7 slovenských nápadov, ktoré menia svet

3. ročník slovenského kola súťaže Chivas VENTURE ukázal, že na Slovensku vznikajú nápady a riešenia, ktoré prinášajú odpovede na najväčšie problémy súčasnosti.

Vybrať víťaza tak bolo pre porotu neľahkou úlohou. Toto je prehľad 7 finalistov a ich projektov, ktoré menia svet už dnes.

Spracovanie bioodpadu, ochrana včiel, solárne dlaždice, zapájanie sociálne znevýhodnených skupín do pracovného procesu či bezpečnosť vlakovej dopravy sú témy so celospoločenským záberom. Návrhy na riešenia nielen týchto globálnych problémov nájdete aj na Slovensku. Toto sú niektoré z nich.

Erriate – bezpečné cestovanie pre všetkých

Lukáš Kakalejčík zo spoločnosti GrowthPro predstavil projekt Erriate. Ide o systém bezpečných železničných prejazdov na báze umelej inteligencie. Vďaka neustálemu monitorovaniu prejazdu dokáže okamžite rozpoznať zaseknuté auto, spadnutého cyklistu či opitého chodca a iné riziká, ktoré by mohli spôsobiť zrážku s vlakom.

Tieto informácie sú zasielané rušňovodičom blízkych vlakov, takže nich môže sledovať živé vysielanie a vážnosť situácie sám vyhodnotiť. Systém zároveň v prípade ohrozenia automaticky kontaktuje bezpečnostné zložky.

Vďaka tomuto všetkému sa je možné prípadné nehody na železničných priecestiach absolútne minimalizovať. Cieľom spoločnosti GrowthPro je v najbližších piatich rokoch znížiť nehodovosť na priecestiach na polovicu, identifikovať 9 z 10 kritických prípadov a skrátiť čas príchodu bezpečnostných zložiek na miesto nehody.

Spišský Hrhov – riešenie nezamestnanosti vedie k sociálnej inklúzii

Vladimír Ledecký už 13 rokov vedie sociálny podnik Hrhovské služby – obchodnú spoločnosť, ktorá zamestnáva ťažko zamestnateľných ľudí. V prípade Spišského Hrhova ide najmä o Rómov a ich osadu so 100 % nezamestnanosťou.

Za 10 rokov sa firme podarilo osadu pretvoriť na obecnú časť, kde má každý obyvateľ prístup k teplej vode a býva v štandarde, ktorý je bežne považovaný za normálny. Obecný podnik tak dáva sociálne vylúčeným ľuďom možnosť zapojiť sa do spoločnosti – zarábať legálne peniaze, dostať sa k úveru či venovať sa rodine.

Napriek tomu, že tento projekt je často uvádzaný za príklad riešenia tzv. „rómskej otázky“, podľa V. Ledeckého ju nikdy neriešili: „Riešili sme zamestnanosť. Od nej sa všetko odvíjalo a na jej základe prišli ostatné pozitívne javy,“ vysvetlil.

Dnes má Spišský Hrhov vlastné školiace stredisko, kde svoje skúsenosti odovzdáva nielen záujemcom zo Slovenska, ale aj Ukrajiny, Bulharska, či Poľska.

Solar Tiles – dizajnové solárne panely

Podľa Igora Žáčeka zo spoločnosti Nice visions je budúcnosť v elektrine, o ktorú bude čoraz väčší záujem, obzvlášť o tú z obnoviteľných zdrojov. Problém súčasných solárnych panelov je ich veľkosť, hmotnosť, chladenie a čierna farba, čo ich osadenie na budovách sťažuje.

„Solar Tiles je produkt určený do všetkých zón, kde je vzhľad rovnako dôležitý ako výroba elektrickej energie,“ povedal hneď v úvode I. Žáček. Kachlička má tenký profil, je možné ju namontovať takmer kdekoľvek a plocha chladičov je dizajnovo upraviteľná podľa potreby zákazníka. Popri tom má jednu najvyšších efektivít spomedzi solárnych panelov na trhu.

Cieľom Solar Tiles je presadiť sa v pamiatkových zónach, kde sú požiadavky na vzhľad extrémne vysoké. Už dnes pracujú zástupcovia firmy na budove v historickom centre Lisabonu, v chránenej zóne UNESCO.

Zachráň včely – aj úľ môže mať umelé srdce

Podľa Michala Matúša je včelárstvo upadajúce remeslo, ktoré čelí množstvu problémov. A tie sa podľa neho dajú vyriešiť elektronickým zariadením „srdce úľa“. „To dáva včelárovi informácie o tom, že treba vytočiť med, že sa mu idú vyrojiť včely, že tam nemá včeliu matku, alebo že v úle sa nachádza votrelec. Včelár dostáva informácie do mobilnej aplikácie a čoskoro budeme mať aj webové rozhranie pre PC,“ opísal technológiu M. Matúš.

Systém nemá vplyv na fungovanie úľov, neškodí včelám, chráni ich pred škodcami a navyše výrazne šetrí čas včelárom. Len do kontroly úľov totiž bežný včelár investuje počas sezóny 180 hodín práce, s elektronickým srdcom je to len 35 hodín.

Za prvých 30 dní predaja má projekt v objednávkach 30-tisíc eur a dokáže produkovať stovky kusov. Cieľom projektu je do 5 rokov zdvojnásobiť počet včelárov a získať 1 % celosvetového trhu.

Zdroje zeme – bioodpad ako zdroj revitalizácie pôdy

„V súčasnosti globálne čelíme dvom problémom – množstvu bioodpadu, ktorý tvorí až 45 % komunálu a degradácii pôdy. Odpoveďou na oba problémy je biouhlík,“ začal svoju prednášku šéf projektu Zdroje zeme, Miroslav Marinčák.

Práve biouhlík je komodita, ktorá dokáže pôde vrátiť život. Európske pôdy dnes spadajú do kategórii 1,2,3 zo 6 bodovej stupnice: stratili svoje bohatstvo a sú len nosičom vysadených rastlín a chemikálií.

Technológia, ktorú projekt Zdroje zeme prináša, spočíva v karbonizácii bioodpadu. Proces, ktorý prírode trvá stovky, alebo až tisíce rokov, dokážu skrátiť na hodiny. Technológia dokáže biouhlík v kombinácii s ostatným bioodpadom (celulóza, potraviny, živočíšny odpad) pretvoriť na koncový produkt s názvom Effeco – efektívny ekologický substrát a hnojivo zároveň. Práve ten má schopnosť zničenú pôdu revitalizovať až na úroveň kategórie 6 na úrovni Amazonského pralesa.

Produkt je testovaný už 18 mesiacov a úroda na takto revitalizovanej pôde sa zvýšila až o 85 %. Je globálne využiteľný a na jeho ďalšom rozvoji spolupracuje niekoľko univerzít a medzinárodných tímov odborníkov.

Talentway.net – vzdelávanie budúcich lídrov

Veronika Nekolová je učiteľka, ktorá považuje súčasný vzdelávací systém za kolos, v ktorom neexistuje flexibilita, spolupráca a dôraz na tie oblasti, ktoré sú pre budúcnosť žiakov z hľadiska ich zamestnateľnosti najdôležitejšie.

Stojí za platformou Talentway.net, ktorá verí, že učitelia, študenti a firmy sú na jednej lodi a vzdelávací systém by mali zmeniť spoločne. Všetky tieto subjekty totiž podľa Veroniky veľmi dobre vedia, ako najlepšie vytvárať pridanú hodnotu.

Podstatou systému je spolupráca všetkých týchto zložiek a hodnotenie zručností žiakov ako je kreativita, schopnosť riešiť problémy a posúvať sa vpred. Pri každom žiakovi tak vzniká digitálne CV, kde budúci zamestnávateľ môže vidieť jeho hodnotenie expertmi z praxe, ale aj projekty, ktorých bol počas štúdia súčasťou.

Vzniká tak „talentpool“ žiakov s reálnymi a overenými schopnosťami. Zapojiť sa môže každý študent, učiteľ a firma, pričom 60 % všetkých získaných prostriedkov od biznis sféry sa rozdeľuje lektorom.

Agrobotix – neinvazívne poľnohospodárske roboty

Posledný prezentovaný projekt predstavila Katarína Nováková zo spoločnosti Agrobotix. Tá uviedla do prevádzky svetovo unikátny, neinvazívny poľnohospodársky stroj pre biofarmárov. Ide o 18 metrov dlhé rameno s niekoľkými vymeniteľnými nadstavcami. Pole tak premieňa sa sústredné kruhy, v ktorých dokáže sadiť, hnojiť, polievať či rýľovať pôdu.

V súčasnosti má mechanický stroj vychytané všetky chyby a Agrobotix má do roku 2020 predstaviť aj plne robotickú verziu s GPS, senzormi a pokročilou technológiou, ktorá by mala nahradiť až 95 % práce ľudského poľnohospodára. Mechanický stoj to dokáže na 43 %.

Jeden takýto stroj obhospodaruje 3 kruhy s priemerom 36 metrov, dokáže sa teda presúvať medzi jednotlivými ramenami. O stroj už prejavilo záujem niekoľko krajín, jeho budúcnosť je teda veľmi sľubná.

Víťaz: Cítil som, že vyhrám

Po takmer hodine náročného dohadovania sa porota nakoniec zhodla na víťazovi. Stal sa ním Michal Matúš z projektu Zachráň včely. Práve on bude reprezentovať Slovensko v celosvetovom finále Chivas VENTURE. Spolu s ďalšími 20 projektmi z celého sveta tak dostane možnosť zabojovať o časť z celkovej výhry milión amerických dolárov.

Popri tom ako víťaz slovenského kola získa možnosť zúčastniť sa tzv. „programu Akcelerátor“ v Londýne. Ide o tréningový a networkingový program pre inovátorov, ktorý pomáha s posúvaním jednotlivých nápadov. Michal navyše získa od Chivas Regal mediálnu podporu a od spoločnosti Deal Factory pomoc s tvorbou biznis stratégie v hodnote 5000 eur.

Víťazstvo ho naozaj dojalo: Ja som vedel, že vyhrám. Vždy totiž robím veci poctivo, dlho a dávam do toho všetko. Myslím to tak, že som to nevedel s istotou, no cítil som to tak. Veľa ľudí mi hovorí, že sa na Slovensku kradne, nič nefunguje, všetko je depresívne a nemá zmysel. Dnes som prišiel, odprezentoval najlepšie ako viem to, čomu sa venujem a nakoniec sa mi podarilo vyhrať. Možno je to len malý, no dôkaz, že sa to dá aj poctivo a nie je to tu také prehnité, ako to na prvý pohľad vyzerá,“ opísal svoje pocity Matúš.

Súťaž Chivas VENTURE sa bude konať aj v budúcom roku. Ak máte zaujímavý podnikateľský nápad s celospoločenskou hodnotou a radi by ste získali partnerov a prostriedky na jeho uskutočnenie, určite sa prihláste. Možno to budete práve vy, kto dostane vďaka podpore od značky Chivas Regal možnosť zmeniť svet.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Udržateľné cestovanie vám prinesie zážitky, o ktoré bežní turisti prichádzajú

S blogerkou Veronikou Šipoš Rosputinskou sme sa zamerali na to, prečo je dobré cestovať lokálne a bezhlavo nelietať po svete.

Udržateľné cestovanie nie je o odopieraní, ako sa mnohým na prvý pohľad zdá. Umožní vám spomaliť a dovolenku prežiť ešte intenzívnejšie. S Veronikou Šipoš Rosputinskou z blogu She Makes Me Travel sme sa rozprávali, ako koronakríza ovplyvňuje cestovanie a prečo je dobré dovolenkovať lokálne. 

Leto je obdobím objavovania a nových zážitkov. Ak chcete lepšie spoznať svoje okolie, pri plánovaní výletov či výbere ubytovania môžete využiť 4G sieť od O2, ktorá je k dispozícii už pre 97 % obyvateľov Slovenska.

V rozhovore sa dočítate:

  • čo je udržateľné cestovanie,
  • aké sú jeho hlavné výhody,
  • či sa treba úplne vzdať leteckej dopravy,
  • prečo nie je riešenie zostať doma,
  • ako pandémia zmenila turizmus.

Kedy a prečo si začala s udržateľným cestovaním? 

Vždy som rada spoznávala nové miesta a ľudí. A čím viac sme s manželom cestovali, tým viac som si všímala, ako správanie turistov a ich voľby ovplyvňujú domácich obyvateľov a miestnu prírodu. 

Prvý zlom nastal na Bali, ktoré je známe tým, že je veľmi preťažené turizmom. Videla som, že ľudia nerešpektujú kultúrne zvyky či zásady slušného správania. 

Napríklad boli schopní ignorovať zákazové značky a obísť plot, len aby sa dostali na ryžové pole. A pritom pošliapali úrodu, na ktorú boli domáci obyvatelia odkázaní. 

Postupne som si začala vyhľadávať informácie o týchto situáciách, a tak som sa prepracovala až k pojmu udržateľné cestovanie. Zistila som, že o tejto téme na Slovensku nikto nepíše a povedala som si, že by tu mohol byť priestor začať sa tomu venovať. Táto téma rezonuje v spoločnosti čoraz viac.

V čom sa udržateľné cestovanie líši od bežného turizmu?

Vymyslela som si takú krátku poučku, ktorou sa to každému snažím zjednodušene vysvetliť: Udržateľné cestovanie je o tom, aby človek maximalizoval svoje zážitky popri tom, ako minimalizuje svoje negatívne dosahy na krajinu a na komunitu, do ktorej zavíta.

Je to o rešpektovaní obyvateľov, kultúry, náboženstva a prírody danej krajiny. Stačí sa riadiť starou ľudovou múdrosťou Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. V podstate to nie je žiadna veda.

Čo si máme predstaviť pod maximalizovaním zážitkov?

Vysvetlím to na sebe. Keď som začala cestovať, lákali ma exotické krajiny. Mala som pocit, že musím všade ísť a všetko vidieť. Itineráre som mala rozplánované do poslednej minúty. Manželovi som ani nemohla povedať, kam všade pôjdeme. 

Za tri týždne sme boli aj v piatich krajinách. Človek pri tejto rýchlosti síce veľa uvidí, ale nezažíva, nespoznáva do hĺbky. Teraz mi je málo týždeň na mieste, o ktorom všetci tvrdia, že tam po troch dňoch nie je čo robiť. Viem celý deň stráviť na lokálnom dizajnovom trhu, kde hľadám zaujímavých miestnych tvorcov, v škole varenia alebo v zapadnutom podniku.

„Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť k jej rozvoju.“

Rýchle cestovanie má negatívny dosah aj na turistické destinácie. Efekt jednodňového turistu vidíme napríklad v Benátkach, na Santorini a na mnohých iných miestach. Prídu tam státisíce ľudí, obehnú si pamiatky, využijú infraštruktúru mesta a minú tri eurá na magnetku. Mestá to veľmi zaťažuje, niektoré už začali návštevy týchto jednodňových turistov obmedzovať alebo o tom minimálne uvažujú.

Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť jej k rozvoju. Dokážeme tak nielen brať, ale aj niečím prispieť.

Čítajte aj: Nekupujte v Tatrách suveníry z Číny. 7 rád, ako cestovať udržateľne

Ak domáci uvidia, že ste pozorní, že sa pýtate na ich zvyky, tradície a názory, často sa stane, že vám to oplatia. Môžu vám vyjsť v ústrety a ak máte čas, ukážu vám miesta a doprajú zážitky, o ktoré bežný turista prichádza. 

Keď sa bavíme o spomaľovaní, najrýchlejším a najkomfortnejším spôsobom, ako cestovať na veľké vzdialenosti, je lietanie. Letecká doprava však výrazne škodí životnému prostrediu. Ako sa k tomu postaviť? Treba si lietanie naozaj odoprieť? 

Nič nie je čiernobiele, ani táto problematika. Samozrejme, lietanie si môžeme úplne odoprieť a vybrať si iné alternatívy dopravy. Skvelým dobrodružstvom môže byť aj výlet vlakom po Európe alebo cyklovýlet po Slovensku. 

Ak však chceme zažiť lokálnu kultúru v Ázii či Latinskej Amerike alebo nás láka biely piesok a tyrkysová voda karibských pláží, lietadlu sa nevyhneme. Vtedy treba zvážiť, ako taký výlet naplánovať, aby bol čo najrozumnejší.

Napríklad si ušetriť dovolenku na jednu dlhšiu cestu počas roka namiesto troch kratších dovoleniek a absolvovať dva lety namiesto šiestich. 

Alebo využiť sabatical, čo sa dnes stáva čoraz populárnejším, vziať si v práci voľno na pár mesiacov a v rámci jednej cesty navštíviť viac krajín a po návrate zas cestovať lokálne a šetrnejšie k prostrediu.

„Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.“

Možností je dnes neúrekom a vôbec to nemusíme hnať do extrémov.

Udržateľné cestovanie je zatiaľ okrajovou záležitosťou aj napriek tomu, že má očividne množstvo výhod. Prečo je to tak?

Veľa ľudí sa nad mnohými aspektmi cestovania ani nezamýšľa. Neuvažujú nad svojimi rozhodnutiami. Nemajú zlý úmysel, no ani im nenapadne, že ich rozhodnutia môžu mať negatívny efekt a že mnoho vecí sa dá urobiť inak a lepšie.

Žiaľ, postupne čoraz jasnejšie vidíme dôsledky našich činov na prírode aj lokálnych komunitách. Udržateľnosť cestovania sa začína dostávať do spoločenského povedomia. Myslím si, že stúpa snaha a chuť niečo zmeniť.

Keby sme išli do extrému, mohli by sme zostať doma. Nikoho by sme nezaťažovali a nemohli by sme spôsobiť žiadne škody. Nebolo by to lepšie?

Nie, každá minca má dve strany a žiadny extrém nie je dobrý. Sú krajiny, ktoré z cestovného ruchu žijú. Keď niekam vycestujeme a rozumne tam minieme peniaze u miestnych, podporíme lokálne rodiny a komunity.

Ďalšia vec je aj obohacovanie kultúr. Keď človek cestuje, veľa sa učí, aj o sebe, aj o tom, s kým cestuje, aj o krajine, ktorú navštívi. Môže rozširovať obzory ľudí v krajine, do ktorej cestuje, najmä pokiaľ ide o rozvojové krajiny, kde je to viac ako potrebné.

Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.

Ako pandémia koronavírusu zmenila turistický ruch? Aký to bude mať dosah na udržateľné cestovanie?

Udržateľné cestovanie malo rastúci trend až do bodu, keď prepukla globálna kríza, spôsobená koronavírusom. Čoraz viac spoločností sa snažilo robiť aspoň malé kroky k tomu, aby ich služby boli udržateľnejšie a aby znižovali svoj negatívny vplyv na prostredie.

Turistický ruch je obrovským odvetvím ekonomiky. Pred krízou od neho záviselo každé desiate pracovné miesto na svete. Kríza ho postihla najťažšie zo všetkých odvetví. Dnes je v dôsledku toho ohrozených 197 miliónov pracovných miest.

Veľa spoločností v tejto ťažkej situácii začalo lobovať nielen za to, aby získali daňové úľavy, ale aj za to, aby sa obmedzili nároky jednotlivých krajín na udržateľnosť.

„Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným.“

Akákoľvek snaha byť udržateľnejší, produkovať menej emisií a podobne si vyžaduje investície. Pre firmy je škrtanie v tejto oblasti najmenej bolestivé a pomôže im ušetriť peniaze napríklad na udržanie pracovných miest.

Otázka je, ako koronavírus ovplyvní ďalší vývoj udržateľného cestovania – či sa nevrátime o pár rokov späť a či sa firmy nebudú snažiť, aby bolo všetko rýchle, lacné a pre čo najväčšie masy.

Trh neformujú iba firmy, ale aj spotrebitelia. Aktuálne vnímame, že cestovanie v uzavretom priestore lietadiel, na zaoceánskych lodiach či pobyty v gigantických rezortoch môžu byť riskantné, a tak sa mnohí ľudia uprednostňujú lokálne cestovanie. Myslíš si, že toto vnímanie si prenesieme aj do obdobia, keď sa pandémia skončí?

V prvom rade je tu otázka, ako aktuálna ekonomická situácia ovplyvní príjmy ľudí a či a do akej miery si budeme môcť dovoliť cestovať, či už do zahraničia, alebo lokálne.

Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným. Môže sa však stať, že sa znova presunie medzi aktivity, ktoré si nebude môcť dovoliť každý. Keď rodiny prídu o príjem, zvážia, či zaplatia účty a hypotéky, alebo či pôjdu na dovolenku.

Budeme podľa teba v budúcnosti cestovať viac udržateľne? 

Netrúfam si to odhadnúť. Veľa ľudí si uvedomilo, že to, ako sme nielen cestovali, ale aj vo všeobecnosti žili, nebolo veľmi udržateľné. Zvykli sme si na príliš veľký komfort.

Zvykli sme si veľa brať zo spoločnosti aj z prírody a menej dávať. Uvidíme, či sa dokážeme v budúcnosti uskromniť, alebo si budeme pod zámienkou zlej ekonomickej situácie vyberať lacné a neudržateľné riešenia.

Chystáte sa v lete konečne lepšie spoznať Slovensko? Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov sa môžete spoľahnúť na rýchly mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o 4G sieti aj mapu dostupnosti služieb nájdete na www.o2.sk.

Veronika Šipoš Rosputinská

Je novinárka a blogerka, ktorá v rámci blogu She Makes Me Travel píše o uvedomelom živote a cestovaní a prináša aj množstvo tipov na výlety po Slovensku. Blog tvorí so svojím mužom, ktorý cestovanie nenávidí a dokáže o tom vtipne písať. Prinášajú tak dva rôzne pohľady na rovnaké situácie.


Nemáte miesto na nové fotky a appky? Máme 5 tipov, ako si vyčistiť pamäť v telefóne

Čítaj viac

Tech News: Kedy si budeme nabíjať smartfón raz za týždeň?

Čítaj viac

Ešte lepší zážitok. K Sony Xperia L4 s kinodisplejom dostanete darček

Čítaj viac