Rešpekt, vnímanie potrieb druhých a supermarket. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o nespojiteľné, Tesco dokazuje opak. Spoločnosť len nedávno získala ocenenie za zodpovedné podnikanie Via Bona, pretože začleňuje do pracovného kolektívu ľudí so zdravotným znevýhodnením, ľudí rôznych etník či orientácií. Keď teda najbližšie pôjdete kúpiť chlieb, obzrite sa okolo seba – v Tescu uvidíte spoločnosť, v ktorej je každý vítaný.
V rozhovore s personálnou manažérkou Tesca Renátou Vozárovou sa dočítate aj o tom:
- prečo je dôležité, aby boli zdravotne znevýhodnení ľudia „viditeľní“” aj v bežnom svete,
- akými zmenami prešli, aby mohli zamestnať ľudí s Downovým syndrómom či s neurodiverzitnými ochoreniami,
- ako pracovnými benefitmi podporili kvír komunitu,
- prečo chcú, aby boli ženy vo vedúcich funkciách,
- a prečo je dôležité, aby aj firmy motivovali mladých dokončiť školu.
V spoločnosti Tesco sa sústreďujete na začlenenie menšín do kolektívu, za čo ste nedávno získali ocenenie za zodpovedné podnikanie Via Bona. Čo motivuje veľkú firmu, ako je Tesco, robiť „niečo navyše“ a k tomu bez finančného benefitu?
V Tescu sa stretávajú rôznorodí zákazníci, ale aj rôznorodí zamestnanci. Keďže sme veľká firma, ktorá má obchody po celom Slovensku, vnímame podporu rôznorodých ľudí ako svoju spoločenskú zodpovednosť pracovať na scitlivovaní spoločnosti, aby sme si lepšie uvedomili, že všetci sme súčasťou jednej spoločnosti.
Podpora menšín na pracovnom trhu pre nás nie je len nejaký ďalší projekt – chceme vytvoriť prostredie, ktoré ukazuje, že sme tu naozaj pre všetkých. V Tescu sa venujeme skupinám ľudí, ktoré iní často nazývajú „nezamestnateľnými“, a my to radi vyvraciame.
Kto patrí do tejto skupiny?
Napríklad marginalizované rómske komunity. V tejto téme spolupracujeme aj s neziskovými organizáciami. Pravidelná výplata výrazne zlepší kvalitu života ľudí, ktorí sú na hranici chudoby. Práca však dáva aj iné veci, na ktoré možno majorita často nemyslí – ľudia z marginalizovaných komunít získajú pocit, že patria do pracovného kolektívu, učia sa zodpovednosti a pracovným návykom.
Takže práca nielen zlepší finančnú situáciu, ale má aj niekoľko spoločenských benefitov, ku ktorým by sa pre nálepku „nezamestnateľný“ alebo “nezamestnateľná“ inak nedostali.
Áno, ale záleží nám aj na tom, aby sa naši kolegovia vrátili do škôl. V Plaveckom Štvrtku sme rozbehli program, do ktorého sme zapájali mladých ľudí z rómskej komunity, ktorí mali ukončené iba základné vzdelanie, teda často nepokračovali ďalej na strednú školu.
Spolu s neziskovou organizáciou Človek v ohrození sme im ukázali cieľ aj cestu – mnohí sa v rámci duálneho vzdelávania vrátili do školy a popritom pracovali u nás. Je to napríklad príbeh Grétky, ktorá sa vďaka tomu vrátila do školy a získala aj akúsi slobodu. Má vzdelanie a dokáže si sama zarobiť peniaze.
Štatistiky ukazujú, že ak sa ľudia, ktorí majú ukončenú iba povinnú školskú dochádzku, nezamestnajú do dvoch rokov, 90 % z nich bude trvalo nezamestnaných. Ide pritom o talentovaných mladých, ktorí len potrebujú trošku motivácie a pomoci. V Bardejove už máme napríklad kolegu, ktorého vedieme k tomu, aby z neho bol vedúci pracovnej zmeny.
Okolo rómskych komunít ešte stále panuje veľa stereotypov. S akými reakciami sa stretávate u svojich zákazníkov?
Pred desiatkami rokov sme počuli hlasy zákazníkov, ktorí hovorili, že Rómovia nemôžu byť pri mäsovom pulte, pretože nedodržujú hygienické zásady, čo je stereotypný názor.
Postupným včleňovaním pracujeme na tom, aby sa majorita zoznámila s menšinami a uvedomila si, že sú súčasťou bežného života. Je to misia, ktorej veríme, a zopár nepríjemných komentárov nás nezastaví – našim kolegom dôverujeme a podporujeme ich.
Vravíte o zopár nepríjemných komentároch – stretávate sa teda najmä s pozitívnym ohlasom?
Určite áno, medzi našich zákazníkov patria všetky skupiny spoločnosti a páči sa im, že vidia sebe podobných zamestnancov v obchode. Nedávno sme otvorili obchod v obci Zlaté Klasy, kde je väčšinovo zastúpená rómska komunita. Je teda jasné, že aj väčšina našich kolegov z tohto obchodu sú Rómovia.
Napadá mi aj príklad z obchodu z Nitry, keď sa jeden zo zákazníkov rozplakal, pretože ho dojala prítomnosť našej kolegyne s Downovým syndrómom. Sám má dcéru s týmto ochorením a myslel si, že ju nečaká žiadna budúcnosť, pretože nikde nevidel ľudí s Downovým syndrómom začlenených do spoločnosti.
Ľudia so zdravotným znevýhodnením boli doposiaľ na Slovensku neviditeľní – akoby neexistovali. V Tescu zamestnávame dvojnásobok zdravotne znevýhodnených kolegov, ako by sme „mali“ podľa zákona. Aktuálne máme vyše 450 kolegov s rôznymi zdravotnými znevýhodneniami, fyzickými aj mentálnymi. Aj v tomto prípade ide o skupinu, ktorú niekto nazýva „nezamestnateľnou“. Keď sa však prispôsobí pracovné prostredie, je možné zamestnať každého.
Ako ste prispôsobili prostredie vy?
Vykonali sme zopár stavebných úprav – pridali výťah, automatické otváranie dverí, snímač na pracovné karty sme posunuli nižšie, aby bol dostupný aj pre ľudí na invalidnom vozíku. Nie je to však nič drastické a radi by sme týmto povzbudili aj iné firmy.
V Tescu sa stretávajú rôznorodí zákazníci, ale aj rôznorodí zamestnanci, preto vnímame ich podporu v práci ako svoju spoločenskú zodpovednosť, aby sme si lepšie uvedomili, že tu spolu všetci žijeme.
Zmien sa netreba báť, len treba myslieť na všetkých kolegov. Napríklad sme mali rutinné práce, pri ktorých väčšinou zamestnanci stáli, niektorým ľuďom sa však práca lepšie vykonávala po sediačky, tak sme to prispôsobili.
Máme aj kolegov s neurodiverzitnými ochoreniami (inakosť v zmysle spracúvania informácií, správania, pozn. red.) a naučili sme sa, že keď majú priveľa vzruchov, potrebujú odpočinok v tichej miestnosti. Postupne sa učíme a, samozrejme, pýtame si aj spätnú väzbu.
Je naozaj inšpiratívne počuť od veľkej firmy, že riešenia sa vždy dajú nájsť, aj keď má veľký počet zamestnancov a je náročnejšie vyhovieť každému. Ako funguje spätná väzba u vás?
Rôznymi formami – keďže chceme vytvárať vhodné a príjemné zamestnanie pre všetkých, musíme najskôr vedieť, aké skupiny kolegov máme. Na to slúži prieskum To som ja, kde nám môžu zamestnanci anonymne povedať, či sa hlásia k nejakej menšine.
V Tescu sa však stretávajú aj naše ambasádorské skupiny. Takto máme napríklad skupinu pre mladých kolegov, skúsenejších, kolegov z kvír komunity, skupinu na podporu kariérneho rastu žien. A radi podporujeme vznik ďalších a ďalších skupín. Je pre nás dôležité, aby kolegovia medzi sebou diskutovali a dávali nám spätnú väzbu, čo je pre nich v rámci inklúzie dôležité, a učili nás byť ešte lepšou firmou.
A čo vás zatiaľ naučili?
Počúvať a meniť. Napríklad sme upravili jeden z benefitov a máme 25 dní dovolenky pre všetkých – aj pre mladých ľudí, ktorí by podľa zákona mali mať viac dovolenky až po istom veku.
Počúvame skupinu na podporu úspešných žien – prinášame rôzne vzdelávacie semináre, dávame im možnosť ísť na konferencie. Kolegov z LGBTIQ+ komunity hrdo podporujeme počas Pridu, pretože vieme, že je pre nich, ako aj pre všetkých ostatných dôležité cítiť sa prijatí a vítaní. Na základe dopytu kvír komunity sme upravili aj ďalší benefit – naše výhody pre heterosexuálne páry – manželstvá – platia aj pre homosexuálne partnerstvá, aj keď tieto páry na Slovensku nie je možné zoficiálniť.
Snažíme sa myslieť na všetkých, no nie vždy sa nám to darí a sme radi, že nám naše ambasádorské skupinky nastavujú zrkadlo. Napríklad skupina skúsenejších kolegov nad 55 rokov je reakciou na skupinu mladých. Nečakali sme, že by aj skupina skúsených mala záujem o takúto aktivitu – opak je však pravdou.
Darí sa vám tieto skupinky prepájať?
Áno, lebo aj v bežnom živote potrebujeme byť prepojení a fungovať spolu, chceme to aj v Tescu. Inak by sme sa zbytočne ochudobňovali.
Pri ambasádorských skupinách sa však snažíme, aby táto spolupráca bola silnejšia, aby boli prepojenejší, chápali sa a učili sa od seba. Darí sa nám to najmä pri skupinách starších a mladších kolegov, kde sa snažíme, aby skúsenejší kolegovia nehovorili, že mladí sú leniví a nechce sa im pracovať, ale aby chápali ich prístup k práci.
Rozprávame sa o spôsoboch komunikácie, ktoré rôzne skupiny očakávajú, a aktuálne rozbiehame aj reverzný mentoring, kde sa starší kolegovia učia od mladších. Každá generácia či menšina má svoje špecifiká, svoje potreby a záujmy, no v konečnom dôsledku je to celé len o rešpekte.
O rešpekte a kontinuálnej práci. Máte pred sebou okrem reverzného mentoringu ešte nejaké ďalšie ciele a novinky, na ktorých pracujete?
Chceme vytvoriť také pracovné prostredie, v ktorom sa bude môcť zamestnať človek s akýmkoľvek zdravotným znevýhodnením.
Z Európskej únie prichádza nová legislatíva, ktorá nás zaväzuje zdôvodniť, prečo existuje rodový rozdiel v odmeňovaní, respektíve zaväzuje nás úplne ho zotrieť – takže sa v najbližšom období budeme ešte viac zameriavať na rozdielne, respektíve rovnejšie odmeňovanie na základe rodu.
Tesco je však už teraz zamestnávateľom s rovnakým odmeňovaním na rovnakých pozíciách a ako jediná súkromná firma zverejňujeme tento rodový rozdiel v odmeňovaní, ktorý hovorí o celkovom priemere platov na všetkých pozíciách. Aj keď dnes na túto tému ešte nemáme platné smernice, v Tescu dáta roky zbierame, sledujeme a venujeme sa znižovaniu rozdielu, preto sme v Tescu za posledné tri roky zmenšili tento rozdiel o 3,4 %.
Výzva, ktorej čelíme, je motivovať ženy, aby sa rozhodli pre riadiace funkcie. V Tescu máme až 71 % kolegýň, a preto je potenciál naozaj vysoký. Našou úlohou je vytvoriť flexibilné prostredie, aby sa ženy mohli jednoduchšie vrátiť po materskej dovolenke, a podporiť ich, aby si verili aj na manažérske posty.
Pomôže vám pri plnení nových cieľov aj nedávno získané ocenenie Via Bona za zodpovedné podnikanie v kategórii Výnimočný zamestnávateľ od Nadácie Pontis? Je to pre vás taká pomyselná zelená, že by ste mali pokračovať aj v ďalších projektoch?
Veľmi nás teší, že niekto vidí, čo robíme, a že si nevybrali len jeden projekt, ale naše aktivity vidia ako celok. Samozrejme, je to aj záväzok pokračovať a rozvíjať prácu v oblasti diverzity, rovnosti a inklúzie. A zároveň je to potvrdenie našej spoločenskej zodpovednosti, ktorú ako firma máme. Myslíme si, že aj toto je cesta, ako urobiť Slovensko tolerantnejšie.
Nadácia Pontis ocenením Via Bona Slovakia každoročne zviditeľňuje inšpiratívne príklady zodpovedného podnikania firiem na Slovensku. Za 24 rokov existencie ocenenia poukázala na viac ako 160 nasledovaniahodných projektov. A o dôležitých projektoch a ľuďoch je dôležité aj hovoriť, preto je magazín O2, Sóda, komunikačným partnerom Via Bona.
Loading...
