Výrobné družstvo Okrasa už od roku 1954 vyrába v Čadci sklenené vianočné ozdoby – až doteraz sa každý jeden kus ručne vyfúka aj namaľuje. Družstiev ostalo na Slovensku len málo. O dôvod viac, aby sa s predsedníčkou družstva Annou Ostružiarovou porozprával Jakub Ptačin.  

Meníte doma vianočné ozdoby každý rok, keď s nimi pracujete? 

Nie každý. Ale máme zaužívané, že posledných asi 10 rokov máme benefit pre našich zamestnancov, že im urobíme veľmi pekné 35-kusové sady. Dostanú k tomu aj nejaké figúrky a sú tým pádom vystrojení aj na Vianoce. Vlani sme si vyrobili takú červeno-bielu kolekciu, tak tú som mala aj na stromčeku.

Nemáte to teda tak, že ako predsedníčka družstva musíte mať najkrajší stromček v okolí 100 kilometrov od Čadce?

(smiech) Nie, nie…

Majú Slováci tendenciu si kupovať vaše výrobky, pretože sú slovenské?

Myslím si, že časť obyvateľstva sa k slovenským výrobkom vracia.

A akými cestami sa vedia dostať k vašim výrobkom?

Máme podnikovú predajňu tu v areáli, dávame do jedného obchodného reťazca a veľa menších obchodníkov chodí k nám, nakúpia u nás a ďalej to distribuujú. A dá kúpiť aj cez internet – cez náš eshop.

Koľko toho predáte cez internet?

Je to nejakých 8 percent z celkového predaja.

A viete vy predpokladať, čo sa bude páčiť ľuďom túto sezónu alebo ďalšiu?

Máme dizajnérske oddelenie, kde sa vymýšľajú nové vzory. No a samozrejme podľa módnych trendov robíme aj škálu farieb tak, aby sa páčila nášmu klientovi.

Kto je vaša konkurencia? Vyrába ešte niekto na Slovensku alebo v okolitých krajinách vianočné ozdoby?

Na Slovensku len malé firmičky. V okolitých krajinách sa samozrejme vyrába –  Česká republika, Poľsko… Najväčšiu konkurenciu máme ale z Číny. Aj keď si myslím, že naši obchodní partneri sa už prikláňajú k tomu, že nepotrebujú kúpiť veľký kontajner rovnakého druhu z Číny, ale kúpia si menej a viac druhov.

A aj v okolitých krajinách sa všetky ozdoby robia ručne alebo majú na to stroje?

Okolie robí všetko ručne. Jedine guľôčky sa dajú fúkať strojovo, ale kto už pozná vianočnú ozdobu, tak zistí, že je strojová. My to nerobíme.

Aby si ľudia vedeli predstaviť – koľko motívov na vianočných ozdobách ste už urobili?

To sú desaťtisíce. Kebyže to máme všetko dať do miestnosti so vzorkami, tak sa nám nezmestia ani všetky výrobky, ktoré vyrábame. Je toho veľa.

Za rok sa tu vyrobí koľko ozdôb?

Okolo tých troch až štyroch miliónov kusov.

A do ktorých krajín idú?

Celá Európa, Amerika.

Vidíte rozdiely vo vkuse? Je nejaký rozdiel napríklad Európou, Amerikou a Slovenskom?

Je – vo farebnej škále. Napríklad Amerika má ako vianočné farby bielu, zelenú, červenú.  Keď si zoberieme Rakúsko, tak to má zlatú, zlatohnedú a bielu. Taliansko je rôznorodé, tam ide viac farieb…

… a my sme červení?

Ani nie, sú rôzni ľudia. Napríklad vlani sa veľa predávalo bielej, tá šla na dračku.

Veľmi dobre sa predávala červená kombinácia s bielou.

Ale máme napríklad kombináciu čiernu so zlatou, o ktorej sme si mysleli, že sa nepredá. V móde pri obliekaní bolo ale veľa čiernej, tak sme si povedali, že vyskúšame. A predalo sa aj to. Je to tu rôznorodé.

Vaša firma má viac ako 60 rokov. Čo je najdôležitejší faktor toho, že stále dokážete presvedčiť klientov, aby vám verili?

Najdôležitejšie je to, že výrobok dodáme v kvalite, akú požadujú, a dodáme ho v termíne. A tiež si myslím, že sa snažíme jednať ľudsky.

A ako sa družstvo zmenilo za posledné roky?

Predtým tu pracovalo okolo 350 ľudí, po revolúcii sa to menilo. Napríklad rok 2000 bol pre nás veľmi dobrým a prelomovým. Roky 1999 až 2002 boli najlepšie roky v histórii. A približne odvtedy je trend klesajúci. Prirodzeným úbytkom zamestnancov nám ubúda aj tých zamestnancov, ktorých pre súčasnú výrobu potrebujeme. Takže teraz máme dostatok zamestnancov, aby sme mohli vyrobiť zákazky, ktoré máme.

A nerozmýšľali ste nad tým, že družstvo pretransformujete? Čo sú výhody toho, že ste družstvo?

Úvahy sú rôzne, ale zatiaľ nemeníme.

A výhody? Možno to, že ľudia, ktorí pracujú a sú členmi družstva, tak by im malo viac záležať na produkcii. Viac sa informujú, ako to družstvu ide, koľko máme zákazok, koľko máme financií na účte a podobne. Možno ak by sme boli iná forma firmy, tak by ten záujem taký nebol.

A možno aj kvalita tej práce sa na tom odzrkadľuje. Ak som členom družstva, tak tým pádom aj výrobok musí byť kvalitnejší, musím ho robiť s láskou, aby sa páčil ľuďom.

A je nejaký rozdiel medzi tým ako fungujete vy a ako bežné firmy?

Možno organizačný proces je zložitejší. Ak niečo riešite, musíte to prejednať s predstavenstvom družstva, máme tu kontrolnú komisiu, komisiu starostlivosti o členov a pracovníkov, takže vlastne skoro všetky veci sa s nimi prejednávajú.

A členovia družstva v tých procesoch majú aké slovo?

Raz ročne máme členskú schôdzu a to, čo riešime počas roka s predstavenstvom, tak tam ich o všetko informujeme.

A je tá štruktúra v niečom jednoduchšia?

Napríklad že nemáme žiadnych riaditeľov – obchodného, personálneho a neviem akého – a pod tým ešte vedúceho, podvedúceho a podobne. U nás sa na riadení podieľa pár ľudí, takže zodpovednosť je väčšia, ale informácie sa predávajú rýchlejšie. Ak niečo treba, tak si rýchlo vieme povedať.

Čo pre vás znamená férové podnikanie?

Férové podnikanie je pre mňa to, aby sme mali vyplatených zamestnancov, zaplatené odvody, aby sme boli féroví k našim dodávateľom a zaplatili za tovar, ktorí nám dodajú.

A z ľudského hľadiska?

Pre mňa je dôležitý určite osobný kontakt. Napríklad máme odberateľov aj dodávateľov, s ktorými vlastne vôbec nemusíme mať písomné zmluvy. Rešpektujeme sa. To, čo povie jedna strana, rešpektuje druhá strana a to platí.