Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Pri práci, športe aj oddychu: V akých momentoch internet v mobile ľuďom najviac uľahčuje život

Pozreli sme sa na to, ako internet v mobile využívajú rôzni ľudia. Zjednodušuje život mamičke na materskej rovnako ako podnikateľovi či dôchodcovi?

Hoci to bolo pred pár rokmi ešte nepredstaviteľné, internet v mobile sa stal pevnou súčasťou života mnohých z nás. Môžeme si vďaka nemu nielen zavolať a spojiť sa cez sociálne siete, ale aj pozrieť si, aké bude počasie, kedy ide autobus, potvrdiť stretnutie či vybaviť veľa pracovných úloh. Dáva nám voľnosť a milióny možností. Ako ho však využívajú rôzne skupiny ľudí?

Zoberte si s O2 Voľnosťou toľko dát, koľko potrebujete, napríklad 1 GB za 1 €. Viac informácií

Veronika Šeliga Pilátová – žurnalistka a fotografka na materskej dovolenke

Mobil ma na materskej udržiava v kontakte so svetom

Zo zamestnania, ktoré jej vypĺňalo takmer všetok čas, presedlala na in typ práce – materstvo. Veronika však mobil aj po narodení syna využíva rovnako ako prv, teda denne. Keďže predtým viedla aktívny sociálny život, teraz vďaka smartfónu udržiava kontakt so svetom.

„Žila som v hlavnom meste, ale pred pôrodom som sa presťahovala do rodného kraja a v Bratislave som zanechala množstvo kamarátov. Preto v telefóne najčastejšie klikám na ikonky Messengeru (Android, iOS) či Instagramu (Android, iOS). Najviac času trávim práve na Instagrame (Android, iOS), pretože tu okrem‚ šmírovania, kamošov čerpám aj inšpiráciu na fotografiu a sledujem verejné dianie,“ približuje Veronika.

„Zostať v obraze mi pomáha aj aplikácia Denníka N Minúta po minúte (Android, iOS), hudba na Spotify (Android, iOS) mi vypĺňa ticho počas dlhých dní, ktoré trávim doma s dieťaťom, počas prechádzok s kočíkom zase cez aplikáciu počúvam podcasty. V teréne tiež veľa čítam, hlavne zahraničné magazíny a všetko, čo som si uložila na neskôr cez aplikáciu Pocket (Android, iOS). A vďaka šikovným fotoeditorom zvládnem nenáročnú úpravu fotografií aj v mobile, takže momentálne naozaj otváram notebook veľmi málo,“ vymenúva mamička.

Všetkým mamám odporúča aplikácie Pregnancy+ (Android, iOS) a Baby+ (Android, iOS), ktoré sú nielen vizuálne pekne spracované, ale aj plné rád a praktických informácií. Veronika zároveň rada objavuje nové aplikácie, ktoré prinášajú rôzne zaujímavé funkcie.

„Momentálne ulietavam na aplikácii 1SE (Android, iOS), ktorá každý deň zachytáva sekundu vášho života. A tak nášmu Hugovi robím od narodenia krátky film ako spomienku na prvý rok nášho spolunažívania,“ usmieva sa.

Veronikina spotreba dát sa líši v závislosti od toho, či trávi čas prevažne doma alebo je s rodinou niekde na výlete. „Mesačne priemerne miniem cca 2 GB dát. Väčšiu spotrebu mám, samozrejme, mimo domu, keďže doma využívam wi-fi,“ vysvetľuje.

Tomáš Bořuta – podnikateľ, občiansky aktivista

Vybavovať veci cez mobil robí život hektickejším, ale zase toho nemusím veľa odkladať na neskôr

Tomáš žije v Považskej Bystrici, kde vlastní príjemnú kaviareň a založil tam aj projekt Cooltajner, v rámci ktorého organizuje rôzne kultúrno-spoločenské akcie. Popri podnikaní sa zaujíma o verejné dianie a bojuje za práva občanov, je teda permanentne v pohybe, a preto internet v mobile využíva neprestajne. Potvrdzuje, že smartfón s mobilným internetom mu neskutočne uľahčuje život.

„Ak človek nepotrebuje písať texty alebo dlhšie e-maily, komunikácia sa dá riešiť aj cez mobil. Samozrejme, slúži mi aj ako neustály zdroj informácií,“ vysvetľuje mladý podnikateľ.

Telefón z vrecka vytiahne najmä vtedy, ak má počas dňa nabitý program a veľa stretnutí s partnermi alebo potrebuje niečo vybaviť. „Vďaka mobilu využívam prestoje na prácu priamo v teréne. Robí to síce život hektickejším, lebo pauzy nevyužijem na psychohygienu, ale zase si nemusím zbytočne veľa vecí značiť a odkladať na neskôr. Dokážem ich vybaviť hneď,“ dodáva.

Tomáš si svoj život v súčasnosti nevie predstaviť bez aplikácií, ktoré využíva na dennej báze. „Nedám dopustiť na appky Denníka N (Android, iOS), Aktualít (Android, iOS) a SME (Android, iOS), vďaka ktorým som nonstop v obraze, na cestovné appky Uber (Android, iOS) či Bolt (Android, iOS) a aplikácie leteckých spoločností, keďže rád cestujem. Financie často riešim cez mobil banking a v zozname najpoužívanejších, samozrejme, nesmie chýbať Facebook (Android, iOS) ani Messenger (Android, iOS),“ vymenúva.

Mesačne spotrebuje cca 1 GB dát. „Moja spotreba je štandardne konštantná,“ uzatvára.

Boris Reichel – študent marketingovej komunikácie a špecialista na komunikáciu

Vďaka mobilnému internetu už nemusím hľadať wi-fi spoty ako pred pár rokmi 

Boris, ktorý popri štúdiu marketingu pracuje v nadnárodnej spoločnosti a zvyšný voľný čas vypĺňa cestovaním, si bez internetu v mobile svoj život nevie predstaviť.

„Využívam ho naozaj denne. Či už cestou do školy, do práce, za priateľmi do mesta alebo počas túlania po svete. Za najväčšiu výhodu považujem to, že dokážem zistiť všetko, čo v danom momente potrebujem vedieť. Žiadne hľadanie wi-fi spotov zadarmo, ako to bolo ešte pred pár rokmi,“ pochvaľuje si výhody.

Za najväčších žrútov dát považuje sociálne siete. „Využívam ich nielen v súkromí na komunikáciu s kamarátmi, ale aj v rámci svojho zamestnania, keďže pri práci v marketingu sa tomu vyhnúť jednoducho nedá,“ vysvetľuje.

Spotify (Android, iOS), Instagram (Android, iOS), Facebook (Android, iOS), VSCO (Android, iOS), Uber (Android, iOS), Bolt (Android, iOS) a aplikácia denníka SME (Android, iOS) – to sú appky, ktoré Boris otvára na ploche svojho telefónu ako prvé. „V aplikácii denníka SME sa mi veľmi páči podkategória video. Už dlhšie fičím na rôznych podcastoch. Počúvam ich priamo cez aplikáciu od Apple, ktorá sa nachádza v každom ich zariadení. Využívam aj aplikáciu Runtastic pre bežcov (Android, iOS),“ dodáva.

Keďže Boris je online prakticky neustále, mesačne minie okolo 13 GB dát. „Moju spotrebu najviac ovplyvňuje to, koľkokrát v danom mesiaci cestujem. Na cestách totiž využívam len dáta,“ uzatvára.

Milan Lahučký – dôchodca, vášnivý záhradkár

Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a zisťujem, čo je nové vo svete 

Milan, ktorý celý svoj pracovný život strávil v sklárňach, venuje všetok voľný čas na dôchodku záhradke, ktorá mu vynaloženú energiu vracia v podobe úrody. Tvrdí, že pod dobrú úrodu sa podpisuje aj mobil a šikovné aplikácie v ňom, ktoré využíva.

„Lunárny kalendár nám s babkou pomáha určiť čas sadenia či okopávania. Všetkým záhradkárom odporúčam aplikáciu Gardenate (Android, iOS). Poradí, kedy je najlepší čas vysievať, presádzať a ošetrovať rôzne druhy zeleniny,“ radí skúsený záhradkár.

Vášnivý záhradkár využíva internet v mobile prakticky každý deň, a to nielen pri svojom najväčšom koníčku. „Ráno si spravím kávu, chytím mobil do ruky a následne sa dozviem všetko, čo je nové vo svete. Sledujem správy a šport na Pravde a pozriem si aj bulvárne plátky Nový Čas a Blesk. Vždy zisťujem, aké bude počasie, a keďže často cestujem, vyhľadávam spojenia MHD a vlakov. Vďaka Facebooku (Android, iOS) a Skypu (Android, iOS) som v kontakte so svojou dcérou, ktorá žije v zahraničí. A občas si zahrám aj nejakú hru,“ priznáva so smiechom.

Dni záhradkára vo veľkej miere riadi počasie, čo vo veľkej miere vplýva aj na to, koľko času trávi pri telefóne. „Keď je škaredo, dokážem aj tri hodiny niečo študovať. Keď je však pekne, som na chatke a mobil ide bokom, nemám na to čas,“ smeje sa. Priemerne však minie 1 GB dát mesačne.

Miroslav Michálek – športovec

Vďaka dátam v mobile som v spojení s rodinou a môžem sledovať svoje športové výkony

Vášnivý cyklista, ktorý už zožal nejeden cyklistický úspech, trávi veľa času mimo domova. Ak sa na svet nepozerá zo sedadla bicykla, spoznáva ho najmä na túrach. Mobil však má počas svojich ciest vždy so sebou. Vďaka dátam je v spojení so svojou rodinou, ak ju práve nemá pri sebe, a zároveň vybaví všetko, čo potrebuje.

„Internet v mobile využívam takmer denne. Život mi okrem spojenia s okolím cez aplikácie Whatsapp (Android, iOS), Messenger (Android, iOS) a Gmail (Android, iOS) uľahčuje aj pri cestovaní a pri turistike. Vďaka Google mapám (Android, iOS) sa totiž nikdy nestratím,“ smeje sa.

Tréningy Mirovi vypňajú všetok voľný čas. Športovcovi však nestačí ísť si zabehať alebo dať si okruh na bicykli. Aby mohol sledovať svoj výkon a napredovať, potrebuje efektívny nástroj, ktorý mu to zjednoduší. „Na to je výborná aplikácia Garmin Connect (Android, iOS), sleduje ma počas tréningov a športovania. Dáta si potom viem preniesť do telefónu a ďalej s nimi pracovať,“ vysvetľuje.

Miro mesačne spotrebuje 1,5 GB dát, ktoré mu postačia na využívanie aplikácií aj na návštevu obľúbených webov. Najčastejšie navštevuje cyklistický web Mtbiker, ale aj rôzne bazáre, napríklad Cyklobazar, Bazoš či Autobazar. „Na viacerých portáloch si, samozrejme, nedám ujsť šport,“ dodáva s úsmevom.

Uškatec Tóno – marketingový pracovník, obyvateľ mora možností

Či malá alebo veľká ryba, každý potrebuje voľnosť

Tóno pracuje pre mobilného operátora. Je to práca dynamická a nevyspytateľná – často sa ráno zobudí bez toho, aby vedel, kde sa ocitne večer.

„Práve preto je pre mňa najdôležitejšia voľnosť. V mori možností mám slobodu vybrať sa kamkoľvek a komunikovať, s kým chcem. Raz s veľrybami, inokedy s nafukovacou rybou, ale mal som tú česť už aj s leňochodom, ktorý sa sem zatúlal,“ vysvetľuje žoviálny cicavec s krstným menom Platón.

„Mám veľmi rád hudbu. Preto som úplne namotaný na streamovacie služby. Trochu ma štve, že mi algoritmus stále podsúva len pesničky s morskou tematikou. Verím však, že to zlepšia,“ vysvetľuje Tóno vo vypratom tričku Def Leppard.

Hudbu vyskúšal aj profesionálne, keď požičal svoj hlas a plutvy hitu Internet na doma. „Z toho sa tešili aj malí príbuzní, ktorí ku mne priplávajú vždy na Vianoce. Vtedy sa mi tiež zídu dáta – keď idem loviť čerstvé ryby, pustím im niečo na Youtube (Android, iOS).“

Surfujte slobodne s novými dátovými balíkmi

Zoberte si s dobíjacou kartou O2 Voľnosť toľko dát, koľko potrebujete a užívajte si nerušené surfovanie s novými dátovými balíkmi od O2, v rýchlej 4G sieti od O2, ktoré je dostupná pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska. Vyberte si z balíkov ten, ktorý vám najvac vyhovuje, napríklad 1 GB dát už za 1 €.

O2 si navyše pre všetkých zákazníkov, ktorí si aktivujú niektoré z denných dát alebo dátových balíkov pre dobíjaciu kartu O2 Voľnosť, pripravilo súťaž. Tak ako dáta, aj výhry môžete vyhrať na deň, týždeň alebo 4 týždne.

Do 18. augusta 2019 sa každý týždeň hrá o:

  • deň s autom Tesla,
  • týždeň v kine,
  • 4 týždne vo fitku s osobným trénerom.

Viac informácií o vynovených dátových balíčkoch, o denných dátach aj o súťaži nájdete na www.o2.sk/volnost.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Sirupy, pirohy a Vlčie hory alebo Ako dvaja kamaráti rozbehli z Uliča podnik, ktorý vytvára jedinečné produkty aj šance tam, kde ich iní nevidia

Dávajú prácu tam, kde jej veľa nie je, zakladajú sady, varia sirupy a dokazujú, že práve zodpovednosť chutí najlepšie.

Juraj Kovaľ a Miroslav Telehanič začínali v malej kuchyni varením prvého uhorkového sirupu. Dnes okrem úspešných prírodných Vlčích sirupov a Uličských pirohov vytvárajú aj pracovné miesta pre ženy z marginalizovaných skupín, zapájajú miestnych farmárov, mladých a budujú vlastné ovocné sady. Z dediny Ulič dokázali vytvoriť značku, ktorá dokazuje, že férovosť a odvaha menia región aj ľudské príbehy. Všimla si ich aj Nadácia Pontis, ktorá ich ocenila titulom za zodpovedné podnikanie Via Bona 2024, a to za inkluzívne zamestnávanie.

Zodpovednosť v podnikaní funguje – nielen v Uliči, ale aj v Smižanoch, kde sa férový prístup osvedčil aj značke Herba Drug

Zhovárali sme sa s jedným z majiteľov – Jurajom Kovaľom, ktorý síce s pribúdajúcou manažérskou prácou už netrávi veľa času vo výrobe, no ak treba, aj so spoločníkom Miroslavom Telehaničom si vyhrnú rukávy a spolu s ostatnými varia Vlčie sirupy aj Uličské pirohy. V rozhovore sa dozviete aj to:

  • prečo dobrý sirup nevznikne bez rešpektu – k ovociu aj k ľuďom,
  • ako chutí podnikanie, ktoré sa začalo vedľa misy s pirohmi,
  • ako to vyzerá vo firme, kde ľudia nepracujú pre vás, ale s vami,
  • prečo je rešpekt k ľuďom tou najlepšou firemnou stratégiou,
  • ako sa môže obyčajná záhrada premeniť na výnosný sad 
  • a prečo sa neoplatí utekať z regiónu, ktorý ešte len čaká na svoj príbeh.

Juraj, sirupy a pirohy – nie je to trošku kontrast? Ako ste začali podnikať s oboma značkami pod jednou strechou?

Môj kamarát a zároveň spoločník Miro odišiel po strednej škole žiť do Bratislavy. Prepracoval sa do vrcholového gastra a dostal sa aj k miešaniu nápojov – práve sirupy sa využívajú na to, aby ste do drinku priniesli špecifickú chuť, farbu, vôňu. 

Zistil, že na trhu nie sú sirupy na čisto prírodnej báze, začal si ich teda pre vlastnú potrebu pripravovať sám. A vtedy ma oslovil, či by sme túto dieru na trhu nezaplátali.

V tom čase už moja mama s tetou podnikali s pirohmi – Mirova (naivná) predstava bola, že som v tom doma a viem, ako sa podniká.

A vedeli ste?

Samozrejme, že nie! (Smiech.) No myšlienka ma nadchla, a tak sme hneď na druhý deň, vtedy ešte v rodičovskom byte, varili náš prvý uhorkový sirup. Dodnes patrí k mojim srdcovkám. 

Nasledovali všetky ďalšie kroky k tomu, aby boli Vlčie sirupy skutočne náš podnikateľský chlebíček. Bolo to v roku 2012. 

Najskôr teda boli pirohy, až potom prišli sirupy. 

Divíziu, ktorá sa venuje ručne lepeným pirohom, ku ktorým neskôr pribudli aj halušky, šúľance a u nás na východe známe holúbky (kapustný list s mletým mäsom a ryžou, pozn. red.), založila moja mamka s tetou. 

Vyrastali sme pod ich krídlami, čo nám veľmi pomohlo. Miro sa vrátil z Bratislavy domov, ja som ešte študoval aplikovanú mechaniku.

Vzadu vo výrobni pirohov sme si osvojili veľmi malý nevyužitý priestor v dezolátnom stave. Dva-tri mesiace sme pošetrili, z úspor sme niečo kúpili, potom sme zase sporili a vyliali sme podlahu. Opäť sme sporili a zdvihli stropy, neskôr sa urobila voda. 

Prvé dva roky sme iba budovali samotnú prevádzku, riešili byrokraciu a učili sa o ovocí a jeho spracovaní na sirupy.

Nešli sme podnikať tam, kde to bolo jednoduchšie. Išli sme tam, kde sme doma.

Zakladáte si na čistej prírodnej chuti sirupov. Bolo náročné zisťovať, ako spracovávať rôzne druhy ovocia?

Vyžadovalo si to čas a museli sme sa to naučiť, ja som vyučený strojár. (Smiech.) Každé ovocie pracuje inak a môže sa zohrievať pri iných teplotách. Žiadny z našich sirupov nevaríme, podľa druhu ovocia sa zohrieva od 60 °C do maximálne 80 °C tak, aby boli zachované čerstvá chuť aj výživové vlastnosti ovocia. 

Napríklad, keď čerešne zohrejete na 65 °C, máte skvelý čerešňový sirup, pri ohreve na 80 °C chutí ako kompótová voda. Ladili sme chute, receptúry, od začiatku sme si zakladali na zaujímavých kombináciách.

Vy ste ešte ladili chute prvých sirupov, zatiaľ čo vedľa už vaša mamina so sestrou naplno vyrábali pirohy. Dodávalo vám to odvahu rozvíjať firmu v regióne ďalej?

Absolútne. Mamka pochádza z Uliča, kde sa nachádza aj výroba. Trápilo ju, že región sa vyľudňuje, mladí odchádzajú za prácou a životom do väčších miest. 

S pirohmi chceli vytvárať aj pracovné miesta ako motiváciu pre ľudí zostať doma. Nás s Mirom to inšpirovalo. Ak by sme sa na to pozerali z biznisového hľadiska, bolo by výhodnejšie ísť do pripravených priestorov, kde by sme výrobu mohli spustiť oveľa skôr, jednoduchšie a s menšími nákladmi. 

Aj my sme však rodáci a príbeh pirohov nás motivoval. Videli sme, že sa to dá a že môžeme aj odtiaľto preraziť do sveta, k tomu aj pomôcť regiónu.

Miro bol jasný príklad. Okamžite po skončení strednej školy bol zbalený a odišiel do Bratislavy. Pracovné miesta tu chýbajú, a ak aj sú, pracovné podmienky nie sú ideálne. Preto sme sa chceli vypracovať na regionálneho zamestnávateľa a zároveň vytvárať také pracovné podmienky, aby sme sa nehanbili našim zamestnancom pozrieť do očí.  

Žijete vo vzácnom regióne nazývanom aj Vlčie hory, názov pre sirupy zrejme pochádza odtiaľ. Akú úlohu zohráva lokalita vo vašom v podnikaní?

Naši vytvorili značku Uličské pirohy aj s cieľom zviditeľniť región, poňali to z prvej ruky. My sme na to išli podobne – obec Ulič sa nachádza v Národnom parku Poloniny, pričom celá oblasť sa v minulosti nazývala Vlčie hory, preto sme aj sirupy nazvali Vlčie. Dokonca aj Ulič má v erbe vlka. 

Poloniny sú však najmenej rozvinutým národným parkom na Slovensku, bola to pre nás hravá forma, ako ho zviditeľniť.

Podnikáte už 13 rokov, s Mirom ste začínali dvaja. Koľko vás je dnes?

V samotnej výrobe sirupov zamestnávame osem ľudí, na západe máme dvoch zamestnancov na obchod a máme ešte externistov na marketing. Pirohy vyrába 25 zamestnankýň a zamestnancov.

Rozrástli ste sa, no stále zostávate v obci.

A nikdy odtiaľ neodídeme. Všetky naše kroky smerujú k tomu, aby sme tu zostali a podnikali. Pred tromi rokmi sme začali zakladať aj vlastné ovocné sady. 

Naša vízia je spracúvať čo najviac lokálneho ovocia. Preto sme spustili projekt Buď náš farmár – zapájame miestnych, ktorí nevyužívajú svoje záhrady a sady. Máme zoznam byliniek a ovocia a oni sa sami rozhodnú, čo by chceli pestovať – my to od nich potom odkúpime. 

Na vlastné náklady nakúpime sadenice podľa veľkosti pozemku. Je to doslova na dôvernom podaní si ruky. Princíp spočíva v tom, že by mali dopestovať jednu až dve úrody, aby nám splatili to, čo sme do nich investovali. My sa zaväzujeme, že všetky ďalšie úrody od nich budeme odkupovať. 

Zároveň sme začali sami vysádzať, učíme sa byť farmármi. 

Zostávajú u vás pracovať aj mladšie generácie?

Máme brigádnikov, ktorí k nám chodievajú napríklad cez víkendy. Timo z Uliča u nás začal brigádovať na konci deviateho ročníka, zostal celú strednú školu po víkendoch a cez leto a dnes už pracuje na TPP. 

Diana zo Sniny brigádovala u nás počas celej strednej, keď skončila, rovno nastúpila k nám a za malú chvíľu sa vypracovala na zástupkyňu vedúcej vo výrobe. 

Teší nás, že vieme zamestnávať aj mladých ľudí, ktorým dokážeme dať také možnosti, aby zostali u nás.

Dlhodobo sa snažíte vytvárať príležitosti tam, kde ich nie je veľa – pre mladých, región aj komunity. A tak ste sa rozhodli aj zamestnávať ženy z marginalizovaných skupín, za čo vás ocenila aj Nadácia Pontis. Čo vás k tomu viedlo?

Celá idea mojej mamky a tety mala dva kľúčové body: v regióne bolo málo pracovných miest a drvivú väčšinu z nich tvorila ťažká práca v lese, primárne pre mužov. Preto sa naši snažili podnikanie nastaviť tak, aby si prácu dokázali nájsť aj ženy z regiónu. Lepenie pirohov je činnosť, ktorá to umožňuje. 

Dlho u nás pracovala len jedna Rómka. Neviem presne prečo – možno zohral rolu strach či predsudky, s ktorými sa často stretávajú. V Uliči pritom žije približne 300 Rómov a Rómok, komunita je tu početná. Keď sme si to uvedomili, začali sme s nimi cielene komunikovať a ponúkli sme im možnosť práce u nás, aby vedeli, že sa u nás nemusia báť a sú vítané.

Prešlo niekoľko mesiacov a ženy sa samy začali chodiť pýtať na prácu, v rámci možností a potrieb firmy sme ich začali zamestnávať. Uvedomili si, že podmienky majú u nás rovnaké ako všetky ostatné ženy. 

Bolo veľmi milé pozorovať, ako sa dokázali začleniť, ako pracovali, odmenili sa nám vzornou dochádzkou aj výkonmi v práci. Sirupy alebo pirohy, oboje sú remeselná ručná výroba – a je rozdiel, keď za hodinu zlepíte 10 pirohov a keď zlepíte 1 000 pirohov. Ony si vážia možnosť pracovať, pracujú veľmi svedomito a usilovne.

Via Bona 2024 – ocenenia za zodpovedné podnikanie už pozná svojich víťazov v každej kategórii: 

  • Deutsche Telekom IT Solutions: Zodpovedná veľká firma

Za zodpovedný prístup k podnikaniu, ktorý prepája inováciu, kvalitu a transparentnosť s environmentálnymi opatreniami, podporou diverzity a angažovanosťou v komunitách a regióne.

  • DYNAMIK HOLDING: Zodpovedná malá/stredná firma

Rodinná stavebná firma, ktorá transparentne podniká, investuje do zelených technológií aj do individuálneho prístupu

  • Kaufland: Cena za klimatickú zodpovednosť

Zaviedli recykláciu plastov pomocou hmyzu a opakovane použiteľné obaly. V rámci projektu Road to Zero Waste zrecyklujú vyše 94 % vlastného odpadu vďaka muche čiernej.

  • Vlčie sirupy a Uličské pirohy: Cena za inkluzívne zamestnávanie

Za vytváranie pracovných miest pre rómske ženy v regióne s vysokou nezamestnanosťou a budovanie férového pracovného prostredia postaveného na rovnosti a bez predsudkov. Ich férový prístup mení životy aj postoje v komunite aj regióne.

  • Lab.café: Cena za sociálnu inováciu

Kto sa hrá, vzdeláva sa, a kto tvorí, rozvíja sa. Za komunitný priestor, ktorý spája coworking, kaviareň — vytvorili ním širokej verejnosti prístup k technológiám ako 3D tlač či laser, podporujú tak kreativitu a vzdelávanie.

  • Tesco: Cena za pozitívnu zmenu v komunite

Tesco pristúpilo komplexne k riešeniu menštruačnej chudoby – od zníženia cien vlastných značiek cez menštruačné boxy až po edukáciu a dostupnosť pomôcok v školách a na pracoviskách.

  • Orange Slovensko: Cena za zodpovednú kampaň

Kampaň Influendcérky otvorila tému kyberšikany cez silné príbehy matiek známych tvárí. Pomáhajú rodičom chrániť deti v online priestore a rozvíjajú diskusiu o digitálnej bezpečnosti.

28 % zamestnankýň (aktuálne 10 žien) tvoria Rómky. Vnímate aj reálny vplyv na ich životy?

Za sirupovú časť môžem povedať, že to na naše ženy malo skutočne pozitívny vplyv. 

Napríklad, naša Tina je slobodná mama štyroch školopovinných detí, tri z nich sú na základnej škole, štvrtá ešte len teraz nastúpila do prvej triedy. Tina predtým pracovala v hlinikárni v Snine, cestovala tam hodinu autobusom, robila dvanástky a vracala sa o pol ôsmej večer domov. 

Deti boli celý čas samy doma, starala sa o ne najstaršia dcéra, ktorá je sama dieťaťom. Práca bola fyzicky náročná a ani pláca nebola ideálna. Tina mala náklady aj s cestovaním a takmer žiadny čas na rodinu a výchovu detí, na ktoré zostala sama. 

Dnes pracuje u nás, doslova päť minút pešo od domu, nastupuje o šiestej ráno, končí o druhej poobede a môže byť s deťmi. 

Naša Mária zase predtým pracovala s mužom v Čechách. Vrátili sa na Slovensko, narodil sa im syn. Muž má problém sa zamestnať, má len sezónne práce, ona nemala žiadnu. Dnes pracuje u nás. 

Marcela mi zase spomínala, že si s mužom prerábajú kuchyňu. Pracuje u nás tretí rok, má stabilný pravidelný príjem. Jej muž pracuje aj v zahraničí. 

Snažíme sa zamestnancom vytvárať dobré podmienky. U nás si zarobia v priemere 1 000 až 1 100 € mesačne v čistom a sú doma. 

Vždy však dodávam – kto si myslí, že varenie sirupov je ľahká práca, rýchlo by som ho z toho vyviedol. Makajú ako včielky, je to náročná, ale záslužná práca. Určite je to vhodnejšie ako práca niekde v lese, kde sa v zime boríte v snehu, moknete, fyzicky náročne pracujete. U nás majú ženy strechu nad hlavou a pracujú v relatívne čistom prostredí – kým nie sú zašpinené od čučoriedok či jahôd. (Smiech.)

Hovoríte o nich s rešpektom a úctou. Vracajú vám váš prístup?

Ťažko je mi seba samého reflektovať. Pri mnohých príležitostiach sa však ony samy vyjadrovali, že sa im ani nesnívalo o takých šéfoch, akých majú dnes. Určite nám to vracajú. S akoukoľvek prosbou za nimi prídem, nikdy mi nepovedali nie. Keď nemôže jedna, ponúkne sa druhá. To, čo dávame, sa nám vracia. Je to obojstranné.

Nie nadarmo sa hovorí: ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Keď sa k ľuďom správate ako k seberovným a bez predsudkov, pracovný vzťah bude vzájomne prospešný.

Veľa sa v spoločnosti hovorí o tom, že zamestnávanie ľudí z marginalizovaných skupín je charita. Vy však ukazujete, že je to aj podnikateľsky dobré rozhodnutie. V čom vám to funguje? Alebo: ako by ste to podnikateľom, ktorí tento spôsob dehonestujú, vysvetlili?

V niektorých prípadoch je od začiatku zlý postoj zamestnávateľa. Predstavte si to opačne. Prišiel by som k vám so záujmom zamestnať sa – je jedno, či som alebo nie som Róm, ak so mnou začnete komunikovať opovrhujúco či nazerať na mňa zhora, aké mám možnosti?

Keď máte voči ľuďom predsudky a správate sa k nim neúctivo, nemôžete od nich čakať nič iné. Nie nadarmo sa hovorí: ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Ak sa k ľuďom správate ako k seberovným a bez predsudkov, ak nerobíte zo seba poloboha len preto, že im dávate zamestnanie, pracovný vzťah bude vzájomne prospešný. 

Ja ich zamestnávam, ale oni tam predsa nestoja, oni nám vyrábajú peniaze. Sme od ľudí závislí, keby sme ich nemali, nemá nám kto vyrábať. Tak ako by si oni mali vážiť, že majú prácu, my by sme si mali vážiť, že máme ich. To je základ, na ktorom by sme mali stavať. 

Nemali ste na začiatku obavy, ako verejnosť zareaguje na váš prístup?

Pre mňa ako človeka boli takéto obavy absolútne neopodstatnené. Bohužiaľ, stále žijeme v spoločnosti, kde mnohé veci nie sú akceptované. Moja mierna neistota bola, či to skôr nevezme negatívne spoločnosť. 

Sme potravinová výroba, hygienu dodržiavame na 100 %, je však veľká skupina ľudí, ktorí by na to mohli nazerať negatívne. Veľmi rýchlo sme si však uvedomili, že to nemôže byť relevantný dôvod na to, aby sme to nevyskúšali. 

V našej malej obci som sa nestretol s negatívnym názorom. Neskôr som sa v rámci širšieho okolia ojedinele stretol s rôznymi reakciami – ja však rázne reagujem a vysvetľujem. Ak by to niekto aj chcel napadnúť, cez nás to neprejde.

Na záver trošku zmeňme optiku – čo vás ľudsky teší, keď ráno otvoríte dvere na výrobni?

Nejdeme si dávať ružové okuliare, sú lepšie a horšie dni. Ak sa ale bavíme aj v súvislosti s rómskymi ženami, sú síce temperamentné povahy, ale sú to veselé kopy. Pri nich sa človek naozaj nikdy nenudí. Sme malý podnik s rodinnou uvoľnenou atmosférou, všetci si tykáme. A ešte aj učia naše baby po rómsky.

A aké sú vaše obľúbené sirupy a príchuť pirohov?

Miro to raz veľmi pekne vystihol: „To ako keby ste sa ma opýtali, ktoré z mojich detí je moje najobľúbenejšie.“ (Smiech.) 

Každú príchuť vytvárame my dvaja, riešime vývoj všetkých našich produktov, nikdy sme nepustili von niečo, čo by nám nechutilo a o čom by sme neboli na 100 % presvedčení, že je to fajn. 

Uhorka a limetové listy sú dodnes moja srdcovka. A pirohy? Jednoznačne zemiak/bryndza. 

Ešte ste sa neprejedli?

Keď sme boli deti, babka strávila štyri hodiny ich prípravou. Dala pred nás misu a v momente boli fuč. Keď naši založili firmu a zrazu sme mali neobmedzený prístup k pirohom, prvý polrok boli na stole na raňajky, obed aj večeru, dva roky nato som pirohy už nechcel ani vidieť – dnes si ich vždy s obľubou dám. 


Záleží nám na hodnotách, ktoré posúvajú spoločnosť vpred. O2 dlhodobo podporuje zodpovedné podnikanie – aj preto je Sóda hrdým mediálnym partnerom ocenenia Via Bona od Nadácie Pontis.

Juraj Kovaľ

Vyučený strojár, vychovaný „medzi pirohmi a horami na východe Slovenska“, ktorý sa namiesto odchodu na západ rozhodol zostať doma a zveľaďovať región. Spolu s Miroslavom Telehaničom vybudovali firmu Vlčie sirupy a rozvinuli Uličské pirohy, v ktorých nie je dôležité len to, čo vyrábate, ale aj s kým. Dnes vedú podnik, kde takmer tretinu tímu tvoria ženy z marginalizovaných rómskych komunít. Podnikanie pre neho nie je len o produkte, ale najmä o dôvere, férovosti a dôstojnosti – hodnotách, ktoré dokážu meniť región aj ľudské príbehy.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.