Powered by O2
Príroda Slovenska

Netradičné kaštiele na západnom Slovensku, ktoré si zaslúžia pozornosť

Výber netradičných kašťieľov s ojedinelou architektúrou a zaujímavou minulosťou.

1. 6. 2016; Autor: Sóda, Vypadni.sk, Foto CC-BY-SA 3.0: Lure

Na Slovensku máme 425 kaštieľov. Bohužiaľ, až tretina z nich chátra. Tento článok je výberom tých netradičnejších – stavieb s ojedinelou architektúrou, zaujímavou minulosťou alebo prvenstvom v nejakej oblasti. Vznikol ako oddychové čítanie, prípadne ako inšpirácia pre rodinné výlety, no čiastočne aj so zámerom o zvýšenie záujmu o ochranu a obnovu nášho kultúrneho dedičstva.

Náš miniseriál začíname západným Slovenskom a postupne máme v pláne napísať články o netradičných kaštieľoch aj na strednom a východnom Slovensku.

Csákyho kaštieľ v Prievoze (Bratislava)

Vedeli ste, že takýto kaštieľ je v Bratislave? Tam, kde je dnes Prievoz – mestká časť Bratislavy, bola pred storočím a pol osada Főrév, obklopená lužnými lesmi. V tej dobe sa tu nachádzal lovecký zámoček, ktorý v roku 1902 nechal prestavať ako svoje letné sídlo gróf Eugen Csáky do podoby romantického sídla s nepravidelnou dispozíciou a prvkami eklekticizmu.

V roku 2006 získala táto stavba po rekonštrukcii titul Kultúrna pamiatka roka.

Kaštieľ vo Veľkých Uherciach

Prekrásny bieloskvúci kaštieľ zdobiaci obec Veľké Uherce postavil v roku 1622 šľachtický rod Bakišovcov. Pôvodne renesančná rezidencia bola neskôr, v polovici 19. storočia, prestavaná v romantickom neogotickom slohu po vzore výstavných anglických hradov a stala sa priekopníckym dielom anglického neogotického romantizmu v Uhorsku.

Dominantou kaštieľa obklopeného rozsiahlym anglickým parkom sú štyri nárožné veže s cimburím. Kaštieľ vo Veľkých Uherciach v súčasnej dobe patrí potomkom posledných šľachtických majiteľov Thonetovcov, ktorí stavbu vlastnili až do druhej svetovej vojny.

Kaštieľ v Budmericiach

Rozľahlým anglickým parkom na okraji Budmeríc sa tiahne dlhá topoľová alej, na ktorej konci sa návštevníkom naskytá prekrásny pohľad na rozprávkový kaštieľ vybudovaný koncom 19. storočia miestnym zemepánom Jánom Pálffym.

Rezidencia, v ktorej architektúre badať viacero rôznorodých vplyvov, predstavovala pôvodne letné šľachtické sídlo, resp. poľovnícky zámok. Neskôr, po roku 1945, slúžila ako Domov slovenských spisovateľov. Po niekoľko desaťročí poskytovala upokojenie a inšpiráciu literátom ako Margita Figuli, Ivan Krasko, Ján Smrek či Rudolf Dobiáš.

V súčasnosti je kaštieľ po kratšom období nevyužívania krásne zrekonštruovaný a prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Možno v ňom obdivovať historický šľachtický inventár, či už zo zbierok Múzea Červený Kameň, alebo ten, ktorý bol predtým súčasťou Domova slovenských spisovateľov. (Pôvodné pálffyovské zariadenie sa v kaštieli nezachovalo.)

Kaštieľ v Brodzanoch – Slovanské múzeum A. S. Puškina

Kaštieľ v Brodzanoch, pôvabná renesančno-baroková stavba obklopená nádherným anglickým parkom s potôčikom a vzácnymi cudzokrajnými drevinami, je úzko spätá s osobou A. S. Puškina. V 19. storočí tu sídlila švagriná tohto chýrneho básnika, ktorá neraz hostila i jeho ženu a deti či iné významné osobnosti vtedajšej ruskej literatúry.

Zašlú slávu niekdajšieho kultúrneho a spoločenského centra, ktorým kaštieľ bezpochyby bol, dnes pripomína expozícia Slovanského múzea A. S. Puškina, v rámci ktorej sa návštevník dozvie nielen čo-to o živote a diele tohto ruského velikána, ale i o vývine slovenskej literatúry od jej počiatkov z čias veľkomoravských, a to v kontexte slovensko-ruských vzťahov.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Okrem toho sa tu možno pokochať historickými salónmi významných majiteľov kaštieľa s pôvodným zariadením či portrétnymi sochami slovutných literátov (okrem Puškina napríklad L. N. Tolstého) v kaštieľskom parku.

Kaštieľ v Ivanke pri Dunaji

Prekrásny romanticky pôsobiaci kaštieľ v centre obce Ivanka pri Dunaji vybudoval v druhej polovici 18. storočia známy poradca Márie Terézie Anton I. Grasalkovič. Po vymretí mužskej vetvy rodu Grasalkovičovcov kúpil rezidenciu srbský veľmož Michal Obrenič.

Obrenič bol dôverným priateľom Ľudovíta Štúra, počas revolúcie v rokoch 1848 až 1849 významne finančne podporil slovenských dobrovoľníkov bojujúcich pod Štúrovým, Hurbanovým a Hodžovým vedením proti Maďarskej vrchnosti, Štúr mu zase venoval svoje slávne dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských.

Počas pobytu Obreniča v Ivanke sa Štúrovi, ktorý bol v tej dobe označovaný ako „panslavistický burič“ pod policajným dozorom v Modre, podarilo uskutočniť tajnú návštevu ivanského kaštieľa. Stretnutie, ktoré pripomína i pamätná tabuľa osadená na budove, bolo posledným stretnutím oboch pánov, pretože Ľudovít krátko potom tragicky zomrel.

Kaštieľ v Rusovciach

V Rusovciach, jednej zo štyroch zadunajských mestských častí Bratislavy, sa ukrýva monumentálny neogotický kaštieľ so silným romantickým nádychom. Kaštieľ bol vybudovaný v 17. storočí, dnešnú podobu však získal až v polovici 19. storočia, keď ho gróf Emanuel Zichy Ferraris prestaval po vzore výstavných anglických tudorovských zámkov, aby ulahodil oku svojej z Anglicka pochádzajúcej manželky.

Kaštieľ je obklopený rozľahlým anglickým parkom. Nie je sprístupnený verejnosti.

Neogotický kaštieľ v Galante

Monumentálny neogotický kaštieľ v Galante je skutočným architektonickým skvostom. Vybudovali ho v roku 1663 Esterházyovci, ktorí patrili k najbohatším a najváženejším šľachtickým rodom v Uhorsku.

Rezidencia bola pôvodne postavená v renesančnom slohu, dnešný ráz anglického tudorovského hradu jej vtisla prestavba v duchu romantickej anglickej gotiky realizovaná v 19. storočí.

V 20. storočí Esterházyovci kaštieľ odpredali československému štátu. Využíval sa rôzne, prípadne aj nijako. V posledných rokoch dlho chátral, dnes je zakonzervovaný a o jeho záchranu sa snaží „OZ Neogotický kaštieľ v Galante“.

Kaštieľ v Šimonovanoch

Uprostred neveľkej lúky v krásnom prostredí vilovej štvrte Šimonovan stojí skromný goticko-renesančný kaštieľ s hranolovou vežičkou. Táto vzácna kultúrna pamiatka zvaná i Vodný hrad je najstarším kaštieľom na území Slovenska.

Vystavali ju v 14. – 15. storočí Simonyiovci, miestny zemepanský rod. V súčasnosti je stavba v správe mesta Partizánske. Hoci je veľmi pekne zrekonštruovaná, nijako sa nevyužíva a jej interiéry nie sú prístupné verejnosti.

Milovník pamiatok zavítavší do Šimonovan (resp. Partizánskeho, ku ktorému je táto obec pričlenená) sa môže vybrať i do neďalekých Brodzian, kde v tamojšom kaštieli sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina či do Veľkých Uheriec, ktoré sa honosia rozprávkovým novogotickým kaštieľom tudorovského typu.

Kaštieľ v Bernolákove

Majestátny barokový kaštieľ v Bernolákove postavený grófom Esterházym v prvej polovici 18. storočia patrí k prvým šľachtickým rezidenciám na Slovensku, ktoré boli komponované spoločne s okolitým prírodným prostredím.

Navrhol ho rakúsky architekt Johan B. Fisher a dlho bol považovaný za jednu z najskvostnejších barokových stavieb na Slovensku. Kaštieľ má trojkrídlovú dispozíciu s dvomi nárožnými a jednou centrálnou oválnou vežou.

V minulosti ho obklopoval rozsiahly park s množstvom sochárskych diel, dnes sa tu nachádza golfové ihrisko. Kaštieľ  je momentálne v rekonštrukcii, tesne pred dokončením.

Krásnych kaštieľov je toľko, že sa do jedného článku nezmestia. Ak máte nejaké tipy na zaujímavé stavby vo vašom okolí, ktoré by v ďalších článkoch nemali chýbať, napíšte nám do správ alebo na facebookovú stránku Sódy. Rozšírime ich o vaše tipy.

Článok vznikol v spolupráci s vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac