Reklama existuje dlhšie než televízia či internet – takto vyzerala v minulosti

Stretávame sa s ňou dennodenne. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako vznikla reklama a ako sa vyvíjala až do dnešnej formy?

Od svojich prvopočiatkov sa reklama neustále prispôsobovala a menila tak, aby fungovala v nových médiách a pre čoraz širšie publikum. Vznik tlače, rádia, televízie či internetu – to všetko sa podpísalo pod to, ako vyzerá a funguje reklama dnes.

Ak vás zaujíma, kto a čo bude meniť digitálny priestor v budúcnosti, navštívte najväčšiu konferenciu o internetovom a mobilnom marketingu Digital RULEZZ 2018 s podtitulom The Gamechanger.

Ale pekne po poriadku.

Počiatky reklamy

Historicky najstaršia reklama sa našla v starodávnom gréckom meste Ephesus, stará 2000 rokov. Mala podobu odtlačku nohy, srdca a ženy s dlhými vlasmi. Premýšľate, čo by tak mohla propagovať? Nuž, bola to reklama, ktorá mužov viedla k miestnemu nevestincu.

Zdroj: https://www.atlasobscura.com/places/brothel-advertisement-at-ephesus

Mestá sa rozrastali, no stredovekí obyvatelia nevedeli čítať. A tak vznikali obrázky, ktoré na prvý pohľad ľuďom povedali, čo u predajcu nájdu. Kladivo, topánka alebo kvet ako označenie určitého  obchodu sa stali predchodcami dnešného loga. Snáď len tie domy lásky sa dodnes označujú rovnako.

S rozvojom tlače a techniky vznikli prvé letáky, reklamy v novinách, billboardy či TV reklamy

Za prvú tlačenú reklamu sa považuje počin Williama Caxtona v roku 1468. V Anglicku na dvere kostolov lepil vytlačený text, v ktorom propagoval svoju novú knihu.

Zdroj: https://www.quora.com/What-was-the-first-print-ad

Prvú platenú reklamu v novinách publikovali americké noviny Boston News-Letter v roku 1704. Bol  to oznam o predaji nehnuteľnosti na Long Islande.

Cirkusy boli prvými firmami, ktoré využili vonkajšiu billboardovú reklamu. V roku 1835 sa objavil prvý prípad veľkoplošnej hromadnej tlače, keď Jared Bell začal tlačiť plagáty, aby ľudí nalákal na cirkus “The Great Wallace Shows” v New Yorku. Mala cca 4×2 metre, čo bol dovtedy najväčší zdokumentovaný billboard.

Zdroj: http://arizonabillboardcompany.com/a-brief-history-of-outdoor-advertising/

Za úplne prvú reklamnú agentúru môžeme považovať firmu William Taylor založenú v Londýne v roku 1786. Nerobili však kreatívu, ako sme dnes u reklamiek zvyknutí. Sprostredkovali mediálny priestor – teda fungovali ako media representatives.

Volney Palmer patrí medzi prvých ľudí, ktorí exportovali pojem reklamná agentúra do Ameriky v 1841. Podobne ako William Taylor, Palmer svojim klientom sprostredkovával sadzby jednotlivých novín pre ich inzerciu a radil, kde ju umiestniť, aby zasiahla tých správnych ľudí v správnom čase.

Novým nosičom reklamy v roku 1855 sa stali plagátové stĺpy. Vznikli v Berlíne a ich hlavnou úlohou bolo vniesť poriadok do miest určených na plagátovanie. V Nemecku sa im dodnes hovorí podľa mena ich vynálezcu – Litfassove stĺpy.

Na konci devätnásteho storočia začali firmy vytvárať systematické kampane. Až do tohto bodu šlo väčšinou o jednorazové „oznámenia“. K najznámejším značkám, ktoré boli priekopníkmi v tejto oblasti, patrili napríklad Schwarzkopf či Henkel. Historicky prvú medzinárodnú reklamnú kampaň predstavil koncom 19. storočia Karl August Linger so svojou ústnou vodou Odol. Jeho reklama vtedy stála milión ríšskych mariek a vyšla v niekoľkých významných novinách v Európe a USA.

Zdroj: https://www.atlas-repropaperwork.com/odol-toothpaste/category/

Najstaršia rádiová reklama bola odvysielaná v roku 1922 na stanici WEAF vtedy patriacej pod telekomunikačnú spoločnosť AT&T. Realitná spoločnosť z New Yorku sa stala jej prvým klientom a zaplatila 50 dolárov za 10 minútovú reklamu na podporu predaja bytov v štvrti Jackson Heights v New Yorku. Tento moment zmenil, ako boli rádiá financované.

Prvá televízna reklama sa objavila na obrazovkách v roku 1941 pred tým, ako Brooklyn Dodgers a Philadelphia Phillies odohrali baseballový zápas. Diváci mali možnosť uvidieť krátku reklamu na hodiny a hodinky značky Bulova.

Televízia drogou

Otcom vizuálnej reklamy sa stal Leo Burnett, ktorý si ako prvý uvedomil, že je dôležité klásť dôraz nielen na obraz, ale aj na emócie človeka. Vynález televízie v štyridsiatych rokoch bol preňho doslova požehnaním, pretože mohol aplikovať svoju teóriu v praxi. On sám o televízii vyhlásil: „Je najsilnejšou drogou aká existuje! Aj keď reklamu v telke divák odmietne, zostane mu v podvedomí jej obraz.“

Deväťdesiate roky boli divoké – techno, šialené farby a grunge. Reklamy bolo stále viac a televízia vychovávala celú jednu generáciu. Značky sa snažili prekvapiť, šokovať, vystúpiť z davu. Do povedomia sa tak dostala aj reklama textilnej značky Benetton a jej fotografa Oliviera Toscaniho, v ktorej nafotili surové zábery – napríklad vtáka s krídlami zlepenými ropou.

Reklama nesúvisela s produktom ani so značkou. Jednoducho šokovala a využila aktuálnu tému – prírodnú pohromu s únikom ropy.

Zdroj: https://blog.imagesource.com/making-you-look-colors-magazine-issue13-part-one/

Internetová reklama

Ubehlo už 35 rokov od začiatku existencie internetu, 25 od vynálezu webových stránok či 14 od začiatku Facebooku. To všetko vplývalo na vývoj internetovej reklamy.

Za dnešný online svet plný bannerovej reklamy môžeme poďakovať magazínu Wired. V roku 1994 vypustili prvý banner s dúhovým písmom: „Už ste niekedy klikli sem? Kliknete.“ Magazín sa rozhodol maličké kúsky webstránok predávať inzerentom, podobne ako sa v časopise predával reklamný priestor. A doba bannerov začala.

Zdroj: https://www.wired.com/2010/10/1027hotwired-banner-ads/

Od tej doby sa reklama na internete vyvíjala rapídnym tempom. Bannerové reklamy získavali na popularite, vznikali nové formáty, rozvíjalo sa cielenie – firmy zrazu mohli definovať, komu sa má posolstvo zobraziť. Ak predávate natáčky na vlasy, nepotrebujete predsa, aby reklamu na ne videli muži po päťdesiatke.

Napríklad GoTo.com (dnes Yahoo) prišiel ako prvý s nápadom aukcie kľúčových slov vo vyhľadávaní výsledkov už v roku 1998. To znamená, že ak dve firmy chcú, aby sa ich reklama zobrazila, keď užívateľ vyhľadáva „poistenie“, tak sa zobrazí reklama tej značky, ktorá ponúkla viac peňazí.

O dva roky neskôr, na prelome milénia, spustil Google na podobnom princípe službu Google Adwords, vďaka ktorej je dnes jedna z najhodnotnejších firiem na svete. Vďaka stále väčšiemu počtu užívateľov internetu a novovznikajúcim službám je internetová reklama obrovskou hybnou silou.

Keď v roku 2004 vznikla sociálna sieť Facebook, dlhú dobu sa nedarilo využiť jej potenciál. Zisky v pomere k počtu užívateľov neboli závratné – až kým nepochopili to, čo rádiá a noviny chápali už celé desaťročia.

Od kedy vznikli médiá, zarábajú na jednej veci – našej pozornosti. Tú predávajú inzerentom, ktorí nám ponúkajú svoje produkty. Bez reklamy by médiá nemohli fungovať, alebo by aspoň väčšina z nich nemohla byť pre čitateľov, poslucháčov, divákov a užívateľov zadarmo.

Bez internetovej reklamy sa dnes nezaobíde žiadna úspešná firma. Príďte na konferenciu Digital RULEZZ a spoznajte gamechangers, ktoré zmenia digitálny marketingový priestor v najbližších rokoch.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Udržateľné cestovanie vám prinesie zážitky, o ktoré bežní turisti prichádzajú

S blogerkou Veronikou Šipoš Rosputinskou sme sa zamerali na to, prečo je dobré cestovať lokálne a bezhlavo nelietať po svete.

Udržateľné cestovanie nie je o odopieraní, ako sa mnohým na prvý pohľad zdá. Umožní vám spomaliť a dovolenku prežiť ešte intenzívnejšie. S Veronikou Šipoš Rosputinskou z blogu She Makes Me Travel sme sa rozprávali, ako koronakríza ovplyvňuje cestovanie a prečo je dobré dovolenkovať lokálne. 

Leto je obdobím objavovania a nových zážitkov. Ak chcete lepšie spoznať svoje okolie, pri plánovaní výletov či výbere ubytovania môžete využiť 4G sieť od O2, ktorá je k dispozícii už pre 97 % obyvateľov Slovenska.

V rozhovore sa dočítate:

  • čo je udržateľné cestovanie,
  • aké sú jeho hlavné výhody,
  • či sa treba úplne vzdať leteckej dopravy,
  • prečo nie je riešenie zostať doma,
  • ako pandémia zmenila turizmus.

Kedy a prečo si začala s udržateľným cestovaním? 

Vždy som rada spoznávala nové miesta a ľudí. A čím viac sme s manželom cestovali, tým viac som si všímala, ako správanie turistov a ich voľby ovplyvňujú domácich obyvateľov a miestnu prírodu. 

Prvý zlom nastal na Bali, ktoré je známe tým, že je veľmi preťažené turizmom. Videla som, že ľudia nerešpektujú kultúrne zvyky či zásady slušného správania. 

Napríklad boli schopní ignorovať zákazové značky a obísť plot, len aby sa dostali na ryžové pole. A pritom pošliapali úrodu, na ktorú boli domáci obyvatelia odkázaní. 

Postupne som si začala vyhľadávať informácie o týchto situáciách, a tak som sa prepracovala až k pojmu udržateľné cestovanie. Zistila som, že o tejto téme na Slovensku nikto nepíše a povedala som si, že by tu mohol byť priestor začať sa tomu venovať. Táto téma rezonuje v spoločnosti čoraz viac.

V čom sa udržateľné cestovanie líši od bežného turizmu?

Vymyslela som si takú krátku poučku, ktorou sa to každému snažím zjednodušene vysvetliť: Udržateľné cestovanie je o tom, aby človek maximalizoval svoje zážitky popri tom, ako minimalizuje svoje negatívne dosahy na krajinu a na komunitu, do ktorej zavíta.

Je to o rešpektovaní obyvateľov, kultúry, náboženstva a prírody danej krajiny. Stačí sa riadiť starou ľudovou múdrosťou Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. V podstate to nie je žiadna veda.

Čo si máme predstaviť pod maximalizovaním zážitkov?

Vysvetlím to na sebe. Keď som začala cestovať, lákali ma exotické krajiny. Mala som pocit, že musím všade ísť a všetko vidieť. Itineráre som mala rozplánované do poslednej minúty. Manželovi som ani nemohla povedať, kam všade pôjdeme. 

Za tri týždne sme boli aj v piatich krajinách. Človek pri tejto rýchlosti síce veľa uvidí, ale nezažíva, nespoznáva do hĺbky. Teraz mi je málo týždeň na mieste, o ktorom všetci tvrdia, že tam po troch dňoch nie je čo robiť. Viem celý deň stráviť na lokálnom dizajnovom trhu, kde hľadám zaujímavých miestnych tvorcov, v škole varenia alebo v zapadnutom podniku.

„Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť k jej rozvoju.“

Rýchle cestovanie má negatívny dosah aj na turistické destinácie. Efekt jednodňového turistu vidíme napríklad v Benátkach, na Santorini a na mnohých iných miestach. Prídu tam státisíce ľudí, obehnú si pamiatky, využijú infraštruktúru mesta a minú tri eurá na magnetku. Mestá to veľmi zaťažuje, niektoré už začali návštevy týchto jednodňových turistov obmedzovať alebo o tom minimálne uvažujú.

Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť jej k rozvoju. Dokážeme tak nielen brať, ale aj niečím prispieť.

Čítajte aj: Nekupujte v Tatrách suveníry z Číny. 7 rád, ako cestovať udržateľne

Ak domáci uvidia, že ste pozorní, že sa pýtate na ich zvyky, tradície a názory, často sa stane, že vám to oplatia. Môžu vám vyjsť v ústrety a ak máte čas, ukážu vám miesta a doprajú zážitky, o ktoré bežný turista prichádza. 

Keď sa bavíme o spomaľovaní, najrýchlejším a najkomfortnejším spôsobom, ako cestovať na veľké vzdialenosti, je lietanie. Letecká doprava však výrazne škodí životnému prostrediu. Ako sa k tomu postaviť? Treba si lietanie naozaj odoprieť? 

Nič nie je čiernobiele, ani táto problematika. Samozrejme, lietanie si môžeme úplne odoprieť a vybrať si iné alternatívy dopravy. Skvelým dobrodružstvom môže byť aj výlet vlakom po Európe alebo cyklovýlet po Slovensku. 

Ak však chceme zažiť lokálnu kultúru v Ázii či Latinskej Amerike alebo nás láka biely piesok a tyrkysová voda karibských pláží, lietadlu sa nevyhneme. Vtedy treba zvážiť, ako taký výlet naplánovať, aby bol čo najrozumnejší.

Napríklad si ušetriť dovolenku na jednu dlhšiu cestu počas roka namiesto troch kratších dovoleniek a absolvovať dva lety namiesto šiestich. 

Alebo využiť sabatical, čo sa dnes stáva čoraz populárnejším, vziať si v práci voľno na pár mesiacov a v rámci jednej cesty navštíviť viac krajín a po návrate zas cestovať lokálne a šetrnejšie k prostrediu.

„Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.“

Možností je dnes neúrekom a vôbec to nemusíme hnať do extrémov.

Udržateľné cestovanie je zatiaľ okrajovou záležitosťou aj napriek tomu, že má očividne množstvo výhod. Prečo je to tak?

Veľa ľudí sa nad mnohými aspektmi cestovania ani nezamýšľa. Neuvažujú nad svojimi rozhodnutiami. Nemajú zlý úmysel, no ani im nenapadne, že ich rozhodnutia môžu mať negatívny efekt a že mnoho vecí sa dá urobiť inak a lepšie.

Žiaľ, postupne čoraz jasnejšie vidíme dôsledky našich činov na prírode aj lokálnych komunitách. Udržateľnosť cestovania sa začína dostávať do spoločenského povedomia. Myslím si, že stúpa snaha a chuť niečo zmeniť.

Keby sme išli do extrému, mohli by sme zostať doma. Nikoho by sme nezaťažovali a nemohli by sme spôsobiť žiadne škody. Nebolo by to lepšie?

Nie, každá minca má dve strany a žiadny extrém nie je dobrý. Sú krajiny, ktoré z cestovného ruchu žijú. Keď niekam vycestujeme a rozumne tam minieme peniaze u miestnych, podporíme lokálne rodiny a komunity.

Ďalšia vec je aj obohacovanie kultúr. Keď človek cestuje, veľa sa učí, aj o sebe, aj o tom, s kým cestuje, aj o krajine, ktorú navštívi. Môže rozširovať obzory ľudí v krajine, do ktorej cestuje, najmä pokiaľ ide o rozvojové krajiny, kde je to viac ako potrebné.

Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.

Ako pandémia koronavírusu zmenila turistický ruch? Aký to bude mať dosah na udržateľné cestovanie?

Udržateľné cestovanie malo rastúci trend až do bodu, keď prepukla globálna kríza, spôsobená koronavírusom. Čoraz viac spoločností sa snažilo robiť aspoň malé kroky k tomu, aby ich služby boli udržateľnejšie a aby znižovali svoj negatívny vplyv na prostredie.

Turistický ruch je obrovským odvetvím ekonomiky. Pred krízou od neho záviselo každé desiate pracovné miesto na svete. Kríza ho postihla najťažšie zo všetkých odvetví. Dnes je v dôsledku toho ohrozených 197 miliónov pracovných miest.

Veľa spoločností v tejto ťažkej situácii začalo lobovať nielen za to, aby získali daňové úľavy, ale aj za to, aby sa obmedzili nároky jednotlivých krajín na udržateľnosť.

„Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným.“

Akákoľvek snaha byť udržateľnejší, produkovať menej emisií a podobne si vyžaduje investície. Pre firmy je škrtanie v tejto oblasti najmenej bolestivé a pomôže im ušetriť peniaze napríklad na udržanie pracovných miest.

Otázka je, ako koronavírus ovplyvní ďalší vývoj udržateľného cestovania – či sa nevrátime o pár rokov späť a či sa firmy nebudú snažiť, aby bolo všetko rýchle, lacné a pre čo najväčšie masy.

Trh neformujú iba firmy, ale aj spotrebitelia. Aktuálne vnímame, že cestovanie v uzavretom priestore lietadiel, na zaoceánskych lodiach či pobyty v gigantických rezortoch môžu byť riskantné, a tak sa mnohí ľudia uprednostňujú lokálne cestovanie. Myslíš si, že toto vnímanie si prenesieme aj do obdobia, keď sa pandémia skončí?

V prvom rade je tu otázka, ako aktuálna ekonomická situácia ovplyvní príjmy ľudí a či a do akej miery si budeme môcť dovoliť cestovať, či už do zahraničia, alebo lokálne.

Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným. Môže sa však stať, že sa znova presunie medzi aktivity, ktoré si nebude môcť dovoliť každý. Keď rodiny prídu o príjem, zvážia, či zaplatia účty a hypotéky, alebo či pôjdu na dovolenku.

Budeme podľa teba v budúcnosti cestovať viac udržateľne? 

Netrúfam si to odhadnúť. Veľa ľudí si uvedomilo, že to, ako sme nielen cestovali, ale aj vo všeobecnosti žili, nebolo veľmi udržateľné. Zvykli sme si na príliš veľký komfort.

Zvykli sme si veľa brať zo spoločnosti aj z prírody a menej dávať. Uvidíme, či sa dokážeme v budúcnosti uskromniť, alebo si budeme pod zámienkou zlej ekonomickej situácie vyberať lacné a neudržateľné riešenia.

Chystáte sa v lete konečne lepšie spoznať Slovensko? Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov sa môžete spoľahnúť na rýchly mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o 4G sieti aj mapu dostupnosti služieb nájdete na www.o2.sk.

Veronika Šipoš Rosputinská

Je novinárka a blogerka, ktorá v rámci blogu She Makes Me Travel píše o uvedomelom živote a cestovaní a prináša aj množstvo tipov na výlety po Slovensku. Blog tvorí so svojím mužom, ktorý cestovanie nenávidí a dokáže o tom vtipne písať. Prinášajú tak dva rôzne pohľady na rovnaké situácie.


Nemáte miesto na nové fotky a appky? Máme 5 tipov, ako si vyčistiť pamäť v telefóne

Čítaj viac

Tech News: Kedy si budeme nabíjať smartfón raz za týždeň?

Čítaj viac

Ešte lepší zážitok. K Sony Xperia L4 s kinodisplejom dostanete darček

Čítaj viac