Človek objavil čaro mišpúľ pred 3 000 rokmi a odvtedy ju s obľubou pestuje. Jej odborný názov Mespilus germanica, čiže mišpuľa nemecká, nekorešponduje s jej pôvodom. Mišpule pochádzajú z Malej Ázie. Až Kelti ju priniesli v období laténskej a halštatskej kultúry (700 p.n.l. – 0) a rozšírili práve na území terajšieho Nemecka.

Tento článok sa vám zobrazí behom sekúnd aj v najzapadnutejších obciach slovenského vidieka. Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Zistite viac na www.o2.sk/internet/4g.

Na našom území spomína mišpule veľmi detailne arcibiskup Ján Lippai (1606-1666) vo svojom diele Bratislavská záhrada (Pozsonyi kert) nasledovne: „Plody mišpule sa zbierajú pred zmäknutím, ale je dobré ich nechať na strome, aby ich dvakrát uštipol mráz. Keď sa oberú skôr, uložia sa do slamy. I tam zmäknú a potom sa jedia surové. Nikde som nevidel, aby ich piekli.“

Nasledovne spomína aj recept, ktorý znie:“ Na obed pozbierané plody sa namáčajú päť dní v slanej vode. Následne sa dávajú do prevareného muštu alebo do medu.“  Ľudové príslovie, ktoré narážalo na mladícku nerozvážnosť, hovorí: „Časom na slame aj mišpuľa dozreje“.

Slovo mišpuľa pochádza z latinského slova „mispula“. Na juhu Slovenska ju na dedinách volajú aj „našpoje“, čo pochádza z talianskeho pomenovania nespula. Niektoré odrody majú ploskejší tvar plodov. Tie sa volali ľudovo „lašpone“.

Mišpuľa nie je strom, ale ker. Môže sa štepiť na vlastný semenáč, na hloh, na dulu, ale i na hrušku. Naši starí rodičia vedeli veľmi dobre, že najlahodnejšie plody prináša mišpuľa na hlohovom podpníku.

Dnes sa v ovocných škôlkach predávajú výhradne mišpule na dulovom podpníku, ktorý negatívne vplýva na chuťové vlastnosti plodov. Na hrušku sa štepilo len vtedy, ak gazda chcel mať väčší strom. Mišpuľa má tendenciu rásť skôr do šírky ako do výšky. Vytvára ideálny tieň v menších záhradách a k tomuto faktu sa viaže aj prirovnanie: „Rozpleštil sa ako mišpuľa.“

Mišpuľa je vďačný ovocný ker. Netrpí škodcami, čiže si nevyžaduje postreky. V máji sa objavia krásne, snehovo biele kvety, ktoré môžu konkurovať aj okrasným drevinám. Kvety sa objavujú na konci konárov, preto sa mišpule nerežú, respektíve robí sa len nevyhnutný výchovný rez.

Plody mišpúľ sú rôzne a známe sú viaceré odrody. V slovenských ovocných škôlkach je v predaji odroda „Holandská“, ktorá má síce veľké plody, ale zaostáva za aromatickými plodmi nezaregistrovaných odrôd, ktoré môžeme nájsť na slovenskom vidieku.

V Maďarsku je dostupná odroda „Szentesi rózsavirágú“, ktorá má chuťovo veľmi zaujímavé plody. Anglická odroda „Nottingham“ sa dá uskladniť až do Vianoc a jej listy sú troška modrasté, čiže má aj okrasný charakter.

Na európskom trhu sú dostupné nasledovné odrody mišpúľ: Metz, Boom en Vrucht, Bredase Reus, Macrocarpa, Nottingham Neu, Royal, Westerveld, Dunkelsteiner Wald, Eschenauer Halbkugel, Puch-Weingarten, Rossatz, Schönbrunner Riesenmispel, St. Michael Kirche. Najmenej rozšírenou odrodou, ktorá sa na našom území spomínala už na začiatku 19. stor. je odroda „Apyrena“, ktorá v plodoch nemá semená.

 Plody sa nechajú uhniličiť a konzumujú sa surové. Vysoký obsah pektínu v plodoch umožňuje vyrobiť mišpuľovú želatinu. Uhniličené mišpule prinášajú unikátnu chuť, ktorá sa nedá s ničím zameniť.

Ak ste ochutnali plody mišpule, ktoré pochádzali zo stromu s dulovým podpníkom, môže vás sklamať suchá až múčnatá konzistencia plodu. Dajte mišpuľke ešte jednu šancu, ale dbajte na to, aby nasledovná degustácia bola zo stromu z hlohovým podpníkom. Rozdiel bude zaručene badateľný.

Mišpule sa veľmi ťažko množia zo semena a väčšina semien je hluchá, čiže neklíčivá. Množí sa výhradne štepením alebo ponáraním. Za zmienku rozhodne stojí aj medzidruhový kríženec Crataegomespilus, ktorý vznikol krížením mišpule a hlohu. Plody tejto dreviny sú síce menšie, ale majú liečivé vlastnosti hlohu, ktorý pôsobí blahodarne na fungovanie srdca.

Dospelé jedince tohto kríženca môžete nájsť v Arboréte Mlyňany a Borová Hora vo Zvolene. Semenom sa nedá množiť, čo je časté pri medzidruhových hybridoch.

Vidiecka rodinná záhrada bez mišpule jednoducho nie je kompletná. Na jeseň sa tento strom prefarbuje na oranžovo a je posiata krásnymi plodmi, ktoré čakajú na mráz, aby sa premenili na pochúťku.