Zabudnuté poklady slovenských záhrad: Driene

Obsahujú veľa vitamínu C, potešia každého rezbára a dokonca dali mená viacerým slovenským obciam.

Driene sú napriek vynikajúcim vlastnostiam menej pestované a ich potenciál u nás nie je využitý naplno. Ich prirodzený výskyt v najteplejších dubinách Slovenska dokladujú aj názvy obcí ako Drienovo, Drieňová, Drienčany alebo Drienovec. V českej obci Šumice sa kedysi pestovali vysokokmenné drieňové sady a drieňová vetva sa dodnes nachádza v erbe tejto obce.

kvitnúci drieň

Driene sa prirodzene vyskytujú od Pyrenejí až po Kaukaz. Ich drevo je veľmi pevné, ohybné, ľahké a jemné, čo ocenili najmä rezbári. Hodilo sa na výrobu kvalitných šípov a nejeden tulák sa na svojej púti opieral o palicu z drieňového dreva.

Aj Rím údajne založili tam, kde sa zapichol oštep z drieňového dreva, ktorý vrhol Romulus. Preto sa tento strom tešil u Rimanov väčšej úcte. Vyznačuje sa tiež svojou dlhovekosťou. U našich južých susedov v Maďarsku rastú jedince, ktorých vek sa odhaduje na 200 až 300 rokov. 

Drieň je svetlomilný ker, ktorý znáša aj zatienenie. Uprednostňuje vápenatú pôdu a dokáže rásť na najsuchších stanovištiach. Znáša dokonca aj rez.

Driene poskytujú pre včely veľmi skoro, niekedy už vo februári, peľ i nektár, a preto sa považuje za jednu z najdôležitejších drevín včelára. Keď včely odvedú dobrú prácu, driene nasadia plody, ktoré sú v zrelom stave vynikajúce na priamu konzumáciu. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C, kyselinu jablčnú a pektíny. Taktiež sa z nich robí lekvár, zavárajú sa, robí sa z nich ocot alebo destilát.

kvitnúci drieň

Zo semien sa môže lisovať olej. Nevýhodou je postupné dozrievanie plodov a ich opad. Takisto, ako u iných ovocných druhov, aj pri drieni máme vyselektované rôzne zaujímavé odrody. U nás sa podarilo v Bojniciach vyšľachtiť odrody „Titus“ a „Devín“, ktoré sa tešia celosvetovej obľube medzi pestovateľmi.

Susední Rakušania vyselektovali odrodu „Jolico“. Medzi odrodami môžeme nájsť aj žltoplodé driene („Fructo flavo“), ale aj driene s hruškotvarými plodmi („Őszi Tűz“, čo v preklade znamená jesenný oheň). Pre tých, ktorým nestačí prekrásne jarné kvitnutie a atraktívne jesenné prefarbenie listov, tí si môžu zadovážiť aj okrasnú odrodu „Tricolor“, ktorá má panašované listy.

Ak by ste chceli rozmnožiť driene zo semena, musíte byť trpezliví. Semeno totiž klíči po dvoch rokoch. Toto sa dá urýchliť tým, že sa plody oberú už v júli. Toto semeno nepreleží, ale klíči hneď nasledujúce vegetačné obdobie. Odrody sa rozmnožujú očkovaním alebo rezkovaním. Treba si dávať pozor, pretože driene množené rezkovaním, nemajú silný koreňový systém a nie sú tak odolné voči suchu.

Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


7 netradičných a málo známych stavieb Slovenska, ktoré stojí za to preskúmať

Zaujímave ale takmer neznáme diela architektúry, ktoré stoja za pozornosť.

Ak máte chuť spraviť si výlet za netradičnými staviteľskými dielami na Slovensku, ktoré nie sú príliš známe širokej verejnosti, máme pre vás niekoľko tipov.

Tieto stavby sú jedinečné z niekoľkých hľadísk. Buď architektúrou, ktorá nie je v našich podmienkach bežná, alebo mimoriadnym príbehom, zvláštnymi okolnosťami ich vzniku a faktom, že na Slovensku už podobné výtvory v súčasnosti nemajú obdobu.

1. Gemerské spojky (viadukt a dva tunely)

Koprášsky (Mníšanský) viadukt

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/koprassky-mnisansky-viadukt"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Janka Juššíková[/lnk]

Historický viadukt nachádzajúci sa v peknom prírodnom prostredí medzi Koprášom a Mníšanmi (miestne časti obce Magnezitovce) je jednou z cenných technických pamiatok tzv. Gemerských spojok.

Gemerské spojky boli komplexom železničných tratí, ktoré mali nahradiť staré železničné spojenia prerušené núteným odstúpením veľkej časti Slovenska Maďarsku pred druhou svetovou vojnou. V dôsledku neskoršieho navrátenia týchto území neboli dostavané a nikdy nimi nechodili vlaky.

Klenutý Koprášsky viadukt dlhý 120 a vysoký 36 metrov je krásne vkomponovaný do krajiny a nápadne pripomína omnoho známejší Chmarošský viadukt pri Telgárte. Keďže po ňom nepremávajú nijaké dopravné prostriedky, je vhodný na prechádzky či cyklotúry.

Most je prístupný z obce Magnezitovce a jeho návštevu možno spojiť s prechodom neďalekého Koprášskeho a Slavošovského tunela, ktoré ležia na tej istej nedostavanej železničnej trase.

Slavošovský tunel

Jeho dĺžka je asi 2,5 kilometra a možno ho prejsť za necelú hodinu. Tunelom nikdy nijaký vlak neprešiel (nie sú tu dokonca ani koľajnice).

Návštevníkov tunela čaká vlhko, chlad a čiernočiernočierna tma, čo v kombinácií s faktom, že človek nikdy nevie, na čo v neosvetlenom podzemí narazí, vytvára nezabudnuteľný adrenalínový zážitok.  

Na prechod tunelom si treba vziať nepremokavú obuv, teplé oblečenie a vlastný zdroj svetla. Trasu možno absolvovať i na bicykli. Pred vchodom do tunela na slavošovskej strane sa nachádza príjemný oddychový areál s altánkami, ohniskom a hojdačkami.

Koprašský tunel

Podobne ako Slavošovský, i tento tunel mal byť súčasťou. Gemerských spojok. Oproti slávnejšiemu susedovi je Koprášsky tunel omnoho kratší, jeho dĺžka nedosahuje ani 250 m.

Po 2. svetovej vojne slúžil ako sklad ovocia, neskôr sa uvažovalo, že by sa v ňom mohli pestovať šampiňóny.

Tunel je bez problémov priechodný, a to aj na bicykli. Vďaka malej dĺžke v ňom netreba ani osvetlenie.

2. Vodný mlyn Kolárovo

Na mŕtvom ramene Malého Dunaja v Kolárove sa nachádza jedinečná národná kultúrna pamiatka – plávajúci vodný mlyn – posledný na Slovensku. K mlynu vedie najdlhší celodrevený zastrešený most v Európe.

V areáli mlyna sa nachádza skanzen ľudovej kultúry a Múzeum vodného mlynárstva, v ktorom možno, okrem iného, vidieť unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, jeden z prvých na svete. Z ďalších možností, ktoré areál mlyna ponúka, radno spomenúť kemping, požičovňu lodí na splavovanie, rybolov či agroturistiku.

3. Veterný mlyn v Holíči

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/veterny-mlyn-v-holici"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Eduard Timko[/lnk]

Skutočne nevšednou kultúrnou pamiatkou neveľkého západoslovenského mesta Holíč je kamenný veterný mlyn holandského typu pochádzajúci z 19. storočia. Ide o jediný zachovaný veterný mlyn na celom Slovensku. Stavba má kruhový pôdorys a tri podlažia. Svoju funkciu plnila až do konca prvej svetovej vojny. V nasledujúcom období začala chátrať, až kým sa jej neujalo miestne poľovnícke združenie.

Veterný mlyn v Holíči je počas celej letnej turistickej sezóny sprístupnený verejnosti. Jeho návštevu je však potrebné vopred nahlásiť v Turisticko-informačnom centre mesta Holíč.

4. Nový evanjelický kostol Kežmarok

Pre stavbu Nového evanjelického kostola v Kežmarku získali miestni veriaci v druhej polovici 19. storočia projekty hlavného krajinského architekta Teofila Hansena, ktoré boli pôvodne určené pre orient. Vďaka tomu vznikla vskutku výnimočná stavba, ktorá – obsahujúc byzantské, maurské a rôzne ďalšie orientálne prvky – pripomína viac synagógu či mešitu ako kresťanský chrám.

Ku kostolu bolo počiatkom 20. storočia pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho, kežmarského rodáka a vodcu veľkého protihabsburského stavovského povstania, ktoré v roku 1681, teda v čase veľkého náboženského útlaku, donútilo cisára Leopolda I. uzákoniť aspoň čiastočnú náboženskú slobodu pre nekatolíkov. V kostole sa slúžia pravidelné bohoslužby, v stanovených hodinách je však – čo by vzácna kultúrna pamiatka – otvorený i pre turistov.

5. Kaštieľ v Budmericiach

Rozľahlým anglickým parkom na okraji Budmeríc sa tiahne dlhá topoľová aleja, na ktorej konci sa návštevníkom naskytá prekrásny pohľad na rozprávkový kaštieľ vybudovaný koncom 19. storočia miestnym zemepánom Jánom Pálffym.

V architektúre rezidencie slúžiacej pôvodne ako letné sídlo, resp. poľovnícky zámok, vidíme viacero rozličných vplyvov.

Budmerický kaštieľ od roku 1945 niekoľko desaťročí slúžil ako Domov slovenských spisovateľov, poskytoval upokojenie a inšpiráciu literátom ako Margita Figuli, Ivan Krasko, Ján Smrek či Rudolf Dobiáš.

V súčasnosti je po kratšom období nevyužívania krásne zrekonštruovaný a prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Možno v ňom obdivovať historický šľachtický inventár, či už zo zbierok Múzea Červený Kameň, alebo ten, ktorý bol predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov. Nejde však o pôvodné pálffyovské zariadenie kaštieľa.

6. Spišský Jeruzalem

Pod názvom Spišský Jeruzalem sa skrýva unikátna modelová krajinka v spišsko-podhradskej lokalite Pažiť (alebo na Pažici), ktorá je štruktúrou podobná skutočnému blízkovýchodnému Jeruzalemu.

Túto modelovú krajinku pozostávajúcu z viacerých sakrálnych stavieb symbolizujúcich historické objekty späté s poslednými okamihmi života Ježiša Krista vybudovali medzi rokmi 1666 – 1675 jezuitskí mnísi.

Učinili tak preto, lebo v danom čase sa kvôli vojnám s Turkami ľudia nevedeli dostať do Svätej zeme – najvýznamnejšieho kresťanského pútnického miesta. Jadrom dnešného Spišského Jeruzalema sú tri kaplnky medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou.

Celkovo je ale súčasťou symbolickej krajinky viacero stavieb: Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule je miestom poslednej večere Pána, Kaplnka sv. Rozálie zodpovedá Herodesovmu palácu, Kaplnka sv. Františka Xaverského predstavuje sídlo Piláta Pontského a Kaplnka sv. Kríža na Sivej brade je povestná Golgota. Sedem malých prícestných kaplniek symbolizuje hradby Jeruzalema. Zaujímavé je, že stavitelia zachovali vzdialenosti medzi jednotlivými objektmi presne tak, ako v Jeruzaleme – v mierke 1:1.

Dielo Spišského Jeruzalema však zjavne nebolo dokončené. Predpokladá sa, že malo obsahovať ešte viac stavieb. Navyše, niektoré objekty, ktoré pôvodne vybudované boli, v priebehu stáročí zanikli, napríklad obdoba Getsemanskej záhrady, ktorá sa kedysi nachádzala v katastri susednej obce Jablonov. I tak je však Spišský Jeruzalem absolútne unikátnym úkazom, ktorý na Slovensku nemá obdobu.

Lokalita je prístupná po turistickom chodníku medzi Spišskou Kapitulou a Sivou bradou.

7. Turecké studne v Krupine

Východne od centra Krupiny, medzi mestom a rekreačnou časťou Tepličky, sa nachádza turisticky veľmi atraktívna lokalita zvaná Štrampľoch. Ide o bývalý kamenný lom (nemecky Steinbruch), do ktorého sú vytesané zaujímavé skalné úkryty, tzv. Turecké studne.

Tieto úkryty v 19. a 20. storočí pravdepodobne slúžili ako provizórne obydlia miestnej chudoby. Aký bol však ich pôvodný účel, to sa dodnes s určitosťou nevie. Podľa niektorých mohlo ísť o turecké skrýše zo 16. až 17. storočia, ktoré sa spomínajú i v niektorých historických prameňoch, tiež to ale mohli byť pivnice, či dokonca kúpele.

Ak máte tipy na podobné netradične stavby vo vašom okolí, budeme radi, ak nám napíšete na facebookovú stránku Sódy.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


O2 má hovory za 10 centov. Tu je spôsob, ako si ich aktivujete

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové