Čudné, bizarné, prekvapivé, ale geniálne: 7 originálnych nápadov, ktoré môžu zmeniť svet k lepšiemu
Nápady, ktoré nám pomôžu vytvoriť udržateľnú budúcnosť, sú v súčasnosti potrebné viac ako kedykoľvek predtým. Aj zdanlivo jednoduché myšlienky môžu zmeniť svet k lepšiemu.
Mnoho ľudí má nápady, ktoré môžu svetu naozaj pomôcť, no chýba im podpora. Práve preto vznikla medzinárodná súťaž Chivas VENTURE. Podnikatelia z celého sveta v rámci nej prezentujú svoje podnikateľské aktivity, prostredníctvom ktorých riešia enviromentálne či sociálne problémy. Súťažiaci môžu v súťaži získať podiel z 1 milióna amerických dolárov a osobný koučing.
Do súťaže sa môžu prihlásiť aj slovenské firmy. Stačí, ak vyplnia online prihlášku.
Kým nájdete odvahu prihlásiť sa, pozrite si zatiaľ niektoré šikovné nápady, ktoré na súťaži v minulosti prezentovali podnikatelia z rôznych krajín. Viac nápadov, ktoré menia svet, nájdete na tomto odkaze.
Využívanie kravského hnoja v udržateľnej móde
Intenzívnym chovom hovädzieho dobytka v mnohých krajinách vzniká problém, ako sa zbaviť príliš veľkého množstva hnoja. Ako organické hnojivo je využiteľná iba časť. Zvyšok predstavuje živočíšny odpad, ktorý je potrebné nejakým spôsobom spracovať, aby neznečisťoval podzemné vody či ovzdušie.
Na jedno z možných riešení tohto problému prišla holandská spoločnosť Mestic. Z hmoty dokážu extrahovať celulózu a z nej vyrobiť rôzne ďalšie materiály, ktoré nahradia bežný textil, plast či papier. Svoju metódu si nechali patentovať.
Nahradenie proteínov v strave múkou z cvrčkov
Živočíšna bielkovina v mnohých ohľadoch predčí tu rastlinnú. Chov zvierat je však často spojený s ich utrpením a zároveň je pomerne neekologický, napríklad 1 kg hovädzieho mäsa má na emisie podobný dopad ako 250 km jazda autom.
Česká firma SENS však ponúka zaujímavé riešenie, ako získať živočíšnu bielkovinu bez trápenia zvierat a zároveň pri oveľa menších nárokoch na životné prostredie. Vyrába proteínové tyčinky z hmyzu, presnejšie z cvrčkov. Nahradením hovädzieho cvrčkami doposiaľ ušetrila približne 2 000 t krmiva, 700 000 l vody a skleníkové plyny zodpovedajúce jazde autom okolo celého sveta.
Invalidné vozíky prerobené na elektrické trojkolky
Na svete sú milióny užívateľov invalidných vozíkov, ktorí dennodenne zápasia so zničenými chodníkmi či s nezrovnalosťami v teréne. Aj zdanlivé triviálnosti ako piesok či tráva môžu byť prekážkou, pre ktorú musí vozíčkar hľadať náhradné trasy.
V brazílskej firme Livre si povedali, že ľudom odkázaným na vozíček skúsia spríjemniť neľahký život a vnesú im doň viac slobody a sebavedomia. Začali preto s výrobou špeciálnych terénnych vozíkov na troch kolesách poháňaných elektrinou. Trojkolky neslúžia ich majiteľom len ako riešenie ich problému, ale zároveň pre nich predstavujú určitý životný štýl a prinášajú novú komunitu priateľov.
Poznáte niekoho, kto má firmu prospešnú pre spoločnosť? Zazdieľajte mu tento článok.
Výroba tenisiek z odpadkov
Tenisky Xinca vyzerajú ako úplne bežná obuv, v porovnaní si konkurenčnými značkami majú ale jednu zvláštnosť – sú celé z odpadu. Na ich výrobu sa používajú staré pneumatiky a textílie vyvezené na skládku.
Nielenže sa tak nemusí likvidovať guma, ktorá pri spaľovaní uvoľňuje do ovzdušia množstvo škodlivín, obchádza sa tak aj potreba využívať vzácne prírodné zdroje. Argentínska spoločnosť Xinca zároveň zamestnáva bývalých väzňov, čím im pomáha uplatniť sa na trhu práce a zaradiť sa do normálneho života.
Vysádzanie umelých stromov, ktoré čistia vzduch
Nemecká spoločnosť Green City Solutions vyvinula „umelý strom“. Ide o vertikálnu plošinu porastenú rastlinami podobnými machu, ktorá v kombinácii s rôznymi technológiami filtruje prach z ulice, oxidy dusíka a oxid uhličitý. Panel z rastlín takto dokáže nahradiť až 275 mestských stromov,pričom zaberá o 99 % priestoru menej.
Konštrukcia obsahuje snímače, ktoré zhromažďujú enviromentálne a klimatické údaje, kontrolujú a regulujú jednotku a zabezpečujú prežitie rastlín. Vďaka solárnym panelom a systémom na zadržiavanie dažďovej vody zariadenie vyžaduje len niekoľko hodín údržby ročne.
Pomáhanie ľuďom bez domova pomocou kávy
Bezdomovectvo je vážnym problémom najmä veľkých miest. Napríklad v Londýne žije podľa štatistík až 4 000 ľudí, ktorí každý deň prespávajú na ulici. Londýnska firma Change Please si preto povedala, že skúsi pre týchto ľudí doslova uvariť lepšiu budúcnosť a to prostredníctvom kávy.
Ľuďom bez domova ponúka možnosť rekvalifikovať sa na baristov a poskytuje im tak prácu. Počas prvých 10 dní im pomôže nájsť bývanie a vyplatí im slušný plat. Firma všetky zisky opäť investuje do ďalšej pomoci. Okrem toho svoje podnikanie prevádzkuje trvalo udržateľným spôsobom. Všetky poháre sú recyklovateľné a káva pochádza z fariem, ktoré podporujú miestne komunity. Káva tak nielenže dobre chutí, ale dobro aj šíri.
Spolupráca s včelami na čistení životného prostredia
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomiera každý rok 12,6 milióna ľudí v dôsledku toho, že žije alebo pracuje v nezdravom prostredí. To znamená, že jedno zo štyroch úmrtí vo svete súvisí so znečistením.
Spoločnosť Beeodiversity z Belgicka pomáha firmám a miestnym autoritám odhaľovať pôvod znečistenia v ich oblasti a vypracováva konkrétne odporúčania na zlepšenie. Na túto činnosť zamestnáva aj veľmi netradičnú skupinku zamestnancov – včely. Včelie robotnice usilovne zbierajú vzorky z miliárd kvetov, ktoré sa následne dôkladne analyzujú. Na základe výsledkov sa môže nariadiť napríklad špeciálne vysádzanie semien alebo zníženie spotreby pesticídov v určitých oblastiach.
Je váš nápad lepší? Prihláste sa do súťaže Chivas VENTURE
Určite sa aj u nás na Slovensku nájde veľa ľudí s nápadmi, ktoré môžu pomôcť svetu. Ak máte pocit, že je to práve ten váš, medzinárodná súťaž Chivas VENTURE môže byť pre vás to pravé.
Ak vaše podnikanie pomáha ľuďom alebo životnému prostrediu, prihláste sa do 31. októbra 2018 a získajte podiel z finančného balíka vo výške 1 milión amerických dolárov a koučing od svetových mentorov.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Máte nápad, ktorý zmení svet? Prihláste ho a získajte podporu najlepších a podiel z 1 milióna dolárov
Svetové zviditeľnenie, finančná podpora, osobný koučing a množstvo nových priateľov medzi podnikateľmi zo sveta. To všetko sa dá získať v medzinárodnej súťaži Chivas VENTURE určenej inovatívnym podnikateľom.
Zdieľať
1. 10. 2018;Autor: Sóda pre Chivas VENTURE
Slovenské firmy, ktorých nápady vytvárajú lepšiu budúcnosť, majú teraz príležitosť zapojiť sa do medzinárodnej súťaže Chivas VENTURE, získať podporu a zviditeľniť svoje podnikanie vo svete.
Spoločnosť Chivas Regal každý rok rozdeľuje 1 milión dolárov a poskytuje akceleračný program v Londýne pre spoločnosti, ktoré svoje podnikanie využívajú na riešenie sociálnych a environmentálnych problémov. Ak medzi nich patríte, neváhajte a prihláste sa.
Poznáte niekoho, kto má prospešnú firmu? Zazdieľajte mu tento článok.
Chivas VENTURE hľadá spoločensky prospešné firmy
Veľa ľudí aj u nás na Slovensku má nápad, ktorý by mohol zmeniť svet k lepšiemu, no častokrát im na uskutočnenie svojho sna chýba práve finančná podpora, komunita podobne zmýšľajúcich ľudí či cenné rady odborníkov. Ak máte pocit, že je to práve váš prípad, súťaž Chivas VENTURE môže byť pre vás to pravé.
Absolventov súťaže Chivas VENTURE spája jedno: Ich podnikanie prináša riešenia súčasných sociálnych alebo environmentálnych problémov.
Do medzinárodnej súťaže, ktorá sa koná od roku 2014, sa doteraz zapojilo 8 000 firiem zo 40 krajín a z 6 kontinentov, vrátane viacerých zo Slovenska. Zapojené spoločnosti síce podnikajú v rôznych oblastiach – od výroby tenisiek z odpadu cez poskytovanie vzdelania nevidiacim či pomoc ľuďom bez domova pomocou kávy, všetkých však spája jedno: okrem dosahovania zisku slúžia ich podnikateľské aktivity aj na vytváranie dobra.
Prihláste sa už dnes
Ak teda pracujete na inovatívnom nápade, ktorý pomáha ľuďom či životnému prostrediu, vyjdite s ním na svetlo a urobte dieru do lepšieho sveta.
Do súťaže, ktorá môže rozbehnúť vaše podnikanie, sa môžete prihlásiť do 31. októbra 2018. Prihlasovací formulár, podmienky súťaže aj detailné informácie nájdete na tomto mieste https://www.chivas.com/sk-sk/the-venture/apply.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
