Tipy na výlet: 12 zaujímavostí v okolí Prešova, ktoré sa oplatí vidieť

Známe aj menej známe prírodné a kultúrno-historické unikáty v blízkosti metropoly Šariša.

Metropolu Šariša si väčšina Slovenska spája s množstvom kvalitných hudobníkov. Začínali tu napríklad Peter Lipa, IMT Smile, Peter Nagy, Chiki liki tu-a či Peha. Vďaka talentovaným muzikantom si mesto vyslúžilo prezývku “slovenský Seattle” (hudobná scéna mesta Seattle bola v USA dlhé roky pojmom).

No Prešov nie je zaujímavý iba hudbou. Z pohľadu prírodných a kultúrno-historických unikátov sa v meste a jeho okolí nachádza niekoľko pozoruhodných miest, ktoré určite stoja za návštevu:

Šarišský hrad

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Erik Adamčiak
Foto: Vypadni.sk, Erik Adamčiak

Na vyvýšenine sopečného pôvodu nad obcou Veľký Šariš sa rozkladajú sutiny jedného z najväčších hradov na Slovensku – Šarišského hradu.

Pohodlný výstup náučným chodníkom s pútavými informačnými panelmi venovanými faune, flóre, geológii i histórii hradného vrchu, hravo zvládnu i menej zdatní turisti. Štedrou odmenou je parádny výhľad na Šarišské podolie a pohoria Čergov a Stráže.

A ešte jedna zaujímavosť. Okolie Prešova má spomedzi krajských miest vo svojom okolí najviac hradných zrúcanín. Okrem Šarišského hradu sa oplatí spraviť si výlet aj na Kapušiansky, Obišovský, Zbojnícky či Lipovský hrad, hrad Šebeš alebo Hanigovský hrad.

Solivar v Prešove

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Bartolomej Cisár
Foto: Vypadni.sk, Bartolomej Cisár

Prešovský solivar, súbor unikátnych historických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádza zo 17. storočia a na Slovensku nemá obdobu. Nečudo, že patrí k našim najvýznamnejším technickým pamiatkam.

V jeho areáli možno vidieť šachtu Leopold, varňu, hutu, kováčske dielne, sklad soli či banícku klopačku – jednu z posledných piatich na Slovensku. Prešovský solivar dnes spravuje Slovenské technické múzeum, ktoré tu zriadilo pútavú expozíciu zoznamujúcu návštevníkov s dejinami ťažby a výroby soli v solivare.

Prešovská kalvária

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Jozef Kotulič
Foto: Vypadni.sk, Jozef Kotulič

Prešovská kalvária – v minulosti považovaná za druhú najkrajšiu v celom Uhorsku (hneď po banskoštiavnickej) – sa nachádza v príjemnom prostredí nevysokého vŕšku na západnom okraji mesta. Tvorí ju súbor ozdobných kaplniek krížovej cesty a kostolíka sv. Kríža.

Z vrcholu kalvárskeho kopca sa naskytá krásny výhľad na Prešov a jeho okolie. Pri kalvárii sa nachádza cintorín s niekoľkými zaujímavými umelecky hodnotnými kryptami bohatých šľachticov a mešťanov.

Synagóga v Prešove

Foto: Vypadni.sk, SNM – MŽK Viera Kamenická

Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici v Prešove bola postavená koncom 19. storočia v neorománsko-maurskom štýle. Jej pomerne strohé vonkajšie fasády ukrývajú doslova poklad slovenskej synagogálnej architektúry, tunajšie bohato zdobené interiéry s plne zachovaným inventárom patria k tomu najatraktívnejšiemu, čo sa zo židovského kultúrneho dedičstva dochovalo.

Synagóga v Prešove sa dodnes využíva ako modlitebňa. Popri tom funguje i ako múzeum – nachádza sa tu stála expozícia Múzea židovskej kultúry, ktorá návštevníkom predstavuje tzv. Barkányovu zbierku judaík.

Slovenské opálové bane

Zdroj: Wikipedia CC 2.0, Autor: Ivan KOPOR, Opálové bane Libanka, s.r.o.
Foto: commons.wikimedia.org, Ivan KOPOR, Opálové bane Libanka, s.r.o.

Medzi obcami Zlatá baňa a Červenica, sa nachádza výnimočný prírodný unikát aj na celosvetové pomery. Opálové bane takéhoto rozsahu a s takou dlhodobou históriou ťažby sa nenachádzajú nikde na svete.

V 16. storočí boli známe po celom svete, no je možné, že opál sa tu ťažil od rímskych čias. Unikátny Slovenský opál z okolia Prešova a Košíc mali v obľube aj členovia rodiny cisára Napoleona. Do 19. storočia boli tieto bane jedinou lokalitou na svete, kde prebiehala ťažba. V roku 1922 bola z ekonomických dôvodov ťažba ukončená.

Podzemie baní je sprístupnené turistom, ktorí ich môžu navštíviť každý deň. 

Kaštieľ vo Fričovciach

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Jozef Kotulič
Foto: Vypadni.sk, Jozef Kotulič

Šarišská vieska Fričovce nachádzajúca sa neďaleko Prešova skrýva osobitý architektonický skvost – elegantný renesančný kaštieľ zo 17. storočia.

Zvláštnosťou tohto kaštieľa je figurálna sgrafitová výzdoba so 150 mýtickými a historickými postavami v hornej časti priečelia, ktorá medzi slovenskými historickými stavbami nemá obdobu. V súčasnosti kaštieľ slúži ako hotel.

Okrem tradičných hotelových služieb, poskytuje návštevníkom možnosť zarybárčiť si v jednom z jazier nachádzajúcich sa v nádhernom kaštieľskom parku plnom vzácnych druhov drevín. Milovníci prírodných krás a úchvatných scenérií si však neprídu na svoje len v tomto parku.

Okolie Fričoviec je plné zaujímavých miest. Za všetky možno spomenúť tiesňavu Lačnovský kaňon s vodopádom a zvláštnymi skalnými útvarmi či neďalekú verejnosti sprístupnenú jaskyňu Zlá Diera, o ktorej sa dočítate nižšie.

Drevený kostolík v Brežanoch

Zdroj: Wikipedia CC 2.0, Autor: Jozef Kotulič
Foto: commons.wikimedia.org, Jozef Kotulič

Východné Slovensko, a najmä Prešovský kraj, je oblasť nesmierne bohatá na starobylé drevené kostolíky, v samotnom Prešovskom okrese sa však nachádza iba jeden jediný. Pýši sa ním obec Brežany. Brežanský kostolík sv. Lukáša evanjelistu bol postavený v prvej polovici 18. storočia.

Vyznačuje sa netradičnou architektúrou – chýba mu predsieň, ktorej úlohu plní otvorené podvežie a, na rozdiel od iných drevených kostolíkov, ho zdobí pruhovaná kresba, ktorá vznikla vybielením hlinou namazaných škár medzi brvnami zrubu.

I samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strechou lode je raritou. Pamiatkovo chránený brežanský kostolík je pôvodne gréckokatolícky, v súčasnosti sa v ňom však vykonávajú rímskokatolícke bohoslužby.

Lačnovský kaňon

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Paulina Melková
Foto: Vypadni.sk, Paulína Melková

V pohorí Branisko, medzi obcou Lipovce a osadou Lačnov, sa ukrýva jedinečný 2 kilometre dlhý kaňon vytvorený Lačnovským potokom. Túto turisticky nesmierne atraktívnu lokalitu možno nájsť pod rôznymi menami. Najčastejšie sa označuje ako Lačnovský kaňon, Lačnovská tiesňava či Tiesňava Lačnovského potoka. Niekedy ju volajú dokonca „malý Slovenský raj“.

Že je toto označenie na mieste, o tom sa môže na vlastné oči presvedčiť každý. Divoká úžina lemovaná strmými svahmi a skalnými stenami je plná prekrásnych prírodných scenérií. Nachádzajú sa tu vodopády, obrie hrnce a do výšin sa týčiace bizarné skalné útvary.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Najznámejším z týchto útvarov je tzv. Kamenná baba. Povesť vraví, že ide o zlú macochu, ktorá chcela svoje nevlastné dieťa zhodiť zo skaly, no než tak stihla učiniť, skamenela.

Po Kamennej babe je pomenovaná i chránená prírodná rezervácia, na území ktorej Lačnovský kaňon leží, a ktorá sa okrem zaujímavých prvkov neživej prírody vyznačuje i výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Možno tu nájsť napríklad ojedinelé divo rastúce ľalie či orchidey.

Lačnovský kaňon je prístupný značeným náučným chodníkom, ktorého východiskami sú obce Lipovce a Lačnov. Tento chodník prekonáva rôzne prirodzené prekážky – viackrát prekračuje koryto potoka, vedie šikmými skalami a okolím vodopádov. Exponované miesta sú vybavené kovovými schodmi, rebríkmi a pomocnými reťazami.

Pamiatková zóna ľudovej architektúry Lačnov

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič
Foto: Vypadni.sk, Jozef Kotulič

Malebná šarišská osada Lačnov, obklopená zalesnenými kopcami pohoria Branisko, predstavuje unikátnu symbiózu vidieckeho sídla a okolitej poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

Nie je narušená nijakými nevhodnými krajinárskymi a stavebnými zásahmi, ako je situovanie diaľkových vedení vysokého napätia, zariadení regionálnej a nadregionálnej technickej infraštruktúry, dopravných komunikácií či turistických stredísk.

Dedinka plná vzácnych pamiatok ľudovej architektúry – či už drevených, alebo murovaných – predstavuje živý doklad tradičnej kultúry a spôsobu života v šarišskom regióne. Z tohto dôvodu bola vyhlásená za pamiatkovú zónu, v ktorej okrem iného platí zákaz vjazdu motorovým vozidlám. Osada Lačnov je dnes súčasťou obce Lipovce.

Kaštieľ Fintice

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Jozef Kotulič
Foto: Vypadni.sk, Jozef Kotulič

V centre obce Fintice sa nachádza renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia. Hlavnú obytnú časť tohto kaštieľa obklopujú vstupné a hospodárske krídla, ktoré majú čiastočne pevnostný charakter. Zaujímavosťou je prepojenie kaštieľa s povedľa stojacim kostolom prostredníctvom budovy premosťujúcej miestny potok. Okolo kaštieľskeho komplexu sa rozkladá upravený park.

Niekdajší šľachtickí majitelia fintického kaštieľa boli hudobní nadšenci a veľkí propagátori hudobného umenia. Vo svojej rezidencii vybudovali významnú, tzv. “Fintickú zbierku hudobnín”, ktorá je dnes uložená v archíve Matice slovenskej. V kaštieli pôsobili vážení učitelia hudby z Viedne a navštívil ho i sám Ludwig van Beethoven.

V súčasnej dobe v budove (popri Obecnom úrade, materskej škole a iných inštitúciách) sídli Galéria a múzeum ľudového umenia, ktorá zhromažďuje, odborne spravuje a širokej verejnosti sprístupňuje ľudovoumelecké diela z obce a priľahlej oblasti. Okrem stálej expozície usporadúva i rôzne príležitostné výstavy.

Jaskyňa Zlá Diera

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Paulina Melková
Foto: Vypadni.sk, Paulína Melková

Uprostred smrekového lesa, medzi Lipovcami a Lačnovom, leží jediná známa, a zároveň verejnosti sprístupnená jaskyňa v prešovskom okrese – Jaskyňa Zlá Diera (alebo po šarišsky „Zla Džura“).

Jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok. Nenáročnú trasu vhodnú pre všetky vekové kategórie absolvujú návštevníci s prilbou na hlave a tradičnou jaskyniarskou karbidovou lampou v ruke. Jaskyňa totiž nie je osvetlená.

Prehliadka tajuplného podzemia, v ktorom každú zimu nachádza svoj domov až 12 druhov netopierov, je doplnená pútavým odborným výkladom. Na návštevu jaskyne je vhodné si vziať teplé oblečenie.

Šimonka

Zdroj: Wikipedia CC 2.0, Autor: Milan Bališin
Foto: commons.wikimedia.org, Milan Bališin

Slanské vrchy predstavujú najrozsiahlejšie sopečné pohorie na východnom Slovensku. Ich najvyšším vrchom je vrch Šimonka (1092 m n. m.), ktorý zároveň predstavuje obľúbený cieľ turistov. Na jeho inak lesnatom vrchole sa nachádza malá nezalesnená plocha s vyčnievajúcou skalkou, ktorá poskytuje krásne výhľady do šíreho okolia. Za priaznivých podmienok z nej dovidieť až na Vysoké Tatry či Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách.

V južnej časti vrchu, ktorou vedie i turistický chodník, sa rozprestiera prírodná rezervácia Šimonka. Je charakteristická starými pralesovitými porastmi s výskytom vzácnej krásne kvitnúcej oplietavej liany plamienka alpínskeho. Na Šimonku sa možno dostať z viacerých východísk, najjednoduchší prístup je z obce Zlatá Baňa.

Máte aj vy nejaké tipy na pekné miesta v okolí Prešova? Pošlite nám ich do správy alebo komentárov na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac