Vyrába originálne šperky z dreva a zo starých hodiniek: Naučil som sa preniknúť drevu pod kožu
Andrej Kvaček vo Veľkom Krtíši vyrába šperky a doplnky z hrčavého dreva, ktoré dopĺňa drahokamami a súčiastkami zo starých hodiniek. Popritom vo svojom ateliéri prevádzkuje aj nezávislý kultúrny priestor.
Autor Dagmar Vinterová
Foto archív Andreja Kvačeka
Dátum
S umeleckým rezbárom Andrejom Kvačekom sme sa rozprávali o jeho tvorbe, ale aj o ateliéri, v ktorom organizuje výstavy lokálnych umelcov, workshopy či premietania starých filmov. Andreja stretnete vždy dobre naladeného. S pokojným úsmevom a svojským humorom ide priamo k veci.
Objavujte výnimočných Slovákov a ich výrobky vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií
Pri tvorbe šperkov používaš drevo, kovy, rohovinu aj mechanické súčiastky. Kam chodíš na takéto netradičné kombinácie?
Na začiatku je vždy kus dreva, ktorý očistím a čiastočne prebrúsim. Čakám, že počas týchto prvých zásahov drevo na mňa prehovorí. Raz je to hneď, inokedy to trvá dlhšie. Pri práci používam veľa rôznych materiálov. Drevo, s ktorým pracujem, sa vždy dlho a prirodzene suší. Rád pracujem s krušpánom – je to veľmi tvrdé, ale dobre opracovateľné drevo. Mám rád aj drevo zo starých trámov. Rohovinu, drahé kovy a kamene používam hlavne ako doplnkový materiál.
Inšpiruje ma príroda a tiež steampunk. Je to štýl, ktorý vychádza zo sci-fi a z histórie. Pripomína budúcnosť, ako si ju mohli predstavovať ľudia, ktorí žili v dobe parných strojov.
Odkiaľ berieš materiál?
Drevo v poslednom čase prichádza za mnou samo od známych a priateľov. Exotické drevo získavam hlavne z odpadu jednej nábytkárskej firmy. Hodinkové súčiastky mám z pozostalosti, ktorú som náhodou kúpil po starom hodinárovi. Veľa hodiniek mi darujú ľudia – je to lepšie, ako by ich mali vyhodiť.
„Na začiatku je vždy kus dreva, ktorý očistím a čiastočne prebrúsim. Čakám, že počas týchto prvých zásahov drevo na mňa prehovorí. Raz je to hneď, inokedy to trvá dlhšie.“
Ako si sa naučil pracovať s drevom a s takou pestrou paletou materiálov?
Odmalička som niečo vyrábal. Vzťah k remeslu som zdedil od zručného starého otca. Na strednej škole som sa učil vyrábať a opravovať lovecké a športové zbrane. Mal som dobrého majstra, starého pána Szlateniho. Mechanika a tradičné opracovanie dreva ma už vtedy veľmi bavili. Z toho, čo ma pán majster naučil, ťažím dodnes.
Mám aj kamarátov remeselníkov z mnohých oblastí. Stretávame sa na rôznych festivaloch a dizajn marketoch. Tam je vždy čas prebrať, čo má kto nové, prípadne si navzájom poradiť.
Dielňu som mal v činžiaku už ako 15-ročný. Začalo sa to rôznymi príveskami a fajkami z dreva. Neskôr prišli šperky, sošky a v poslednom čase ma najviac bavia obrazy. Momentálne mám novú kolekciu 12 obrazov z dreva. Volá sa Drevený vesmír, keďže sa mi v dreve často zobrazuje vesmír.
Máš veľký ateliér v bývalej predajni Jednoty vo Veľkom Krtíši. Priestor otváraš aj pre verejnosť a usporadúvaš tu rôzne akcie. Ako sa to začalo?
Dielňu som sme presťahoval pred pár rokmi z malej záhradnej chatky. Bola to čistá radosť, priestor je podstatne väčší. Približne pred rokom sme sa rozhodli využiť to a bývalú predajňu otvoriť pre ľudí. Okrem dielne tu mám ateliér a malú galériu.
Tento rok sme v galérii usporiadali už štyri výstavy lokálnych umelcov. Zvykneme tu premietať staré filmy a plánujeme aj workshopy, napríklad Hontiansky ornament, s ktorým nám pomáha miestna Osveta. Chystáme aj kurz kreslenia.
Galéria je otvorená aj mimo organizovaných akcií, od obeda do večera počas pracovných dní. Ak sa chystáte prísť, prosím, ozvite sa vopred, aby ste si mohli byť istí, že ma zastihnete.
Šikovných Slovákov naprieč celou krajinou sa oplatí objavovať a o zážitky sa podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2, dostupnej pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska, to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.
Andrej Kvaček
Umelecký rezbár vyrába originálne diela z dreva v kombinácii s drahými aj s recyklovanými materiálmi. Svoje šperky a doplnky predáva pod značkou Bigwood Organic. Vo Veľkom Krtíši prevádzkuje kultúrny priestor Ateliér Bigwood.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Dopriať si voľno od práce je nevyhnutnosť. Niektorí zamestnávatelia na prevenciu vyhorenia myslia nielen cez zákonnú dovolenku, ale podporujú oddych aj cez iné benefity.Napríklad zamestnanci O2 po každých piatich odpracovaných rokoch získajú 20 dní plateného voľna navyše v rámci benefitu Recharge.
Andrea Fabušová,manažérka prevádzky predajnej siete
„Počas môjho recharge obdobia som si tak trochu predĺžila leto – v októbri sme sa totiž s manželom vybrali na Sicíliu. Neskôr som absolvovala kurz mindfulness (všímavosti), ktorý mi pomohol naučiť sa byť viac v prítomnom okamihu a lepšie pracovať s vlastnými myšlienkami.
Keďže kurz sa začal ešte pred sabatikalom a pokračoval aj po jeho skončení, bolo zaujímavé sledovať, ako sa počas tohto obdobia menilo moje prežívanie, schopnosť byť prítomná a spôsob, akým som reagovala na vlastné myšlienky. Zároveň som si mohla overiť, ako mi táto skúsenosť pomáha aj po návrate do bežného pracovného režimu.
Byť tu a teraz som si mala možnosť otestovať aj počas mojich výletov do Malých Karpát v okolí Bratislavy. S paličkami v rukách som ich prebrázdila aj mimo víkendov a vôbec mi neprekážalo, že som úplne sama.
Cením si však, že som značnú časť mesačného voľna strávila práve s manželom, pretože mi to dávalo pocit, akoby aj on mohol využiť časť benefitu pre seba. Štandardne totiž dovolenku v októbri neplánujeme.
„Mesačné voľno mi pomohlo získať odstup. Vrátila som sa pokojnejšia a oveľa lepšie viem zvládať aj stresové situácie.“
Do práce som sa vrátila pokojnejšia a snažila som sa udržať si tento pocit čo najdlhšie – nielen ako po bežnej dovolenke.
Vôbec mi neprekážalo, že časť mojej pracovnej agendy nebola vyriešená, pokojne na mňa počkala celý mesiac. Takže by som sa nehnevala, ak by sa mesiac voľna opakoval aj častejšie než každých päť rokov. Pokojne aj každé dva.“
Dni boli omnoho slobodnejšie, zrazu som nepotrebovala na každý deň plán
Alexandra Iskra, customer journey & process expert
„Viac som sa venovala rodine a sebe. Mala som viac času chodiť po deti skôr do školy či do škôlky, mohla vybehnúť na prechádzku, do fitka či len tak na nákupy do centra.
Ale ako to už počas voľných dní býva, vyhradila som si priestor aj na aktivity v domácnosti, na ktoré bežne popri práci nezvýši čas. Viac som varila, piekla, ale napríklad som aj vytriedila veci v skriniach či pivnici.
Aj napriek tomu bol mesačný sabatikal príjemným oddychom. Výrazne som spomalila tempo a mala som slobodu rozhodnúť sa, čo budem počas dňa robiť. Obvykle totiž musím mať plán aspoň na dva dni dopredu.
Potešilo ma aj to, že sa mi počas recharge obdobia nenahromadili pracovné resty. Mesiac je predsa len dosť dlhý čas na to, aby ľudia čakali, kým sa vráti konkrétna osoba, a úlohy sa priebežne vyriešili aj bez nej.
Po návrate trvalo asi len týždeň, kým som sa opäť naplno dostala do pracovného tempa. Odnášam si z toho poznanie, že človek naozaj potrebuje občas vypnúť a zastaviť sa.
„Zrazu som nemusela vedieť, čo bude zajtra. Mohla som sa riadiť tým, na čo som mala práve chuť. Pre mňa to bol úžasný pocit slobody.“
Myslím si, že mesačný sabatikal je výborný benefit. Človek si naozaj oddýchne od práce a každodennej rutiny a má šancu venovať viac času sebe alebo svojim blízkym, čo sa v dnešnom uponáhľanom svete nestáva často. Pre kolegov je to síce náročnejšie pokryť, ale keď sa to dobre naplánuje, dá sa to zvládnuť.“
Predĺžené voľno mi pomohlo zmeniť veci, ktoré už nefungovali
„Nie je nad to konečne sa venovať sama sebe. A práve to mi umožnil mesačný recharge, ktorý som absolvovala počas minulého roka.
Istý čas som strávila aj s rodinou, predovšetkým s otcom, s ktorým nás spája spoločný koníček. Obaja milujeme plávanie, sme jeho veľkí nadšenci.
„Návrat nebol jednoduchý, no práve vďaka predĺženej dovolenke som našla priestor urobiť potrebné životné zmeny. Je to benefit, o ktorom sa podľa mňa hovorí príliš málo, ja by som ho ocenila pokojne aj častejšie.“
A hoci bol návrat do práce náročný, voľno splnilo, čo malo – aj vďaka predĺženej dovolenke som totiž urobila potrebné zmeny vo svojom živote. Túto výhodu si cením, ide o výborný benefit, ktorý ľudia v mojom okolí často nespomínajú. A úprimne, na mojej pozícii asistentky zákazníckeho servisu by som ho brala aj oveľa častejšie.“
Zo sabatikalu sa stal spoločný rodinný projekt
Rastislav Pilka, customer journey & process expert
„Pôvodne som si chcel dať voľno od polovice augusta do polovice septembra s tým, že sa budem venovať sebe, deťom a drobným úpravám bytu. Z plánu však zišlo a sabatikal som si napokon dal už o mesiac skôr, teda v lete.
Spojil som tak niektoré svoje úlohy s aktivitami pre deti – spolu sme poopravovali záhradný nábytok a vyčistili terasu. Podarilo sa mi stihnúť aj výmenu sprchovacieho kúta. Nakoniec som si uvedomil, že oveľa lepšie a veselšie sa nám robilo, keď som nebol sám, ale robili sme dvaja, traja či dokonca štyria. Mám tri deti, takže o pomocníkov nebola núdza.
Väčšinu spoločných chvíľ sme však strávili oveľa príjemnejšie než domácimi prácami.
„Povinnosti idú oveľa veselšie, keď ich človek nerobí sám. Pri troch deťoch som mal navyše o pomocníkov postarané.“
Boli sme v History Parku v Štefanovej, schladili sme sa v jaskyni a vybrali sme sa aj na krátku dovolenku na Liptovskú Maru a Palcmanskú Mašu. Je to najchladnejšie jazero na Slovensku, no v tých horúčavách nám všetkým vrátane nášho psa takéto schladenie padlo vhod.
Ani sme sa nenazdali a mesiac ubehol ako voda. Na záver sme stihli ešte predĺžený víkend na chalupe v Kremnických vrchoch na strednom Slovensku.
Myslím si, že aj keď sa pôvodný plán a termín zmenili, všetci sme si spolu užili úžasné leto. Využili sme ho naplno – nielen na oddych, pre mňa od práce a pre deti od stereotypu, ale najmä na to, aby sme boli všetci spolu.“
Na mesiac prestalo existovať „keď budem mať čas“
Veronika Knapová, communication expert
„Mnohí ľudia v mojom okolí nechápali, prečo som nevyužila túto príležitosť na cestovanie po svete. Ako mama školopovinných detí som však po tom ani netúžila. Potrebovala som niečo úplne iné.
„Potrebovala som poriadne upratať domácnosť do hĺbky, bez stresu a časového tlaku. A popri tom, v tichu a dopoludňajšej samote, som si upratala aj sama v sebe.“
Konečne som si našla čas na všetkých ľudí, ktorí sú môjmu srdcu blízki a ktorých som pre každodenný kolotoč povinností celé roky odkladala na „keď budem mať čas“.
Niesla som si to v sebe ako výčitku. Najkrajšie na tom bolo, že som za nimi mohla vybehnúť doslova kedykoľvek, bez plánovania týždne dopredu.
A, samozrejme, venovala som sa aj svojim záľubám – šitiu a ručným prácam všetkého druhu. Deti sa ma často pýtali: ‚Mami, kedy si už sadneš?‘Odpovedala som im, že až keď sa mi skončí recharge.
Keď som na mesiac vystúpila z nekonečného kolotoča povinností a na chvíľu sa vzdialila od každodenného stereotypu, vrátila som sa do práce oveľa pokojnejšia a s väčším nadhľadom. A musím priznať, že odvtedy pociťujem výrazne menej stresu. Úprimne si myslím, že recharge je jeden z najlepších benefitov, aké sme kedy v O2 mali. Dopriala by som ho každému.“
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
