10 vecí, ktoré by som o biznise chcel vedieť skôr

Začínate podnikať alebo plánujete svoj biznis ešte len rozbehnúť? Podnikateľ a konzultant Oto Kóňa pre vás zozbieral cenné rady, vďaka ktorým môže byť váš rozbeh výrazne jednoduchší.

V posledných rokoch som sa stretol so stovkami podnikateľov z celého Slovenska – od začínajúcich živnostníkov po podnikateľov so zabehnutými firmami. Stolár z východu Slovenska či majiteľka bratislavskej firmy so 40 zamestnancami majú rôzne problémy a ich cesta k úspechu bola rôzna. Toto je zoznam tém, na ktorých sa však zhodnú všetci ľudia pohybujúci sa v biznise.

Zvládnite biznisové začiatky ľavou zadnou. Všetky potrebné informácie nájdete v našom podnikateľskom manuáli. Chcem vedieť viac

Začínali sme s veľkými snami, kopou otázok a bez skúseností – so sieťou reštaurácií Regal Burger a potom so streetfoodom NYC Corner sme chceli na Slovensko priniesť novú gastro úroveň. Oba projekty fungujú dodnes a mnohému ma v podnikaní naučili.

Nemôžem povedať, že už poznám všetky odpovede, no prinášam vám niekoľko rád, ktoré mne a mojim klientom pomohli posunúť podnikanie vpred.

1. Jeden poriadny excel je viac ako 100 skvelých nápadov

Aj najlepší nápad zrealizovaný v najlepšom čase stroskotá, keď čísla nesedia. Každý biznis preto potrebuje poriadny rozpočet, v ktorom sa myslí aj na úplné detaily, malé položky a vždy aj na dostatočnú rezervu počas ťažkých prvých mesiacov.

Akokoľvek dobre si spočítate, koľko peňazí potrebujete na rozbeh, určite vždy pridajte minimálne 30 až 40 %. Ak budú nakoniec celkové náklady nižšie, je to len pozitívne a vy si vytvoríte pohodlný „vankúš“. Najhoršie je rozbiehať podnikanie s finančným stresom.

2. Vyžmýkajte z nových technológií čo najviac

Hoci je rok 2019, mnohé biznisy sú stále „uväznené“ v 90. rokoch. Kopa papierov a chaos, žiadne dáta či štatistiky. Ak chcete mať navrch, sledujte nové trendy a inovácie vo vašej oblasti. Zabezpečí vám to náskok pred konkurenciou, ale hlavne získate cenné dáta, ktoré posunú váš biznis dopredu, a ukážu na čo sa zamerať a čo zlepšiť.

Analyzujte svoje predaje a objednávky na hodinovej, dennej, týždennej a mesačnej báze. Otvorene si priznajte slabé miesta a zamerajte sa na ich zlepšenie.

3. Nebojte sa byrokracie, ale spravte si „domácu úlohu“

Úrady, povolenia a „papierovačky“ sú jeden z najväčších strašiakov väčšiny podnikateľov. Ak to so svojím biznisom myslíte vážne a chcete ho robiť fér, tak zákony a predpisy jednoducho nemôžete ignorovať. Počas pár rokov aktívneho podnikania a otvorenia desiatok prevádzok som sa nestretol s vyslovene negatívnym prístupom alebo šikanovaním zo strany úradov za predpokladu, že s nimi jednáte partnersky.

Naopak ak si spravíte základný rešerš, komunikujete proaktívne a predvyplníte v tlačivách čo najviac koloniek, tak vám na úradoch veľmi radi pomôžu a poradia s tým, čo vám robí problém.

Ak ale prídete s prázdnymi rukami a očakávate, že za vás celú prácu spraví niekto iný, prvý dojem nebude najlepší.

4. Nepodceňujte seba ani svoje služby

Ak sa už rozhodnete ísť so „svojou kožou“ na trh, tak máte určite čo ponúknuť. Pri naceňovaní preto buďte zdravo sebavedomí. Ponúkate pridanú hodnotu a svoje know-how, nielen čas.

Ten pocit, keď o vás napíše vaše obľúbené médium, je skvelý, ale účty to za vás nezaplatí.

Ak tvoríte napríklad grafiku pre webové stránky, tak predávate nielen svoju kreativitu a odbornosť, ale aj korektnú komunikáciu a dodržiavanie deadlinov. Ak predávate espresso, nepredávate iba teplú čiernu vodu z pomletej kávy, ale aj kvalitu prípravy, servis a celkovú atmosféru.

Ak to robíte nadpriemerne dobre a máte zvládnuté všetky aspekty, tak si vypýtajte adekvátnu cenu a vôbec sa nepozerajte na konkurenciu, ktorá to robí priemerne alebo podpriemerne. Ste v úplne inej lige a to musí odzrkadľovať aj cena.

5. Jeden článok v lesklom časopise vás z biedy nevytrhne

Najhoršie je zaspať na vavrínoch a nechať sa opájať prvým úspechom – doba je veľmi rýchla, nie je čas na uspokojenie. Potešte sa z úspechu, ale neustále inovujte a tvrdo pracujte.

Ten pocit, keď o vás napíše vaše obľúbené médium, je skvelý, ale účty to za vás nezaplatí.

O príbehoch mnohých úspešných podnikateľov vo vašom okolí nevznikol ani jeden poriadny článok, aj keď robia super prácu, zamestnávajú desiatky ľudí a žijú plnohodnotný život. Spokojní klienti a zákazníci, ako aj dobrá atmosféra v tíme je oveľa dôležitejšia.

6. To, čo vám nejde, nechajte na profesionálov

Ak sa vám točí hlava aj z najjednoduchšieho účtovníctva či konfigurovania počítača, nechajte to na odborníkov. Vďaka tomu sa môžete sústrediť na to, čo viete najlepšie a nebudete v strese.

Väčšina malých podnikateľov má pocit, že musia všetko robiť sami – od upratovania cez doručovanie zásielok po non-stop konzultácie na telefóne. To považujem za základnú chybu. Čím skôr delegujete činnosti, ktoré vám trvajú dlho a nie ste v nich „doma“ na expertov, tým rýchlejšie bude vaše podnikanie rásť.

7. Vypýtajte si radu od skúsenejších

Každý z nás má niekoho, koho vo svojej oblasti obdivujeme alebo rešpektujeme a radi by sme sa s ním porozprávali. Veľa ľudí si však vopred povie, že tento človek na nás určite nebude mať čas a neurobí ani prvý krok. Ak sa ale dôkladne pripravíte, definujete si čo najšpecifickejšie otázky, prípadne agendu stretnutia v prvom emaili, vaše šance na úspech dramaticky stúpnu. Prinajhoršom vám oslovený človek neodpíše.

Z mojich skúseností ale vyplýva, že úspešní a často naozaj zaneprázdnení ľudia si veľmi cenia, keď na druhej strane vidia úsilie a množstvo odvedenej práce. Radi potom zazdieľajú svoje know-how a podporia snaživých nadšencov v plnení ich snov.

8. Koniec je vždy vo vzduchu

Spravili ste si dôkladnú prípravu, detailný rozpočet a odvádzate kvalitnú prácu. Štart biznisu aj jeho udržanie je vždy tak trochu ruská ruleta. Faktorov, ktoré ovplyvňujú podnikanie, je toľko, že nič nie je nikdy na 100 % isté. Koniec je teda tiež jednou z možností, ktorá je vždy vo vzduchu, preto by ste k nej mali pristupovať pragmaticky a bez väčších emócií.

Faktorov, ktoré ovplyvňujú podnikanie, je toľko, že nič nie je nikdy na 100 % isté.

Sám som musel niektoré svoje biznisy ukončiť, čo je vždy ťažké a bolestivé. Vždy však ide o úžasne cennú skúsenosť, ktorá vám pomôže v ďalších podnikateľských dobrodružstvách.

9. Tím je všetko

Málokedy dokážete robiť kvalitný biznis úplne sami. Aj keď ste živnostník alebo jediný zamestnanec vo vlastnej firme, potrebujete partnerov. Aj keď máte len jediného zamestnanca, tak spolu vytvárate celkovú reputáciu firmy a atmosféru v nej. Dobré vzťahy vo vnútri firmy cítia všetci okamžite, čo je ďalšia pridaná hodnota. Zlé a napäté vzťahy poškodzujú firmu a sťažujú prácu všetkým.

Budovanie tímu a starostlivosť oň je jedna z hlavných zodpovedností väčšiny podnikateľov a majiteľov firiem. Hoci to nie každému ide úplne prirodzene, považujem za naozaj dôležité pracovať na tejto zručnosti.

10. Relax, relax, relax a úprimnosť

Veľa začínajúcich podnikateľov, ale aj tých, čo sú v biznise už roky, má pocit, že musia byť stále k dispozícií. Aj počas dovolenky, víkendov či choroby.

Nie je zlyhanie oddýchnuť si, keď ste unavení ani povedať, že je toho veľa. V takýchto momentoch sa treba zastaviť, upratať si vo veciach a začať nanovo s novou silou. Ocenia to všetci okolo vás a vás bude práca opäť napĺňať. Úprimnosť k sebe a tímu je to najlepšie, čo môžete pre svoj biznis spraviť.

Oto Kóňa

Vyštudoval politológiu a politický marketing. Po štúdiu odišiel do New Yorku, kde sa v uliciach Brooklynu prvýkrát stretol s pouličným gastrom. Táto skúsenosť ho v roku 2014 inšpirovala k otvoreniu úspešného bistra Regal Burger a neskôr prevádzky NYC Corner. Do ulíc Bratislavy a na festivaly po celom Slovensku tak priniesol kvalitný streetfood. V rámci svojich aktivít poskytuje konzultácie podnikateľom, pričom vychádza z vlastných skúseností.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac