Zo starej Škodovky uvidíte Košice tak, ako vám ich nik iný neukáže

Miesta pulzujúce životom, ale aj tie, ktoré pamätajú lepšie časy. Naživo, bez príkras a s jemnou dávkou nostalgie.

Ešte ju nevidíte, ale už ju počujete prichádzať. A v tom sa náhle zjaví, naklonená v ostrej zákrute, snažiac sa udržať rovnováhu. Kráska na štyroch kolesách so znakom okrídleného šípa na prednej mriežke a motorom ukrytým pod zadnou kapotou. Stojí rovno pred vami, siahnete na kľučku od dverí, opatrne usadáte do mäkkých sedadiel a necháte sa omámiť typickou vôňou škodoviek, ktorú neprekryje ani vôňa čerstvo upraženej kávy.

Zabuchnete dvere, hľadáte bezpečnostný pás na zadných sedadlách, no žiaden tam nie je. Po zošliapnutí plynového pedálu si uvedomíte, že vo vnútri to hučí ešte viac ako zvonku. Nepodliehajte panike a oddajte sa zážitku. Vitajte na palube vesmírneho plavidla Škoda 105/120. Nasledujúca zastávka Námestie osloboditeľov.

Námestie osloboditeľov — Košický Picadilly circus

Stojíme na fiktívnej deliacej čiare medzi historickým jadrom mesta a prvými vysokými panelákmi z obdobia socializmu. Stred križovatky a zároveň hranica najväčšej mestskej pamiatkovej rezervácie je zároveň križovatkou dejín a významných historických udalostí, ktoré tu nastali za posledných, povedzme, sto rokov.

Košice patrili pod Rakúsko-Uhorsko, prvú Československú republiku, Maďarsko, opäť Československo a v súčasnosti sú metropolou východného Slovenska. V roku 1945 bolo mesto oslobodené sovietskou armádou a na znak vďaky tu pribudol Pamätník vojakov sovietskej armády, Legionárske námestie sa premenovalo na Námestie osloboditeľov. O 23 rokov neskôr sa z osloboditeľov stali okupanti, no názov námestia sa nezmenil ani po Nežnej revolúcii a ostáva rovnaký dodnes.

Pohľad na bývalé Legionárske námestie, dnes Námestie osloboditeľov. Za stromami v strede sa nachádza Pamätník vojakov sovietskej armády, napravo OD Dargov, úplne vpravo časť bývalého hotela Slovan, dnes DoubleTree by Hilton. Foto: Slavo Stankovič

Súčasťou námestia je kedysi najmodernejší a najväčší obchodný dom na Slovensku  —  Združený obchodný dom Dargov. Bol postavený v roku 1987 skrášlený krásnou mozaikou a nádhernou “sochofontánou” od skvelej sochárky Márie Bartuszovej s názvom Klíčenie. Kedysi jasnými a čistými líniami obdarený obchodný dom je dnes autentickou ukážkou toho, ako by sa to robiť nemalo. Množstvo reklamného smogu ho predurčuje k tomu, aby sa honosil titulom košický Picadilly circus. Hneď naproti cez miestne parkovisko sa týči zrekonštruovaný Hotel Slovan premenovaný na hotel DoubleTree by Hilton. Tí starší si radi pripomenú časy hotela Schalkház s famóznym borščom či jeden z prvých biografov v Uhorsku  —  Kino Urania.

Kasárne Kulturpark — pýcha Európskeho hlavného mesta kultúry 2013

Prechádzame popri starom ošarpanom tehlovom plote s ostnatým drôtom umiestneným v niekoľkých úrovniach, aby sa pred nami vynorilo nádherné miesto Kasárne Kulturpark. Bývalý vojenský komplex je na nepoznanie a nová podoba mu veľmi svedčí. Architektonické štúdio Zerozero z Prešova odviedlo skvelú prácu, za rekonštrukciu a premenu celého areálu získalo v roku 2014 cenu CE.ZA.AR za najlepšiu architektúru.

Nové námestie pred areálom Kasárne Kulturpark je prístupné všetkým len nie autám. A je to tak dobre. Foto: Peter Chrenka

Synagóga — najprv sklad obilia, neskôr Štátna filharmónia Košice

Túlame sa uličkami starého mesta. Míňame synagógu s prekrásnou kupolou a lutnou na samom vrchole strechy, krásny architektonický skvost od architekta Ľ. Kozmu. Zabraná svojvoľne štátom, aby istý čas slúžila ako sklad obilia. Neskôr sa aj vďaka výbornej akustike stala sídlom košickej filharmónie. Aj keď má na priečelí nápis Dom Umenia, nikto jej nepovie inak ako Bužňa.

Pohľad zo sídliska Terasa na staré mesto. Výrazná kupola napravo je strechou bývalej synagógy, dnes Štátnej filharmónie Košice (v pozadí sídlisko Dargovských hrdinov, s vtedy ešte umeleckou inštaláciou PĽA od Tomáša Ďžadoňa na streche jedného z furčianskych vežiakov). Foto: Slavo Stankovič

Hokejová Aréna — terapia pre oceľových mužov

Meníme smer a ženie nás to popri hokejovej aréne do nového mesta nazývaného sídlisko Terasa. Na mieste súčasného hokejového štadióna kedysi skromne stála „stodola“. Stodola, to bolo bojisko. Hráči bojovali na ľadovej ploche a fanúšikovia na tribúne.

Multifunčná hala Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka slúži nielen na účely pre potreby ľadového hokeja, ale aj na koncerty svetoznámych mien ako Bryan Adams či Lenny Kravitz. Foto: Slavo Stankovič

Keď sa tímu darilo, vyrevovali sa oslavné piesne a u každého doma bol pokoj. Do najbližšieho zápasu. Ak sa nedarilo, dve hodiny padali urážky najhrubšieho zrna. Na súperov, na vlastných hráčov, ale najviac to vždy schytal rozhodca. Prekvapivo, aj vtedy bol pokoj doma. Najhoršie bolo, ak sa vám na zápas nepodarilo dostať. To narušilo rodinnú pohodu minimálne do ďalšieho zápasu. Ľadový hokej v Košiciach totiž nie je len obyčajný šport, to je vyslovene rodinná terapia, aj keď dnes už viac zábava a spoločne strávený čas s celou rodinou či priateľmi.

Biely dom

Ocitli sme sa v novom meste, na Terase. Prvé veľké socialistické sídlisko so štvorprúdovou cestou a traťou pre električky vybudovanou pre potreby Východoslovenských železiarní. VSŽ zmenili Košice na nepoznanie. Behom jednej generácie sa metropola východného Slovenska rozrástla skoro päťnásobne čo do počtu obyvateľstva aj počtu mestských častí. V súčasnosti ich je spolu 22.

Turisti z Hong Kongu obdivujú sochu päťmetrovú Lenina spoza plotu areálu, v ktorom je odložený už viac ako 25 rokov. Foto: Slavo Stankovič

Parkujeme za majestátnou budovou nazývanou Biely dom. Kedysi to bola budova štátostrany, dnes je sídlom Magistrátu mesta Košice a Mestskej polície. Vo vnútri sa tiahnu dlhé prázdne chodby s červeným kobercom a labyrintom dverí, vonku stojí pred budovou päťmetrový Lenin. Písal sa rok 1987. Dnes tu stojí socha symbolizujúca geografický stred mesta, aj keď ten sa v skutočnosti nachádza v neďalekom obchodnom centre.

Amfiteáter — romantické kino pod hviezdami

Míňame najväčší amfiteáter v bývalom Československu. Naprojektovaný na kapacitu 25 000 miest, postavený s kapacitou 20 000 miest, má po rekonštrukcii v roku 2013 už len 5 036 miest na sedenie. Ale plátno je stále monumentálne — 36 × 15 metrov a hlavne sa v ňom opäť premieta. Predierame sa Malou Prahou, nečakane brzdíme a parkujeme. Stojíme pred najväčšou univerzitou v Košiciach.

Jeden z mála funkčných Paternosterov na Slovensku sa nachádza v Technickej univerzite v Košiciach. Foto: Slavo Stankovič

Technická univerzita Košice je pekným príkladom brutalizmu, ale vchádzame sem kvôli niečomu úplne inému. Majú tu, ako jedni z mála na Slovensku, funkčný paternoster. To je ten nonstop výťah bez dverí. Zažiť to aspoň raz v živote by mal každý. A tu to majú študenti a profesori každý deň. Skvelá vec. Rovnako ako naša ďalšia zastávka.

Kembridž — vysoko návykové miesto na posedávanie

Presedlali sme z pohodlia a komfortu štýlového sedenia Škoda do drevených lavíc a stolov pod korunami stromov. Kráľovské miesto a korunovačné klenoty sa nachádzajú na čape. Lokálne pivo Šariš (okej, nie je priamo z Košíc, ale je z východu) alebo český národný poklad priamo z Plzne.

Spoločná fotka zachytávajúca Authentic Košice aj Authentic Slovakia pred obľúbenou košickou pivárňou Kembridž, ktorý stojí na mieste bývalého vojenského kúpaliska. Foto: Authentic Košice

Kedysi tu bolo armádne kúpalisko, teraz tu už v zasypanom bazéne večer čo večer skáču ľudia do nádhernej ľudskej vravy plnej človečiny. Ak sa plánujete presťahovať do Košíc, jednou z podmienok dobrej lokality je ľahká dostupnosť do a z Kembridža.

Tunel — Čierna diera, ktorá by mohla byť aj zlatou baňou

Zohriaty interiér ponechaný pár minút na príjemnom slniečku vytvoril z našej československej „rakety“ fínsku sauničku. Spúšťame okná na doraz v predných dverách (v zadných to nejde), čakajú nás ešte dve posledné stanovištia. Prechádzame košickým Hyde parkom, u nás nazývaným jednoducho Anička aj s osviežujúcim pramenitým prameňom Gajdovka, teda s blahodarnými účinkami hlavne pre tráviaci trakt a črievka.

Opustený starý ťahanovský železničný tunel sa v zime premieňa na kráľovstvo ľadových sôch. Foto: Slavo Stankovič

Prejdeme mostom ponad veľtok Hornád a ocitáme pred čiernou dierou. Doslova. Nasadzujeme čelovky a vstupujeme do opusteného železničného tunelu, ktorý bol kedysi súčasťou slávnej Košicko-Bohumínskej železnice. Opustený, no plný prázdnych fliaš s jedinečným dizajnom etikiet 70. a 80. rokov, a hlavne výborne klimatizovaný. Škoda, že táto čierna diera chátra. Košice vďačia svojmu rozmachu aj železnici a tento technický skvost by si určite zaslúžil viac pozornosti.

Magnezitka — Naše mamy presne vedia, čo toto mesto (ne)potrebuje

Snímame umelé osvetlenie z hláv a vychádzame z čiernej diery späť do našej slnečnej sústavy. Čaká nás posledná zastávka. Dnes industriálna ruina, no kedysi druhá najväčšia fabrika v Košiciach – Magnezitka a jej lanovkové prepojenie s baňou Bankov. Hore sa ťažila ruda, dole sa spracovával magnezit. A keďže závod produkoval strašne veľa rôznych emisií a šíril ich vo veľkom na vtedy čerstvo vybudované sídlisko Ťahanovce (I love ŤHC), kde vyfarboval čisté oblečenie na balkónoch a ľuďom pľúca, tak svoju činnosť musel ukončiť.

Škoda 105L v areáli Magnezitky. Čím dezolátnejší a ťažší prístup, tým väčšia výzva pre urbex explorerov. Foto: Robert Nemeti

 

Veľa budov v areáli už padlo k zemi a prostredie pripomína scenériu z nejakého postapokalyptického filmu. Tri vysoké komíny vás zdravia už z diaľky a miesto sa stalo obľúbeným pre mladých mestských objaviteľov. Ich mamy ale presne vedia, čo by tu malo stáť. IKEA – nenaplnený sen košických mám.

Vraciame sa späť do centra mesta. Historické jadro je krásne, ale pre nás je to len jeden fragment Košíc. Mesto toho ponúka ďaleko viac a čuduj sa svete, je o to medzi zahraničnými návštevníkmi záujem. Prichádzajú naozaj z odľahlých končín našej planéty. Z Hong-Kongu, Singapuru, Austrálie, Mexika, Afriky, Ameriky. Tak, ako sú pre nás krajiny, z ktorých prichádzajú, vyslovene exotické, rovnako exotická je pre nich tá naša Galaxia Košice.

 

Authentic Košice

Za projektom Authentic Košice momentálne stojí Slavo Stankovič a Mirka Rybárová. Ich cieľom je návštevníkom Košíc ukázať autentický a necenzúrovaný každodenný život mesta, po ktorom sa môžu previesť na starých Škodách československej výroby. Aktuálne ponúkajú dve zážitkové trasy po Košiciach a jednu po východnom Slovensku.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Čudné, bizarné, prekvapivé, ale geniálne: 7 originálnych nápadov, ktoré môžu zmeniť svet k lepšiemu

Nápady, ktoré nám pomôžu vytvoriť udržateľnú budúcnosť, sú v súčasnosti potrebné viac ako kedykoľvek predtým. Aj zdanlivo jednoduché myšlienky môžu zmeniť svet k lepšiemu.

Mnoho ľudí má nápady, ktoré môžu svetu naozaj pomôcť, no chýba im podpora. Práve preto vznikla medzinárodná súťaž Chivas VENTURE. Podnikatelia z celého sveta v rámci nej prezentujú svoje podnikateľské aktivity, prostredníctvom ktorých riešia enviromentálne či sociálne problémy. Súťažiaci môžu v súťaži získať podiel z 1 milióna amerických dolárov a osobný koučing.

Do súťaže sa môžu prihlásiť aj slovenské firmy. Stačí, ak vyplnia online prihlášku.

Kým nájdete odvahu prihlásiť sa, pozrite si zatiaľ niektoré šikovné nápady, ktoré na súťaži v minulosti prezentovali podnikatelia z rôznych krajín. Viac nápadov, ktoré menia svet, nájdete na tomto odkaze.

Využívanie kravského hnoja v udržateľnej móde

Intenzívnym chovom hovädzieho dobytka v mnohých krajinách vzniká problém, ako sa zbaviť príliš veľkého množstva hnoja. Ako organické hnojivo je využiteľná iba časť. Zvyšok predstavuje živočíšny odpad, ktorý je potrebné nejakým spôsobom spracovať, aby neznečisťoval podzemné vody či ovzdušie.

Na jedno z možných riešení tohto problému prišla holandská spoločnosť Mestic. Z hmoty dokážu extrahovať celulózu a z nej vyrobiť rôzne ďalšie materiály, ktoré nahradia bežný textil, plast či papier. Svoju metódu si nechali patentovať.

Nahradenie proteínov v strave múkou z cvrčkov

Živočíšna bielkovina v mnohých ohľadoch predčí tu rastlinnú. Chov zvierat je však často spojený s ich utrpením a zároveň je pomerne neekologický, napríklad 1 kg hovädzieho mäsa má na emisie podobný dopad ako 250 km jazda autom.

Česká firma SENS však ponúka zaujímavé riešenie, ako získať živočíšnu bielkovinu bez trápenia zvierat a zároveň pri oveľa menších nárokoch na životné prostredie. Vyrába proteínové tyčinky z hmyzu, presnejšie z cvrčkov. Nahradením hovädzieho cvrčkami doposiaľ ušetrila približne 2 000 t krmiva, 700 000 l vody a skleníkové plyny zodpovedajúce jazde autom okolo celého sveta.

Invalidné vozíky prerobené na elektrické trojkolky

Na svete sú milióny užívateľov invalidných vozíkov, ktorí dennodenne zápasia so zničenými chodníkmi či s nezrovnalosťami v teréne. Aj zdanlivé triviálnosti ako piesok či tráva môžu byť prekážkou, pre ktorú musí vozíčkar hľadať náhradné trasy.

brazílskej firme Livre si povedali, že ľudom odkázaným na vozíček skúsia spríjemniť neľahký život a vnesú im doň viac slobody a sebavedomia. Začali preto s výrobou špeciálnych terénnych vozíkov na troch kolesách poháňaných elektrinou. Trojkolky neslúžia ich majiteľom len ako riešenie ich problému, ale zároveň pre nich predstavujú určitý životný štýl a prinášajú novú komunitu priateľov.

Poznáte niekoho, kto má firmu prospešnú pre spoločnosť? Zazdieľajte mu tento článok.

Výroba tenisiek z odpadkov

Tenisky Xinca vyzerajú ako úplne bežná obuv, v porovnaní si konkurenčnými značkami majú ale jednu zvláštnosť – sú celé z odpadu. Na ich výrobu sa používajú staré pneumatiky a textílie vyvezené na skládku.

Nielenže sa tak nemusí likvidovať guma, ktorá pri spaľovaní uvoľňuje do ovzdušia množstvo škodlivín, obchádza sa tak aj potreba využívať vzácne prírodné zdroje. Argentínska spoločnosť Xinca zároveň zamestnáva bývalých väzňov, čím im pomáha uplatniť sa na trhu práce a zaradiť sa do normálneho života.

Vysádzanie umelých stromov, ktoré čistia vzduch

Nemecká spoločnosť Green City Solutions vyvinula „umelý strom“. Ide o vertikálnu plošinu porastenú rastlinami podobnými machu, ktorá v kombinácii s rôznymi technológiami filtruje prach z ulice, oxidy dusíka a oxid uhličitý. Panel z rastlín takto dokáže nahradiť až 275 mestských stromov,pričom zaberá o 99 % priestoru menej.

Konštrukcia obsahuje snímače, ktoré zhromažďujú enviromentálne a klimatické údaje, kontrolujú a regulujú jednotku a zabezpečujú prežitie rastlín. Vďaka solárnym panelom a systémom na zadržiavanie dažďovej vody zariadenie vyžaduje len niekoľko hodín údržby ročne.

Pomáhanie ľuďom bez domova pomocou kávy

Bezdomovectvo je vážnym problémom najmä veľkých miest. Napríklad v Londýne žije podľa štatistík až 4 000 ľudí, ktorí každý deň prespávajú na ulici. Londýnska firma Change Please si preto povedala, že skúsi pre týchto ľudí doslova uvariť lepšiu budúcnosť a to prostredníctvom kávy.

Ľuďom bez domova ponúka možnosť rekvalifikovať sa na baristov a poskytuje im tak prácu. Počas prvých 10 dní im pomôže nájsť bývanie a vyplatí im slušný plat. Firma všetky zisky opäť investuje do ďalšej pomoci. Okrem toho svoje podnikanie prevádzkuje trvalo udržateľným spôsobom. Všetky poháre sú recyklovateľné a káva pochádza z fariem, ktoré podporujú miestne komunity. Káva tak nielenže dobre chutí, ale dobro aj šíri.

Spolupráca s včelami na čistení životného prostredia

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomiera každý rok 12,6 milióna ľudí v dôsledku toho, že žije alebo pracuje v nezdravom prostredí. To znamená, že jedno zo štyroch úmrtí vo svete súvisí so znečistením.

Spoločnosť Beeodiversity z Belgicka pomáha firmám a miestnym autoritám odhaľovať pôvod znečistenia v ich oblasti a vypracováva konkrétne odporúčania na zlepšenie. Na túto činnosť zamestnáva aj veľmi netradičnú skupinku zamestnancov – včely. Včelie robotnice usilovne zbierajú vzorky z miliárd kvetov, ktoré sa následne dôkladne analyzujú. Na základe výsledkov sa môže nariadiť napríklad špeciálne vysádzanie semien alebo zníženie spotreby pesticídov v určitých oblastiach.

Je váš nápad lepší? Prihláste sa do súťaže Chivas VENTURE

Určite sa aj u nás na Slovensku nájde veľa ľudí s nápadmi, ktoré môžu pomôcť svetu. Ak máte pocit, že je to práve ten váš, medzinárodná súťaž Chivas VENTURE môže byť pre vás to pravé.

Ak vaše podnikanie pomáha ľuďom alebo životnému prostrediu, prihláste sa do 31. októbra 2018 a získajte podiel z finančného balíka vo výške 1 milión amerických dolárov a koučing od svetových mentorov.

Formulár na prihlásenie, podmienky súťaže aj detailné informácie nájdete na tomto mieste: https://www.chivas.com/sk-sk/the-venture/apply


96 hodín s Huawei: Získajte vybrané modely s veľkou zľavou

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové