Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Zlatica Švajdová Puškárová: Veľa ľudí má pocit, že sa musia ku všetkému vyjadriť

„Sociálne siete sú dobrým sluhom, ale zlým pánom, treba to vedieť odfiltrovať,“ približuje obľúbená moderátorka.

Novinárka a moderátorka Zlatica Švajdová Puškárová sa stala jednou z tvárí kampane, ktorá upozorňuje na nebezpečenstvo hoaxov a potrebu zodpovedného dátovania. Porozprávali sme sa s ňou nielen o jej vzťahu k technológiám, ale aj o tom, ako vníma originálne video, kde ju nahradila umelá inteligencia. 

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • koľko času trávi v online priestore,
  • ako pristupuje k vlastnému Instagramu,
  • aký hoax ju najviac zaskočil,
  • či má jej syn obmedzenia na používanie internetu.  

kampaňou O2 sa spája aj deepfake video, v ktorom sa postupne zmeníte na Kristínu Tormovú. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že ste vo videu vy, ide v skutočnosti o výtvor umelej inteligencie a vy ste sa nakrúcania vôbec nezúčastnili. Aký ste mali pocit, keď ste si ho prvý raz pozreli? 

Je to fantasticky urobená profesionálna práca. Je ale šokujúce, čo všetko by sa mohlo stať, ak by sa táto technológia dostala do zlých rúk. Je to podľa mňa veľká téma. 

Myslím si, že prichádza nová éra, keď týchto deepfakeov môže prísť veľké množstvo, pretože nie každý má dobrý úmysel. Preto je dobré, že sa o tom začína takto verejne hovoriť.   

Kampaň upozorňuje na to, že používanie technológií môže mať aj negatívny vplyv. Aký k nim máte vzťah?

Som veľký fanúšik moderných technológií a inovácií. Pamätám si časy, keď som ako novinárka začínala a nemali sme mobilné telefóny ani internet. 

Môžem povedať, že som rástla spolu s technológiami a veľmi dobre si pamätám ich vývoj. Ako sa telefóny menili z tlačidlových na dotykové, ako sa menila práca s informáciami, ako prišiel internet a sociálne siete. Sledovať, ako sa technológie vyvíjajú a byť toho súčasťou, sa u mňa spája so silnou emóciou.

Patríte k ľuďom, ktorí sú neustále online alebo si naopak strážite čas, ktorý na internete strávite?

Musím povedať, že mám v sebe akúsi vnútornú reguláciu. Nežijem sociálnymi sieťami intenzívne, aj keď na nich som. Rada sledujem Instagram, mám aj svoj vlastný profil, ktorému sa venujem, ale všetko robím s mierou. Viem sa aj úplne vypnúť. Chcem si žiť svoju vlastnú realitu, svoj reálny život a to je pre mňa to najdôležitejšie. 

Myslím si, že prichádza nová éra, keď týchto deepfakeov môže prísť veľké množstvo, pretože nie každý má dobrý úmysel. Preto je dobré, že sa o tom začína takto verejne hovoriť.   

Všeobecne ľuďom neodporúčam, aby celý svoj deň trávili na internete. Mnohí celý deň čítajú o emóciách niekoho iného, no sami toho veľa nezažijú. Aj keď mám technológie rada, vnímam dlhé hodiny v online priestore ako stratu času. 

Sociálne siete sú podľa mňa dobrým sluhom, ale zlým pánom, treba to vedieť odfiltrovať. Patrím k ľuďom, ktorí veľa pracujú aj manuálne, snažím sa tak udržiavať v kondícii, mám dve deti, preto mám pomerne prísnu disciplínu. 

Spomenuli ste svoj Instagram, kde máte takmer 70 000 sledovateľov. Jeho obsah je pomerne pestrý, prinášate pohľad do súkromia, televízneho prostredia aj edukatívne príspevky, napríklad aby ženy nezabúdali na svoje zdravie a absolvovali mamografiu. Ako obsah vzniká?

Často vzniká veľmi narýchlo a pomerne chaoticky. Priznám sa, že by ma bavilo venovať sa tomu viac, no aj keď to tak možno nevyzerá, vyžaduje to veľmi veľa času. 

Na Instragrame sa snažím prinášať mix toho, čím žijem. Samozrejme, nedávam tam všetko. Mám obdobia, keď sa úplne odmlčím a potom fázy, kedy sa mi chce postovať. Instagram vnímam aj ako platformu na prezentovanie informácií, ktoré majú celospoločenský význam.  

Často sa hovorí o pozitívnych úlohách internetu, ku ktorým patrí prístup k informáciám, možnosť spojiť sa s ľuďmi na celom svete či študovať online, na negatívny vplyv sa však pomerne zabúda. Prečo je to tak?

Myslím si, že na to doteraz nebolo až tak veľa príležitostí. Práve pandémia nás naučila do veľkej miery otvárať témy, ktorým sme sa doteraz nevenovali. 

Čas strávený za počítačom alebo s telefónom v ruke na sociálnych médiách sa zintenzívnil a objavili sa mnohé kontroverzné témy, preto sa možno intenzívnejšie vynára potreba hovoriť aj o nástrahách internetu. Preto oceňujem, že O2 prichádza s takouto kampaňou, je podľa mňa veľmi dôležitá.    

Ľuďom neodporúčam, aby celý svoj deň trávili na internete. Mnohí denne čítajú o emóciách iných, no sami toho veľa nezažijú. Aj keď mám technológie rada, vnímam dlhé hodiny v online priestore ako stratu času.

Nevnímam ju však ako boj za niečo, ale skôr ako spôsob, ako byť ľuďom nápomocný a naučiť ich hľadať pravdivé informácie. Tie nepravdivé iba zbytočne zahlcujú náš časopriestor.  

Ste moderátorkou televízneho spravodajstva a rôznych diskusných relácií. Uvedomujete pri svojej práci, aký veľký vplyv médiá majú a aké dôležité je objektívne podanie informácií?   

Áno, objektivitu považujem za absolútny základ novinárskej práce. Vyštudovala som žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a byť objektívna, bol pre mňa vždy absolútny základ. Stále si zakladám na tom, že treba uviesť zdroj informácií, dať priestor na vyjadrenie obom stranám a vyhýbam sa tendenčnosti. Sú to pre mňa základné atribúty novinárskej práce. 

Na sociálnych sieťach však môže byť „novinárom“ istým spôsobom každý. V tom je to, samozrejme, celé náročnejšie.      

 
 
 
 
 
View this post on Instagram
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Zlatica Puškárová (@zlaticapuskarova)

Máme za sebou viac ako rok s pandémiou. V jej úvode, ešte v čase, keď nosenie rúška u nás nebolo povinné, ste vyzvali vtedajšieho premiéra, aby si ho nasadil. Na veľa ľudí mal tento okamih veľký vplyv a na rúška sa začali pozerať inak, písali o tom médiá. Očakávali ste, že by tento krok mohol mať až taký vplyv? 

Nie, vôbec, som kreatívny človek a mám rada, ak sa v televízii používajú názorné ukážky ako v tomto prípade. Dobre si pamätám, ako som sa sama hanbila na začiatku nosiť rúško, lebo v našich končinách sme to vnímali ako niečo zahanbujúce. Ak mal napríklad niekto chrípku a dal si rúško, vyzeralo to zvláštne, tradícia nosiť ho u nás nikdy nebola. 

Pamätám si, akí sme v tom čase boli všetci preľaknutí, keď sa všetko zatváralo. Vtedy som si povedala, že ak to môže trochu pomôcť, tak to jednoducho skúsim. V médiách pracujem dlhé roky, ľudia ma poznajú, no keď sme tento nápad zrealizovali, zostala som prekvapená, akú pozitívnu odozvu mal. 

Bolo to naozaj také odkliatie rúšok. Veľa ľudí si vtedy povedalo, že keď to už máme v telke, tak to nemôže byť hanba.  

Pandémia nám okrem iného ukázala, v akej veľkej miere sa môžu šíriť konšpiračné teórie. Kedy ste sa s nimi stretli prvý raz?

Ako novinárka som, samozrejme, dlhé roky konfrontovaná s rôznymi nepravdivými informáciami, ktoré sa variujú v rôznych podobách. Kedysi možno neboli hoaxy, vznikali však napríklad rôzne fámy a dohady o historických udalostiach. Vždy tu teda boli prítomné, každá doba ale prináša iné nepravdy s inou intenzitou.

Samozrejme, informácie o tom, ako sa očkovaním začipujú ľudia a podobne, ma popravde rozosmievajú a často sa čudujem, ako im ľudia môžu dôverovať. 

Stalo sa vám niekedy, že ste sa pre konšpiračné téorie dostali s niekým do konfliktu? Mnohým ľuďom sa to stáva pri debate o očkovaní, koronavíruse, ale aj používaní 5G sietí. 

Nie, nestalo, a priznávam, že sa do takýchto debát nezapájam. Niekedy až žasnem, ako ľudia dokážu strácať svoj čas prezentovaním konšpiračných teórií a podsúvaním svojich názorov.

Čas strávený na sociálnych médiách sa zintenzívnil a objavili sa mnohé kontroverzné témy, preto sa možno intenzívnejšie vynára potreba hovoriť aj o nástrahách. Oceňujem, že O2 prichádza s takouto kampaňou, je podľa mňa veľmi dôležitá.

Ak má niekto v mojom okolí pochybnosti, samozrejme, sa o tom porozprávame, ale nepatrím k ľuďom, ktorí by iným vyvracali ich názor, nie je to môj život. Namiesto nezmyselného presviedčania radšej obohatím svoj život nejakým pekným dobrodružstvom.

Vo svete aj na Slovensku vzniká stále viac konšpiračných webov. Prečo podľa vás ich množstvo stúpa?

Určite to súvisí s rozšírením internetu, kde môže mať svoj priestor každý, je to nekonečná platforma pre všetkých. Veľa ľudí má pocit, že sa musia ku všetkému vyjadriť. A keď sa to nedá spraviť na iných platformách, založia si vlastnú. 

Dnes sa veľa hovorí o potrebe mediálnej výchovy. Váš starší syn je školák, hovoríte s ním aj o nebezpečenstve technológií?

Samozrejme, riešime to. Mám 11-ročného syna, ktorý je vo veku, keď je dôležité rozprávať sa s ním aj o tejto téme. Som mama, ktorá na používanie internetu neaplikuje zákazy. Viem, že niektorí rodičia sú v tomto striktnejší a majú presne dané pravidlá. U nás zatiaľ funguje dohoda. 

Snažím sa byť v živote efektívna a toto je vec, ktorá si vyžaduje neustálu kontrolu. Dieťa sa preto snažím viesť k tomu, aby cez spoločnú diskusiu pochopilo, že už stačí. Syn veľa športuje, intenzívne sa venuje hokeju, behá s kamarátmi vonku, preto mi nerobí problém, keď potom sedí aj za počítačom. Viem, že aj on potrebuje byť sám so sebou, oživiť svoju fantáziu. 

Keby som ale videla, že nerobí nič iné a trávi celé dni po škole na počítači, určite by som pristúpila k zákazom. Samozrejme, sú chvíle, keď mu poviem, že už stačí, ale nechávam mu aj vlastný priestor. V živote je veľmi dôležitá rovnováha.  

Ktorý hoax vás naposledy prekvapil alebo priam zaskočil?

Určite sú to všetky hoaxy, ktoré sa spájajú s očkovaním, s testovaním a následným čipovaním. Občas rozmýšľam, kto by mal potom výsledky toho čipovania monitorovať a vyhodnocovať. 

Kríza podľa mňa vždy so sebou prináša mnohé nevídané javy a v súčasnosti je jej súčasťou aj hromadný výskyt rôznych variácií hoaxov. 

Pandémia zasiahla do života každého z nás a mnohých sa dotkla naozaj citeľne. Rozprávame sa na konci mája, keď sa postupne uvoľňujú opatrenia a v niektorých okresoch sa už dá sedieť aj v interiéri podnikov. Na čo sa pri návrate do normálu najviac tešíte vy?

Úprimne súcitím s mnohými skupinami, ktoré pandémia značne zasiahla. Som vďačná, že sa tieto časy mňa ani mojich najbližších nedotkli zdravotne ani pracovne. Bola som však v blízkosti mnohých ľudí, ktorí to nemali jednoduché.  

Ak mám byť úprimná, najviac sa teším na film, kino a pukance so svojimi deťmi. Ešte mám však trochu obavu, vnímam, že sme teraz zraniteľní a bojíme sa mnohých vecí, čo je prirodzené. Keď si dám napríklad dole respirátor, cítim sa ako bez plaviek, veď televízne noviny v ňom moderujem už rok. 


Technológie sú dobrý sluha, ale zlý pán. Spoločnosť O2 sa preto v rámci platformy Dátuj zodpovedne rozhodla vrátiť rozum na internet. Pripravila množstvo zaujímavého obsahu, svedectiev aj praktických informácií, vďaka ktorým si lepšie uvedomíte, že internet nie sú len zlaté mačiatka a veselé memečka, ale aj lži a nenávistné prejavy. Pre viac informácií navštívte datujzodpovedne.o2.sk.

Zlatica Švajdová Puškárová

Vyštudovala žurnalistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Viac ako 20 rokov pôsobí v TV Markíze, kde začínala ako redaktorka spravodajstva a moderátorka relácie Na telo. V súčasnosti moderuje hlavnú spravodajskú reláciu Televízne noviny a je jednou z najobľúbenejších tvárí televízie. Založila medzinárodnú konferenciu Vizionári, ktorá sa zameriava na trendy v zdravotníctve, ekonomike a školstve. Je vydatá, má dve deti.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Bylinky zbierajú ručne a ich silu overujú farmaceuti. Rodinná firma Agrokarpaty vyrába čaje Elixír a verí, že kvalita nevzniká skratkami, ale v pokore k prírode

Značka zo severu Spiša vníma liečivé rastliny ako súčasť prevencie, ekológie aj pomalšieho života.

Začalo sa to vášňou jedného muža pre bylinky – dnes slovenská značka Agrokarpaty patrí medzi najväčších pestovateľov liečivých rastlín v Európe. Čaje miešajú podľa odporúčaní farmaceutov, no stále ich zbierajú ručne a bez postrekov – presne tak, ako kedysi. Vyše tridsať rokov ukazujú, že poctivá práca a úcta k prírode môžu vytvárať niečo oveľa väčšie než len dobrý produkt – čaj sa u nich totiž stáva symbolom starostlivosti o seba, krajinu aj komunitu.

Nielen na Spiši, ale aj v Uliči si vážia správne hodnoty. Okrem chutných pirohov a sirupov vytvárajú aj šance, kde ich iní nevidia.

So spolumajiteľkou firmy Agrokarpaty Helenou Petrusovou sme sa rozprávali o tom: 

  • ako sa z otcovej vášne pre bylinky stala značka, ktorá vyrobí dva milióny čajov, a stala sa najväčším pestovateľom liečivých rastlín na Slovensku, 
  • prečo je ich čučoriedkový čaj výnimočný, ale o niečo drahší,
  • ako ich bylinná zmes pomáhala exprezidentovi zo zahraničia, 
  • či sa môže miešať čaj na krvný tlak a priedušky, 
  • prečo po 15.30 h nenájdete už nikoho vo firme, 
  • ako sa s ukrajinskou profesorkou rodili receptúry pre ľudí z Černobyľu
  • a prečo je dôležité piť čaj aj vtedy, keď sme zdraví.

Práve sme v Plavnici v Ľubovnianskej vrchovine na severe Spiša, neďaleko Pienin, kde pestujete bylinky a vyrábate čaje. Ako sa toto miesto podpisuje pod ich chuť?

Lokalita Ľubovnianskej vrchoviny je najčistejšia v Európe. V okolí nemáme žiadnu fabriku, je tu veľa prameňov minerálnej vody. Napríklad, pri rozbore šípok z južného Slovenska sa zistilo, že majú menej vitamínu C, ako tieto naše zo severu, to je spôsobené klímou.

Polia, na ktorých bylinky pestujeme, majú rozlohu asi 330 hektárov. Bylinky pestujeme v rámci regiónu, ale máme aj externých dodávateľov, ktorí nám zbierajú voľne rastúce bylinky v Poloninách. 

Ako sa Agrokarpaty do tohto prostredia dostali?

Môj otec vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a bylinky boli jeho veľkou záľubou. Zbierali sme ich spolu už odmalička.

Keď pracoval na družstve, ktoré 15 rokov vo veľkom pestovalo nechtík, rumanček a ďalšie liečivé rastliny pre zdravotníctvo, Slovakofarma v Hlohovci vykupovala tieto bylinky ako zdroj účinných látok do liekov. 

Neskôr však spoluprácu s družstvom zrušili a začali vyrábať lieky chemicky. Vtedy otec premýšľal, čo ďalej s liečivými rastlinami, a tak vznikla v roku 1993 firma Agrokarpaty odčlenením od družstva.

Bylinky pestujeme na poliach s rozlohou asi 330 hektárov. To je ako 462 futbalových ihrísk.

Bylinky ste mali kvalitné a váš otec k nim mal zanietenie aj vzdelanie. Ako sa rodili prvé zmesi do čajov? 

Už od začiatku firma komunikovala s farmaceutickými fakultami na Ukrajine, v Rusku a so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. 

Prvé zloženia čajov vznikali vďaka týmto kontaktom a sortiment sa postupne rozrastal. Otec spolupracoval hlavne s profesorkou Hanych z Užhorodskej národnej univerzity, ktorá vyvíjala čajové zmesi pre ožiarených ľudí po výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle. 

Od nej sme mali viaceré receptúry, napríklad čaje na vysoký krvný tlak alebo cholesterol. Všetky naše receptúry sú schválené Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv.

Stále spolupracujete s odborníkmi? 

Samozrejme. Rozbory účinných látok robia farmaceutické fakulty univerzít v Bratislave a Košiciach a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre. Receptúry bylinkových čajov na diagnózy schvaľujú farmaceuti a odporúčajú, aký má byť správny pomer bylín.

Odporučia nám aj to, ktorú odrodu máme pestovať. Napríklad, existuje až 150 druhov mäty, ale my pestujeme len tie, ktoré majú najvyššie množstvo účinných látok. 

Vzdelávame sa a chodíme aj na medzinárodné konferencie do Česka, na Ukrajinu či do Slovinska.

Je za tým veľká zodpovednosť a odbornosť, nemyslela som si, že toľko odbornej práce je za jedným čajom. Ako to vyzerá vo výrobe – ako sa bylinka dostane z poľa až do krabičky? 

Zo semienka alebo odrezka si vypestujeme sadenicu, ktorú naše pracovníčky ručne presádzajú do pôdy. Bylinky pestujeme bez postrekov, ženy pred zberom vysekajú burinu kosákmi. 

Po dozretí sa bylinky skosia, ale niektoré z nich sa musia zbierať ručne, aby ich stroje nepoškodili. Z bylín zbierame iba vňať, zatiaľ čo korene a pozberové zvyšky zaorávame späť do pôdy, čím ju prirodzene prihnojujeme. 

Bylinky sa po zbere sušia v špeciálnych sušiarňach, potom idú na spracovanie do Plavnice. Aromatické siličnaté rastliny ako mäta a medovka sa musia rezať tesne pred balením, aby silica neunikla. Nechtík nemá vôňu, preto ho stačí predpripraviť aj mesiac pred výrobou. Naše stroje z bylín odstránia prach a nečistoty.

Surovina sa balí do trojvrstvových papierových vriec, ktoré sa zašijú a označia šaržou. Vďaka tomu vieme presne sledovať, kto s čajom pracoval – kto ho zbieral, sušil a balil. 

Čaj sa hygienicky zabalí do vrecúšok, vloží sa do krabičiek, tie sa zabalia do celofánu a uložia sa do skladu. Odtiaľ sa podľa objednávok rozváža cez našu vlastnú distribúciu alebo kuriérom.

Keď vás tak počúvam, je jasné, že k bylinkám pristupujete s veľkou úctou a vážnosťou.

Sme malá rodinná firma a nezvažujeme ani rozšíriť výrobu. Keď robíte vo veľkom, často sa stráca kvalita. 

Všetky naše výrobky sú ekologické. Je pravda, že len niektoré z nich máme pod značkou BIO. Každý rok však kontrolóri spravia vzorku pôdy a bylín na našich poliach, ale certifikovať si dávame len tie, ktoré pestujeme – lesné bylinky nemôžeme dávať certifikovať, lebo pochádzajú z rôznych lesných lokalít.

Mnohé bylinky si pestujeme sami, ale na kvalitné čaje potrebujeme aj tie z lesa, lebo nie všetky sa dajú vypestovať. 

Naše produkty sú bez pridaných farbív či dochucovadiel. V minulosti nás navštevovali obchodní zástupcovia, ktorí nám ponúkali rôzne arómy do čajov, ale my sme ich odmietli. 

Náš čučoriedkový čaj sa môže zdať ľuďom drahý, ale je skutočne z lesných čučoriedok. Niektoré čaje, napríklad z rakytníka, naše pracovníčky zbierajú ručne – je to doslova „popoluškovská“ robota, a aj preto je ich cena vyššia. Iné firmy nakupujú len šupky z rakytníka, z ktorých už bola odstránená šťava aj olej, my však do čajov dávame celý plod. 

Rakytník sa pozbiera, suší a takto spracovaný ide priamo do zmesi. Rakytník patrí aj medzi naše najpredávanejšie produkty v obchodných sieťach.

Máte nejaký obľúbený čaj alebo taký, ktorý má pre vás špeciálny význam? 

Mám rada Fyto detoxikačný čaj, ktorý nielen dobre chutí, ale má aj výborné zloženie a pomáha organizmu. 

Obľubujem aj čaje na priedušky alebo bylinnú zmes Tatry. Na kĺby máme výborný čaj podľa receptúry sv. Cypriána so skorocelom, s rebríčkom a mätou. Veľmi populárny je tiež Ľubovniansky čaj hradnej panej, ktorý obsahuje aj škoricu a sušenú mrkvu.

Hovorí sa, že sypaný čaj je kvalitnejší ako porciovaný. Je to pravda?

Nie, rozdiel nie je v kvalite, oba čaje sa vyrábajú z tej istej suroviny. Ide len o inú formu spracovania. Účinnosť zostáva rovnaká, či si vyberiete sypaný alebo porciovaný čaj. Ja osobne pijem porciovaný, je to pre mňa pohodlnejšie pri príprave.

Mnoho ľudí začne piť čaje, až keď sú chorí, no omnoho lepšie je piť ich pravidelne, lebo bylinky majú veľký význam najmä v prevencii.

Stal sa čaj na Slovensku bežnou dennou rutinou alebo ho pijeme len občas?

Na Slovensku nemáme takú čajovú tradíciu ako napríklad v Británii, takzvaný „čaj o piatej“, ale situácia sa mení – čaj sa pije čoraz viac. 

Vidím to aj u mladých ľudí, že záujem o prírodné výrobky rastie. Ľudia začínajú chápať, že bylinky môžu pomáhať pri prevencii aj pri bežných ťažkostiach. Zároveň však čelíme rôznym obmedzeniam. 

Na čajoch dnes nemôžeme voľne uvádzať ich účinky, aj keď ide o bylinky, ktoré sa používali stáročia. Kým lieky môžu oficiálne deklarovať, na čo slúžia, pri čajoch je to možné len vtedy, ak sú účinky schválené Európskou úniou. Reklamy na lieky a výživové doplnky vidíme takmer všade, bylinky taký priestor nedostávajú.

Keď sa pozrieme len trochu späť: babky bylinkárky boli v minulosti neodmysliteľnou súčasťou vidieckej komunity. 

Myslím si, že bylinky majú veľký význam najmä v prevencii. Mnoho ľudí začne piť čaje až vtedy, keď sú chorí, no omnoho lepšie je piť ich pravidelne a predchádzať problémom. 

U nás v práci pijeme čaje každý deň a stále ich striedame. Čaje človeku neublížia, ale je lepšie ich striedať. 

Samozrejme, ak už človek má nejakú diagnózu, napríklad vysoký krvný tlak, je dôležité najskôr upraviť životný štýl, stravu, vyskúšať bylinky, a ak to nepomôže, až vtedy siahnuť po liekoch. 

Máme veľa pozitívnych ohlasov – prichádzajú nám ďakovné listy, e-maily, dokonca aj naši obchodní partneri si dávajú miešať čaje na mieru.

Dnes je veľa ľudí uponáhľaných a pod tlakom. Aké bylinky by ste odporučili na upokojenie?

Na upokojenie je veľmi dobrá medovka. Pomáha aj ľubovník, no môže spôsobovať pigmentové škvrny, ak ho popíjame a dlhšie sa zdržiavame na slnku. Obsahuje hypericín, účinnú látku, ktorá sa nachádza aj v antidepresívach a iných liekoch na upokojenie. Ľubovník sa preto neodporúča ľuďom, ktorí užívajú tieto lieky, lebo môže zosilniť ich účinok. Dobrým riešením je aj naša hotová čajová zmes s názvom Upokojenie. Pomôcť môže aj valeriána, ktorá má síce výrazný zápach, ale je osvedčená.

Koľko čajov ročne vyprodukujete?

Ročne vyrobíme viac ako dva milióny krabičiek čaju. Máme vyše 500 produktov, sú to sypané, nálevové čaje alebo rôzne darčekové kazety. Okrem tradičných liečivých produktov ponúkame aj ovocné a ovocno-bylinkové čaje. Napríklad rakytník s medovkou, medovka upokojí, rakytník dodá vitamíny. 

Záber je široký a neustále vymýšľame niečo nové. Pred pár rokmi som začala vytvárať folklórne vzory a dala som navrhnúť novú grafiku. A keď mám čas, rada dopíšem na krabičku čaju aj básničku.

Viac ako dva milióny krabičiek ročne a vyše 500 produktov je naozaj veľké množstvo. Už ste spomenuli ste, že chcete zostať poctivou rodinnou firmou a skôr ako na rozširovanie myslíte na kvalitu a zrejme aj spokojnosť svojich zamestnancov.

V súčasnosti sú naše čaje určené primárne pre slovenský trh, niečo ide do Česka a cez e-shop predávame do celého sveta. Viacero spoločností nás už chcelo odkúpiť, ale my sme nemali záujem.

Viac ako 30 rokov sme budovali firmu a teraz by sme to mali predať? Všetko, o čo sme sa snažili my alebo naši rodičia, je vo firme, je v nej hodnota.

Sme firma troch rodín. Môj otec ju kedysi vybudoval s dvoma priateľmi a dnes v ich šľapajach pokračujeme my, ich deti. 

Spolu s Jaroslavom Gerykom a Petrom Vančom tvoríme trojicu konateľov. Pokrvní príbuzní síce nie sme, ale v práci držíme spolu ako jedna veľká rodina. Pracuje u nás aj moja švagriná, tety, sestry, synovia, výborne si rozumieme.

Fluktuáciu prakticky nemáme, zamestnanci u nás zostávajú až do dôchodku. 

Nezabúdame ani na bývalé pracovníčky, ktoré u nás kedysi pracovali, radi ich zavoláme na firemné oslavy, stále ich berieme ako súčasť nášho kolektívu. Dnes máme stabilný tím 54 kolegov, z toho väčšina sú kmeňoví zamestnanci, štyria ako živnostníci a v lete nám pomáhajú aj mladí brigádnici.

Vo vašej firme cítiť priateľskú a uvoľnenú atmosféru. Čo je podľa vás dôležité pre dobre fungujúcu firmu, ktorá stojí na pevných hodnotách? 

Za firmou by mal byť človek. Keď je človek skrytý a nevidno ho, chýba tomu ľudský rozmer. 

Pre mňa to nikdy nebolo o mne, ale o firme. Bola som nominovaná na ocenenia ako Slovenka roka či Krištáľové krídlo a najprv som ani nechcela ísť – necítila som, že si to zaslúžim. Nakoniec som si povedala, že tam nejdem reprezentovať seba, ale našu firmu. Je to reklama v priamom prenose, ktorú by sme si inak nemohli dovoliť.

Môj otec so spoločníkmi fungovali bez úverov, firmu lepili po kúskoch ako lastovička hniezdo. A my sa snažíme ísť v ich šľapajach – jednoducho, zodpovedne a s ohľadom na ľudí. 

U nás nevládne systém práce „od rána do večera“. Poobede chcem mať pokoj od práce a rovnaký pokoj chcem dopriať aj našim zamestnancom. Ľudia majú víkendy voľné, výnimkou je len žatva pšenice alebo špaldy, vtedy sa pracuje aj v sobotu, ale v nedeľu nie.

Cez bylinky pomáhate ľuďom spomaliť aj sa držať v dobrom zdraví, vnínam, že rozvíjate región, hodnoty a ľudskosť a vytvárate pracovné miesta. Máte aj nejaké ďalšie plány do budúcnosti? 

V Agrokarpatoch sa venujeme aj vzdelávaniu – robíme exkurzie školám, seniorom, zahraničným študentom. Vytvorili sme bylinkovú záhradku, kde môžete spoznať liečivé bylinky, ochutnať náš čaj a dozviete sa niečo aj o pestovaní, zbere liečivých rastlín a ich účinkoch. 

Menších návštevníkov sa snažíme zážitkovou formou niečo naučiť o liečivých bylinkách aj ekológii.

Do budúcnosti plánujeme rozšíriť našu činnosť o agroturizmus v budove v obci Hromoš. Ľudia by u nás mohli prespať, oddýchnuť si alebo sa zapojiť do zberu byliniek ako formy psychohygieny. Okolie ponúka množstvo krásnych miest, neďaleko máme Ľubovniansky hrad, Nestville Park, budujú sa tu cyklotrasy a Poľsko je na dosah. 

Celý tento región má veľký potenciál, ktorý sa snažíme rozvíjať aj my.

Helena Petrusová

Spolumajiteľka a obchodná riaditeľka spoločnosti Agrokarpaty. Do firmy nastúpila v roku 2004, postupne prešla výrobou i vedením výroby a neskôr viedla marketing – stojí za novou grafikou, darčekovými kazetami a vznikom Ľubovnianskeho čaju hradnej panej. Od roku 2010 je spolu s Jaroslavom Gerykom a Petrom Vančom vo vedení rodinnej firmy, ktorá zámerne zostáva malá a poctivá, pestuje bylinky ekologicky a pri receptúrach spolupracuje s farmaceutmi. Získala ocenenie TREND Žena biznisu 2024 a nominácie na Krištáľové krídlo a Slovenku roka. Aktuálne je nominovaná na ocenenie NAJ agromanažér 2025.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.