Škola varenia aj noc v domčeku na strome: 8 zážitkov z pomalého cestovania

Veronika Šipoš Rospustinská precestovala kus sveta. Pre čitateľov Sódy vybrala zážitky, ktoré jej najviac utkveli v pamäti a s radosťou na ne spomína.

Pomalé alebo aj zodpovedné cestovanie (slow travel) nie je žiadna veda. Jeho filozofiou je zažiť čo najviac a zanechať pritom po sebe čo najmenej negatívnych stôp. Pri pomalom cestovaní sa kladie dôraz na výnimočné zážitky, podporu malých podnikateľov, ako aj etické a udržateľné služby. Toto je 8 tipov, ako dovolenkovať pomaly.

Keďže počet prípadov koronavírusu u nás aj vo svete stále rastie, odporúčame vám, aby ste si ešte predtým, ako sa rozhodnete vycestovať do zahraničia, pozorne preštudovali aktuálnu situáciu a správali sa zodpovedne nielen v dovolenkovej destinácii, ale aj po návrate naspäť domov.

Cestujte lokálne a pustite sa do objavovania svojho okolia. Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov môžete využiť 4G sieť od O2, ktorá je k dispozícii už pre 97 % obyvateľov Slovenska.

Tipy na cestovanie po Slovensku

Na Slovensku máme čoraz viac možností, ako cestovať zodpovedne. Pribúdajú malé rodinné penzióny a netradičné ubytovania, farmári otvárajú svoje brány a lákajú na agroturistiku, remeselníci pripravujú workshopy a pozývajú ľudí do svojich dielní, nadšenci vymýšľajú zaujímavé atrakcie, ktorými chcú zveľadiť svoje regióny.

Noc na strome

Ak si chcete dopriať relax a vyskúšať život bez najmodernejších technológií, vyberte sa do jedného z domov na strome, ktoré na Slovensku pomaly pribúdajú vo viacerých regiónoch.

Ja som navštívila úplne prvý TreeHouse v Trenčianskych Tepliciach. A aby toho nebolo málo, vybrala som sa tam koncom jesene, aby som aj trochu vymrzla. Človek si hneď začne vážiť komfort domova so samozrejmosťami, ako sú tečúca teplá voda, kúrenie, záchod či elektrina. Raňajky, ktoré si však vytiahnete po lane v košíku, majú svoje čaro.

Joga pobyt v Zázrivej

Keď sa zo sveta vráti dvojica plná chuti niečo vytvoriť, má všetky predpoklady na to, aby založila úspešný biznis. Pred pár rokmi sa do zaujímavého projektu na Orave pustili dvaja nadšenci zdravej stravy, behu a jogy a zaumienili si, že starú kolibu premenia na penzión s relaxačnými službami a kvalitnými lokálnymi potravinami pre prácou vystresovaných „mešťanov“.

Na joga pobyte v Kolibe u Jogošíka som sa pred pár rokmi zúčastnila aj ja a musím povedať, že to stálo za to.

Prečítajte si: Udržateľné cestovanie vám prinesie zážitky, o ktoré bežní turisti prichádzajú

Piknik na samote

Ak si chcete dopriať slow cestovateľský zážitok, nemusí vás to nič stáť. Nepotrebujete automaticky výnimočné ubytovanie, drahú atrakciu či špeciálnu službu, môžete sa napríklad vybrať niekam na samotu a vychutnať si deň v prírode. Bez zbytočného náhlenia, len tak relaxovať a vychutnávať si výhľady, ktoré sú na Slovensku naozaj nádherné.

My sme si s manželom na prvé výročie svadby namiesto večere v drahej reštaurácii dopriali piknik v oravských kopcoch.

Dovolenka s rodinou

Pomalé cestovanie je len jedným z dielikov v skladačke zodpovedného prístupu k životu. Patrí k nemu aj prehlbovanie vzťahov, ktoré sú v dnešnej rýchlej dobe často povrchné. Nájdite si čas pre rodinu, prenajmite si spoločne chatu a vyberte sa na pokojný pomalý víkend.

Nakúpte si u lokálnych farmárov, grilujte, spievajte, smejte sa. Spolu a bez výčitiek, že vám niekde „stojí práca“. My sme sa na taký výlet vybrali koncom mája do Tatier. V priebehu pár dní sme sa zorganizovali všetci 19 členovia rodiny a už teraz plánujeme, kedy a kde si to zopakujeme.

Odložte si na neskôr

Ak ste sa počas tohto leta rozhodli z preventívnych dôvodov dovolenku v zahraničí vynechať, odporúčam odložiť si moje zahraničné tipy na bezpečnejšie časy.

Pri plánovaní výletov do cudziny sa vždy snažím vyhľadávať aj možnosti, ako zažiť lokálnu kultúru, gastronómiu či históriu čo najkvalitnejšie a ako svoje peniaze minúť rozumne, u miestnych. S ohľadom na komunitu, tradície aj životné prostredie. Každá krajina má svoje špecifiká a zažiť ich na vlastnej koži je skutočne obohacujúce.

Škola varenia v Ríme

Mojou cestovateľskou srdcovkou je Taliansko. Milujem lokálnu kuchyňu, spontánnosť miestnych, módu v uliciach a krásnu architektúru na každom kroku.

Keď sme sa naposledy chystali do Ríma, objednala som nám kurz varenia v talianskej rodine, ktorá už roky prevádzkuje reštauráciu a robí aj gastronomické výlety po Ríme. Naučili sme sa vyrábať domáce cestoviny, spoznali sme tajomstvo pravého tiramisu a našli si nových priateľov, s ktorými sme v kontakte dodnes.

Čítajte aj: Nekupujte v Tatrách suveníry z Číny. 7 rád, ako cestovať udržateľne

Súkromná tour po ostrove

Ubytovanie na cestách sa snažíme kombinovať tak, aby sme vždy niečo unikátne zažili. Niekedy si vyberieme netradičnú architektúru či dizajn, inokedy uprednostníme bývanie u miestnych. Vždy sa nám to pekne vrátilo a vďaka tomu sme zažili výnimočnú dovolenku.

Na karibskom ostrove Aruba sme bývali v dome mladého páru, s ktorým sme trávili pri rozhovoroch takmer každý večer. Keď sme sa zmienili, že by sme si radi prenajali auto a pozreli si ostrov, náš hostiteľ Andreas sa ponúkol, že nám cez víkend urobí súkromnú tour po ostrove. Sami by sme mnohé krásne miesta určite neobjavili.

Po stopách riádov v Marákeši

Maroko ma lákalo najmä svojou výnimočnou architektúrou a mestami, v ktorých uličkách sa stratí aj ten najšikovnejší navigátor. V meste Fez je ich takmer desaťtisíc a aj v Marákeši je medina, teda centrum mesta, poriadne spletitá. Vzhľadom na to som sa vybrala po stopách tradičných riádov, teda domov bez okien do ulíc s krásnymi nádvoriami schovanými pred zvedavými pohľadmi.

Marákeš však zápasí s návalom zahraničných investorov, ktorí riády odkupujú, búrajú a prestavujú bez ohľadu na zachovanie ich historického odkazu. Preto som sa snažila vyhľadať riády, ktoré vlastnia a rekonštruujú miestni a zveľaďujú tak svoje kultúrne dedičstvo.

Most cez rieku Kwai v Thajsku

Pri pomalom cestovaní sa môžete nechať inšpirovať aj obľúbeným filmom či knihou a vybrať sa po stopách ich hrdinov. Mňa veľmi fascinuje história, najmä obdobie II. svetovej vojny, a tak rada čítam knihy a sledujem filmy s touto tematikou.

Keď sme kúpili letenky do Thajska, vedela som, že si nemôžem dať ujsť most cez rieku Kwai v Kanchanaburi, ktorý počas vojny v Thajsku budovali britskí zajatci. Okolie tohto mestečka je navyše krásne a oveľa pokojnejšie ako rušný Bangkok. Nájdete tam aj krásnu prírodu a vodopády, v ktorých sa dokonca môžete osviežiť.


Chystáte sa v lete konečne lepšie spoznať Slovensko? Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov sa môžete spoľahnúť na rýchly mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o 4G sieti aj mapu dostupnosti služieb nájdete na www.o2.sk.

Veronika Šipoš Rosputinská

Je novinárka a blogerka, ktorá v rámci blogu She Makes Me Travel píše o uvedomelom živote a cestovaní a prináša aj množstvo tipov na výlety po Slovensku. Blog tvorí so svojím mužom, ktorý cestovanie nenávidí a dokáže o tom vtipne písať. Prinášajú tak dva rôzne pohľady na rovnaké situácie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kam na výlet v Honte? 8 tipov od permakultúrnej dizajnérky Patrície

Či už sa zatúlate do kamenných obydlí v Brhlovciach, navštívite opevnený kláštor Bzovík, alebo sa vydáte za príbehmi lokálnych výrobcov, tento neobjavený región má určite čo ponúknuť.

Plánujete na konci leta výlety a radi by ste spoznali niečo nové? Vyberte sa na potulky regiónom Hont, ktorý je súčasťou Banskobystrického kraja a tiahne sa okresmi Krupina a Banská Štiavnica. O svoje tipy na miesta, ktoré sa oplatia v kraji Za horami, za dolami navštíviť, sa s nami podelila miestna permakultúrna dizajnérka Patrícia Pavlovská.

Spoznajte Banskobystrický kraj a jeho krásy prostredníctvom ľudí, ktorí sú tu doma. Množstvo zaujímavých tipov a zážitkov aj s možnosťou ich rezervácie nájdete na zahoramizadolami.sk.

Patrícia našla v tomto regióne ideálne podmienky na budovanie permakultúrnych záhrad. Na úrodných pôdach vytvorila spolu s miestnymi ľuďmi jednu z prvých komunitných záhrad na Slovensku MedoUku v Medovarciach a ďalšiu v školskom areáli v Hrušove.

História Hontu siaha až do 12. storočia a dizajnérka odporúča jeho návštevu každému, kto má vzťah k prírode a tradíciám. V obkolesení Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny nájdete nielen turistické chodníky, cyklotrasy, jazerá, tajchy a vodné nádrže, ale aj netradičné skalné obydlia, prírodné skvosty či pozostatky niekdajšieho kláštora.

Skalné obydlia v Brhlovciach

Slovensko má podobný unikát, akým sú obývané jaskyne Sacromonte v španielskej Granade. V obci Brhlovce sa nachádzajú skalné obydlia, ktoré zo strachu pred nájazdmi Turkov ľudia kedysi vytesali do sopečných hornín.

Skalné priestory poskytujú v lete príjemný chládok a v zime zohrievajú. Niektoré z nich sú dodnes obývané, v iných sa ukrývajú pivničky a múzejné exponáty.

Galéria masiek a ďalšie zaujímavosti Lišova

Ak budete v tomto regióne, určite navštívte dedinku Lišov. Nachádza sa tu unikátna galéria masiek z celého sveta, v ktorej nájdete až 5 000 rokov starú masku z Egypta, ktorá sa používala pri mumifikácii, masky zo Srí Lanky aj originálnu masku vyrobenú pre tanečnice Lady Gaga do videoklipu Guy.

V Lišove nájdete aj malé etnografické múzeum, ktoré založil Jakub Dvorský. Jeho súčasťou je Lišovská izba z roku 1916, v ktorej si môžete pozrieť pôvodné zariadenie a originálne kroje, ktoré vás prenesú do obdobia 19. storočia. Navštíviť môžete aj tzv. Keltské obydlie, ktoré z prírodných materiálov postavili študenti z rôznych krajín Európy.

Extra tip

Aj v Lišove si môžete užiť prehliadku  kamenných pivníc ručne vysekaných do skaly. Nachádzajú sa približne 500 m od múzea masiek a sú voľne prístupné. V obci sa nachádza spolu až 300 vínnych pivníc a okolo 50 kamenných obydlí.

Tesárska roklina

V bezprostrednej blízkosti obce Hontianske Tesáre sa nachádza kaňonovité údolie Tesárska roklina. Hoci nie je veľmi dlhé, určite stojí za návštevu. Dotknúť sa tu môžete skál jedinečne formovaných vodou a pásov usadenín. Do skalných komôrok, tzv. dúpencov, vraj kedysi utekali domáci pred Turkami a podľa počtu otvorov im dali aj príznačné mená – jednodierka, dvojdierka či osemdierka.

K atraktivite Tesárskej rokliny prispievajú aj štyri vodopády. Najväčší z nich dosahuje výšku 8 m.

Čítajte aj: Čo vidieť v Podpoľaní? Máme pre vás 6 tipov od gazdu Jožka Kučeru

Sokoliari v Štiavnických Baniach

Ak majú vaše deti rady zvieratá, doprajte im nevšedný zážitok v prírodnom Avesparku v Štiavnických Baniach. Toto miesto je výnimočné tým, že sa tu o vzácne dravce starajú školáci a vaše dieťa sa môže ocitnúť v ich koži – môže si dravca pripraviť na sokoliarsky výcvik a na chvíľu sa stať majstrom sokoliarom.

Avespark sa nachádza priamo v areáli miestnej základnej školy, kde je sokoliarstvo dokonca zaradené medzi povinné predmety a pre deti je také bežné ako písomka z matematiky. Nájdete tu viacero ďalších zaujímavých častí vrátane japonskej či provensálskej záhrady, ale aj ďalšie zvieratá ako krokodíly a papagáje.

Dudinské travertíny a Rímske kúpele

Za návštevu určite stoja aj Dudince, ktoré sú zaujímavé aj v prípade, ak nechcete absolvovať žiadne liečebné procedúry. Pozrite si prírodnú pamiatku Dudinské travertíny, ktorá sa nachádza v kúpeľnom parku. Travertínové kopy a terasy tu liečivá voda vytvorila skôr, ako ju človek presmeroval do kúpeľného zdroja, a dnes je väčšina z nich neaktívna.

Súčasťou parku sú aj tzv. Rímske kúpele, ktoré tvorí 32 kamenných bazénov vytesaných do travertínu. Predpokladá sa, že ich mohli vybudovať ešte starí Rimania, ktorí liečivé účinky dudinských prameňov pravidelne využívali. Travertínovými útvarmi sprevádza náučný chodník, vďaka ktorému sa dozviete veľa zaujímavého.

Opevnený kláštor Bzovík

Kláštor Bzovík z 12. storočia patrí medzi najstaršie na Slovensku. Z pokojného miesta modlitieb sa po moháčskej porážke v 16. storočí stala pevnosť – hrad.

Dnes z kláštora zostali iba ruiny, pretože ho počas 2. svetovej vojny spustošili. Múry zachovalého opevnenia zvierajú iba štyri nárožné bašty, no aj tak sa ho oplatí vidieť.

Rodinná lisovňa olejov v Súdovciach

Radi si z výletov vozíte produkty od lokálnych výrobcov? Ak vo vašej kuchyni nemôžu chýbať kvalitné oleje, navštívte rodinnú lisovňu Olej Hont, kde z lokálnych surovín vyrábajú rôzne za studena lisované oleje aj viacero druhov domácej horčice.

Čaká na vás nielen prehliadka výrobne a ukážka lisovania, ale aj ochutnávka. Počas prehliadky preniknete do tajov vzniku tohto tekutého dedičstva a dozviete sa veľa zaujímavých informácií, napríklad ktorý olej je vhodný do krupičnej kaše.

Komunitná záhrada MedoUka

Ak sa vám Patríciine tipy páčili a radi by ste zistili viac o jej práci, môžete navštíviť komunitnú záhradu MedoUka v Medovarciach a inšpirovať sa, ako si založiť vlastnú záhradu.

Permakultúrna dizajnérka organizuje aj kurzy, ktoré účastníkov prevedú procesom tvorby malých a stredne veľkých záhrad, pre aktuálnu ponuku odporúčame pravidelne sledovať ponuku na stránke.

Miestni vám poradia najlepšie

Tipy na ďalšie zaujímavé miesta a zážitky na Honte, ale aj v celom Banskobystrickom kraji nájdete na stránke Za horami, za dolami, ktorá prináša množstvo originálnych ponúk a praktických rád. Vyberte si región a miestni vám prostredníctvom inovatívnej technológie chatbotu pripravia ponuku šitú na mieru presne podľa vašich predstáv aj s možnosťou priamo si výlety rezervovať.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Matej Tóth: Doprajte svojim deťom prirodzený pohyb a s výberom športu radšej počkajte

Olympijský víťaz a zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha odporúča nechať deťom radšej viac voľnosti na preliezačkách, ako im už v ranom detstve plánovať športovú kariéru.

Patríte medzi rodičov, ktorí túžia mať zo svojho dieťaťa ďalšieho Hamšíka alebo Cháru? Alebo práve hľadáte spôsob, ako deti priviesť k tomu, aby sa viac hýbali a pohyb ich tešil? S olympionikom Matejom Tóthom sme sa porozprávali o tom, ako u detí budovať zdravý vzťah k pohybu a zbytočne ich nepreťažovať.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvite si spolu s nimi podľa O2 Telesnej na doma

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako deti motivovať na pohyb,
  • čo okrem kondície môže dieťa získať vďaka športu,
  • kedy je dieťa pripravené na športový krúžok,
  • ako deťom kompenzovať presedený deň.

Ešte pred zhoršením aktuálnej situácie a sprísnením opatrení si Matej Tóth pre Sódu zapózoval aj so svojimi dcérami Emmkou a Ninkou.


Hýbu sa dnešné deti málo?

V minulosti sa rozhodne hýbali viac. Dnešné deti majú viac stimulov, ktoré ich lákajú, a to zapríčiňuje, že majú pohybu menej ako kedysi. Možností síce neubudlo, ale na deti číha omnoho viac lákadiel vo forme technológií.

Aké sú hlavné dôvody, prečo by mali rodičia viesť deti viac k pohybu a športu?

Pevne verím, že nie je nutné vysvetľovať, že pohyb a šport patria k zdravému vývoju dieťaťa. Nie každý však vie, že pravidelný šport pomáha aj v rozvoji osobnosti. Ja som začínal s organizovaným športom ako desaťročný a teraz viem s istotou povedať, že mi pomohol aj s rozvojom osobnosti. Vďaka športu a výchove svojich rodičov som nadobudol úžasné schopnosti.

Od ľudí z personálnych agentúr dokonca viem, že pri výbere zamestnanca často uprednostnia bývalého profesionálneho športovca. Vedia totiž, že disponuje cieľavedomosťou, zodpovednosťou a najmä schopnosťou rozhodovať sa. To sú dnes veľmi cenené vlastnosti.

Ako by mali s pohybom začínať škôlkari? Stačí, keď sa hrajú na preliezačkách alebo je dobré ich už zapísať na nejaký krúžok?

Škôlka je výborná v tom, že deti v nej ešte nesedia väčšinu dňa za stolom a nepíšu. Majú teda viac priestoru hýbať sa. Dobré materské školy zvyknú mať vypracovaný aj pohybový program.

Aj my v O2 Športovej akadémii Mateja Tótha ponúkame materským školám cvičenia podľa našej metodiky, ale často stačí vnímavá pani učiteľka, ktorá robí s deťmi každý deň nejakú pohybovú činnosť.

„Pevne verím, že nie je nutné vysvetľovať, že pohyb a šport patria k zdravému vývoju dieťaťa. Nie každý však vie, že pravidelný šport pomáha aj v rozvoji osobnosti.“

V škôlke je pohyb ešte prirodzený. Zlom nastáva pri prechode zo škôlky do školy, keď deti začínajú viac sedieť. Škôlkarov by som preto ešte nezaťažoval výraznejšou aktivitou.

Samozrejme, sú aj krúžky ako gymnastika a plávanie, s ktorými sa začína oveľa skôr, pretože deťom raný tréning môže pomôcť v budúcej športovej kariére.

Ak vidíme u dieťaťa pohybový talent, oplatí sa rozmýšľať už v predškolskom veku nad výberom konkrétneho športu?

Z môjho pohľadu je v takomto veku na rozvíjanie športovej špecializácie veľmi skoro. Ak vidíme, že dieťa sa rado hýbe, je dobré ho v pohybe podporovať a vymýšľať mu rozmanité aktivity.

Dieťa ešte nedokáže posúdiť, či chce byť futbalista, cyklista, tenista alebo sa chce venovať inému športu. Vníma však, že pohyb ho baví, v čom ho treba podporovať. Dôležité je aj to, aby sa hýbalo vtedy, keď chce a má chuť.

Ak je dieťa pohybovo veľmi aktívne a rodičia nemajú čas sa mu v tomto smere venovať, dal by som mu možnosť vyskúšať si gymnastiku, atletiku alebo plávanie. V žiadnom prípade by som však neplánoval dopredu vychovať z predškoláka Hamšíka alebo Sagana.

Niektorí rodičia veria, že ak nedajú dieťa na gymnastiku alebo atletiku už ako štvorročné, neskôr nebude stíhať za deťmi, ktoré trénujú od raného veku. Čo by ste poradili rodičom, ktorí majú podobné ambície?

Aj gymnastika sa dá riešiť v rámci všeobecnej pohyblivosti, napríklad lezením po strome či na preliezačkách alebo skákaním na trampolíne. To je v zásade gymnastika, ktorá dieťaťu v tomto veku úplne stačí.

Skorým zaradením do krúžku by sme mohli dieťa aj odradiť. Ja som zástanca prirodzenej prípravy na športovú kariéru.

Deti v predškolskom veku sa rady hýbu a rodičia sa preto o ne často boja. Sú tieto obavy oprávnené alebo je dobré dať deťom viac voľnosti?

Je to veľmi individuálne. Spomínam si, aké neposedné boli v tomto období naše deti. Moje dcéry majú teraz desať a dvanásť rokov a dnes si skôr vravím, že by som ich spätne povzbudzoval na preliezačkách a nabádal k vymýšľaniu ešte viac. (smiech)

Rozumiem, že je niekedy na nevydržanie pozorovať, čo deti stvárajú, ale považujem to za dôležitú súčasť detstva, keď je dieťa aktívne a formuje si pohybový základ, z ktorého sa potom odvíja všetko ostatné.

„Skorým zaradením do krúžku by sme mohli dieťa aj odradiť. Ja som zástanca prirodzenej prípravy na športovú kariéru.“

Hovorili ste, že problém nastáva vtedy, keď dieťa začne chodiť do školy. V čom je ten zlom? 

V škôlke sa dieťa hrá, lozí po koberci a chodí každý deň na prechádzku alebo na dvor. A zrazu príde do školy, kde od ôsmej do jednej až na krátke prestávky v podstate sedí. Je to zlomový bod, keď pohyb treba suplovať alebo nahrádzať poobednou aktivitou.

V minulosti bolo prirodzené ísť po príchode zo školy von, kde deti liezli po stromoch, hrali futbal, hokejbal, a tak si pohyb nahrádzali. Nemali veľa možností, čo by mohli robiť. V televízii boli dva programy a smartfóny, počítače ani tablety ešte neboli.

V súčasnosti príde dieťa zo školy domov a väčšinou si unavené ľahne pred televízor alebo vezme do ruky tablet, nevykoná teda kompenzáciu sedenia. Preto je dôležité nahrádzať mu to organizovane.

Dnes sa vonku zídu možno dve-tri deti, ktoré majú ambíciu športovať, ale nevytvoria ani futbalový tím. Tu je vhodnejšie nahradiť prirodzený pohyb organizovaným, najmä ak ani rodič nestíha pre svoje povinnosti.

Treba deťom organizovať pohyb? Čo môže spôsobiť nedostatok pohybu u školákov? 

Väčšina detí má správne pohybové vzory geneticky dané a nepotrebuje dozor. Ak však neustálym sedením zaťažujú chrbticu, pohybové vzory začnú strácať. Chrbtica sa postupne zakrivuje, poskytuje telu nesprávnu oporu, v dôsledku čoho sa zaťažujú nesprávne svaly a tieto chyby spôsobujú skoliózu, krivú chrbticu alebo poruchy kĺbov.

Je niečo, čo by sa malo zmeniť v školách?

Ideálne by bolo, keby sa deti mohli viac hýbať. Ak je však v triede na 25 detí jedna pani učiteľka, nie je to reálne. Ak nie je iná možnosť, mali by sa aspoň počas prestávky poprechádzať a prebehnúť po dvore, aby telo dostalo nejakú kompenzáciu. To však na zachovanie pohybových vzorov, samozrejme, nestačí.

„Väčšina detí má správne pohybové vzory geneticky dané a nepotrebuje dozor. Ak však neustálym sedením zaťažujú chrbticu, pohybové vzory začnú strácať.“

Keby ste mali vytvoriť ideálnu školu zameranú nielen na šport, ako by to v nej vyzeralo? Bola by v nej veľká telocvičňa?

Telocvičňa by určite nechýbala. (smiech) Súčasťou vyučovania by boli každý deň aj pohybové aktivity. Počas dňa by deti trávili niekoľko hodín učením sa teórie a striedali by to s praxou vonku na vzduchu. Rozložil by som to tak, aby deti nesedeli štyri alebo päť hodín na jednom mieste.

Spomínali ste, že malé deti by sa ešte nemali špecializovať na šport. Od akého veku to už má zmysel? 

Už na prvom stupni základnej školy je vhodné zapojiť športovú aktivitu, ale mala by byť skôr všeobecná než špecializovaná. Neznamená to, že dieťa by nemalo navštevovať krúžok zameraný na konkrétny šport. Dôležitú úlohu tu zohráva tréner, ktorý by mal dbať na všeobecné danosti a rozvoj dieťaťa a nebazírovať na výkone u sedem- či osemročného dieťaťa.

Lenže nie každý tréner to tak robí. Aj preto sme sa rozhodli založiť O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorej cieľom je dať deťom práve všeobecný základ. Snažíme sa prilákať deti k športu a ukázať im, že to môže byť aj zábavné.

V Akadémii sú aj deti, ktoré už nejaký športový krúžok navštevujú, a my im ponúkame chýbajúci všeobecný a kondičný základ. Veľa detí chodí napríklad dvakrát do týždňa na futbal a dvakrát k nám. Povedať však dieťaťu, že z neho vyrastie futbalista, je v tomto veku stále priskoro.

V akom veku sa už dá posúdiť, na ktorý šport má dieťa predpoklady? Čo ak dieťa chodí na futbal, ale viac by sa hodilo na tenis?

Vek 10 rokov je hranica, keď prichádza čas na konkrétnejšiu špecializáciu. V rámci Akadémie sa okrem iného snažíme aj odhaliť, na ktorý šport má dieťa predpoklady, čo uľahčuje jeho ďalšie smerovanie.

Ak má dieťa dobrý základ a na tréningoch sa venovali aj všeobecnej príprave, netreba mať obavy z toho, keď sa v tomto veku rozhodne, že ho futbal prestal baviť a chcelo by vyskúšať iný šport.

V tomto veku je už dieťa rozumné a vie posúdiť, čo ho baví. Výnimkou sú už spomínané športy ako gymnastika a atletika, kde deti vo veku desať rokov už pomaly dosahujú vrcholové výkony.

Koľko by sa malo dieťa na prvom stupni základnej školy denne hýbať?

Malo by sa hýbať každý deň. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti a dospievajúca mládež vo veku od 5 do 17 rokov hýbali minimálne 60 minút denne.

Do toho sa počíta aj telesná výchova dva- či trikrát do týždňa, samozrejme, nie v tejto výnimočnej situácii, cesta do školy na bicykli alebo pešo i prechádzka so psom. Osobne som zástanca práve takýchto aktivít, ktoré dokážu odbremeniť aj rodiča.

„Dieťa by sa malo hýbať každý deň. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti a dospievajúca mládež vo veku od 5 do 17 rokov hýbali minimálne 60 minút denne.“

Dieťa by malo prirodzene chcieť tráviť čas hrou vonku. Svoju úlohu tu zohráva aj rodič, ktorý by mu mal byť vzorom a ísť sa s ním bicyklovať, korčuľovať alebo vybehnúť na kolobežku.

Čo robiť, ak dieťa už robí šport systematicky a darí sa mu, ale zrazu príde vek, keď sa mu prestane chcieť alebo ho niektoré veci na tréningu nebavia? Ako nájsť hranicu medzi tým, keď dieťa ešte máme motivovať, a tým, keď už nemá význam ďalej ho trápiť?

Má to rôzne úrovne. Pri prvej negatívnej skúsenosti netreba hneď dieťaťu povedať, aby skončilo. Naopak, treba ho podržať a hľadať cestu, ako problém vyriešiť. Či už porozprávať sa s trénerom, alebo sa pokúsiť niečo zmeniť v prístupe. Ak sa to však po týždňoch či mesiacoch nezlepšuje a dieťa stále cíti odpor, už by som to nesilil.

Práve vo veku 13-14 rokov sa vo väčšine športov začína reálne makať. A v tomto momente to veľa detí vzdá, lebo si uvedomia, že šport, ktorý brali ako zábavu, je odrazu makačka. Dieťa musí byť samo presvedčené, že robí to, čo ho baví. Zároveň by malo byť schopné obetovať niektoré aktivity, ktoré robia jeho spolužiaci či kamaráti.

Treba si uvedomiť, že z každého dieťaťa nemusí vyrásť športovec. Samozrejme, podporovať pohyb ako lyžovanie či plávanie je výbornou náhradou organizovaného športu. Je dobré motivovať dieťa aspoň na hobby šport.

Nevadí, ak sa dieťa nerozhodne pre kariéru profesionálneho športovca, dôležité je, že športovalo a robilo niečo pre svoje zdravie a rozvoj osobnosti. Aj keď rodičia možno mali predstavu, že z ich dieťaťa vyrastie úspešný športovec, vynaložený čas a peniaze určite dobre investovali do jeho zdravia a rozvoja.


Aktuálna situácia ovplyvnila aj športové aktivity detí. O2 Športová akadémia Mateja Tótha preto prichádza už s 2. sériou projektu Telesná na doma a chce prispieť k tomu, aby sa na pohyb detí nezabúdalo ani v tomto náročnom období. Videá, v rámci ktorých deti k pohybu motivujú populárni slovenskí športovci, nájdete na stránke akademia.o2.sk/telesna-na-domana YouTube kanáli O2 Slovakia

Matej Tóth

Je profesionálny chodec, majster sveta a olympijský víťaz z Ria de Janeiro v roku 2016. Preteká za klub VŠC Dukla Banská Bystrica a šesťkrát zvíťazil v ankete Atlét roka. V roku 2017 rozbehol v spolupráci s O2 projekt O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorý má za cieľ priviesť deti k pohybu. Krúžok pod vedením skúsených trénerov doteraz absolvovalo viac ako 5 000 detí.


Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac

6 smartfónov, s ktorými si môžete pohodlne krátiť čas aj náročnejšími hrami

Čítaj viac

6 dôvodov, pre ktoré sa stále oplatí spoľahnúť na repasovaný iPhone 7

Čítaj viac