Výlety za najzáhadnejšími miestami na Slovensku

27. 6. 2016; Autor: Sóda, Vypadni.sk, Foto: Wolfgang Sauber, Wikimedia CC

Bermudský trojuholník, Stonehenge, pyramídy, obrazce na planine Nazca či sochy na Veľkonočnom ostrove. To je niekoľko svetovo najznámejších lokalít, ktoré priťahujú tak serióznych bádateľov, ako aj parapsychológov či ufológov, alebo len skrátka obyčajných zvedavcov, ľudí, ktorých odjakživa fascinujú tajomstvá a nezodpovedané otázky.

Cestujeme za nimi na vzdialené miesta, no málokto vie, že aj na Slovensku sa nájdu megalitické stavby, neobjasnené prírodné úkazy či prastaré stavby, o ktorých sa nevie na čo slúžili.

Pozývame vás na výlet po miestach opradených tajomstvom.

Megoňky

Zdroj: Vypadni.sk

Osada Megoňky nachádzajúca sa v čadčianskej mestskej časti Milošová sa pýši prírodnou raritou, akú len tak niekde neuvidíme. Touto raritou sú takmer dokonalo tvarované skalné gule rôznych veľkostí od 30 centimetrov po viac ako dva metre. V minulosti sa tu nachádzali aj kúsky s priemerom okolo troch metrov, ba dokonca i obria 5-metrová guľa, po ktorej zostalo iba prázdne lôžko v skalnej stene bývalého kameňolomu.

Vznik skalných gulí dosiaľ nie je uspokojivo objasnený. Aj keď teórií by sa našlo – od fantastických vysvetlení, že sú mimozemského pôvodu až po seriózne vedeckejšie hypotézy o ich otáčaní sa a postupnom “nabaľovaní” horniny v nepokojných hladinách oceánu pred miliónmi rokov.

Tak či onak, skalné gule v Megoňkách sú jednou z našich najzaujímavejších prírodných pamiatok, ktorej obdoby možno nájsť v známych a turisticky vyhľadávaných svetových atraktivitách ako sú napr. Nebeské vajcia na Veľkonočných ostrovoch.

Nálezisko kamenných gulí v Megoňkách, ktoré je najväčším svojho druhu v Európe, je súčasťou komplexu, ktorý sa ťahá až do obce Klokočov. Okrem Megoniek je však výskyt útvarov ojedinelý, miesta s tak veľkou koncentráciou sa tam už nenachádzajú.

Smutnou, avšak nie veľmi prekvapivou realitou je, že množstvo skalných gúľ, vrátane skutočne obrovských, bolo z lokality pred jej vyhlásením za prírodnú pamiatku odnesených do súkromných záhradiek.

Val obrov

<a href="http://www.vypadni.sk/sk/speceny-val" target="_blank">Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Palino Peťovský</a>
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Palino Peťovský

Val obrov, spečený val či Slovenský čínsky múr. Tak, a ešte všelijako inak, sa zvykne nazývať unikátna, a pre mnohých záhadná, starobylá stavba tiahnúca sa prerušovane od Sitna cez Štiavnické vrchy až po Ipeľ a Dunaj.

Spečený val je 12 až 15 metrov široký a 2,5 až 4 metra vysoký obranný zemný násyp spevnený kameňmi, ktorého súčasťou bola v minulosti drevená konštrukcia s vysokými palisádami. Zemina valu je spečená pri vysokej teplote. K spečeniu došlo vďaka zapáleniu drevenej konštrukcie.

Napriek záujmu bádateľov sa dodnes presne nevie, kto, kedy a prečo Spečený val postavil. Povesti vravia, že jeho staviteľmi boli obri alebo čerti, podľa moderných “záhadológov” je dielom mimozemskej civilizácie. Pravdepodobnejšie však bude, že ho postavili starovekí Rimania v spolupráci s Germánmi na obranu pred útokom nomádov z východu.

Zvyšky valu možno dodnes vidieť v chotároch tekovských obcí. Veľmi pekne zachovaná časť sa nachádza na vŕšku Vtáčnik pri Pečeniciach. Val tu má podobu vyvýšenej kamennej sutiny, miestami pripomína širokú cestu, inde zase zvetraný múr. Na niektorých kameňoch sú viditeľné i stopy po pálení v podobe červených škvŕn.

K tomuto úseku Spečeného valu vedie z Pečeníc náučný chodník. Jeho informačné panely predstavia návštevníkovi nielen samotný val, ale napríklad i faunu a flóru oblasti.

Rondely

<a href="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a5/Model_-_rondel.JPG" target="_blank">Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Xmalm 71</a>
Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Xmalm 71

Možno je táto informácia pre niekoho prekvapujúca, ale veľké záhadné kruhové stavby, ktoré sú staršie ako pyramídy či Stonehenge, sa nájdu aj na Slovensku. Postavené boli v neolite, mladšej dobe kamennej, približne 4 500 rokov pred našim letopočtom.

Rondely sú monumentálne kruhové stavby vytvorené obvykle z jednej až troch priekop a z jedného alebo viacerých radov drevených palisád. Do ich stredu viedli zvyčajne štyri súmerne rozmiestnené, protiľahlé vchody, väčšinou orientované na hlavné svetové strany. Vnútorný priestor nebol obývaný, no našli sa tu jamy, pozostatky ohnísk a pecí. Priemer týchto stavieb sa pohybuje v rozmedzí od 30 do vyše 200 metrov.

Vyskytujú sa po celej strednej Európe. Len na Slovensku sa ich našlo vyše 25. Najznámejšie náleziská rondelov u nás sú v Komjaticiach, Svodíne pri Nových Zámkoch, v Žlkovciach, v Ružindole pri Trnave, Žitavciach a ďalších lokalitách.

Ich účel ostáva naďalej záhadou. Predpokladá sa, že na ich výstavbu bolo potrebných sto až dvesto ľudí a tri roky práce. A ďalšie ľudské sily, aby uživili ľudí, ktorí boli stavbou zamestnaní. Prečo naši predkovia ido niečoho takého investovali toľko času a energie?

Vedci majú viacero hypotéz. Mohli slúžiť na obranu, plniť spoločenskú funkciu, či už ako miesto stretávania a výmeny tovarov, alebo ako miesto pre konanie hier.

Ich pravdepodobne zámerná orientácia v priestore by mohla naznačovať, že tieto stavby slúžili na rituálne účely podobným spôsobom, ako prebiehali eleuzinské mystéria v antickom Grécku a zároveň slúžili ako astronomické “kalendáre”, ktoré určovali, kedy sa má siať a žať úroda.

Holičské megality

<a href="http://www.vypadni.sk/sk/holicske-megality" target="_blank">Zdroj: Vypadni.sk, Autor: PhDr. Rudolf Irša</a>
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: PhDr. Rudolf Irša

Na Slovensku nemáme len stavby staršie ako Stonehenge, ale dokonca aj “Stonehenge” samotný.

Ide o unikátny komplex monumentálnych opracovaných kultových balvanov s prastarými rytinami, ktorý sa nachádza za budovou historickej manufaktúry v Holíči. Kamene, z ktorých najväčší je vysoký 6,8 metra, pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe.

Našli sa pri výstavbe holíčskeho sídliska v roku 1988 a po prenesení z pôvodného miesta boli symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. Autor objavu, PhDr. Rudolf Irša, o nich napísal už niekoľko kníh, a že ide o skutočné opracované kultové kamene (megality), potvrdil aj uznávaný francúzsky bádateľ, špecialista na megalitické pamiatky  prof. Charles-Tanguy Le Roux z francúzskeho Národného centra pre vedu a výskum.

Velestúr

<a href="http://www.vypadni.sk/sk/velestur-1254-m-n-m" target="_blank">Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Ján Vicen</a>
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Ján Vicen

Vrch Velestúr sa nachádza v hlavnom hrebeni pohoria Kremnické vrchy, približne na pol ceste vzdušnou čiarou medzi Kremnicou a Banskou Bystricou. V roku 1864 tu kremnický archivár Pavel Križko objavil na andezitovej skale runový nápis v praslovančine.

Pôvod tohto nápisu vytesaného na temer kolmej južnej skalnej stene pod vrcholom dodnes nie je spoľahlivo objasnený. Existujú teórie, že ho vytvorili starí Slovania, ktorí mali na vrchu svoje obetné miesto (Veles i Tur sú mená slovanských bohov), väčšina odborníkov sa však prikláňa k názoru, že ide o falzifikát z čias národného obrodenia, kedy existovali snahy o preukázanie autochtónnosti starých Slovanov na našom území a o ich nesmierne starej tradícii.

Nech je to tak či onak, velestúrsky nápis predstavuje mimoriadne zaujímavú turistickú atrakciu, ktorá na Velestúr láka mnoho návštevníkov z blízkeho i ďalekého okolia.

Velestúr je prístupný po viacerých značkovaných turistických chodníkoch. Možno sa sem dostať napríklad z Kremnice (okolo chaty Hostinec) či z obce z Horné Pršany (cez sedlá Pod Košiarmi a Tri kríže).

Poznáte vy nejaké ďalšie podobné miesta na Slovensku? Napíšte nám do komentárov na našej facebookovej stránke Sódy.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.

,

7 netradičných a málo známych stavieb Slovenska, ktoré stojí za to preskúmať

Zaujímave ale takmer neznáme diela architektúry, ktoré stoja za pozornosť.

čítaj viac