Projekt Tvoj Buddy: Zlepšite šance na spokojný život deťom z domovov
Nič nepomôže dieťaťu viac než zrelý dospelý, ktorý ho má rád. Preto spája projekt Tvoj Buddy už 10 rokov deti z detských domovov s dospelými dobrovoľníkmi, ktorí sú im oporou, pomocnou rukou, aj bútľavou vŕbou.
Deťom z detských domovov sa vyškolený personál snaží priblížiť rodinný život tak, ako sa len dá. No niekedy predsa len chýba vzťah podobný tomu, ako je medzi dieťaťom a krstnými rodičmi, ujom, tetou, či starším súrodencom. Pretože nič nepomôže dieťaťu tak, ako dospelý, ktorý ho má rád a dá mu užitočné rady do života, na ktoré v domove nie je veľa príležitostí.
Projekt Tvoj Buddy už 10 rokov spája deti z detských domovov s dospelými dobrovoľníkmi, ktorí sú im oporou, pomocnou rukou, aj bútľavou vŕbou. A zažívajú spolu kopec zábavy.
Zapájajú sa doň deti z domovov staršie ako 12 rokov, práve preto, aby sa na dospelého nenaviazali ako na rodiča.
Každý dobrovoľník-záujemca musí prejsť školením a pravidelnými konzultáciami, aby dieťaťu z domova poriadne rozumel a aby ich vzťah vydržal ideálne celý život. Dobrovoľník v tom nie je nikdy sám, okolo neho je vždy tím odborníkov a koordinátorov, ktorí mu vedia poradiť, ako s deťmi zvládať rôzne situácie.
Ciele sú jasné, no ani zďaleka nie jednoduché — aby sa každé dieťa po odchode z domova dokázalo poriadne začleniť do spoločnosti. Práve vy môžete dieťaťu z domova predstavovať ten “vonkajší” svet a postupne mu ho približovať. Ako chcete spolu tráviť čas, alebo o čom sa chcete rozprávať, je len na vás. Všetko je postavené na báze dobrovoľných aktivít.
Úspechy projektu
Odísť z domova a byť zrazu úplne sám, je nesmierne ťažká výzva. Cieľom projektu Tvoj Buddy je, aby ju deti zvládli a neostali na okraji spoločnosti.
Tvoj Buddy dodnes okrem spájania detí s dospelými organizoval viaceré detské tábory, stretnutia so známymi ľuďmi, zážitkové vzdelávania, či zábavné a tématické skupinové aktivity. Odmenou im bola v roku 2014 akreditácia na Ministerstve školstva na prácu dobrovoľníkov s mládežou z detských domovov.
Projekt Tvoj Buddy je aktívny v mnohých mestách v okruhu do 100 km od Bratislavy, takže za deťmi z domova ani nemusíte chodiť veľmi ďaleko. Zároveň to však nie je charitatívna činnosť, ktorú robíte len preto, aby ste sa cítili lepšie. Mať svojho Buddyho je výzva a zodpovednosť, ktorou však môžete mnoho získať.
Sami uvidíte pokroky dieťaťa, s ktorým budete v kontakte, či už to budú študijné výsledky, alebo úspešné začlenenie do spoločnosti. Odmenou vám môže byť kamarátstvo na celý život a hrdosť na dieťa, ktoré toho vďaka vám môže veľa dokázať aj zažiť.
Ako sa zapojiť
Chcete darovať priateľstvo aj vy? Do projektu sa môžete zapojiť rôznymi spôsobmi:
Staňte sa dobrovoľníkmi, stretnite sa so “svojím” dieťaťom a nadviažte s ním vzťah na celý život
Darujte im 2% zo svojich daní a podporte tak ich dobročinné aktivity, alebo im prispejte podľa vlastných možností
Pomôžte im svojimi znalosťami: hľadajú pro bono psychoterapeutov, developerov, ľudí ochotných dorastencov z domovov zamestnať, marketingových stratégov… Každý môže pomôcť, ako len dokáže.
Väčšina z nás je tam, kde sme, aj vďaka láske, starostlivosti a výchove našich rodičov, našich častokrát najväčších vzorov. No nie všetci majú v živote to isté šťastie. Deti z domova takéto vzory nikdy nezažili. Napriek tomu im dokážeme pomôcť.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Dopriať si voľno od práce je nevyhnutnosť. Niektorí zamestnávatelia na prevenciu vyhorenia myslia nielen cez zákonnú dovolenku, ale podporujú oddych aj cez iné benefity.Napríklad zamestnanci O2 po každých piatich odpracovaných rokoch získajú 20 dní plateného voľna navyše v rámci benefitu Recharge.
Andrea Fabušová,manažérka prevádzky predajnej siete
„Počas môjho recharge obdobia som si tak trochu predĺžila leto – v októbri sme sa totiž s manželom vybrali na Sicíliu. Neskôr som absolvovala kurz mindfulness (všímavosti), ktorý mi pomohol naučiť sa byť viac v prítomnom okamihu a lepšie pracovať s vlastnými myšlienkami.
Keďže kurz sa začal ešte pred sabatikalom a pokračoval aj po jeho skončení, bolo zaujímavé sledovať, ako sa počas tohto obdobia menilo moje prežívanie, schopnosť byť prítomná a spôsob, akým som reagovala na vlastné myšlienky. Zároveň som si mohla overiť, ako mi táto skúsenosť pomáha aj po návrate do bežného pracovného režimu.
Byť tu a teraz som si mala možnosť otestovať aj počas mojich výletov do Malých Karpát v okolí Bratislavy. S paličkami v rukách som ich prebrázdila aj mimo víkendov a vôbec mi neprekážalo, že som úplne sama.
Cením si však, že som značnú časť mesačného voľna strávila práve s manželom, pretože mi to dávalo pocit, akoby aj on mohol využiť časť benefitu pre seba. Štandardne totiž dovolenku v októbri neplánujeme.
„Mesačné voľno mi pomohlo získať odstup. Vrátila som sa pokojnejšia a oveľa lepšie viem zvládať aj stresové situácie.“
Do práce som sa vrátila pokojnejšia a snažila som sa udržať si tento pocit čo najdlhšie – nielen ako po bežnej dovolenke.
Vôbec mi neprekážalo, že časť mojej pracovnej agendy nebola vyriešená, pokojne na mňa počkala celý mesiac. Takže by som sa nehnevala, ak by sa mesiac voľna opakoval aj častejšie než každých päť rokov. Pokojne aj každé dva.“
Dni boli omnoho slobodnejšie, zrazu som nepotrebovala na každý deň plán
Alexandra Iskra, customer journey & process expert
„Viac som sa venovala rodine a sebe. Mala som viac času chodiť po deti skôr do školy či do škôlky, mohla vybehnúť na prechádzku, do fitka či len tak na nákupy do centra.
Ale ako to už počas voľných dní býva, vyhradila som si priestor aj na aktivity v domácnosti, na ktoré bežne popri práci nezvýši čas. Viac som varila, piekla, ale napríklad som aj vytriedila veci v skriniach či pivnici.
Aj napriek tomu bol mesačný sabatikal príjemným oddychom. Výrazne som spomalila tempo a mala som slobodu rozhodnúť sa, čo budem počas dňa robiť. Obvykle totiž musím mať plán aspoň na dva dni dopredu.
Potešilo ma aj to, že sa mi počas recharge obdobia nenahromadili pracovné resty. Mesiac je predsa len dosť dlhý čas na to, aby ľudia čakali, kým sa vráti konkrétna osoba, a úlohy sa priebežne vyriešili aj bez nej.
Po návrate trvalo asi len týždeň, kým som sa opäť naplno dostala do pracovného tempa. Odnášam si z toho poznanie, že človek naozaj potrebuje občas vypnúť a zastaviť sa.
„Zrazu som nemusela vedieť, čo bude zajtra. Mohla som sa riadiť tým, na čo som mala práve chuť. Pre mňa to bol úžasný pocit slobody.“
Myslím si, že mesačný sabatikal je výborný benefit. Človek si naozaj oddýchne od práce a každodennej rutiny a má šancu venovať viac času sebe alebo svojim blízkym, čo sa v dnešnom uponáhľanom svete nestáva často. Pre kolegov je to síce náročnejšie pokryť, ale keď sa to dobre naplánuje, dá sa to zvládnuť.“
Predĺžené voľno mi pomohlo zmeniť veci, ktoré už nefungovali
„Nie je nad to konečne sa venovať sama sebe. A práve to mi umožnil mesačný recharge, ktorý som absolvovala počas minulého roka.
Istý čas som strávila aj s rodinou, predovšetkým s otcom, s ktorým nás spája spoločný koníček. Obaja milujeme plávanie, sme jeho veľkí nadšenci.
„Návrat nebol jednoduchý, no práve vďaka predĺženej dovolenke som našla priestor urobiť potrebné životné zmeny. Je to benefit, o ktorom sa podľa mňa hovorí príliš málo, ja by som ho ocenila pokojne aj častejšie.“
A hoci bol návrat do práce náročný, voľno splnilo, čo malo – aj vďaka predĺženej dovolenke som totiž urobila potrebné zmeny vo svojom živote. Túto výhodu si cením, ide o výborný benefit, ktorý ľudia v mojom okolí často nespomínajú. A úprimne, na mojej pozícii asistentky zákazníckeho servisu by som ho brala aj oveľa častejšie.“
Zo sabatikalu sa stal spoločný rodinný projekt
Rastislav Pilka, customer journey & process expert
„Pôvodne som si chcel dať voľno od polovice augusta do polovice septembra s tým, že sa budem venovať sebe, deťom a drobným úpravám bytu. Z plánu však zišlo a sabatikal som si napokon dal už o mesiac skôr, teda v lete.
Spojil som tak niektoré svoje úlohy s aktivitami pre deti – spolu sme poopravovali záhradný nábytok a vyčistili terasu. Podarilo sa mi stihnúť aj výmenu sprchovacieho kúta. Nakoniec som si uvedomil, že oveľa lepšie a veselšie sa nám robilo, keď som nebol sám, ale robili sme dvaja, traja či dokonca štyria. Mám tri deti, takže o pomocníkov nebola núdza.
Väčšinu spoločných chvíľ sme však strávili oveľa príjemnejšie než domácimi prácami.
„Povinnosti idú oveľa veselšie, keď ich človek nerobí sám. Pri troch deťoch som mal navyše o pomocníkov postarané.“
Boli sme v History Parku v Štefanovej, schladili sme sa v jaskyni a vybrali sme sa aj na krátku dovolenku na Liptovskú Maru a Palcmanskú Mašu. Je to najchladnejšie jazero na Slovensku, no v tých horúčavách nám všetkým vrátane nášho psa takéto schladenie padlo vhod.
Ani sme sa nenazdali a mesiac ubehol ako voda. Na záver sme stihli ešte predĺžený víkend na chalupe v Kremnických vrchoch na strednom Slovensku.
Myslím si, že aj keď sa pôvodný plán a termín zmenili, všetci sme si spolu užili úžasné leto. Využili sme ho naplno – nielen na oddych, pre mňa od práce a pre deti od stereotypu, ale najmä na to, aby sme boli všetci spolu.“
Na mesiac prestalo existovať „keď budem mať čas“
Veronika Knapová, communication expert
„Mnohí ľudia v mojom okolí nechápali, prečo som nevyužila túto príležitosť na cestovanie po svete. Ako mama školopovinných detí som však po tom ani netúžila. Potrebovala som niečo úplne iné.
„Potrebovala som poriadne upratať domácnosť do hĺbky, bez stresu a časového tlaku. A popri tom, v tichu a dopoludňajšej samote, som si upratala aj sama v sebe.“
Konečne som si našla čas na všetkých ľudí, ktorí sú môjmu srdcu blízki a ktorých som pre každodenný kolotoč povinností celé roky odkladala na „keď budem mať čas“.
Niesla som si to v sebe ako výčitku. Najkrajšie na tom bolo, že som za nimi mohla vybehnúť doslova kedykoľvek, bez plánovania týždne dopredu.
A, samozrejme, venovala som sa aj svojim záľubám – šitiu a ručným prácam všetkého druhu. Deti sa ma často pýtali: ‚Mami, kedy si už sadneš?‘Odpovedala som im, že až keď sa mi skončí recharge.
Keď som na mesiac vystúpila z nekonečného kolotoča povinností a na chvíľu sa vzdialila od každodenného stereotypu, vrátila som sa do práce oveľa pokojnejšia a s väčším nadhľadom. A musím priznať, že odvtedy pociťujem výrazne menej stresu. Úprimne si myslím, že recharge je jeden z najlepších benefitov, aké sme kedy v O2 mali. Dopriala by som ho každému.“
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
