieť. Žiadne hľadanie wi-fi spotov zadarmo, ako to bolo ešte pred pár rokmi,“ pochvaľuje si výhody.

Za najväčších žrútov dát považuje sociálne siete. „Využívam ich nielen v súkromí na komunikáciu s kamarátmi, ale aj v rámci svojho zamestnania, keďže pri práci v marketingu sa tomu vyhnúť jednoducho nedá,“ vysvetľuje.

Spotify (Android, iOS), Instagram (Android, iOS), Facebook (Android, iOS), VSCO (Android, iOS), Uber (Android, iOS), Bolt (Android, iOS) a aplikácia denníka SME (Android, iOS) – to sú appky, ktoré Boris otvára na ploche svojho telefónu ako prvé. „V aplikácii denníka SME sa mi veľmi páči podkategória video. Už dlhšie fičím na rôznych podcastoch. Počúvam ich priamo cez aplikáciu od Apple, ktorá sa nachádza v každom ich zariadení. Využívam aj aplikáciu Runtastic pre bežcov (Android, iOS),“ dodáva.

Keďže Boris je online prakticky neustále, mesačne minie okolo 13 GB dát. „Moju spotrebu najviac ovplyvňuje to, koľkokrát v danom mesiaci cestujem. Na cestách totiž využívam len dáta,“ uzatvára.

Milan Lahučký – dôchodca, vášnivý záhradkár

Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a zisťujem, čo je nové vo svete

Milan, ktorý celý svoj pracovný život strávil v sklárňach, venuje všetok voľný čas na dôchodku záhradke, ktorá mu vynaloženú energiu vracia v podobe úrody. Tvrdí, že pod dobrú úrodu sa podpisuje aj mobil a šikovné aplikácie v ňom, ktoré využíva.

„Lunárny kalendár nám s babkou pomáha určiť čas sadenia či okopávania. Všetkým záhradkárom odporúčam aplikáciu Gardenate (Android, iOS). Poradí, kedy je najlepší čas vysievať, presádzať a ošetrovať rôzne druhy zeleniny,“ radí skúsený záhradkár.

Vášnivý záhradkár využíva internet v mobile prakticky každý deň, a to nielen pri svojom najväčšom koníčku. „Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a následne sa dozviem všetko, čo je nové vo svete. Sledujem správy a šport na Pravde a pozriem si aj bulvárne plátky Nový Čas a Blesk. Vždy zisťujem, aké bude počasie, a keďže často cestujem, vyhľadávam spojenia MHD a vlakov. Vďaka Facebooku (Android, iOS) a Skypu (Android, iOS) som v kontakte so svojou dcérou, ktorá žije v zahraničí. A občas si zahrám aj nejakú hru,“ priznáva so smiechom.

Dni záhradkára vo veľkej miere riadi počasie, čo vo veľkej miere vplýva aj na to, koľko času trávi pri telefóne. „Keď je škaredo, dokážem aj tri hodiny niečo študovať. Keď je však pekne, som na chatke a mobil ide bokom, nemám na to čas,“ smeje sa. Priemerne však minie 1 GB dát mesačne.

Miroslav Michálek – športovec

Vďaka dátam v mobile som v spojení s rodinou a môžem sledovať svoje športové výkony

Vášnivý cyklista, ktorý už zožal nejeden cyklistický úspech, trávi veľa času mimo domova. Ak sa na svet nepozerá zo sedadla bicykla, spoznáva ho najmä na túrach. Mobil však má počas svojich ciest vždy so sebou. Vďaka dátam je v spojení so svojou rodinou, ak ju práve nemá pri sebe, a zároveň vybaví všetko, čo potrebuje.

„Internet v mobile využívam takmer denne. Život mi okrem spojenia s okolím cez aplikácie Whatsapp (Android, iOS), Messenger (Android, iOS) a Gmail (Android, iOS) uľahčuje aj pri cestovaní a pri turistike. Vďaka Google mapám (Android, iOS) sa totiž nikdy nestratím,“ smeje sa.

Tréningy Mirovi vypňajú všetok voľný čas. Športovcovi však nestačí ísť si zabehať alebo dať si okruh na bicykli. Aby mohol sledovať svoj výkon a napredovať, potrebuje efektívny nástroj, ktorý mu to zjednoduší. „Na to je výborná aplikácia Garmin Connect (Android, iOS), sleduje ma počas tréningov a športovania. Dáta si potom viem preniesť do telefónu a ďalej s nimi pracovať,“ vysvetľuje.

Miro mesačne spotrebuje 1,5 GB dát, ktoré mu postačia na využívanie aplikácií aj na návštevu obľúbených webov. Najčastejšie navštevuje cyklistický web Mtbiker, ale aj rôzne bazáre, napríklad Cyklobazar, Bazoš či Autobazar. „Na viacerých portáloch si, samozrejme, nedám ujsť šport,“ dodáva s úsmevom.

Uškatec Tóno – marketingový pracovník, obyvateľ mora možností

Či malá alebo veľká ryba, každý potrebuje voľnosť

Tóno pracuje pre mobilného operátora. Je to práca dynamická a nevyspytateľná – často sa ráno zobudí bez toho, aby vedel, kde sa ocitne večer.

„Práve preto je pre mňa najdôležitejšia voľnosť. V mori možností mám slobodu vybrať sa kamkoľvek a komunikovať, s kým chcem. Raz s veľrybami, inokedy s nafukovacou rybou, ale mal som tú česť už aj s leňochodom, ktorý sa sem zatúlal,“ vysvetľuje žoviálny cicavec s krstným menom Platón.

„Mám veľmi rád hudbu. Preto som úplne namotaný na streamovacie služby. Trochu ma štve, že mi algoritmus stále podsúva len pesničky s morskou tematikou. Verím však, že to zlepšia,“ vysvetľuje Tóno vo vypratom tričku Def Leppard.

Hudbu vyskúšal aj profesionálne, keď požičal svoj hlas a plutvy hitu Internet na doma. „Z toho sa tešili aj malí príbuzní, ktorí ku mne priplávajú vždy na Vianoce. Vtedy sa mi tiež zídu dáta – keď idem loviť čerstvé ryby, pustím im niečo na Youtube (Android, iOS).“

Surfujte slobodne s novými dátovými balíkmi

Zoberte si s dobíjacou kartou O2 Voľnosť toľko dát, koľko potrebujete a užívajte si nerušené surfovanie s novými dátovými balíkmi od O2, v rýchlej 4G sieti od O2, ktoré je dostupná pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska. Vyberte si z balíkov ten, ktorý vám najvac vyhovuje, napríklad 1 GB dát už za 1 €.

O2 si navyše pre všetkých zákazníkov, ktorí si aktivujú niektoré z denných dát alebo dátových balíkov pre dobíjaciu kartu O2 Voľnosť, pripravilo súťaž. Tak ako dáta, aj výhry môžete vyhrať na deň, týždeň alebo 4 týždne.

Do 18. augusta 2019 sa každý týždeň hrá o:

deň s autom Tesla,
týždeň v kine,
4 týždne vo fitku s osobným trénerom.

Viac informácií o vynovených dátových balíčkoch, o denných dátach aj o súťaži nájdete na www.o2.sk/volnost.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Skaut a podnikateľ Martin Macharik: Sloboda je veľmi dôležitá vec. Nežná revolúcia bola najväčšia udalosť v mojom živote

Hodnotu slobody treba pripomínať aj dnes a učiť o nej aj mladšie generácie.

Autor Šimon Betina

Foto Magdaléna Tomalova

Dátum14. 11. 2025

Martin Macharik vyrastal v čase, keď bol skauting zakázaný a sloboda len vzdialeným snom. Po Nežnej revolúcii ju však naplno prijal – precestoval desiatky krajín, založil firmu, opravil desiatky domov a vdýchol nový život Banskej Štiavnici a jej kalvárii. Dnes hovorí o tom, prečo je sloboda záväzkom, nie samozrejmosťou a prečo má zmysel starať sa o svoje okolie a krajinu.

Narodili sa po novembri ’89, no jeho odkaz vnímajú a šíria. Spoznajte mladých ľudí, ktorí svojou slobodou posúvajú Slovensko vpred.

V rozhovore s Martinom Macharikom sa dočítate:

ako za komunizmu dokázal skauting fungovať v ilegalite,
aké zručnosti sa učia mladí skauti a skautky,
prečo je sloboda dôležitá, ale nemala by byť bezbrehá,
čo človeka naučí stopovanie a cestovanie po viac ako 60 krajinách,
ako sa oprava jedného domu dokáže zmeniť na dvadsaťročný projekt obnovy celého mesta
a prečo by sme nemali čakať, že problémy za nás vyrieši niekto iný.

Skautom ste sa stali už počas komunizmu, keď bol skauting oficiálne zakázaný. Ako je to možné?

Koncom sedemdesiatych rokov sa do Modry, odkiaľ pochádzam, prisťahoval bývalý politický väzeň Pavol Fandák. Venoval sa ochrane prírody a vytvoril aj krúžok ochrancov prírody.

V tom krúžku sme prakticky vykonávali skautskú činnosť – mali sme rovnošaty, družinový systém, letné tábory –, len to slovo sa nesmelo používať, aby z toho neboli problémy. Členom som sa stal, keď som mal osem rokov. Bola to pre mňa najkrajšia časť detstva.

Nebáli ste sa problémov?

To vykrýval náš vodca. Chodil na výsluchy, ale dokázal v tom plávať. Ja som to naplno začal vnímať až tesne pred revolúciou, keď som videl, ako sa starší chalani začali politicky angažovať a aké tlaky na nich boli vyvíjané.

Čo vás naučil skauting?

Toho je hrozne veľa. Keď som mal osem rokov, boli sme týždeň v Prahe v jarnom tábore. V našom oddiele sme sa museli vedieť postarať sami o seba. Predstavte si 8-ročné dieťa, ktoré je týždeň v Prahe a musí si samo nakúpiť, navariť, prezliecť sa. Bola to obrovská škola života. Od rodičov som dostal vreckové 200 korún a naspäť domov som doniesol dve koruny, kým väčšina detí bola už po pár dňoch „švorc“. Bol som na seba hrdý, že som takto zvládol hospodáriť.

Dnes ako manažér cítim, že kľúčovou skúsenosťou pre mňa bolo aj vedenie skautského oddielu. Mal som na starosti 20 detí, musel som im vymyslieť program, riešiť konflikty, motivovať ich… Keď toto robíte zopár rokov, získate zručnosti, aké vás nenaučí žiadna fakulta manažmentu.

Ľudia by mali cítiť zodpovednosť za svoje okolie. „Kto to má robiť, keď nie ty?“ hovorím deťom na skautingu.

Ako by ste opísali skauting niekomu, kto s ním nemá žiadnu skúsenosť?

Deti sa formálne vzdelávajú v škole, neformálne doma a potom je tu akýsi tretí priestor mimo školy a rodiny, kde trávia veľa času. Skauting má ambíciu ponúknuť na tento čas zmysluplný a štruktúrovaný program, ktorý deti niekam posunie.

Z mojej osobnej skúsenosti je hlavným cieľom skautingu pripraviť zodpovedných samostatných občanov. Zodpovedných voči životnému prostrediu, ľuďom v ich okolí, sebe samým alebo aj Bohu.

Druhým rozmerom skautingu je samostatnosť. Nemusí byť rovno vojna, stačí, keď sú napríklad záplavy a rodina musí stráviť tri dni v telocvični. Ľudia si nevedia uvariť jedlo z konzervy alebo sa vyspať v spacáku. Skauting sa snaží pripraviť deti aj na takéto situácie.

Akú rolu hrá v skautingu komunita?

Deti potrebujú kolektív rovesníkov, lebo v istom veku je najviac formujúce to, čo zažijeme v ňom. Buď sa tento kolektív spontánne vyskladá na ulici, so všetkými otáznikmi a nástrahami, alebo to môžu rodičia skúsiť cez skauting.

Skauting pomáha budovať aj sociálne zručnosti. Deti, ktoré nie sú v kolektíve, majú menej príležitostí učiť sa riešiť konflikty. A potom prídu do dospelosti, bývajú s partnerom a objavia sa situácie, na ktoré ich nik nepripravil. Má byť okno v obývačke otvorené alebo zatvorené? Má hrať hudba v pozadí alebo nie? Keď je človek naučený rozhodovať sa len podľa seba, narazí – a ak aj ten druhý vyrastal sám, vznikne konflikt.

Do konfliktu treba vstupovať s pochopením, nie s cieľom vyhrať ho. To je niečo, čo sa človek učí len v spoločnosti iných – keď je odkázaný dohodnúť sa, hľadať kompromisy, rešpektovať iné názory. V skautingu to deti zažívajú prirodzene. Dva týždne v tábore, v jednom stane – musia sa dohodnúť, spolupracovať, niekedy sa aj pohádať, ale potom to vyriešiť. To sú tie skutočné sociálne zručnosti.

Okrem praktických zručností ponúka skauting deťom aj hodnotové ukotvenie. Snaží sa ich viesť k tomu, aby boli aktívnymi členmi spoločnosti a duchovne bohatými či slobodnými ľuďmi. Čo znamená sloboda pre vás osobne?

Mám pocit, že môj zážitok so slobodou je generačne neprenosný, lebo som prakticky a emocionálne zažil, čo je to komunizmus. Našťastie som to vnímal len krátko, čiže tým nie som výrazne poznačený, ale totálne si to pamätám.

Keď prišla revolúcia, bola to najväčšia udalosť v mojom živote. Vplyv novembra ’89 u mňa ešte donedávna emocionálne prevyšoval všetky moje ďalšie úspechy a zážitky.

Sloboda je pre mňa strašne dôležitá vec, ani to neviem opísať, je to neoddeliteľná súčasť môjho života. Uvedomujem si, aký obrovský rozdiel je medzi tým, čo bolo predtým, a tým, čo máme teraz.

Obávam sa však, že tí, čo neslobodu nezažili, nie sú celkom schopní rozumieť hodnote slobody. Ak niekto nemá osobnú skúsenosť s absenciou slobody, úctu k nej dokáže získať len hlbokým vzdelávaním o histórii.

Môže mať človek priveľa slobody?

Áno, myslím si, že hej. Ľudia majú pocit, že sloboda znamená, že si môžu robiť, čo len chcú. Ale tak to proste nie je. Vaša sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého človeka. Bezbrehá sloboda je ilúzia, ktorá ľuďom škodí.

Vy ste slobodu, ktorú ste získali po páde komunizmu, naplno využili na cestovanie. Navštívili ste už viac ako 60 krajín. Kde sa vo vás prebudila láska k cestovaniu?

Cestovanie ma už od detstva strašne vzrušovalo. Mama mala k nemu podobný vzťah, aj keď nemala veľa možností cestovať. Mali sme však strýka v Kalifornii, ktorý k nám každý rok chodil na prázdniny. Vždy to bolo, ako keby prišlo UFO – rozprával, kde všade bol, čo všetko zažil, a ja som ho napäto počúval.

V živote som ukradol len jednu vec, a to školský atlas. Mám ho dodnes. Strávil som nad ním stovky hodín a zakresľujem si tam všetky svoje cesty.

Akú krajinu ste navštívili naposledy?

Prednedávnom sme sa vrátili z južnej Afriky, navštívili sme Botswanu, Namíbiu, Zimbabwe. A začiatkom roka som bol so šestnásťročným synom v Azerbajdžane a Gruzínsku. Manželka nám dovolila ísť len pod podmienkou, že nepôjdeme do Náhorného Karabachu ani na demonštráciu do Tbilisi. No, nevyšlo to, boli sme tam aj tam. (smiech)

Chcel som, aby syn trošku videl svet. V Náhornom Karabachu videl, ako je všetko zbombardované, a na demonštrácii v Tbilisi pochopil, čo znamená bojovať za slobodu. Ľudia sú tam v bezvýchodiskovej situácii, človeka z toho až mrazí. Myslím si, že aj syn to cítil. To je to vzdelávanie o slobode.

Navštevovať najväčšie turistické atrakcie je často zbytočné. Vedľajšie uličky vám o celej krajine povedia viac.

Pomáha vám cestovanie rozširovať obzory a získavať nové pohľady? Mali by cestovať všetci?

Určite. Cestovanie pomáha pochopiť, ako svet funguje. Aj deťom som hovoril, nech cestujú, čo to dá. Ale nemal by to byť len taký hedonizmus, „selfíčka“ na pláži a all-inclusive hotely. Kľúčové je snažiť sa pochopiť, ako funguje daná krajina a jej spoločnosť. Zažiť, čo oni riešia a ako žijú. Navštevovať najväčšie turistické atrakcie je často zbytočné. Vedľajšie uličky vám o celej krajine povedia viac.

Veľa som stopoval a bola to tá najlepšia škola geopolitiky. No treba sa o to zaujímať. Zažil som kopu stopárov, ktorí precestovali viac ako ja, ale podľa mňa sa nič nenaučili. Mali zoznam, kde všade boli, čo všetko videli, ale nič sa nenaučili od ľudí, ktorých stretli. Ja som bol rád, keď som si stopol jehovistu alebo poslanca, zaujímalo ma, ako žijú, rozprávali sme sa donekonečna. Zvedavosť je podľa mňa najdôležitejšia vlastnosť.

Okrem krajín ste „precestovali“ aj kariérami – boli ste vo vedení slovenského skautingu, zabŕdli ste do politiky, máte stavebnú firmu aj penzión. Často to boli veľké životné zmeny. Čo vám pomáha robiť správne rozhodnutia?

Nemyslím si, že mám na to recept. Celú strednú školu som si myslel, že budem študovať kartografiu, a nakoniec som išiel na geológiu. A teraz sa venujem stavebníctvu, pamiatkam a manažmentu, čo je tiež niečo úplne iné.

Dôležitá je flexibilita a pripravenosť na zmenu. Treba s ňou počítať. Ako sa hovorí v skautingu, treba byť pripravený. Možno tú zručnosť nikdy nevyužiješ, možno nikdy nebudeš potrebovať zakladať oheň z vlhkého dreva, ale je lepšie byť pripravený na všetko. Vždy keď prišla nejaká nová pracovná ponuka a videl som, že mám zručnosti, ktoré by sa na ňu hodili, povedal som si, že to vyskúšam.

Jedna z vecí, ktoré ste si pomerne úspešne vyskúšali, je obnova Banskej Štiavnice, ktorej sa venujete už 20 rokov. Ako sa to celé začalo?

Miestny skautský zbor za korunu kúpil budovu, kde je dnes Skautský dom. Podmienkou bolo, že musia do jej rekonštrukcie investovať v prepočte asi 2 milióny eur. V Banskej Štiavnici sa vtedy dali takto lacno kupovať nehnuteľnosti, lebo tu bolo veľa zničených a rozpadnutých domov.

Pustili sa do rekonštrukcie, ale v istom bode začali dochádzať financie. Tú budovu by sme museli vrátiť, čo by bolo veľmi nepríjemné, keďže sme už boli v polovici projektu. Často som to sem chodil riešiť a nakoniec som sa sem presťahoval aj s rodinou s tým, že tento problém skúsim vyriešiť osobne na mieste.

Našťastie sa to podarilo relatívne rýchlo a nám sa tu zapáčilo, tak sme tu ostali. Pôvodne sme mysleli, že maximálne na 5 rokov. A sme tu už 20 rokov.

Ako sa mohlo stať, že v takom bohatom banskom meste bolo tak veľa zničených domov?

Úpadok Banskej Štiavnice sa začal už pred viac ako 150 rokmi krízou baníctva v regióne. Bane boli vyťažené, vo svete sa našli lepšie ložiská a profitabilita klesala.

A to najhoršie prišlo po druhej svetovej vojne. Komunisti nevedeli hospodáriť a toto mesto bolo svojimi podmienkami naozaj náročné. Boli tu veľké domy, v ktorých kedysi žili bohatí mešťania, a nasťahovali sa do nich bežní ľudia, ktorí nemali peniaze na ich údržbu. A keď niečo neopravujete 40 rokov, aj to tak bude vyzerať.

Ak niekto nemá osobnú skúsenosť s absenciou slobody, úctu k slobode získa len hlbokým vzdelávaním o histórii.

Ako ste sa od rekonštrukcie Skautského domu dostali k rekonštrukciám ďalších domov v Banskej Štiavnici a nakoniec aj k samotnej kalvárii?

Ja som dovtedy veľa o stavebníctve nevedel, ale práce na Skautskom dome ma mnohému naučili. Potom prišla možnosť lacno kúpiť ďalšiu zrúcaninu a mne to pripadalo ako dobrý nápad. (smiech) Dnes je z nej pekný penzión.

To bolo obdobie, keď tu nehnuteľnosti boli ešte lacné. Keďže som veľa cestoval, videl som, ako mestá vyzerajú vonku, aké pekné dokážu byť a že to môže byť aj biznis. Začali sme nakupovať nehnuteľnosti na úvery, opravovať ich a potom predávať. Takto sme už opravili asi 30 domov. A kalvária prišla popri tom.

Jej opravu ste iniciovali vy?

Keď som sem prišiel pred 20 rokmi a videl som, v akom je katastrofálnom stave, nechápal som prečo. Veď všade inde by to bola atrakcia ako Eiffelovka. Všetci mi hovorili, že je to komplikované a drahé a že to už skúšali aj väčší ako ja a nedali to.

Vždy keď počujem, že sa niečo nedá, trochu ma to provokuje. Zobral som si to teda na starosti s požehnaním pána farára. Podľa mňa ani neveril, že to pôjde, ale išlo to. A nebol som na to sám, stretol som architektku Katku Voškovú, ktorá téme rozumela z odbornej stránky a dodnes spolupracujeme.

Rekonštrukcia kalvárie je náročný projekt. Čo vám dávalo nádej, že to zvládnete?

Ja som celoživotný optimista. V mladosti som zažil, že sa veci dokážu zlepšiť, tak mi to ostalo. Pri kalvárii sme sa do toho pustili s tým, že všetko sa dá spraviť, keď sa chce. A keď sa to podarí, bude to super; keď sa to nepodarí, tak sa to nepodarí.

Plánovať si život veľmi dopredu, robiť si veľké plány a upínať sa na konkrétne výsledky je nebezpečné pre vlastné psychické zdravie. Treba byť pripravený na to, že niečo môže nevyjsť. Príliš sa nefixovať. Ako som hovoril, treba byť pripravený a otvorený zmenám.

Ako vnímate, že ste museli prísť až vy, aby sa to vyriešilo? Čo hovoríte na to, že občianska spoločnosť musí do istej miery suplovať inštitúcie?

Myslím si, že historicky na našom území verejná správa a štát nikdy veľmi nefungovali. Ak ľudia chceli mať viac, ako dokázal ponúknuť štát, museli sa o to pričiniť sami.

Nečakať, že to niekto urobí za mňa. Ako keby sme tú krajinu ani nevlastnili. Ale občiansky princíp západnej liberálnej demokracie hovorí, že je to naša krajina, naše veci, a teda aj naša robota a naša zodpovednosť.

Aj príbeh kalvárie je dlhý. Viem, prečo dopadol tak, ako dopadol, ale to už nezmením. Môžem to však opraviť. „Kto to má robiť, keď nie ty?“ hovorím deťom na skautingu. Ľudia by mali cítiť zodpovednosť za svoje okolie.

Martin Macharik

Narodil sa v Modre, no viac ako dve desaťročia žije s rodinou v Banskej Štiavnici. Vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od detstva je aktívnym skautom, pôsobil ako riaditeľ Ústredia slovenského skautingu a dnes zastáva pozíciu hospodára organizácie. Popritom podniká v oblasti stavebníctva, turizmu a pamiatkovej obnovy. V Banskej Štiavnici sa zaslúžil o záchranu kalvárie a obnovu približne 30 historických domov. Je ženatý a má dvoch synov a dcéru.

Páčil sa vám článok?

(Zatiaľ žiadne hodnotenia)

Veronika Šeliga Pilátová – žurnalistka a fotografka na materskej dovolenke

Tomáš Bořuta – podnikateľ, občiansky aktivista

Boris Reichel – študent marketingovej komunikácie a špecialista na komunikáciu

Milan Lahučký – dôchodca, vášnivý záhradkár

Miroslav Michálek – športovec

Uškatec Tóno – marketingový pracovník, obyvateľ mora možností

Surfujte slobodne s novými dátovými balíkmi

Mohlo by vás zaujímať

Šport vás naučí nevzdávať sa a stále bojovať, hovorí fyzioterapeut Dávid Líška. Napriek tomu treba vedieť, kedy poľaviť, aby sme sa vyhli zraneniam

Psychológ Michal Božík: Keď sme unavení, nehľadáme oddych, ale únik. Telefón sa vtedy zdá ako najlepší spôsob na vypnutie

Niekedy stačí aj lavička, aby si boli ľudia bližší. Odborníčky na verejné priestory Barbara Zavarská a Illah van Oijen vysvetľujú, ako takéto „tretie miesta“ rozhodujú o kvalite nášho života

Martin Macharik

Mohlo by vás zaujímať

Niekedy stačí aj lavička, aby si boli ľudia bližší. Odborníčky na verejné priestory Barbara Zavarská a Illah van Oijen vysvetľujú, ako takéto „tretie miesta“ rozhodujú o kvalite nášho života

Z košického sídliska Ťahanovce až na olympijské pódium. Richard Tury ukazuje, že skejtbording nie je len o víťazstvách, ale hlavne o vytrvalosti, komunite a radosti

Aj cesty do úplného neznáma nás môžu priviesť späť k sebe. Komunikačná expertka Dominika Šugareková nechala dobrú prácu a odišla na ostrov Lombok učiť deti ako dobrovoľníčka