Viete, kde jedia miestni a kde sa nachádzajú tie najzaujímavejšie technické pamiatky Bratislavy?

Ľudia, ktorých zaujímajú skryté tváre hlavného mesta, mapujú reštaurácie s medzinárodnou kuchyňou, obľúbené miesta lokálnych obyvateľov či technické pamiatky.

Každý obyvateľ Bratislavy aj jej návštevník má svoje záujmy a vyšliapané chodníčky. Preto je podnetné občas vyjsť zo svojej bubliny a pozrieť sa na mesto očami ľudí, ktorí sú s ním tesne spätí. Vďaka mapám, ktoré vydávajú, môžete spoznať hlavné mesto inak.

Podeľte sa o zážitky zo spoznávania zákutí hlavného mesta vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Gastromapou k porozumeniu

Bratislava ponúka množstvo gastroprevádzok, v ktorých môžete ochutnať svetovú kuchyňu. Vďaka nim „precestujete“ za jeden deň polovicu sveta, stretnete ľudí z Číny, Mexika, Indie či Talianska a zoznámite sa s ich kultúrami nad tanierom skvelého jedla.

Keď pre vás ľudia zo vzdialených krajín navaria podľa svojich rodinných receptov, spoznáte exotické chute a vône z prvej ruky.

Mapa bratislavských reštaurácií s medzinárodnými kuchyňami zároveň prispieva k otvoreniu sa spoločnosti v hlavnom meste. Nezisková organizácia Mareena, ktorá mapu vydáva, pomáha totiž utečencom a cudzincom zapadnúť do našej spoločnosti a miestnym ľuďom zase lepšie spoznať tých, pre ktorých sa Slovensko stalo novým domovom.

Druhú aktualizovanú edíciu mapy si môžete kúpiť priamo v Mareene, v bratislavskom kníhkupectve Artforum alebo objednať online prostredníctvom kníhkupectva Martinus. V ponuke sú dve verzie – praktická gastromapa do vrecka alebo plagát.

M_P_BA

Kam v Bratislave chodia miestni? Kam sa chodia najesť, kde sa stretávajú s priateľmi alebo kam si radi vyrazia na rande? Spravidla na nich narazíte na miestach, ktoré dýchajú výnimočnou atmosférou. Tieto prevádzky často nemajú nablýskané fasády, ale sú nenápadne ukryté.

Pavlína Morháčová už roky spisuje obľúbené miesta Bratislavčanov do mapy M_P_BA. Nájdete tu tipy na ošúchané „skanzeny“, v ktorých sa zastavil čas, príjemné zašité kaviarne, starosvetské lokálne obchodíky, ale aj unikátne miesta, ktoré stoja za malý výlet.

„Zaujímavé veci číhajú za množstvom rohov a aj keď sa Bratislava v posledných rokoch zásadne mení, vznikajú nové štvrte a starý ošúchaný svet zaniká, aj tak je stále po čom ňúrať,“ hovorí autorka projektu.

Odporúčame aj účet M_P_BA na Facebooku, kde často pribúdajú nové nečakané miesta aj tipy na vlastivedné prechádzky po meste.

Technické pamiatky Bratislavy

Technické pamiatky sú cenným, ale často prehliadaným dedičstvom našej krajiny. Bratislavčania si k nim postupne hľadajú cestu, no mnohé pamiatky nám jedna po druhej miznú pred očami. Mapa technických pamiatok Bratislavy zachytáva miesta, ktoré ešte v Bratislave zostali a ktoré si bežný človek môže pozrieť aspoň z diaľky.

Foto: Jana Makroczy

Mapa technických pamiatok Bratislavy sa sústreďuje na 48 najstarších a najzaujímavejších pamiatok mesta. Jej súčasťou sú minimalistické ilustrácie a texty v slovenskom i anglickom jazyku.

Mapu vydalo občianske združenie Čierne diery v spolupráci s Klubom ochrany technických pamiatok. Podobné mapy vytvorili aj pre ďalšie mestá, pričom séria bola ocenená Národnou cenou za dizajn.

Cirkulárna mapa Bratislavy

Ak chcete žiť udržateľnejšie a produkovať menej odpadu, určite vám príde vhod Cirkulárna mapa Bratislavy, za ktorou je Inštitút cirkulárnej ekonomiky. Dozviete sa z nej, kde všade sa nachádzajú nielen bezobalové obchody či komunitné kompostoviská, ale aj rôzne požičovne, opravovne či krajčírstva.

Mapu si môžete stiahnuť ako PDF alebo si ju v rozšírenej verzii prezerať na Google Maps.

Aby ste sa o svoje zážitky pri spoznávaní hlavného mesta aj zvyšku krajiny mohli podeliť so svojimi blízkymi, stavte na rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Udržateľné cestovanie vám prinesie zážitky, o ktoré bežní turisti prichádzajú

S blogerkou Veronikou Šipoš Rosputinskou sme sa zamerali na to, prečo je dobré cestovať lokálne a bezhlavo nelietať po svete.

Udržateľné cestovanie nie je o odopieraní, ako sa mnohým na prvý pohľad zdá. Umožní vám spomaliť a dovolenku prežiť ešte intenzívnejšie. S Veronikou Šipoš Rosputinskou z blogu She Makes Me Travel sme sa rozprávali, ako koronakríza ovplyvňuje cestovanie a prečo je dobré dovolenkovať lokálne. 

Leto je obdobím objavovania a nových zážitkov. Ak chcete lepšie spoznať svoje okolie, pri plánovaní výletov či výbere ubytovania môžete využiť 4G sieť od O2, ktorá je k dispozícii už pre 97 % obyvateľov Slovenska.

V rozhovore sa dočítate:

  • čo je udržateľné cestovanie,
  • aké sú jeho hlavné výhody,
  • či sa treba úplne vzdať leteckej dopravy,
  • prečo nie je riešenie zostať doma,
  • ako pandémia zmenila turizmus.

Kedy a prečo si začala s udržateľným cestovaním? 

Vždy som rada spoznávala nové miesta a ľudí. A čím viac sme s manželom cestovali, tým viac som si všímala, ako správanie turistov a ich voľby ovplyvňujú domácich obyvateľov a miestnu prírodu. 

Prvý zlom nastal na Bali, ktoré je známe tým, že je veľmi preťažené turizmom. Videla som, že ľudia nerešpektujú kultúrne zvyky či zásady slušného správania. 

Napríklad boli schopní ignorovať zákazové značky a obísť plot, len aby sa dostali na ryžové pole. A pritom pošliapali úrodu, na ktorú boli domáci obyvatelia odkázaní. 

Postupne som si začala vyhľadávať informácie o týchto situáciách, a tak som sa prepracovala až k pojmu udržateľné cestovanie. Zistila som, že o tejto téme na Slovensku nikto nepíše a povedala som si, že by tu mohol byť priestor začať sa tomu venovať. Táto téma rezonuje v spoločnosti čoraz viac.

V čom sa udržateľné cestovanie líši od bežného turizmu?

Vymyslela som si takú krátku poučku, ktorou sa to každému snažím zjednodušene vysvetliť: Udržateľné cestovanie je o tom, aby človek maximalizoval svoje zážitky popri tom, ako minimalizuje svoje negatívne dosahy na krajinu a na komunitu, do ktorej zavíta.

Je to o rešpektovaní obyvateľov, kultúry, náboženstva a prírody danej krajiny. Stačí sa riadiť starou ľudovou múdrosťou Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. V podstate to nie je žiadna veda.

Čo si máme predstaviť pod maximalizovaním zážitkov?

Vysvetlím to na sebe. Keď som začala cestovať, lákali ma exotické krajiny. Mala som pocit, že musím všade ísť a všetko vidieť. Itineráre som mala rozplánované do poslednej minúty. Manželovi som ani nemohla povedať, kam všade pôjdeme. 

Za tri týždne sme boli aj v piatich krajinách. Človek pri tejto rýchlosti síce veľa uvidí, ale nezažíva, nespoznáva do hĺbky. Teraz mi je málo týždeň na mieste, o ktorom všetci tvrdia, že tam po troch dňoch nie je čo robiť. Viem celý deň stráviť na lokálnom dizajnovom trhu, kde hľadám zaujímavých miestnych tvorcov, v škole varenia alebo v zapadnutom podniku.

„Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť k jej rozvoju.“

Rýchle cestovanie má negatívny dosah aj na turistické destinácie. Efekt jednodňového turistu vidíme napríklad v Benátkach, na Santorini a na mnohých iných miestach. Prídu tam státisíce ľudí, obehnú si pamiatky, využijú infraštruktúru mesta a minú tri eurá na magnetku. Mestá to veľmi zaťažuje, niektoré už začali návštevy týchto jednodňových turistov obmedzovať alebo o tom minimálne uvažujú.

Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť jej k rozvoju. Dokážeme tak nielen brať, ale aj niečím prispieť.

Čítajte aj: Nekupujte v Tatrách suveníry z Číny. 7 rád, ako cestovať udržateľne

Ak domáci uvidia, že ste pozorní, že sa pýtate na ich zvyky, tradície a názory, často sa stane, že vám to oplatia. Môžu vám vyjsť v ústrety a ak máte čas, ukážu vám miesta a doprajú zážitky, o ktoré bežný turista prichádza. 

Keď sa bavíme o spomaľovaní, najrýchlejším a najkomfortnejším spôsobom, ako cestovať na veľké vzdialenosti, je lietanie. Letecká doprava však výrazne škodí životnému prostrediu. Ako sa k tomu postaviť? Treba si lietanie naozaj odoprieť? 

Nič nie je čiernobiele, ani táto problematika. Samozrejme, lietanie si môžeme úplne odoprieť a vybrať si iné alternatívy dopravy. Skvelým dobrodružstvom môže byť aj výlet vlakom po Európe alebo cyklovýlet po Slovensku. 

Ak však chceme zažiť lokálnu kultúru v Ázii či Latinskej Amerike alebo nás láka biely piesok a tyrkysová voda karibských pláží, lietadlu sa nevyhneme. Vtedy treba zvážiť, ako taký výlet naplánovať, aby bol čo najrozumnejší.

Napríklad si ušetriť dovolenku na jednu dlhšiu cestu počas roka namiesto troch kratších dovoleniek a absolvovať dva lety namiesto šiestich. 

Alebo využiť sabatical, čo sa dnes stáva čoraz populárnejším, vziať si v práci voľno na pár mesiacov a v rámci jednej cesty navštíviť viac krajín a po návrate zas cestovať lokálne a šetrnejšie k prostrediu.

„Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.“

Možností je dnes neúrekom a vôbec to nemusíme hnať do extrémov.

Udržateľné cestovanie je zatiaľ okrajovou záležitosťou aj napriek tomu, že má očividne množstvo výhod. Prečo je to tak?

Veľa ľudí sa nad mnohými aspektmi cestovania ani nezamýšľa. Neuvažujú nad svojimi rozhodnutiami. Nemajú zlý úmysel, no ani im nenapadne, že ich rozhodnutia môžu mať negatívny efekt a že mnoho vecí sa dá urobiť inak a lepšie.

Žiaľ, postupne čoraz jasnejšie vidíme dôsledky našich činov na prírode aj lokálnych komunitách. Udržateľnosť cestovania sa začína dostávať do spoločenského povedomia. Myslím si, že stúpa snaha a chuť niečo zmeniť.

Keby sme išli do extrému, mohli by sme zostať doma. Nikoho by sme nezaťažovali a nemohli by sme spôsobiť žiadne škody. Nebolo by to lepšie?

Nie, každá minca má dve strany a žiadny extrém nie je dobrý. Sú krajiny, ktoré z cestovného ruchu žijú. Keď niekam vycestujeme a rozumne tam minieme peniaze u miestnych, podporíme lokálne rodiny a komunity.

Ďalšia vec je aj obohacovanie kultúr. Keď človek cestuje, veľa sa učí, aj o sebe, aj o tom, s kým cestuje, aj o krajine, ktorú navštívi. Môže rozširovať obzory ľudí v krajine, do ktorej cestuje, najmä pokiaľ ide o rozvojové krajiny, kde je to viac ako potrebné.

Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.

Ako pandémia koronavírusu zmenila turistický ruch? Aký to bude mať dosah na udržateľné cestovanie?

Udržateľné cestovanie malo rastúci trend až do bodu, keď prepukla globálna kríza, spôsobená koronavírusom. Čoraz viac spoločností sa snažilo robiť aspoň malé kroky k tomu, aby ich služby boli udržateľnejšie a aby znižovali svoj negatívny vplyv na prostredie.

Turistický ruch je obrovským odvetvím ekonomiky. Pred krízou od neho záviselo každé desiate pracovné miesto na svete. Kríza ho postihla najťažšie zo všetkých odvetví. Dnes je v dôsledku toho ohrozených 197 miliónov pracovných miest.

Veľa spoločností v tejto ťažkej situácii začalo lobovať nielen za to, aby získali daňové úľavy, ale aj za to, aby sa obmedzili nároky jednotlivých krajín na udržateľnosť.

„Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným.“

Akákoľvek snaha byť udržateľnejší, produkovať menej emisií a podobne si vyžaduje investície. Pre firmy je škrtanie v tejto oblasti najmenej bolestivé a pomôže im ušetriť peniaze napríklad na udržanie pracovných miest.

Otázka je, ako koronavírus ovplyvní ďalší vývoj udržateľného cestovania – či sa nevrátime o pár rokov späť a či sa firmy nebudú snažiť, aby bolo všetko rýchle, lacné a pre čo najväčšie masy.

Trh neformujú iba firmy, ale aj spotrebitelia. Aktuálne vnímame, že cestovanie v uzavretom priestore lietadiel, na zaoceánskych lodiach či pobyty v gigantických rezortoch môžu byť riskantné, a tak sa mnohí ľudia uprednostňujú lokálne cestovanie. Myslíš si, že toto vnímanie si prenesieme aj do obdobia, keď sa pandémia skončí?

V prvom rade je tu otázka, ako aktuálna ekonomická situácia ovplyvní príjmy ľudí a či a do akej miery si budeme môcť dovoliť cestovať, či už do zahraničia, alebo lokálne.

Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným. Môže sa však stať, že sa znova presunie medzi aktivity, ktoré si nebude môcť dovoliť každý. Keď rodiny prídu o príjem, zvážia, či zaplatia účty a hypotéky, alebo či pôjdu na dovolenku.

Budeme podľa teba v budúcnosti cestovať viac udržateľne? 

Netrúfam si to odhadnúť. Veľa ľudí si uvedomilo, že to, ako sme nielen cestovali, ale aj vo všeobecnosti žili, nebolo veľmi udržateľné. Zvykli sme si na príliš veľký komfort.

Zvykli sme si veľa brať zo spoločnosti aj z prírody a menej dávať. Uvidíme, či sa dokážeme v budúcnosti uskromniť, alebo si budeme pod zámienkou zlej ekonomickej situácie vyberať lacné a neudržateľné riešenia.

Chystáte sa v lete konečne lepšie spoznať Slovensko? Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov sa môžete spoľahnúť na rýchly mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o 4G sieti aj mapu dostupnosti služieb nájdete na www.o2.sk.

Veronika Šipoš Rosputinská

Je novinárka a blogerka, ktorá v rámci blogu She Makes Me Travel píše o uvedomelom živote a cestovaní a prináša aj množstvo tipov na výlety po Slovensku. Blog tvorí so svojím mužom, ktorý cestovanie nenávidí a dokáže o tom vtipne písať. Prinášajú tak dva rôzne pohľady na rovnaké situácie.


Nemáte miesto na nové fotky a appky? Máme 5 tipov, ako si vyčistiť pamäť v telefóne

Čítaj viac

Tech News: Kedy si budeme nabíjať smartfón raz za týždeň?

Čítaj viac

Ešte lepší zážitok. K Sony Xperia L4 s kinodisplejom dostanete darček

Čítaj viac