Okrem krás na povrchu má naša krajina skryté prírodné bohatstvo aj v podzemí. S osemnástimi sprístupnenými jaskyňami sa radí medzi európsku špičku. Čo si naši aj zahraniční jaskyniari cenia najviac, je fakt, že sa u nás nájdu všetky typy jaskýň, či už ľadové, kvapľove alebo aragonitové.
Fotograf Vladimír Šifra bol nafotiť jedného reprezentanta z každej kategórie. Dokopy tri jaskyne, ktoré sú zapísané aj na zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO – Dobšinskú ľadovu jaskyňu, Ochtínsku aragonitovú jaskyňu a jaskyňu Domica.
Jeho nádherné fotografie sú menšou prezentáciou mnohotvárnosti prírodných krás týchto podzemných chrámov.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Nedaľeko baníckeho mestečka Dobšiná, na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj, nájdete výnimočnú jaskyňu ako vystrihnutú z rozprávky o kráľovstve z ľadu.
Dobšinská ľadová jaskyňa je unikátna najmä svojou polohou. V žiadnej inej jaskyni v Európe sa pri takej nízkej nadmorskej výške nevyskytuje toľko ľadu, miestami až s hrúbkou 26 a pol metra.
Umelo vysekaná chodba v ľade
Veľká sieň
Ústie tunela nad priepasťou Peklo
Zaujímavosťou je, že to bola prvá elektricky osvetlená jaskyňa v Európe, jedna z prvých na svete. Ešte pred sedemdesiatimi rokmi bolo možné sa tu celoročne korčulovať, neskôr tu trénoval aj známy krasokorčuliar Karol Divín.
A jedna menšia rada. Pred vstupom do nej sa radšej teplo oblečte a nezabudnite na pevnú obuv. Najmä v letných mesiacoch je prechod z tepla do prostredia, kde sa teplota pohybuje medzi -3,8 do + 0,5 °C, zaťažujúcou skúšou pre organizmus.
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Keď v roku 1954 náhodou pri razení geologickej prieskumnej štôlne narazili pracovníci prieskumu na neznámu jaskyňu, ešte netušili, aký skvost sa im pre budúce generácie podarilo objaviť.
Dnes je Ochtinská aragonitová jaskyňa jednou z mála sprístupnených aragonitových jaskýň na planéte. Miesto, kam jazdia turisti z celého sveta.
Keď skala rozkvitne
Detail aragonitovej výzdoby
Železný kvet pripomína koraly
Jej výzdoba je celosvetovo unikátnym prírodným fenoménom. Na rozdiel od iných jaskýň, kde nájdete stalaktitové a stalgmitové kvapľové formy, aragonit sa tu formuje do akýchsi kríčkov, trsov či vejárikov, ktoré sa rozvetvujú na všetky strany. Najstaršie formy majú takmer 140 tisíc rokov a už sa nemenia, mladšie formy ešte stále rastú.
Domica
Styx bola v starogréckej mytológii rieka, po ktorej prievozník prevážal duše zomrelých do krajiny mŕtvych. Rieku Styx (alebo skôr riečku) však máme aj na Slovensku. Je dlhá 140 metrov a našli by ste ju v najväčšej jaskyni národneho parku Slovenský kras, v Domici.
Tá naša pôsobí o čosi optimistickejšie. Namiesto duší po ňej na malej loďke sprievodca preváža turistov. Počas plavby tak majú čas plne si vychutnať mimoriadnú pestrosť a bohatstvo tvarov kvapľovej výzdoby, vďaka ktorým patrí Domica medzi najkrajšie jaskyne na Slovensku.
Detail sintrovej výzdoby
K zaujímavostiam Domice patrí, že jaskyňa je významnou archeologickou lokalitou. Obývaná bola už pred 5000 rokmi. Po neolitickom človeku sa tu našlo viacero pozostatkov, napríklad kamenné a kostené predmety, pozostatky po kolových stavbách, črepy z nádob či dokonca uhľové kresby na stenách jaskyne.
Chodíte sa do našich jaskýň v lete schladiť? Ich návšteva nie je len jedinečným zážitkom. Všetky, ktoré sú u nás dostupné majú aj liečivú klímu, sú vhodne pre ľudí s alergiami a s ochoreniami dýchacích ciest. Niektoré unikáty máme z domovov čo by na dosah ruky. Bola by škoda to nevyužiť.
Vladimír Šifra je fotograf, ktorý trávi dlhé dni v teréne po rôznych kútoch Slovenska, aby mohli vzniknúť unikátne zábery a časozberné videá z našich najkrajších hôr, dolín a dediniek.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Po celom Slovensku je postavených viac ako 23 tisíc mostov. Nájdu sa medzi nimi architektonické skvosty, ktoré neodmysliteľne patria k panorámam miest, storočné kamenné mosty týčiace sa nad roklinami, alebo mostíky opradené legendami v parkoch. Vybrali sme spomedzi nich pár starých aj nových, ktoré sú niečím výnimočné.
Most Apollo, Bratislava
Zdroj: Flickr, Autor: CC License 2.0: depe1
Ešte donedávna mu patril titul najnovšieho mostu v Bratislave, dnes mu ho vzal nanovo postavený Starý most. Most svojím oblúkom, ktorý sa týči do výšky 36 metrov, pripomína autrálsky Harbour Bridge v Sydney.
Most podopriera 20 pilierov, celková dĺžka premostenia je 835 metrov, z toho 517 metrov meria jeho hlavná časť. Tento architektonický skvost váži 5240 ton. Most Apollo po trojročnej výstavbe slávnostne otvorili v roku 2005.
Bol ocenený mnohými cenami, napríklad v roku 2006 sa na Slovensku stal Stavbou roka v kategórii Mostné stavby. Bol nominovaný odborníkmi Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo spolu s ďalšími štyrmi najlepšími stavbami sveta na prestížnu cenu Opal Awards v roku 2006. Túto cenu ako jediná európska stavba aj získal.
Most Slobody, Devínska Nová Ves-Schlosshof
Verejnosti viac známy aj pod pseudonymom Most Chucka Norrisa. Cyklomost spájajúci bratislavskú mestskú časť Devínska Nová Ves s rakúskym zámočkom Schlosshof a neďalekými dedinkami Marchegg, Markthof, Engelhartstetten a mestečkom Hainburg an der Donau.
Jedinečný projekt, ktorý sa veľmi dlho pripravoval, no tento most sa stal skutočnosťou až v roku 2012. Spojil dve krajiny a umožnil cyklistom objavovať mnohokilometrové cyklotrasy Dolného Rakúska alebo sa na bicykli vybrať rovno do centra Viedne.
Projekt bol financovaný z fondov Európskej Únie. Most prechádza vzácnym chráneným územím siete Natura 2000, čo je označenie pre územia Európskeho významu. Preto pri jeho výstavbe museli byť dodržiavané mimoriadne prísne opatrenia. Zaujímavosťou je, že v tomto mieste už most v minulosti stál.
Bolo to ešte za vlády Márie Terézie. Pri výstavbe mosta, ktorý stojí presne tam, ako ten pôvodný, boli nájdené pozostatky mostného násypu i pôvodné pilóty. Tieto časti sa nezničili, ale terajší most bol postavený tak, že vedie ponad tieto historické pozostatky.
V jeho najvyššej časti nad riekou Morava meria 21,5 metra a nad zemou sa nachádza vo výške 12,5 metra. Celý most je dlhý 751 metrov. Váži 593 ton. Počas záplav v roku 2013 musel byť na nejaký čas z bezpečnostných dôvodov uzatvorený.
