Zabudnuté poklady slovenských záhrad: Mišpule

Vidiecka rodinná záhrada bez mišpule jednoducho nie je kompletná.

Človek objavil čaro mišpúľ pred 3 000 rokmi a odvtedy ju s obľubou pestuje. Jej odborný názov Mespilus germanica, čiže mišpuľa nemecká, nekorešponduje s jej pôvodom. Mišpule pochádzajú z Malej Ázie. Až Kelti ju priniesli v období laténskej a halštatskej kultúry (700 p.n.l. – 0) a rozšírili práve na území terajšieho Nemecka.

Tento článok sa vám zobrazí behom sekúnd aj v najzapadnutejších obciach slovenského vidieka. Do konca tohto roka na rýchly 4G LTE internet O2 pripojí 290 slovenských obcí. Viac info nájdete na stránke Internet na doma.

Na našom území spomína mišpule veľmi detailne arcibiskup Ján Lippai (1606-1666) vo svojom diele Bratislavská záhrada (Pozsonyi kert) nasledovne: „Plody mišpule sa zbierajú pred zmäknutím, ale je dobré ich nechať na strome, aby ich dvakrát uštipol mráz. Keď sa oberú skôr, uložia sa do slamy. I tam zmäknú a potom sa jedia surové. Nikde som nevidel, aby ich piekli.“

Plody mišpule

Nasledovne spomína aj recept, ktorý znie:“ Na obed pozbierané plody sa namáčajú päť dní v slanej vode. Následne sa dávajú do prevareného muštu alebo do medu.“  Ľudové príslovie, ktoré narážalo na mladícku nerozvážnosť, hovorí: „Časom na slame aj mišpuľa dozreje“.

Slovo mišpuľa pochádza z latinského slova „mispula“. Na juhu Slovenska ju na dedinách volajú aj „našpoje“, čo pochádza z talianskeho pomenovania nespula. Niektoré odrody majú ploskejší tvar plodov. Tie sa volali ľudovo „lašpone“.

Mišpuľa nie je strom, ale ker. Môže sa štepiť na vlastný semenáč, na hloh, na dulu, ale i na hrušku. Naši starí rodičia vedeli veľmi dobre, že najlahodnejšie plody prináša mišpuľa na hlohovom podpníku.

Dnes sa v ovocných škôlkach predávajú výhradne mišpule na dulovom podpníku, ktorý negatívne vplýva na chuťové vlastnosti plodov. Na hrušku sa štepilo len vtedy, ak gazda chcel mať väčší strom. Mišpuľa má tendenciu rásť skôr do šírky ako do výšky. Vytvára ideálny tieň v menších záhradách a k tomuto faktu sa viaže aj prirovnanie: „Rozpleštil sa ako mišpuľa.“

mišpuľa strom

Mišpuľa je vďačný ovocný ker. Netrpí škodcami, čiže si nevyžaduje postreky. V máji sa objavia krásne, snehovo biele kvety, ktoré môžu konkurovať aj okrasným drevinám. Kvety sa objavujú na konci konárov, preto sa mišpule nerežú, respektíve robí sa len nevyhnutný výchovný rez.

Plody mišpúľ sú rôzne a známe sú viaceré odrody. V slovenských ovocných škôlkach je v predaji odroda „Holandská“, ktorá má síce veľké plody, ale zaostáva za aromatickými plodmi nezaregistrovaných odrôd, ktoré môžeme nájsť na slovenskom vidieku.

V Maďarsku je dostupná odroda „Szentesi rózsavirágú“, ktorá má chuťovo veľmi zaujímavé plody. Anglická odroda „Nottingham“ sa dá uskladniť až do Vianoc a jej listy sú troška modrasté, čiže má aj okrasný charakter.

Na európskom trhu sú dostupné nasledovné odrody mišpúľ: Metz, Boom en Vrucht, Bredase Reus, Macrocarpa, Nottingham Neu, Royal, Westerveld, Dunkelsteiner Wald, Eschenauer Halbkugel, Puch-Weingarten, Rossatz, Schönbrunner Riesenmispel, St. Michael Kirche. Najmenej rozšírenou odrodou, ktorá sa na našom území spomínala už na začiatku 19. stor. je odroda „Apyrena“, ktorá v plodoch nemá semená.

Kvet mišpule

 Plody sa nechajú uhniličiť a konzumujú sa surové. Vysoký obsah pektínu v plodoch umožňuje vyrobiť mišpuľovú želatinu. Uhniličené mišpule prinášajú unikátnu chuť, ktorá sa nedá s ničím zameniť.

Ak ste ochutnali plody mišpule, ktoré pochádzali zo stromu s dulovým podpníkom, môže vás sklamať suchá až múčnatá konzistencia plodu. Dajte mišpuľke ešte jednu šancu, ale dbajte na to, aby nasledovná degustácia bola zo stromu z hlohovým podpníkom. Rozdiel bude zaručene badateľný.

Mišpule sa veľmi ťažko množia zo semena a väčšina semien je hluchá, čiže neklíčivá. Množí sa výhradne štepením alebo ponáraním. Za zmienku rozhodne stojí aj medzidruhový kríženec Crataegomespilus, ktorý vznikol krížením mišpule a hlohu. Plody tejto dreviny sú síce menšie, ale majú liečivé vlastnosti hlohu, ktorý pôsobí blahodarne na fungovanie srdca.

Dospelé jedince tohto kríženca môžete nájsť v Arboréte Mlyňany a Borová Hora vo Zvolene. Semenom sa nedá množiť, čo je časté pri medzidruhových hybridoch.

Vidiecka rodinná záhrada bez mišpule jednoducho nie je kompletná. Na jeseň sa tento strom prefarbuje na oranžovo a je posiata krásnymi plodmi, ktoré čakajú na mráz, aby sa premenili na pochúťku.

Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Výlet do minulosti: 12 pamiatok, ktoré sú dôkazom rozvoja Slovenska v stredoveku

Románske a gotické stavby, ktoré sa nám dochovali, rozprávajú príbehy o spôsobe života ľudí v stredoveku.

Stredovek na našom území bol mimoriadne búrlivým obdobím, no zároveň aj obdobím rozvoja. Popri hradoch a hradiskách sa začali budovať prvé mestá, stavali sa prvé radnice, mestské veže, hradby.

V mestách zavládol čulý obchodný ruch a tak, okrem drevených domov (tých bola väčšina), vznikli aj prvé murované obytné stavby pre strednú vrstvu – mešťanov. Vznikali tiež kláštorné kostoly, ktoré si zakladali žobravé rády, ktoré v nich vzdelávali a starali sa o rastúcu populáciu v duchu pravidiel svojich zakladateľov.

Z tejto rôznorodosti sa viacero významných stredovekých stavieb zachovalo až do súčasnosti, preto sme z každého typu urobili krátky výber zaujímavých reprezentantov, ktoré stojí za to vidieť.

1. Spišský hrad

Spišský hrad

Je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, spolu s daľšími významnými pamiatkami v okolí – Levočou, kostolom v Žehre či Spišskou Kapitulou. 

Hrad bol vybudovaný už v 12. storočí na vzácnom travertínovom brale. Opustený bol až na konci 18. storočia v dôsledku požiaru. Ak teda medzi jeho obyvateľov nepočítame súčasných hradných pánov – rozkošné svište, ktoré sa usídlili nádvorí.

Ak by ste tam v blízkej dobe šli, tak si okrem krásnej hradnej veže, povšimnite aj „dieru“, ktorá sa nachádza poblíž. Bola tu vysekaná cisterna, vďaka preťaženému podlažiu sa však zrútila už na začiatku 13. storočia. 

Na hrade sa nachádza aj vzácny a krásny trojpodlažný románsky palác, ktorému už dlhé roky hrozí zrútenie. Najnovšie informácie, ktoré boli uverejnené vo februári 2016 hovoria o poskytnutí financií na jeho obnovu. Dúfame, že sa uskutoční čo najskôr a tento unikátny románsky palác sa čoskoro otvorí verejnosti.

2. Hrad v Starej Ľubovni

Stará Ľubovňa

Vznikol  v druhej polovici 13. storočia a bol mimoriadne významným kráľovským majetkom. Istý čas si ho privlastnil bohatý rod Abovcov, no nakoniec ho kráľ vybojoval naspäť. 

O jeho význame svedčia aj časté návštevy kráľovských panovníkov. V roku 1396 tu  pobýval  kráľ Žigmund Luxemburský, druhýkrát hrad navštívil v roku 1412, keď sa tu stretol s poľským kráľom Vladislavom II. Jagelovským. O rok neskôr kráľ dal hrad do poľskej zálohy spolu so 16 spišskými mestami a bol súčasťou Poľska viac ako 360 rokov. 

Hrad je veľmi významný pre Poľskú históriu, v roku 1655 tu boli ukryté poľské korunovačné klenoty a o rok neskôr tu bol vyhostený poľský kráľ Ján Kazimír. Zaujímavosťou je, že v roku 1768 z hradu utiekol neskorší kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. 

Dnes je na hrade múzeum, ktoré krásne dokumentuje jeho históriu od počiatkov existencie.  Návštevníci tu môžu zhliadnuť aj peknú repliku poľskej kráľovskej koruny. Obrovskú zásluhu na obnove hradu a jeho fungovaní má jeho súčasný riaditeľ PhDr. Dalibor Mikulík.

3. Hrad Tematín

Tematín

Táto rozsiahla ruina sa nachádza v pohorí Považský Inovec na polceste medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi. Prvý raz ho písomne spomenuli už v roku 1270, kedy ho prostredníctvom listiny daroval uhorský kráľ Štefan V. svojmu vazalovi.  Tematín bol využitý aj počas povstania Františka II. Rákocziho (18. storočie), kedy ho cisárska armáda dobyla po troch dňoch obliehania.

Zaujímavosťou je, že svahy pod týmto hradom boli strmé až tak, že nebolo potrebné vytvoriť obranné priekopy, ktoré by bránili prístupu ku hradbám pri jeho dobývaní. Ponúka krásne výhľady, a aj keď cesta k nemu je vychádzkou na pár hodín, nenechajte si ho ujsť.

4. Kláštor v Hronskom Beňadiku

Hronský Beňadik

Tento benediktínsky kláštor bol od 11. storočia, a aj v priebehu celého stredoveku, dôležitým správnym centrom stredného Slovenska. Postavili ho ako pevnosť, aby chránil bohaté banské mestá pred osmanskými nájazdmi. Kláštorný komplex vyrástol na románskych základoch, mimoriadne cenné sú mnohé zachované sochárske detaily s rastlinnými a figurálnymi motívmi a gotická krížová chodba. 

Kláštor je aj významným pútnickým miestom. V roku 1483 dostali benediktíni relikviu od uhorského kráľa Mateja Korvína – kúsok z šatky sv. Veroniky, ktorá vraj utierala krv z Kristovej tváre.

V súčasnosti sa pripravuje obnova renesančnej sýpky, aj samotného kostola s kláštorom. Novoobnovená sýpka bude slúžiť ako muzeálny i oddychový priestor.

5. Červený Kláštor

Červený Kláštor

Významný kartuziánsky kláštor, ktorý postavili na začiatku 14. Storočia, je netypický tým, že mnísi nebývali v spoločnej budove, ale obývali samostatné priestory a platila tu zásada mlčanlivosti. Keď ho však v polovici 15. storočia vyplienilo husitské vojsko, kláštor pustol až do 18. Storočia. Potom ho prebral ďalší pustovnícky rád kamaldulov. 

K tomuto kláštoru sa viaže aj legendárna postava frátra Cypriána, ktorý tu zriadil lekáreň a o svojich bylinkách napísal v roku 1766  unikátne dielo „Herbár“.

Po celoplošnom zrušení cirkevných rádov Jozefom II. kláštor pustol, ale dnes je z neho nádherné múzeum. Nesmiete si nechať ujsť najmä kláštorný refektár (jedáleň), v ktorom sa zachovali gotické nástenné maľby.

6. Gotický Kostol a kláštor klarisiek v Bratislave

Ak v Bratislave zídete po schodoch z Kapucínskej ulice na Klariskú smerom do centra, na jej konci natrafíte na Kostol klarisiek. Tento kostol bol postavený na staršom základe cisterciánskeho kláštora.

Klariskám patril už v roku 1290, avšak niekoľkokrát vyhorel a často bol pustý, pretože rád sa presťahoval do Trnavy. Zachovali sa nám mimoriadne vzácne stredoveké sochy, ktorých originály sú vystavené vo vnútri kostola. Kostol bol v 19. storočí výrazne regotizovaný (iné slohové prvky boli nahradené tým, čo sa snažilo na gotiku podobať).

V súčasnosti v kláštore sídlia pracoviská Univerzitnej knižnice, kostol sa občasne využíva na koncerty a výstavy. Atmosféra týchto priestorov počas koncertov a výstav je skutočne jedinečná.

7. Drevený gotický kostol v Hervartove

Foto: Vladimír Šifra

V minulosti musel mať kostol podľa cirkevného práva murované základy. Postaviť sa však mohol aj drevený, no veriaci ho museli postupne prestavať.

Unikátnosť tohto kostola spočíva vtom, že je to dnes najstarší drevený gotický kostol na Slovensku. Ostatné drevené kostoly sú mladšie. Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove bol postavený na konci 15. storočia a mimoriadne cenný je gotický oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, ktorý pochádza z rokov 1460 -1470.

Zaujímavosťou drevených kostolov je, že sa nepoužívali klince, ale rôzne tesárske metódy spájania driev. Neskôr, v období reformácie, bol bohato ornamentálne vymaľovaný evanjelikmi a zachovali sa nám aj mnohé zaujímavé nápisy v biblickej češtine a maľby. Kostol je dnes, spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi, súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

8. Kostol v Čečejovciach

Čeječovce

Nachádza asi 20 kilometrov od centra Košíc a bol postavený na konci 13. storočia. Už v priebehu 14. storočia bol vyzdobený nástennými maľbami, ktoré sú mimoriadne zachované. Na celej klenbe apsidy sa nachádza zobrazenie Krista v mandorle, odborne nazývané Maiestas Domini a je to svojím rozmerom asi najväčšie zobrazenie tejto témy na Slovensku. 

Kostol od 18. storočia  patrí kalvínom, teda Reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorí podľa učenia musia mať priestor bez akýchkoľvek obrazov a malieb. Je teda výnimočné, že sa tieto maľby zachovali v takom veľkom množstve a v takej kvalite.

9. Nástenná maľba vo Veľkej Lomnici

Nachádza sa len 13 kilometrov od Popradu a len 8 kilometrov od Tatranskej Lomnice. Je smutné, keď človek pri prehliadkach v Tatrách občas začuje, že tam stoja stavby až z konca 19. storočia. Návšteva tohto unikátneho kostolíka by mohla byť zaujímavým spestrením výletu v Tatrách.

V tomto na prvý pohľad nenápadnom kostolíku nájdeme skutočne skrytý poklad stredovekého maliarstva. Nástenná maľba pochádza z rokov 1310 až 1320 a bola vyhotovená technikou fresky (je to maľba zhotovovaná na vlhkej omietke).

Naznačuje nám to, ako v gotike fungovala politická reprezentácia. Na stene sa nachádza motív tzv. dynastického svätca (uhorského kráľa), Ladislava I., ktorý bojuje s Kumánom. Kráľovi bola prisudzovaná silná zbožnosť a  viera, a zároveň mal chrániť vtedajšie Uhorsko. Navyše, čím mal kráľovský rod viac dynastických svätcov, tým mu mohla byť pripisovaná väčšia úcta v zahraničí.

Zaujímavé je, že na rozdiel od písomnej legendy, Ladislav nezabíja Kumána. Zabíja ho dievčina, ktorú kráľ zachránil. Dá sa to vysvetliť tak, že umelec nemohol zobraziť Ladislava ako vraždí – pobožný kráľ a svätec by predsa nemal vraždiť.

10. Nástenné maľby v rotunde v Šiveticiach

Šivetice

Rotunda s vnútorným priemerom 11 metrov (bežne mali rotundy maximálne okolo 7 metrov) bola postavená v 13. storočí. Je zasvätená svätej Margite Antiochijskej. Zaujímavá je najmä kvôli vynikajúco zachovaným nástenným maľbám, ktoré majú christologickú tému, teda zobrazujú momenty zo života a utrpenia Krista. 

V roku 2007 začala obnova klenby, keďže hrozilo, že sa rotunda zrúti. Čiastočne sa obnovila aj strecha. Na dokončenie obnovy žiaľ nie sú financie, takže vo vnútri sa nachádza drevené lešenie, ktoré podpiera obnovenú statiku a je pripravené na budúce reštaurovanie, ktoré je zatiaľ v nedohľadne.

11. Kostol v obci Kšinná

Možno aj Vás lákajú malebné talianske kostolíky v bohom zabudnutých dedinkách s krásnymi freskami. Nemusíme ale chodiť do Talianska, túto atmosféru môžete zažiť napríklad v kostole sv. Kozmu a Damiána v Kšinnej, neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Tento kostol nedávno získal novú strechu, no na dokončenie výskumov a obnovu ešte bude nutné získať ďalšie prostriedky.

12. Kamenný gotický most v Lelesi

kamenný most Leles

Keď prídete do Prahy, určite vás očarí nádherný gotický most Karla IV. No málokto vie, že podobný je aj na Slovensku.

Stavba mostov bola totiž časovo a finančne náročná, väčšinou sa už od staroveku na každej rieke vyskytoval iba brod, cez ktorý prechádzali obchodné trasy, alebo existovali prievozníci, ktorí na loďke prevážali za poplatok ľudí z jedného brehu na druhý. Avšak, v Lelesi sa zachoval krásny kamenný gotický most z 15. storočia. Nachádza sa tam aj gotický premonštrátsky kláštor s významnými maľbami. Ak sa budete nachádzať v okolí Trebišova určite sa tu zastavte.

Gotický sloh naši predkovia opúšťali veľmi ťažko. Keď už v Európe naplno prevládala a končila tvorba v renesančnom slohu, u nás ešte majitelia budov a stavebných pozemkov a bohatí mešťania odmietali od talianskych kočovných umelcov (architektov, stavbárov a výtvarníkov, ktorí cestovali po celej Európe) prijať to, čo je moderné.

Páčilo sa im to, čo poznali. Možno aj vďaka tomu sa nám zachovalo toľko gotického umenia a práve preto máme také netypické renesančné stavby.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Lifetech: Čo je nové