Viete, kde jedia miestni a kde sa nachádzajú tie najzaujímavejšie technické pamiatky Bratislavy?
Ľudia, ktorých zaujímajú skryté tváre hlavného mesta, mapujú reštaurácie s medzinárodnou kuchyňou, obľúbené miesta lokálnych obyvateľov či technické pamiatky.
Každý obyvateľ Bratislavy aj jej návštevník má svoje záujmy a vyšliapané chodníčky. Preto je podnetné občas vyjsť zo svojej bubliny a pozrieť sa na mesto očami ľudí, ktorí sú s ním tesne spätí. Vďaka mapám, ktoré vydávajú, môžete spoznať hlavné mesto inak.
Podeľte sa o zážitky zo spoznávania zákutí hlavného mesta vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií
Gastromapou k porozumeniu
Bratislava ponúka množstvo gastroprevádzok, v ktorých môžete ochutnať svetovú kuchyňu. Vďaka nim „precestujete“ za jeden deň polovicu sveta, stretnete ľudí z Číny, Mexika, Indie či Talianska a zoznámite sa s ich kultúrami nad tanierom skvelého jedla.
Keď pre vás ľudia zo vzdialených krajín navaria podľa svojich rodinných receptov, spoznáte exotické chute a vône z prvej ruky.
Mapa bratislavských reštaurácií s medzinárodnými kuchyňami zároveň prispieva k otvoreniu sa spoločnosti v hlavnom meste. Nezisková organizácia Mareena, ktorá mapu vydáva, pomáha totiž utečencom a cudzincom zapadnúť do našej spoločnosti a miestnym ľuďom zase lepšie spoznať tých, pre ktorých sa Slovensko stalo novým domovom.
Druhú aktualizovanú edíciu mapy si môžete kúpiť priamo v Mareene, v bratislavskom kníhkupectve Artforum alebo objednať online prostredníctvom kníhkupectva Martinus. V ponuke sú dve verzie – praktická gastromapa do vrecka alebo plagát.
M_P_BA
Kam v Bratislave chodia miestni? Kam sa chodia najesť, kde sa stretávajú s priateľmi alebo kam si radi vyrazia na rande? Spravidla na nich narazíte na miestach, ktoré dýchajú výnimočnou atmosférou. Tieto prevádzky často nemajú nablýskané fasády, ale sú nenápadne ukryté.
Pavlína Morháčová už roky spisuje obľúbené miesta Bratislavčanov do mapy M_P_BA. Nájdete tu tipy na ošúchané „skanzeny“, v ktorých sa zastavil čas, príjemné zašité kaviarne, starosvetské lokálne obchodíky, ale aj unikátne miesta, ktoré stoja za malý výlet.
„Zaujímavé veci číhajú za množstvom rohov a aj keď sa Bratislava v posledných rokoch zásadne mení, vznikajú nové štvrte a starý ošúchaný svet zaniká, aj tak je stále po čom ňúrať,“ hovorí autorka projektu.
Odporúčame aj účet M_P_BA na Facebooku, kde často pribúdajú nové nečakané miesta aj tipy na vlastivedné prechádzky po meste.
Technické pamiatky Bratislavy
Technické pamiatky sú cenným, ale často prehliadaným dedičstvom našej krajiny. Bratislavčania si k nim postupne hľadajú cestu, no mnohé pamiatky nám jedna po druhej miznú pred očami. Mapa technických pamiatok Bratislavy zachytáva miesta, ktoré ešte v Bratislave zostali a ktoré si bežný človek môže pozrieť aspoň z diaľky.
Foto: Jana Makroczy
Mapa technických pamiatok Bratislavy sa sústreďuje na 48 najstarších a najzaujímavejších pamiatok mesta. Jej súčasťou sú minimalistické ilustrácie a texty v slovenskom i anglickom jazyku.
Ak chcete žiť udržateľnejšie a produkovať menej odpadu, určite vám príde vhod Cirkulárna mapa Bratislavy, za ktorou je Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Dozviete sa z nej, kde všade sa nachádzajú nielen bezobalové obchody či komunitné kompostoviská, ale aj rôzne požičovne, opravovne či krajčírstva.
Mapu si môžete stiahnuť ako PDF alebo si ju v rozšírenej verzii prezerať na Google Maps.
Aby ste sa o svoje zážitky pri spoznávaní hlavného mesta aj zvyšku krajiny mohli podeliť so svojimi blízkymi, stavte na rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autor: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
„Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.“
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
„Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.“
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
„Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.“
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať zdravý športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu a zistiť, na ktorý šport majú najlepšie predpoklady.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Loading...
