Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Zlatica Švajdová Puškárová: Veľa ľudí má pocit, že sa musia ku všetkému vyjadriť

„Sociálne siete sú dobrým sluhom, ale zlým pánom, treba to vedieť odfiltrovať,“ približuje obľúbená moderátorka.

Novinárka a moderátorka Zlatica Švajdová Puškárová sa stala jednou z tvárí kampane, ktorá upozorňuje na nebezpečenstvo hoaxov a potrebu zodpovedného dátovania. Porozprávali sme sa s ňou nielen o jej vzťahu k technológiám, ale aj o tom, ako vníma originálne video, kde ju nahradila umelá inteligencia. 

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • koľko času trávi v online priestore,
  • ako pristupuje k vlastnému Instagramu,
  • aký hoax ju najviac zaskočil,
  • či má jej syn obmedzenia na používanie internetu.  

kampaňou O2 sa spája aj deepfake video, v ktorom sa postupne zmeníte na Kristínu Tormovú. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že ste vo videu vy, ide v skutočnosti o výtvor umelej inteligencie a vy ste sa nakrúcania vôbec nezúčastnili. Aký ste mali pocit, keď ste si ho prvý raz pozreli? 

Je to fantasticky urobená profesionálna práca. Je ale šokujúce, čo všetko by sa mohlo stať, ak by sa táto technológia dostala do zlých rúk. Je to podľa mňa veľká téma. 

Myslím si, že prichádza nová éra, keď týchto deepfakeov môže prísť veľké množstvo, pretože nie každý má dobrý úmysel. Preto je dobré, že sa o tom začína takto verejne hovoriť.   

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Kampaň upozorňuje na to, že používanie technológií môže mať aj negatívny vplyv. Aký k nim máte vzťah?

Som veľký fanúšik moderných technológií a inovácií. Pamätám si časy, keď som ako novinárka začínala a nemali sme mobilné telefóny ani internet. 

Môžem povedať, že som rástla spolu s technológiami a veľmi dobre si pamätám ich vývoj. Ako sa telefóny menili z tlačidlových na dotykové, ako sa menila práca s informáciami, ako prišiel internet a sociálne siete. Sledovať, ako sa technológie vyvíjajú a byť toho súčasťou, sa u mňa spája so silnou emóciou.

Patríte k ľuďom, ktorí sú neustále online alebo si naopak strážite čas, ktorý na internete strávite?

Musím povedať, že mám v sebe akúsi vnútornú reguláciu. Nežijem sociálnymi sieťami intenzívne, aj keď na nich som. Rada sledujem Instagram, mám aj svoj vlastný profil, ktorému sa venujem, ale všetko robím s mierou. Viem sa aj úplne vypnúť. Chcem si žiť svoju vlastnú realitu, svoj reálny život a to je pre mňa to najdôležitejšie. 

Myslím si, že prichádza nová éra, keď týchto deepfakeov môže prísť veľké množstvo, pretože nie každý má dobrý úmysel. Preto je dobré, že sa o tom začína takto verejne hovoriť.   

Všeobecne ľuďom neodporúčam, aby celý svoj deň trávili na internete. Mnohí celý deň čítajú o emóciách niekoho iného, no sami toho veľa nezažijú. Aj keď mám technológie rada, vnímam dlhé hodiny v online priestore ako stratu času. 

Sociálne siete sú podľa mňa dobrým sluhom, ale zlým pánom, treba to vedieť odfiltrovať. Patrím k ľuďom, ktorí veľa pracujú aj manuálne, snažím sa tak udržiavať v kondícii, mám dve deti, preto mám pomerne prísnu disciplínu. 

Spomenuli ste svoj Instagram, kde máte takmer 70 000 sledovateľov. Jeho obsah je pomerne pestrý, prinášate pohľad do súkromia, televízneho prostredia aj edukatívne príspevky, napríklad aby ženy nezabúdali na svoje zdravie a absolvovali mamografiu. Ako obsah vzniká?

Často vzniká veľmi narýchlo a pomerne chaoticky. Priznám sa, že by ma bavilo venovať sa tomu viac, no aj keď to tak možno nevyzerá, vyžaduje to veľmi veľa času. 

Na Instragrame sa snažím prinášať mix toho, čím žijem. Samozrejme, nedávam tam všetko. Mám obdobia, keď sa úplne odmlčím a potom fázy, kedy sa mi chce postovať. Instagram vnímam aj ako platformu na prezentovanie informácií, ktoré majú celospoločenský význam.  

Často sa hovorí o pozitívnych úlohách internetu, ku ktorým patrí prístup k informáciám, možnosť spojiť sa s ľuďmi na celom svete či študovať online, na negatívny vplyv sa však pomerne zabúda. Prečo je to tak?

Myslím si, že na to doteraz nebolo až tak veľa príležitostí. Práve pandémia nás naučila do veľkej miery otvárať témy, ktorým sme sa doteraz nevenovali. 

Čas strávený za počítačom alebo s telefónom v ruke na sociálnych médiách sa zintenzívnil a objavili sa mnohé kontroverzné témy, preto sa možno intenzívnejšie vynára potreba hovoriť aj o nástrahách internetu. Preto oceňujem, že O2 prichádza s takouto kampaňou, je podľa mňa veľmi dôležitá.    

Ľuďom neodporúčam, aby celý svoj deň trávili na internete. Mnohí denne čítajú o emóciách iných, no sami toho veľa nezažijú. Aj keď mám technológie rada, vnímam dlhé hodiny v online priestore ako stratu času.

Nevnímam ju však ako boj za niečo, ale skôr ako spôsob, ako byť ľuďom nápomocný a naučiť ich hľadať pravdivé informácie. Tie nepravdivé iba zbytočne zahlcujú náš časopriestor.  

Ste moderátorkou televízneho spravodajstva a rôznych diskusných relácií. Uvedomujete pri svojej práci, aký veľký vplyv médiá majú a aké dôležité je objektívne podanie informácií?   

Áno, objektivitu považujem za absolútny základ novinárskej práce. Vyštudovala som žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a byť objektívna, bol pre mňa vždy absolútny základ. Stále si zakladám na tom, že treba uviesť zdroj informácií, dať priestor na vyjadrenie obom stranám a vyhýbam sa tendenčnosti. Sú to pre mňa základné atribúty novinárskej práce. 

Na sociálnych sieťach však môže byť „novinárom“ istým spôsobom každý. V tom je to, samozrejme, celé náročnejšie.      

 
 
 
 
 
View this post on Instagram
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

A post shared by Zlatica Puškárová (@zlaticapuskarova)

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Máme za sebou viac ako rok s pandémiou. V jej úvode, ešte v čase, keď nosenie rúška u nás nebolo povinné, ste vyzvali vtedajšieho premiéra, aby si ho nasadil. Na veľa ľudí mal tento okamih veľký vplyv a na rúška sa začali pozerať inak, písali o tom médiá. Očakávali ste, že by tento krok mohol mať až taký vplyv? 

Nie, vôbec, som kreatívny človek a mám rada, ak sa v televízii používajú názorné ukážky ako v tomto prípade. Dobre si pamätám, ako som sa sama hanbila na začiatku nosiť rúško, lebo v našich končinách sme to vnímali ako niečo zahanbujúce. Ak mal napríklad niekto chrípku a dal si rúško, vyzeralo to zvláštne, tradícia nosiť ho u nás nikdy nebola. 

Pamätám si, akí sme v tom čase boli všetci preľaknutí, keď sa všetko zatváralo. Vtedy som si povedala, že ak to môže trochu pomôcť, tak to jednoducho skúsim. V médiách pracujem dlhé roky, ľudia ma poznajú, no keď sme tento nápad zrealizovali, zostala som prekvapená, akú pozitívnu odozvu mal. 

Bolo to naozaj také odkliatie rúšok. Veľa ľudí si vtedy povedalo, že keď to už máme v telke, tak to nemôže byť hanba.  

Pandémia nám okrem iného ukázala, v akej veľkej miere sa môžu šíriť konšpiračné teórie. Kedy ste sa s nimi stretli prvý raz?

Ako novinárka som, samozrejme, dlhé roky konfrontovaná s rôznymi nepravdivými informáciami, ktoré sa variujú v rôznych podobách. Kedysi možno neboli hoaxy, vznikali však napríklad rôzne fámy a dohady o historických udalostiach. Vždy tu teda boli prítomné, každá doba ale prináša iné nepravdy s inou intenzitou.

Samozrejme, informácie o tom, ako sa očkovaním začipujú ľudia a podobne, ma popravde rozosmievajú a často sa čudujem, ako im ľudia môžu dôverovať. 

Stalo sa vám niekedy, že ste sa pre konšpiračné téorie dostali s niekým do konfliktu? Mnohým ľuďom sa to stáva pri debate o očkovaní, koronavíruse, ale aj používaní 5G sietí. 

Nie, nestalo, a priznávam, že sa do takýchto debát nezapájam. Niekedy až žasnem, ako ľudia dokážu strácať svoj čas prezentovaním konšpiračných teórií a podsúvaním svojich názorov.

Čas strávený na sociálnych médiách sa zintenzívnil a objavili sa mnohé kontroverzné témy, preto sa možno intenzívnejšie vynára potreba hovoriť aj o nástrahách. Oceňujem, že O2 prichádza s takouto kampaňou, je podľa mňa veľmi dôležitá.

Ak má niekto v mojom okolí pochybnosti, samozrejme, sa o tom porozprávame, ale nepatrím k ľuďom, ktorí by iným vyvracali ich názor, nie je to môj život. Namiesto nezmyselného presviedčania radšej obohatím svoj život nejakým pekným dobrodružstvom.

Vo svete aj na Slovensku vzniká stále viac konšpiračných webov. Prečo podľa vás ich množstvo stúpa?

Určite to súvisí s rozšírením internetu, kde môže mať svoj priestor každý, je to nekonečná platforma pre všetkých. Veľa ľudí má pocit, že sa musia ku všetkému vyjadriť. A keď sa to nedá spraviť na iných platformách, založia si vlastnú. 

Dnes sa veľa hovorí o potrebe mediálnej výchovy. Váš starší syn je školák, hovoríte s ním aj o nebezpečenstve technológií?

Samozrejme, riešime to. Mám 11-ročného syna, ktorý je vo veku, keď je dôležité rozprávať sa s ním aj o tejto téme. Som mama, ktorá na používanie internetu neaplikuje zákazy. Viem, že niektorí rodičia sú v tomto striktnejší a majú presne dané pravidlá. U nás zatiaľ funguje dohoda. 

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Snažím sa byť v živote efektívna a toto je vec, ktorá si vyžaduje neustálu kontrolu. Dieťa sa preto snažím viesť k tomu, aby cez spoločnú diskusiu pochopilo, že už stačí. Syn veľa športuje, intenzívne sa venuje hokeju, behá s kamarátmi vonku, preto mi nerobí problém, keď potom sedí aj za počítačom. Viem, že aj on potrebuje byť sám so sebou, oživiť svoju fantáziu. 

Keby som ale videla, že nerobí nič iné a trávi celé dni po škole na počítači, určite by som pristúpila k zákazom. Samozrejme, sú chvíle, keď mu poviem, že už stačí, ale nechávam mu aj vlastný priestor. V živote je veľmi dôležitá rovnováha.  

Ktorý hoax vás naposledy prekvapil alebo priam zaskočil?

Určite sú to všetky hoaxy, ktoré sa spájajú s očkovaním, s testovaním a následným čipovaním. Občas rozmýšľam, kto by mal potom výsledky toho čipovania monitorovať a vyhodnocovať. 

Kríza podľa mňa vždy so sebou prináša mnohé nevídané javy a v súčasnosti je jej súčasťou aj hromadný výskyt rôznych variácií hoaxov. 

Pandémia zasiahla do života každého z nás a mnohých sa dotkla naozaj citeľne. Rozprávame sa na konci mája, keď sa postupne uvoľňujú opatrenia a v niektorých okresoch sa už dá sedieť aj v interiéri podnikov. Na čo sa pri návrate do normálu najviac tešíte vy?

Úprimne súcitím s mnohými skupinami, ktoré pandémia značne zasiahla. Som vďačná, že sa tieto časy mňa ani mojich najbližších nedotkli zdravotne ani pracovne. Bola som však v blízkosti mnohých ľudí, ktorí to nemali jednoduché.  

Ak mám byť úprimná, najviac sa teším na film, kino a pukance so svojimi deťmi. Ešte mám však trochu obavu, vnímam, že sme teraz zraniteľní a bojíme sa mnohých vecí, čo je prirodzené. Keď si dám napríklad dole respirátor, cítim sa ako bez plaviek, veď televízne noviny v ňom moderujem už rok. 


Technológie sú dobrý sluha, ale zlý pán. Spoločnosť O2 sa preto v rámci platformy Dátuj zodpovedne rozhodla vrátiť rozum na internet. Pripravila množstvo zaujímavého obsahu, svedectiev aj praktických informácií, vďaka ktorým si lepšie uvedomíte, že internet nie sú len zlaté mačiatka a veselé memečka, ale aj lži a nenávistné prejavy. Pre viac informácií navštívte datujzodpovedne.o2.sk.

Zlatica Švajdová Puškárová

Vyštudovala žurnalistiku a politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Viac ako 20 rokov pôsobí v TV Markíze, kde začínala ako redaktorka spravodajstva a moderátorka relácie Na telo. V súčasnosti moderuje hlavnú spravodajskú reláciu Televízne noviny a je jednou z najobľúbenejších tvárí televízie. Založila medzinárodnú konferenciu Vizionári, ktorá sa zameriava na trendy v zdravotníctve, ekonomike a školstve. Je vydatá, má dve deti.

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Mesiac voľna môže zmeniť viac, než čakáme. Získame cenný nadhľad, ktorý si odnesieme späť do práce, života aj vzťahov

Opýtali sme sa 5 zamestnancov O2, ako trávili svoj sabatikal a čo sa po ňom zmenilo.

Dopriať si voľno od práce je nevyhnutnosť. Niektorí zamestnávatelia na prevenciu vyhorenia myslia nielen cez zákonnú dovolenku, ale podporujú oddych aj cez iné benefity. Napríklad zamestnanci O2 po každých piatich odpracovaných rokoch získajú 20 dní plateného voľna navyše v rámci benefitu Recharge.

Oddych je štartérom mysle. Psychologička radí, ako si oddýchnuť (nielen) cez leto

Naučiť sa byť tu a teraz

Andrea Fabušová, manažérka prevádzky predajnej siete

„Počas môjho recharge obdobia som si tak trochu predĺžila leto – v októbri sme sa totiž s manželom vybrali na Sicíliu. Neskôr som absolvovala kurz mindfulness (všímavosti), ktorý mi pomohol naučiť sa byť viac v prítomnom okamihu a lepšie pracovať s vlastnými myšlienkami. 

Keďže kurz sa začal ešte pred sabatikalom a pokračoval aj po jeho skončení, bolo zaujímavé sledovať, ako sa počas tohto obdobia menilo moje prežívanie, schopnosť byť prítomná a spôsob, akým som reagovala na vlastné myšlienky. Zároveň som si mohla overiť, ako mi táto skúsenosť pomáha aj po návrate do bežného pracovného režimu.

Byť tu a teraz som si mala možnosť otestovať aj počas mojich výletov do Malých Karpát v okolí Bratislavy. S paličkami v rukách som ich prebrázdila aj mimo víkendov a vôbec mi neprekážalo, že som úplne sama.

Cením si však, že som značnú časť mesačného voľna strávila práve s manželom, pretože mi to dávalo pocit, akoby aj on mohol využiť časť benefitu pre seba. Štandardne totiž dovolenku v októbri neplánujeme.

„Mesačné voľno mi pomohlo získať odstup. Vrátila som sa pokojnejšia a oveľa lepšie viem zvládať aj stresové situácie.“ 

Do práce som sa vrátila pokojnejšia a snažila som sa udržať si tento pocit čo najdlhšie – nielen ako po bežnej dovolenke.

Vôbec mi neprekážalo, že časť mojej pracovnej agendy nebola vyriešená, pokojne na mňa počkala celý mesiac. Takže by som sa nehnevala, ak by sa mesiac voľna opakoval aj častejšie než každých päť rokov. Pokojne aj každé dva.“

Dni boli omnoho slobodnejšie, zrazu som nepotrebovala na každý deň plán

Alexandra Iskra, customer journey & process expert

„Viac som sa venovala rodine a sebe. Mala som viac času chodiť po deti skôr do školy či do škôlky, mohla vybehnúť na prechádzku, do fitka či len tak na nákupy do centra.

Ale ako to už počas voľných dní býva, vyhradila som si priestor aj na aktivity v domácnosti, na ktoré bežne popri práci nezvýši čas. Viac som varila, piekla, ale napríklad som aj vytriedila veci v skriniach či pivnici.

Aj napriek tomu bol mesačný sabatikal príjemným oddychom. Výrazne som spomalila tempo a mala som slobodu rozhodnúť sa, čo budem počas dňa robiť. Obvykle totiž musím mať plán aspoň na dva dni dopredu.

Potešilo ma aj to, že sa mi počas recharge obdobia nenahromadili pracovné resty. Mesiac je predsa len dosť dlhý čas na to, aby ľudia čakali, kým sa vráti konkrétna osoba, a úlohy sa priebežne vyriešili aj bez nej.

Po návrate trvalo asi len týždeň, kým som sa opäť naplno dostala do pracovného tempa. Odnášam si z toho poznanie, že človek naozaj potrebuje občas vypnúť a zastaviť sa. 

„Zrazu som nemusela vedieť, čo bude zajtra. Mohla som sa riadiť tým, na čo som mala práve chuť. Pre mňa to bol úžasný pocit slobody.“

Myslím si, že mesačný sabatikal je výborný benefit. Človek si naozaj oddýchne od práce a každodennej rutiny a má šancu venovať viac času sebe alebo svojim blízkym, čo sa v dnešnom uponáhľanom svete nestáva často. Pre kolegov je to síce náročnejšie pokryť, ale keď sa to dobre naplánuje, dá sa to zvládnuť.“

Predĺžené voľno mi pomohlo zmeniť veci, ktoré už nefungovali

Viktória Kostúrová, senior asistentka zákazníckeho servisu

„Nie je nad to konečne sa venovať sama sebe. A práve to mi umožnil mesačný recharge, ktorý som absolvovala počas minulého roka.

Istý čas som strávila aj s rodinou, predovšetkým s otcom, s ktorým nás spája spoločný koníček. Obaja milujeme plávanie, sme jeho veľkí nadšenci. 

„Návrat nebol jednoduchý, no práve vďaka predĺženej dovolenke som našla priestor urobiť potrebné životné zmeny. Je to benefit, o ktorom sa podľa mňa hovorí príliš málo, ja by som ho ocenila pokojne aj častejšie.“

A hoci bol návrat do práce náročný, voľno splnilo, čo malo – aj vďaka predĺženej dovolenke som totiž urobila potrebné zmeny vo svojom živote. Túto výhodu si cením, ide o výborný benefit, ktorý ľudia v mojom okolí často nespomínajú. A úprimne, na mojej pozícii asistentky zákazníckeho servisu by som ho brala aj oveľa častejšie.“

Zo sabatikalu sa stal spoločný rodinný projekt

Rastislav Pilka, customer journey & process expert

„Pôvodne som si chcel dať voľno od polovice augusta do polovice septembra s tým, že sa budem venovať sebe, deťom a drobným úpravám bytu. Z plánu však zišlo a sabatikal som si napokon dal už o mesiac skôr, teda v lete.

Spojil som tak niektoré svoje úlohy s aktivitami pre deti – spolu sme poopravovali záhradný nábytok a vyčistili terasu. Podarilo sa mi stihnúť aj výmenu sprchovacieho kúta. Nakoniec som si uvedomil, že oveľa lepšie a veselšie sa nám robilo, keď som nebol sám, ale robili sme dvaja, traja či dokonca štyria. Mám tri deti, takže o pomocníkov nebola núdza.

Väčšinu spoločných chvíľ sme však strávili oveľa príjemnejšie než domácimi prácami. 

„Povinnosti idú oveľa veselšie, keď ich človek nerobí sám. Pri troch deťoch som mal navyše o pomocníkov postarané.“

Boli sme v History Parku v Štefanovej, schladili sme sa v jaskyni a vybrali sme sa aj na krátku dovolenku na Liptovskú Maru a Palcmanskú Mašu. Je to najchladnejšie jazero na Slovensku, no v tých horúčavách nám všetkým vrátane nášho psa takéto schladenie padlo vhod.

Ani sme sa nenazdali a mesiac ubehol ako voda. Na záver sme stihli ešte predĺžený víkend na chalupe v Kremnických vrchoch na strednom Slovensku.

Myslím si, že aj keď sa pôvodný plán a termín zmenili, všetci sme si spolu užili úžasné leto. Využili sme ho naplno – nielen na oddych, pre mňa od práce a pre deti od stereotypu, ale najmä na to, aby sme boli všetci spolu.“

Na mesiac prestalo existovať „keď budem mať čas“

Veronika Knapová, communication expert

„Mnohí ľudia v mojom okolí nechápali, prečo som nevyužila túto príležitosť na cestovanie po svete. Ako mama školopovinných detí som však po tom ani netúžila. Potrebovala som niečo úplne iné.

„Potrebovala som poriadne upratať domácnosť do hĺbky, bez stresu a časového tlaku. A popri tom, v tichu a dopoludňajšej samote, som si upratala aj sama v sebe.“

Konečne som si našla čas na všetkých ľudí, ktorí sú môjmu srdcu blízki a ktorých som pre každodenný kolotoč povinností celé roky odkladala na „keď budem mať čas“.

Niesla som si to v sebe ako výčitku. Najkrajšie na tom bolo, že som za nimi mohla vybehnúť doslova kedykoľvek, bez plánovania týždne dopredu.

A, samozrejme, venovala som sa aj svojim záľubám – šitiu a ručným prácam všetkého druhu. Deti sa ma často pýtali: ‚Mami, kedy si už sadneš? Odpovedala som im, že až keď sa mi skončí recharge.

Keď som na mesiac vystúpila z nekonečného kolotoča povinností a na chvíľu sa vzdialila od každodenného stereotypu, vrátila som sa do práce oveľa pokojnejšia a s väčším nadhľadom. A musím priznať, že odvtedy pociťujem výrazne menej stresu. Úprimne si myslím, že recharge je jeden z najlepších benefitov, aké sme kedy v O2 mali. Dopriala by som ho každému.“

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.