Tipy na výlet: 11 zaujímavostí Liptova, ktoré sa oplatí vidieť

Prírodné a kultúrne pamiatky, jaskyne či možnosť kúpania aj v zime a dokonca zadarmo.

Prírodné a kultúrne pamiatky, jaskyne, výhľady na Tatry či možnosť kúpania v termálnom prameni aj v zime. Región Liptova je jedným z najpestrejších a najnavštevovanejších regiónov Slovenska. Toto sú miesta, ktoré by rozhodne nemali ujsť pozornosti žiadneho turistu:

Múzeum liptovskej dediny Pribylina

Skanzen v Pribyline má schopnosť razom preniesť každého návštevníka do atmosféry stredovekého liptovského sídla. Hneď po vstupe do areálu sa ocitnete medzi čarovnými drevenicami našich predkov, prevažne z oblasti zatopenej vodnou priehradou Liptovská Mara.

Dominantami skanzenu je goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec a ranogotický kostol Panny Márie z obce Liptovská Mara. Kúzlo celému miestu dodáva výhľad na Kriváň a nádherná príroda, ktorá v hornej časti areálu múzea skrýva aj expozíciu historickej Považskej lesnej železnice.

Nečudo, že si toto miesto vybral aj Juraj Jakubisko ako kulisu do veľkofilmu o Alžbete Báthory.

Archeoskanzen Havránok

V blízkosti vodnej nádrže Liptovská Mara sa nachádza jedna z najvýznamnejších archeologických lokalít Liptova, lokalita Havránok. V dávnej minulosti tu bolo keltské oppidum (opevnené sídlo), neskôr slovanská osada.

V unikátnej opevnenej svätyni, ktorú tu stále nájdete stáť, sa konávali magické keltské obrady. Vo svojich časoch zohrávala úlohu duchovného centra ďaleko presahujúceho hranice regiónu. V stredoveku tu stal aj zemepánsky hrádok, po ktorom ostali základy a opevnenie s palisádami, priekopou a obrannou vežou.

A ešte jedna zaujímavosť. Mágia tohto miesta učarovala aj umelcovi Dežovi Ursínymu. Často sa na Liptove zdržiaval. Na Havránku našiel opusteného psa, ktorému dal meno Havran. Psík s ním ostal až do umelcovej smrti.

Vodné mlyny Oblazy

V prekrásnom prostredí obľúbenej Kvačianskej doliny, v mieste zvanom Oblazy, sa pod skalnými bralami krčia dva utešené drevené vodné mlyny, ktoré patria ku skvostom slovenskej vidieckej architektúry. Mlyny sú vďaka dobrovoľníkom zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny sfunkčnené a sprístupnené širokej verejnosti. Návštevníci tu uvidia unikátnu živú expozíciu, kde pôvodné stroje pracujú na tradičný vodný pohon.

Artikulárny kostol pri Svätom Kríži

Tento kostol patrí k najväčším a najhodnotnejším dreveným stavbám na Slovensku, ba dokonca v celej strednej Európe. Považuje sa za jeden z posledných piatich drevených artikulárnych kostolov na Slovensku, ktoré si zachovali pôvodný vzhľad. Kostol bol pôvodne vybudovaný v obci Paludza, táto obec však bola pri budovaní Liptovskej Mary zatopená. Ešte predtým ho preto rozobrali a preniesli do Svätého Kríža.

Demänovská jaskyňa slobody

Kto by nepoznal Demänovskú jaskyňu, považovanú za jednu z najkraších v celej Európe. Vyniká množstvom, estetickou hodnotou a rôznorodosťou foriem kvapľovej výzdoby. Netradičné sú napríklad kvapľové vodopády, jazierka s kvapľovými „leknami“ či útvarmi zvanými „rokokové bábiky“. Raritou jaskyne sú inovaťové stalaktity a sintrové perly. To sú guľôčky nachádzajúce sa na dne jazera vo Veľkom dóme – najväčšom sprístupnenom podzemnom priestore na Slovensku.

