Obdivoval som ľudí, ktorí sa s odvahou a s úsmevom na tvári púšťali do možných aj nemožných športových či bláznivých výkonov, neraz ohrozujúcich zdravie i život.
Dostatok nadšencov, ktorí sú ochotní prekonávať hranice ľudských možností, zapojiť sa do spoločných aktivít a urobiť niečo zaujímavé, užitočné alebo len zábavné, je aj na Slovensku.
Počas svojho života som bol svedkom mnohých slovenských i svetových rekordov v najrôznejších disciplínach.
Keď rozmýšľam o tom, kedy a kde sa začala novodobá história slovenských rekordov, ako aj moja komisárska dráha písať, musím začať v Laponsku. Prečo práve tam? Všetko majú na svedomí bryndzové halušky.
V obci Turecká neďaleko Banskej Bystrice vznikla nevídaná súťaž – Majstrovstvá sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek. Na podujatí som sa vtedy podieľal ako reklamný partner. Halušky sme síce vtedy do Guinnessovej knihy svetových rekordov nedostali, vymysleli sme však aktivity, ktoré by túto slovenskú špecialitu ďalej zviditeľnili.
V marci 1998 sa do Laponska vybrala skupina slovenských mašérov so svojimi psami. Cieľom ich cesty bolo jazero Inari, posvätné miesto Laponcov. A vtedy sa zrodil nápad.
Hlavní aktéri Marcel Petrík a Marcel Styk sa podujali navariť bryndzové halušky práve tam. Cieľ cesty dosiahli a úlohu splnili. Jazero Inari sa stalo najsevernejším miestom na svete, kde sa varili a jedli bryndzové halušky. A slovenskú špecialitu ochutnali aj miestni obyvatelia.
V júni 1998 som začal pripravovať prvú prehliadku rekordov, kuriozít a zaujímavostí, Bystrické naj… Podujatie sa konalo v septembri počas známeho Radvanského jarmoku a do rôznych recesných disciplín sa vtedy mohli zapojiť aj návštevníci jarmoku.
V meste pod Urpínom sa vtedy podarilo vytvoriť štyri svetové rekordy a v nových disciplínach tri ustanovujúce. Podieľali sa na nich magnetický muž Karol Ostertag (žiaľ, dnes už nie je medzi nami), silový žonglér Milan Roskopf, silák Jozef Tešlár a majster v pití mlieka a v jedení Štefan Raškovský.
Stretla sa tu elita slovenských silákov. Nechýbal Juraj Barbarič, najsilnejší muž sveta v ťahaní železničných vagónov. Program sa tešil mimoriadnej pozornosti médií. Prišli mnohí novinári, jeden až z redakcie chorvátskeho denníka Vjesnik, nakrúcali to dva televízne štáby.
So všetkými ľuďmi, ktorí sa zúčastnili na Bystrickom naj…, sa začala rozvíjať ďalšia spolupráca. Pripravil som vtedy webstránku, postupne sa rozšírili kontakty a pribudli rekordmani aj rekordy. Mnohí začali lámať svoje staré rekordy, rekordmanské akcie začali byť čoraz populárnejšie.
Táto moja záľuba postupne prerástla do práce, ktorá sa nedala vykonávať popri zamestnaní. Akcie sú totiž niekedy aj cez týždeň a to sa už nedalo časovo zvládať. Preto som sa začal popri rekordoch postupne viac venovať fotografii a reklame. V podstate som sa stal rekordológom (úsmev).
Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o nevšedných slovenských rekordoch, ktorého partnermi sú Zlatý a Platinový O2 Paušál. O2 je operátor, ktorému je preháňanie v tom najlepšom zmysle slova naozaj blízke. Tento mesiac to prehnal s dátami, vďaka čomu ich zákazníci oboch paušálov získajú až päťkrát viac a to za nezmenenú cenu. Viac informácií o vylepšených O2 Paušáloch nájdete na www.o2.sk/volania/o2-pausal.