Chmarošský viadukt, Telgárt
Nepochybne sa zaraďuje medzi najkrajšie slovenské technické stavby. Keď sa naň pozeráte, máte pocit, ako keby ste sa nachádzali niekde vo švajčiarskych Alpách a nie na Slovensku. Je historicky prvým železničným oblúkovým mostom v Československu.
Nachádza sa pod Kráľovou hoľou na železničnej trase medzi Červenou skalou a Margecanmi. Je vďačným fotografickým objektom pre turistov.
Zemný most Pokuty, Ostrý Grúň
Dvojoblúkový kamenný most ukrytý v horách v katastri obce Ostrý Grúň je jedným z posledných reliktov zaniknutej lesnej železničky, ktorá sa v minulosti kľukatila Kľakovskou dolinou. Približne 30 kilometrov dlhá železnička vybudovaná v 20. rokoch 20. storočia slúžila na zvážanie dreva z lesov pohoria Vtáčnik.
V prevádzke bola asi 40 rokov. Most v lokalite Pokuty je najzaujímavejšou a ďaleko najzachovalejšou pamiatkou na tejto trase. Pôsobivá konštrukcia z prírodného kameňa preklenujúca starý lesný chodník a zurčiacu bystrinu vytvára spoločne s okolitou prírodou priam čarovnú scenériu.
Most Márie Valérie, Štúrovo-Ostrihom
Bol postavený už v roku 1895. Most je nasmerovaný tak, aby cesta do centra Ostrihomu bola pre dopravu čo najkratšia. Ustupujúce nemecké vojská ho v roku 1944 vyhodili do vzduchu a zrekonštruovaný bol až po 57 rokoch. V prevádzke je opäť od októbra 2001. Most leží na 1718-tom riečnom kilometri Dunaja. Celková dĺžka premostenia je 509 metrov.
Most sv. Gottharda, Leles
Juhoslovenská obec Leles je známa najmä vďaka starobylému premonštrátskemu kláštoru. Okrem tohto kláštora sa tu však nachádza ešte ďalšia veľmi vzácna pamiatka – 70 metrov dlhý gotický most zo 14. storočia. Romantický, históriou dýchajúci most je pravdepodobne najstarším na území Slovenska.
V minulosti pod ním tieklo dnes už mŕtve rameno rieky Tisa. V 18. storočí naň mnísi z leleského kláštora umiestnili sochu sv. Gottharda, ktorá stavbe dala meno. Po nástupe komunizmu bola táto socha odstránená. Most sv. Gottharda dnes predstavuje turistickú atrakciu, miesto vhodné na prechádzky a oddych.
[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]
Kamenný most, Spišský Hrhov
Oblúkový most, ktorého predchodcom bol drevený zo 17. storočia. Ten kamenný vybudovali na začiatku 19. storočia. Má dĺžku štyridsať metrov a desať metrov je široký. Patril k historickej trase z Levoče do Spišského Podhradia.
Dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu, i keď sa pri jeho stavaní absolútne nerátalo s tým, že po moste niekedy prejde auto, či iný motorizovaný dopravný prostriedok, okrem konského povozu. No dnes po ňom bežne jazdí doprava i poľnohospodárske stroje a stále je vo vynikajúcej kondícii. Úspešne dokonca odolal niekoľkým povodniam.
Dialničný most, Považská Bystrica
Taktiež nazývaný aj Estakáda Považská Bystrica je ďalším architektonickým mostným skvostom Slovenska.
Stavba mosta výrazne odľahčila dopravu v meste. Je súčasťou dialnice D1.V roku 2010 získal ocenenie Stavba roka. Je najdlhším dialničným mostom na Slovensku a raritou je, že je prvým diaľničným mostom na Slovensku, ktorého nosná konštrukcia nesie celý diaľničný profil.
Kolonádový most, Dolný Kubín
Jedinečnou stavebnou pamiatkou mesta Dolný Kubín je drevený kolonádový most nad riekou Oravou vybudovaný v 90. rokoch 20. storočia. Most spájajúci sídlisko Bysterec so Starým mestom je raritou v celoslovenskom i stredoeurópskom meradle, preto nečudo, že ide o jednu z najvyhľadávanejších a najfotografovanejších atrakcií mesta.
Lanový most cez rieku Latorica
Nie, nie ste uprostred dažďového pralesa v Amazónii ale na Slovensku. Nad riekou Latorica medzi obcami Boťany a Ptrukša sa nachádza zaujímavá rarita – približne 50 metrov dlhý a približne jeden meter široký visutý most pripomínajúci nebezpečné lanové mosty z dobrodružných filmov.
Most spájajúci regióny Použie a Medzibodrožie postavili Ptrukšania v roku 1968. Od svojho vzniku až dodnes slúži obyvateľom okolitých obcí ako skratka do Čiernej nad Tisou (v smere z Použia) či do susednej Ukrajiny (v smere z Medzibodrožia).
Okrem toho však predstavuje i obľúbenú turistickú atrakciu vyhľadávanú najmä cykloturistami, a to nielen domácimi, ale aj zahraničnými – v oblasti sa totiž stretávajú tri štáty – Slovensko, Ukrajina a Maďarsko. Lanový most sa pri prechode nemálo hojdá, čo môže niekomu výrazne zvýšiť hladinu adrenalínu, napriek tomu je však bezpečný.
Drevený krytý most, Štefánska Huta
Drevený krytý most nad riekou Hornád, ktorý spája obec Kluknava s osadou Štefanská Huta, je prevzácnou technickou pamiatkou, jedinou svojho druhu na Slovensku (resp. jedinou, ktorá sa zachovala – v minulosti bolo podobných mostov v našej krajine viac). Postavili ho v roku 1832 pre potreby mediarskeho podniku v Štefanskej Hute.
Most je 27 m dlhý a 3,5 m široký. Návštevníka zaujme svojim ojedinelým technickým riešením. Pamiatka dokumentujúca majstrovstvo starých spišských tesárov dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu.
Premávať však po nej môžu iba osobné autá. Ako perličku možno spomenúť, že v roku 2000 bola vydaná poštová známka, na ktorej bol kluknavský most vyobrazený, pričom táto známka získala v nasledujúcom roku tretie miesto v ankete o najkrajšiu slovenskú známku.
Kolonádový most, Piešťany
Kolonádový, alebo tiež Sklený most spájajúci mestské centrum Piešťan s Kúpeľným ostrovom predstavuje vrchol funkcionalistickej architektúry na Slovensku a i v celosvetovom meradle sa považuje za unikát. Vďaka svojim 156 metrom je zároveň najdlhším krytým mostom na Slovensku.
Postavili ho začiatkom 30-tych rokov 20. storočia podľa návrhu architekta Emila Belluša. Pri vstupe na most zo strany od mestského centra sa nachádza bronzová socha barlolámača – známy symbol piešťanských kúpeľov a mesta Piešťany vôbec. Ozdobou mostu sú lepty do skla zhotovené podľa návrhu Martina Benku, jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov. (Dnes sú tu kvôli hrozbe zničenia vandalmi umiestnené iba kópie.)
Historickou perličkou je, že vtedajší technický vedúci kúpeľov Filip Hanic s nasadením vlastného života zachránil z na zánik odsúdeného mosta originály Benkových lept. V roku 1956 bol Kolonádový most obnovený podľa pôvodného projektu. Dnes slúži ako miesto prechádzok s krásnym výhľadom na rieku Váh a priľahlé časti Piešťan. Autá po ňom nepremávajú.
Ak máte ďalšie tipy na zaujímavé mosty na Slovensku, budeme radi ak nám o nich dáte vedieť na našom Sóda Facebooku.
Článok vznikol v spolupráci s vypadni.sk
vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.