Demänovská ľadová jaskyňa

Zdroj: Michael Camilleri, Wikimedia Commons

Demänovská ľadová jaskyňa je jednou z najstarších známych jaskýň v Európe. Spomína sa už v listine ostrihomskej kapituly z roku 1299. Jaskyňa sa kedysi nazývala Dračou. Našlo sa v nej totiž mnoho kostí obrovského jaskynného medveďa, o ktorých sa súdilo, že sú pozostatkami šarkana. Demänovská ľadová jaskyňa je pozoruhodná výskytom trvalej ľadovej výplne, a tiež mohutnými a neraz bizarnými tvarmi podzemných priestorov.

Vlkolínec

Zdroj: CC license 2.0 János Korom Dr.

Malebná podhorská liptovská vieska Vlkolínec (dnes miestna časť Ružomberka) je doslova  klenotom ľudovej architektúry a predstavuje najzachovalejšiu pamiatkovú rezerváciu tohto typu na Slovensku. Prekrásne starobylé drevenice dopĺňajú hospodárske budovy a stavby ako je drevená rumpálová studnička z roku 1860 či historická zrubová zvonica z 18. storočia.  V roku 1993 bol zapísaný i do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Vrbické pleso

Zdroj: Lure, Wikimedia Commons

Najväčšie prirodzené jazero a zaŕoveň jediné ľadovcové pleso v Nízkych Tatrách. Priezračná voda je plná pstruhov, na brehoch rastie vzácna flóra, okrem kôpok rašelinísk tu možno nájsť napríklad čučoriedky, brusnice či zaujímavú, lež málo známu mäsožravú rastlinu – rosičku okrúhlolistú.

Podzemie pod vežami v Liptovskom Jáne

Zdroj: podvezami.sk

V podzemných priestoroch pod starými pamiatkovými budovami sa ukrýva jedinečná múzejná expozícia predstavujúca návštevníkom fascinujúci príbeh života mince od jej „počatia“. Všetko začína vydolovaním rudy v zemských hlbinách, pokračujúc spracovaním vo vyhni, až kým nepríde narodenie – vyrazenie mince v mincovni. Život mince končí v jemných rukách zberateľov.

Vďaka tradičným olejovým kahancom a čelovým lampám sa prehliadka podzemných priestorov nesie v typickej banskej atmosfére.

“Kaďa” v Liptovskom Jáne

Obec Liptovský Ján je, okrem veľkého počtu zemianskych kúrii a kaštieľov, známa najmä veľkým množstvom liečivých termálnych prameňov. Osobitej obľube u miestnych a turistov sa teší tzv. Kaďa. Ide o prírodný kráter s priľahlým bazénom, v ktorom vyviera silno mineralizovaná termálna voda s dokázateľnými liečivými účinkami pri reumatických chorobách, ochoreniach ženských orgánov, kožných ochoreniach či chorobách pohybového ústrojenstva.

Na priaznivé účinky tunajšej vody prišli podľa tradície úplnou náhodou miestne ženy, ktoré v prameni močili konope. Zistili pri tom, že vďaka tejto vode vyzerajú mladšie, vydržia dlhšie tancovať a prestávajú ich trápiť rôzne zdravotné problémy.

Svätojánska rozhľadňa

Zdroj: Mutichou, Wikimedia Commons

Keď sa už ocitnete v Liptovskom Jáne, tak nevynechajte ani Svätojánsku rozhľadňu. Z dediny k nej (okolo termálneho jazierka Kaďa) vedie vyšliapaný chodník. V dávnych dobách si tu vraj zvykla miestna šľachta usporadúvať „pikniky“. Rozhľadňa je celodrevená a má dve poschodia. Z vyššieho z nich sa vystúpivším ako na dlani ukáže Liptovský Ján, obďaleč jasne uvidia i najbližšie okresné mesto – Liptovský Mikuláš. Pri rozhľadni si možno posedieť a oddýchnuť na drevených lavičkách.

Všetky krásy Liptova sa do jedného článku samozrejme nedajú vtesnať. Ak chcete upozorniť na nejaké malebné miesto, ktoré je vám vyslovene blízke, hoci aj menej známe, neváhajte sa oň podeliť v komentároch na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

 

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac